Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/62/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci ţalobcu M. B., bytom H., P., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova ul. č. 3, proti

ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska ul.

č. 8, pracovisko v Nitre, Štefánikova ul. č. 88, o dávku sociálnej pomoci, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 18. augusta 2010, číslo AN/2010/01180/004635 Št,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. apríla 2011, č. k.

-46, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 12. apríla 2011, č. k. -46, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. apríla 2011, č. k. -46

zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 18. augusta 2010 číslo

2

AN/2010/01180/004635 Št, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Handlová z 30. marca 2010

číslo 2010/02073/04 SVE o nepriznaní peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených

výdavkov súvisiacich s kúpou osobného motorového vozidla.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ţalovaného, ako i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe zodpovedá

zákonu, lebo je doloţené dostatočne zisteným skutkovým stavom, zistené skutočnosti boli

správne právne posúdené a je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Krajský súd povaţoval

za preukázané, ţe ţalobca je fyzickou osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, s určenou

mierou funkčnej poruchy v rozsahu 50 % podľa prílohy č. 3, kapitola XII, časť A, bod 3,

písm. b/, o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) pri ochoreniach na spondylartritídu

ankylozujúcu – bechterevova choroba, ťaţká forma V. stupeň, ale podľa komplexného

posudku zo 16. augusta 2010 nespĺňa podmienky na kompenzáciu ťaţkého zdravotného

postihnutia podľa § 14 ods. 6, citovaného zákona, pretoţe nie je odkázaný na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlo a z uvedeného dôvodu mu nebol navrhnutý peňaţný

príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

zmenil a rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu z 18. augusta 2010, číslo

AN/2010/01180/004635 Št zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a ţalovaného

zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania.

Poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, ale jeho rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci a na

nesprávnych skutkových zisteniach. Nesúhlasil so závermi komplexného posudku

zo 16. augusta 2010, podľa ktorého ţalobca nespĺňa rozhodujúcu, zákonom stanovenú

podmienku, a to odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo

jeho zdravotný stav sa následkom rehabilitácie zlepšil. Uviedol, ţe podľa záverov tohto

posudku ţalobca prekonal zlomeninu driekového stavca a podstúpil operačný zákrok,

po ktorom u neho pretrváva poškodenie nervov v oblasti dolnej končatiny vľavo a má zníţenú

hybnosť I. prsta na ľavej nohe, bedrových kĺbov a chrbtice, ale následkom rehabilitácie sa

3

jeho zdravotný stav zlepšil. Poznamenal, ţe rehabilitačnú liečbu po úraze utrpenom pri

dopravnej nehode zo 4. novembra 1999 ţalobca absolvoval ešte v období od 19. apríla 2000

do 28. júna 2000. Ţalobca súhlasil so zistením, ţe jeho zdravotný stav sa počas rehabilitácie

čiastočne zlepšil, k čomu však došlo po liečení ešte v roku 2000, a preto závery lekárskej

správy z 28. júna 2000 nemohli byť podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu v roku

2010, keď ţalobca odvtedy ţiadnu ďalšiu rehabilitáciu neabsolvoval. Poukázal na skutočnosť,

ţe práve po rehabilitácii a čiastočnom zlepšení jeho zdravotného stavu mu peňaţný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla bol priznaný. Ďalej uviedol, ţe od 4. februára 2001 bol poberateľom

čiastočného invalidného dôchodku a od 29. septembra 2008 je invalidný podľa § 29 ods. 3

písm. a/ o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sociálnom zabezpečení“), čím preukazoval, ţe jeho zdravotný stav sa zhoršuje.

Ďalej namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal s námietkou, ţe neboli splnené

podmienky na prehodnotenie odkázanosti ţalobcu podľa

Z. z., a teda ţe ţalovaný správny orgán vôbec nemal prehodnocovať jeho odkázanosť na

kompenzáciu zvýšených výdavkov, pretoţe podľa uvedeného ustanovenia sa odkázanosť

občana s ťaţkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu,

odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné,

osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného do 31. decembra

2008, sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 1. januára 2009,

ak u občana s ťaţkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave,

osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo ţivotnom prostredí a v prostredí,

ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.

Ţalobca tvrdí, ţe u neho po 1. januári 2009 nenastala ţiadna zmena v zdravotnom stave, ktorá

by mala vplyv na trvanie odkázanosti. Rehabilitáciu, po ktorej sa mal jeho zdravotný stav

zlepšiť, totiţ absolvoval ešte v roku 2000, pričom ţalobca do súdneho spisu zaloţil lekárske

správy, ktoré sú dôkazom jeho zhoršenia (napr. správa MUDr. Jozefa Hudeca zo 4. februára

2002, správa posudkového lekára Sociálnej poisťovne z 20. novembra 2008). Zastával názor,

ţe komplexný posudok ţalovaného správneho orgánu je s týmito dôkazmi v rozpore,

z ktorého dôvodu ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie

ţalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.

4

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku k podanej

ţalobe s tým, ţe ţalobca v odvolaní poukazuje na tie isté dôvody ako v podanej ţalobe. Ţiadal

preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení

s a preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia ( ).

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o nároku

na peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s kúpou osobného

motorového vozidla.

Preskúmaním spisového materiálu vrátane administratívneho spisu v rozsahu dôvodov

uvedených v podanej ţalobe, krajský súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal

so všetkými ţalobcom v ţalobe uvádzanými námietkami proti preskúmavanému rozhodnutiu

ţalovaného. Odvolací súd sa celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského

súdu, a preto konštatuje správnosť jeho odôvodnenia ( ).

Na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné:

Peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s kúpou

osobného motorového vozidla moţno poskytnúť len ťaţko zdravotne postihnutej fyzickej

osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Aj odvolací súd povaţuje za potrebné

zdôrazniť, ţe právny nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na kúpu

osobného motorového vozidla neexistuje, ide o fakultatívnu dávku, a preto pri posudzovaní

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súd skúmal len to, či ţalovaný pred svojím rozhodnutím

dostatočne zistil skutočný stav veci, či rozhodnutie zodpovedá obsahu spisov a zásadám

logického myslenia.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre

ktoré ţalobca povaţoval rozhodnutie ţalovaného za nezákonné a nesprávne, jeho tvrdenie nie

5

je opodstatnené, lebo krajský súd v napadnutom rozsudku sa so všetkými námietkami

náleţitým spôsobom vysporiadal a svoje rozhodnutie aj náleţite a presvedčivo odôvodnil.

Nebolo sporné, ţe ţalobcovi v minulosti bol na základe komplexného posudku podľa zákona

o sociálnej pomoci priznaný peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich okrem iného aj so zabezpečením prevádzky motorového vozidla. Rovnako nebolo

sporné, ţe ţalovaný bol od 4. februára 2001 čiastočne invalidný na následky pracovného

úrazu a od 29. septembra 2008 bol invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom

zabezpečení. Tieţ bolo preukázané, ţe na základe ním podanej ţiadosti z 3. februára 2010

o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bol ţalovaný povinný posúdiť mieru

funkčnej poruchy ako aj sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia. Z uvedeného

dôvodu v súlade s na základe predloţenej zdravotnej

dokumentácie bolo vykonané lekárske posúdenie a aj sociálne posúdenie a následne podľa

boli vypracované komplexné posudky, (17. marca 2010

a 16. augusta 2010) v ktorých zhodne vyplýva, ţe ţalobca je síce osobou s ťaţkým

zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50% so zaradením podľa prílohy č. 3,

kapitola XII, časť A, bod 3, písm. b/ , a to spondylartritída

ankylozujúca – Bechterevova choroba ťaţká forma V. stupeň s presne stanovenou výškou

miery funkčnej poruchy, ale peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov mu

navrhnutý nebol, lebo nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom.

Treba ešte poznamenať, ţe nové posúdenie odkázanosti ţalobcu na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom podľa mohol a aj musel

ţalovaný vykonať, lebo rozhodoval o novej ţiadosti ţalobcu o poskytnutie príspevku nakúpu

osobného motorového vozidla, podanej za účinnosti uvedeného zákona, ktorému muselo

predchádzať riadne zistenie skutočného stavu veci.

Rozhodnutie ţalovaného je navyše podmienené správnou úvahou, ktorá vyplýva

zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Do takéhoto hodnotenia dôkazov by súd mohol

zasiahnuť len v prípade, keby rozhodnutie ţalovaného odporovalo obsahu spisov, alebo

zásadám logického myslenia. Takéto pochybenia ţalovaného v konaní zistené neboli. Z vyššie

uvedeného zisteného stavu je zrejmé, ţe aj krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami

ţalobcu, ktoré po skutkovej aj právnej stránke odôvodnil a v odvolaní ţalobca ţiadne nové

námietky neuvádzal.

6

Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď ţalobu o preskúmanie rozhodnutia

ţalovaného z 18. augusta 2010, číslo AN/2010/01180/004635 Št zamietol, preto odvolací súd

rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219

ods. 2 potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania v konaní neúspešnému

ţalobcovi nepriznal ( v spojení s ) a ţalovaný si ţiadnu

náhradu trov konania neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská