Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e62/385636.5a4a99.pdf
PDF · 117.7 KB
No categories available
7Sžso/80/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/80/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci ţalobcu : mal. F. Š., bytom v P. K. ul. č. X., zastúpený matkou E. Š. bytom
v P. K. ul. č. X., zastúpená advokátskou spoločnosťou JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom
Košice, Hlavná ul. č. 6, proti ţalovanému : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Kutuzovova ul. č. 8, o sirotský výsluhový dôchodok, na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júla 2011, č. k. 4S/100/2010-42,
jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 8. júla 2011, č. k. 4S/100/2010-42, m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
z 12. októbra 2009, číslo KaVSÚ-8-51-12/2009 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia Bratislava zo 7. augusta 2009, číslo 65407041125210/10, z r u š u j e a vec
vracia ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia v sume 157,09 € k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. júla 2011, č. k. 4S/100/2010-42, zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného z 12. októbra 2009,
číslo KaVSÚ-8-51-12/2009, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
zo 7. augusta 2009, číslo 65407041125210/10, ktorým tento prvostupňový správny orgán
podľa § 103 ods. 2 v spojitosti s § 53 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) nepriznal ţalobcovi
sirotský výsluhový dôchodok.
Krajský súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného sa súladné so zákonom, lebo podľa
jeho názoru, nebolo preukázané v rámci správneho konania, ţe by ţalobca splnil podmienky
na priznanie sirotského výsluhového dôchodku. Mal preukázané, ţe úmrtie otca ţalobcu
nenastalo dôsledkom sluţobného úrazu alebo choroby z povolania, pretoţe v čase smrti
neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Podľa názoru krajského súdu je Triptiket
sluţobný príkaz na jazdu a v ţiadnom prípade ním nie je moţné preukázať príkaz na
šnorchlovanie, resp. ţe vodič motorového vozidla neb. slobodník A.Š. mohol opustiť toto
motorové vozidlo v čase osobného voľna. Poukázal tieţ na denný poriadok vydaný ako
príloha č. 1 k RVS č. 53/2008, ktorý jasne stanovoval pracovnú dobu vymedzenú jasným
časovým ohraničením pracovných hodín v pracovné dni od pondelku aţ do piatku, v sobotu,
nedeľu a OSN sviatky, určoval podmienky vykonávania sluţobnej telesnej prípravy
a povoľoval ďalší čas na športovanie v súlade so Stálymi operačnými pravidlami UNFICYP
tak, ţe ďalší čas na športovanie bol povolený do 22.00 hod. po splnení všetkých povinností
a operačných úloh, teda počas osobného voľna príslušníka misie.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania. Namietal
neúplné zistenie skutkového stavu krajským súdom, taktieţ nesprávne skutkové zistenia na
základe vykonaných dôkazov, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na Tripticket
ako na relevantný a rozhodujúci dôkaz, v ktorom je jasne uvedené, ţe 5. októbra 2008 je
uvedená jazda označená ako DUTY - sluţobná. Medzi ďalšie dôkazy, ktoré mali preukázať
skutočnosť, ţe sa jednalo o sluţobný úraz, uviedol Záznam o úraze profesionálneho vojaka
alebo vojaka prípravnej sluţby Č. p.: SLOVCON - 56/15 - 1/2008, v ktorom priamo Náčelník
štábu sektorového veliteľstva kpt. I.I. potvrdzuje, ţe sa jednalo o sluţobný úraz a odporúča
uznať úraz ako sluţobný a Správu o vyšetrení sluţobného úrazu z 10. októbra 2008 Č. p.:
SLOVCON - 56/15 – 2/2008, z ktorej jednoznačne vyplýva záver, ţe sa jednalo o sluţobný
úraz.
Podľa názoru ţalobcu, je vodič veliteľa kontingentu počas čakania na nadriadeného
stále v sluţbe, aj keď neplní ţiadne príkazy. Jeho úloha je splnená dovezením nadriadeného
späť do miesta určenia a odovzdaním vozidla. Ak mal teda jeho otec v daný deň jedinú
zásadnú úlohu, a to doviezť veliteľa na pobreţie, potom mal podľa všetkého po splnení tohto
rozkazu ihneď vrátiť sluţobné vozidlo späť na základňu. Osobný vodič veliteľa plní aj úlohu
jeho osobného stráţcu v prípade, ţe s veliteľom nie je prítomná jeho stráţ a je v sluţbe 7 dní
v týţdni po 24 hodín.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny. Podľa jeho názoru, na to, aby došlo ku kvalifikovaniu
predmetného úrazu ako sluţobného, muselo by k nemu dôjsť pri plnení sluţobných činností
alebo v súvislosti s ich plnením. Čo je plnenie sluţobných činností v spojení so sluţobným
úrazom upravuje § 29 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V konaní je
nesporné, ţe k úrazu došlo pri šnorchlovaní. Vzhľadom na znenie § 29 zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a na funkčné zaradenie nebohého slob. A.Š. šnorchlovanie
nemoţno povaţovať za plnenie sluţobných činností a teda ani úraz, ktorý sa stal pri tejto
činnosti, nie je moţné kvalifikovať ako sluţobný úraz.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu treba vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 OSP).
Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za
sluţobný úraz sa na účely tohto zákona povaţuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta
alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone sluţobných činností vyplývajúcich
zo sluţobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na
príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení
sluţobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v sluţbe.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ako sluţobný
úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej sluţby utrpel
pre výkon sluţby.
Podľa § 87 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom sluţobného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 53 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na sirotský
výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa § 119 po policajtovi alebo
profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý
a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania sluţobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1
pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku sluţobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone
sluţby alebo v súvislosti s ním, alebo
c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového
dôchodku.
Predmetom preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie ţalovaného z 12. októbra 2009
Č.: KaVSÚ – 8 – 51 - 12/2009, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo 7. augusta 2009, číslo: 65407041125210/10
nebol ţalobcovi priznaný sirotský výsluhový dôchodok z dôvodu, ţe otec ţalobcu nesplnil
ku dňu smrti podmienku doby trvania sluţobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok
na výsluhový dôchodok, ani nebol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku
alebo invalidného výsluhového dôchodku a ani úmrtie otca ţalobcu nebolo dôsledkom
sluţobného úrazu alebo choroby z povolania.
Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd posúdiť ako základnú otázku, či úmrtie
otca ţalobcu bolo dôsledkom sluţobného úrazu.
Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravuje, v ktorých prípadoch sa
poškodenie zdravia alebo smrť profesionálneho vojaka povaţuje za sluţobný úraz. Okrem
iného, pôjde o sluţobný úraz vtedy, ak bol spôsobený pri výkone sluţobných činností
vyplývajúcich zo sluţobného zaradenia profesionálneho vojaka, ako aj spôsobeného pri
činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je
obvyklá pri plnení sluţobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v sluţbe (§ 29 ods. 1
písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Zákon okrem toho
predpokladá, ţe za sluţobný úraz sa bude posudzovať aj úraz, ktorý profesionálny vojak
utrpel pre výkon sluţby (§ 29 ods. 2 zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov).
Zo spisu krajského súdu (ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného)
vyplýva, ţe otec ţalobcu bol vyslaný od 23. mája 2008 na plnenie úloh mimo územia
Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre a 5. októbra 2008
počas vykonávania športového potápania (resp. šnorchlovania) utrpel smrteľný úraz.
V Zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej sluţby z 10. októbra
2008, Č.p.: SLOVCON – 56/15-1/2008 priamy nadriadený kpt. I.I. odporučil uznať úraz za
sluţobný podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, lebo úraz
bol spôsobený pre výkon štátnej sluţby, vzhľadom k tomu, ţe zranený sa dostal na uvedené
miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení sluţobnej úlohy. Rovnaké závery obsahuje aj
Správa o vyšetrení sluţobného úrazu z 10. októbra 2008, Č.p.: SLOVCON-56/15-2/2008,
v ktorej úrazová komisia úraz kvalifikovala ako sluţobný, spôsobený pre výkon štátnej
sluţby.
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia so sídlom v Bratislave v Zápisnici o rokovaní zo 6. augusta 2009 č.: 08/2009
konštatovala, ţe úmrtie otca ţalobcu nenastalo v dôsledku sluţobného úrazu alebo choroby
z povolania, lebo otec ţalobcu v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy
veliteľa. Úloha stanovená veliteľom bola doviezť sluţobný automobil na miesto
a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli
dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Posudková komisia
neakceptovala záver úrazovej komisie z toho dôvodu, ţe výkon sluţby vojaka je ohraničený
funkčnými povinnosťami vojaka a rozkazmi vydanými jeho veliteľom. V čase vzniku
smrteľného úrazu otec ţalobcu nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď funkčnými
povinnosťami alebo rozkazom veliteľa a výkon sluţby skončil dosiahnutím cieľa. Uvedená
zápisnica slúţila ako podklad pre rozhodnutie ţalovaného.
Odvolací súd však tento skutkový stav nepovaţoval za dostatočne zistený, lebo neboli
dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo moţné
bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať príslušné právne predpisy. Predovšetkým neboli
zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu sluţby, v ktorej platí pravidlo 24/7, ako to
vyplýva aj z denného poriadku vydaného ako príloha č. 1 k Rozkazu veliteľa SLOVCONU
č. 53/2008. Podľa vyjadrenia pplk. I. V. otec ţalobcu ako vodič veliteľa kontingentu dostal
v ten deň odpoludnia jedinú úlohu, a to doviezť veliteľa na pobreţie. Zo spisu však nie je
zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal otec ţalobcu ako
vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo dá sa predpokladať, ţe veliteľa bolo potrebné aj
zaviesť naspäť do tábora. Nemoţno preto bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, ţe sa
sluţobná úloha otca ţalobcu dovezením veliteľa na pobreţie v ten deň úplne skončila, a to
nielen čiastkovo. Pokiaľ bol otec ţalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do
tábora, činnosť, ktorú vykonával otec ţalobcu v čase úrazu, je potrebné povaţovať za činnosť,
ktorá bola vykonávaná počas prestávky v sluţbe.
Vzhľadom na podmienky v priestore výkonu sluţby je moţné, ţe šnorchlovanie,
príp. plávanie alebo potápanie, sú činnosti, ktoré sú obvyklé v čase prestávok v sluţbe
u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa. Ak by došlo k úrazu za takýchto okolností, uţ by
bolo potrebné kvalifikovať úraz ako sluţobný. Uvedené skutočnosti však vôbec správne
orgány neskúmali, a preto nie je moţné bez ďalšieho uzavrieť, ţe otec ţalobcu neutrpel
sluţobný úraz.
Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzanie ich
činnosti, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, a preto odvolací súd rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 prvej vety OSP zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie
ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie
konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom
a opätovne rozhodnúť o ţiadosti ţalobcu o sirotský výsluhový dôchodok.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 150k ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu podľa vyčíslenia
vo výške 157,09 €, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia, a to odmeny
advokáta podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej v sluţby v roku 2011
(odvolanie z 22. augusta 2011) a reţijného paušálu, t.j. spolu 130,91 € (123,50 € + 7,41 €)
+ 20 % DPH.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová