Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bc6/385640.0f3a9c.pdf
PDF · 160.63 KB
No categories available
9Sžso/63/2011
Najvyšší súd 9Sžso/63/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci ţalobcu M. B., bytom H., P., zastúpený JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom
so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova ul. č. 3, proti ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych
vecí a rodiny so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, pracovisko v Nitre, Štefánikova ul. č. 88,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo AN/2010/01181/004637 Št z 18.
augusta 2010 o odňatí peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, o odvolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2011, č. k. 13S/60/2010-46,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 12. apríla 2011, č. k. 13S/60/2010-46, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. apríla 2011, č. k. 13S/60/2010-46 zamietol
ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 18. augusta 2010 číslo
AN/2010/01181/004637 Št, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, pracoviska Handlová
z 30. marca 2010 číslo 2010/01474/03 SVE o odňatí peňaţného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla
(ďalej len „peňaţný príspevok“).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe pri rozhodovaní a postupe
oboch správnych orgánov nedošlo k porušeniu zákona, lebo aj lekárske a komplexné posudky
vychádzali zo skutkových zistení zdravotného stavu podľa dokladov predkladaných
ţalobcom. Z ich záverov vyplýva, ţe ţalobca uţ nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a z uvedeného dôvodu nie je ani odkázaný na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
lebo nespĺňa podmienky, stanovené v § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných
príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňaţných príspevkoch“). Lekárske správy potvrdili
podľa jeho názoru dostatočne, ţe u ţalobcu došlo k takým zmenám v zdravotnom stave, ktoré
mali vplyv na posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom v takom zmysle, ţe mu bol odňatý peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd
rozsudok zmenil a rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu z 18. augusta 2010 číslo
AN/2010/01181/004637 Št zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal o náhradu
trov konania. Nesúhlasil so záverom komplexného posudku, podľa ktorého sa jeho zdravotný
stav mal zmeniť (zlepšiť) následkom rehabilitácie. Poukázal na skutočnosť, ţe rehabilitačnú
liečbu absolvoval ţalobca v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej ešte v roku 2000
a lekárska správa z 28. júna 2000, podľa ktorej sa u neho počas rehabilitácie zlepšila svalová
hmota dolných končatín, ako aj fyzická kondícia ţalobcu, bola podkladom uţ pri rozhodnutí
o priznaní peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v roku 2002 a uţ nie je aktuálna pre
posúdenie jeho zdravotného stavu v roku 2010. Súčasne poukázal na zhoršovanie svojho
zdravotného stavu a tým, ţe od roku 2001 bol poberateľom čiastočného invalidného
dôchodku a od 29. septembra 2008 je uznaný plne invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom zabezpečení“). Tvrdil, ţe u neho nedošlo k ţiadnej zmene v zdravotnom
stave, ktorá by mala vplyv na trvanie odkázanosti.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku k podanej
ţalobe s tým, ţe rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté ţalobou, bolo vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi, preto navrhol potvrdiť jeho správnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 v spojení s § 246c
a § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Podľa § 65 ods. 5 zákona o peňaţných príspevkoch odkázanosť občana s ťaţkým
zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na
kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné
a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra 2008,
sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1. januára 2009,
ak u občana s ťaţkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave,
osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo ţivotnom prostredí a v prostredí,
ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona o peňaţných príspevkoch fyzickej osobe
s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného
podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, moţno poskytnúť peňaţný
príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla.
Podľa § 45 ods. 3 zákona o peňaţných príspevkoch opakovaný peňaţný príspevok na
kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníţi, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňaţný príspevok na
kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu
kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňaţný príspevok na kompenzáciu
vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňaţný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za
celý kalendárny mesiac.
Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o odňatí
peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla.
Zo spisov vyplýva, ţe ţalobca bol od roku 2002 poberateľom peňaţného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Ţiadosťou
z 3. februára 2010 poţiadal ţalobca o poskytnutie peňaţného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla.
Podkladom rozhodnutia o peňaţnom príspevku je komplexný posudok (§ 55 ods. 6
zákona o peňaţných príspevkoch) vypracovaný na účely kompenzácie podľa § 11 ods. 11
citovaného zákona, ktorý musí podľa § 13 ods. 9 zákona o peňaţnom príspevku obsahovať
záver, či fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Lekársky posudok vypracúva posudkový lekár,
ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou
v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
V prejednávanej veci podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
z 30. marca 2010 číslo 2010/01474/03 SVE bol komplexný posudok, vyhotovený
17. marca 2010 (ktorému predchádzala lekárska a sociálna posudková činnosť) zo záverov
ktorého vyplýva, ţe ţalobca je povaţovaný za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá bola určená podľa prílohy č. 3, kapitola
XII, časť A, bod 3, písm. b/, zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa záverov posudku ţalobcovi
nevznikajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, pretoţe je orientovaný, mobilný
s francúzskou barlou, vyţaduje sprievodcu, na základe lekárskeho posudku nevyţaduje
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretoţe nespĺňa podmienky uvedené
v § 14 bod. 6, písm. a/, b/, c/ zákona č. 447/2008 Z. z. Z uvedeného dôvodu je ţalobca
odkázaný na sprievodcu, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu a z toho dôvodu
správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 30. marca 2010 odňal ţalobcovi peňaţný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla s účinnosťou od 1. apríla 2010 a týmto dňom bola jeho výplata
zastavená.
O odvolaní ţalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu rozhodol
ţalovaný rozhodnutím napadnutým rozhodnutím z18. augusta 2010, podkladom ktorého bol
komplexný posudok zo 16. augusta 2010, ktorý nenavrhol ţalobcovi kompenzácie formou
peňaţného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a formou peňaţného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Ţalovaný sa stotoţnil so zistením skutkového stavu ako aj s právnym
záverom správneho orgánu prvého stupňa s tým, ţe ţalobca je plne orientovaný, netrpí
ţiadnym zmyslovým postihnutím ani takými obmedzeniami v mobilite, pre ktoré by nebol
schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a k prostriedku ţelezničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, vystupovať z nich,
udrţať sa a zvládnuť inú situáciu v nich. Ţalobca preto nespĺňa kritérium odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla moţno poskytovať len ťaţko zdravotne postihnutej
fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Odvolací súd povaţuje za
potrebné zdôrazniť, ţe právny nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na
prevádzku osobného motorového vozidla neexistuje. Ide o fakultatívnu dávku, a preto pri
posudzovaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súd skúmal len to, či ţalovaný pred svojím
rozhodnutím dostatočne zistil skutočný stav veci.
Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné námietky ţalobcu, ţe krajský súd sa
nedostatočne vysporiadal s dôvodmi pre ktoré ţalobca povaţoval rozhodnutie ţalovaného za
nezákonné a nesprávne. V konaní bolo preukázané, ţe na základe ţiadosti ţalobcu
o poskytnutie peňaţného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bol ţalovaný
povinný posúdiť mieru funkčnej poruchy ako aj sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného
postihnutia. Z uvedeného dôvodu v súlade s § 11 na základe predloţenej zdravotnej
dokumentácie bolo vykonané lekárske posúdenie, podľa § 13 sociálne posúdenie a následne
podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. boli vypracované komplexné posudky (zo 17. marca
2010 a16. augusta 2010 ), v ktorých bolo zhodne konštatované, ţe ţalobca je síce osobou
s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % (podľa prílohy č. 3.
kapitola XII, časť A, bod 3, písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z., a to spondylartritída
ankylozujúca – Bechterova choroba ťaţká forma V. stupeň), ale peňaţný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov mu navrhnutý nebol, lebo nie je odkázaný na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný ako aj súd prvého stupňa zistili skutkový
stav dostatočne. Pokiaľ ţalovaný pri ustálení skutkového stavu uváţil, ţe ţalobca netrpí
ţiadnym zmyslovým postihnutím ani takými obmedzeniami v mobilite, pre ktoré by nebol
schopný v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy
osôb a k prostriedku ţelezničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, vystupovať z nich,
udrţať sa a zvládnuť inú situáciu v nich, táto správna úvaha pri rozhodovaní o nároku na
fakultatívnu dávku nevybočila z rámca logického myslenia, medzí a hľadísk zákona.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného za zákonné
a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
v spojení s § 219 ods. 2 OSP.
Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v prípade zhoršenia zdravotného stavu
a funkčných porúch má ţalobca moţnosť kedykoľvek znovu poţiadať o príslušnú
kompenzáciu.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania v konaní neúspešnému ţalobcovi
nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP) a ţalovaný ţiadnu náhradu trov
konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská