Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/59/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci ţalobcu Ing. J. K., bytom v S. R. ul. č. X., zastúpeného JUDr. Milanom

Rollom, advokátom so sídlom v Bratislave, Švabinského ul. č. 13, proti ţalovanému

Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8,

o výšku výsluhového dôchodku, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 6. mája 2011, č. k. -46, v časti, v ktorej bola ţaloba zamietnutá,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 6. mája 2011, č. k. -46, v napadnutej časti m e n í tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného z 29. marca 2010 číslo KaVSÚ-5-20-2/2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia v sume 303,81 € do rúk jeho právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Milana Rolla,

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. mája 2011, č. k. -46, zastavil

konanie v časti o zaplatenie sumy 9 464,30 € s úrokom 6 % od 1. novembra 2005 a 226,41 €

s úrokom 9 % od 21. augusta 2009. Súčasne zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia ţalovaného z 29. marca 2010, číslo KaVSÚ-5-20-2/2010, ktorým

bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu

sociálneho zabezpečenia Bratislava zo 7. augusta 2009, číslo VÚSZ-X/11-OVZ o zníţení

výsluhového dôchodku ţalobcu podľa § 123 ods. 2 písm. a), § 39, v spojení s § 105 ods. 6 a 9

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov“) od 1. novembra 2005 na sumu 994 € (po prepočte 29 945 Sk)

mesačne. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd povaţoval ţalobu za nedôvodnú, a preto ju podľa

zamietol. Podľa jeho názoru ţalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté

rozhodnutie obsahovalo podrobné popísanie skutočností, ktoré tvorili podklad rozhodnutia

správneho orgánu, ţalovaný vec správne právne posúdil, vysporiadal sa s námietkami

ţalobcu, ako aj podrobne popísal postup pri určení výpočtového základu pre výsluhový

dôchodok, ktorý ţalobcovi patril od 1. novembra 2005. Do výpočtového základu pre výpočet

výsluhového dôchodku ţalovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi zahrnul sumu,

predstavujúcu sluţobný príjem ţalobcu v roku 2003 v sume 534 427 Sk a sumu za

nevyčerpanú dovolenku 14 067 Sk, tento súčet (548 494 Sk) vydelil počtom dní, za ktoré boli

sumy vyplatené, t.j. 349 odpracovaných dní a 9 dní dovolenky (spolu 358 dní)

a výsledok vynásobil koeficientom 30,417. Z výsledku predstavuje 60 % sumu 27 967 Sk,

valorizovanú od 1. júla 2004 o 7, 09 %, na sumu 29 945 Sk.

Rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej bola zamietnutá ţaloba, napadol ţalobca

včas podaným odvolaním, v ktorom ţiadal, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok

prvostupňového súdu a zrušil rozhodnutie ţalovaného z 29. marca 2010, číslo KaVSÚ-5-20-

2/2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal o priznanie náhrady trov

konania, ktoré vyčíslil v celkovej výške 305,06 €. Namietal, ţe pokiaľ podľa § 58 zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov rok trvania sluţobného pomeru je 365 dní,

potom nie je moţné sčítavať počet dní, za ktoré patril „sluţobný príjem“ a počet dní, za ktoré

3

patril „sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku“. Rozhodnutie povaţoval za

nezákonné, ak výška výsluhového dôchodku je niţšia ako keby sa vypočítala len

zo sluţobného príjmu za výkon sluţby a sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku

by nedostal. Postup ţalovaného nerešpektuje podľa jeho názoru znenie § 60 ods. 5 zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého uvedené príjmy sa majú vydeliť

počtom dní, za ktoré boli v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené a nerešpektuje poistnú

zásadu, ţe vyšší príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil. Uviedol, ţe dikcia § 60 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov je jednoznačná a sčítanie počtu dní, za ktoré patril sluţobný príjem,

s počtom dní, za ktoré patril sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, je súladné

so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , a

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu treba vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým

zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia

Bratislava o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu od 1. novembra 2005.

Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov vyplýva, ţe základ na výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa

vypočíta z priemerného sluţobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných sluţobných

príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný

kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské

zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.

Sporným medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zákona

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť

vydelený súhrn mesačných sluţobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len „súhrn

príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok.

4

Podľa § 58 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov rok trvania

sluţobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.

Podľa o peňaţných náleţitostiach vojakov (ďalej

len „zákon o peňaţných náleţitostiach vojakov“) ak profesionálny vojak nevykonával sluţbu

celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť sluţobného príjmu za kaţdý kalendárny deň,

keď vykonával sluţbu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky,

náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty sluţobného príjmu

povaţuje za výkon sluţby.

Podľa o vojenskej sluţbe v znení účinnom

do 31. augusta 2005 profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo

za jej pomernú časť sluţobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej

dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca

nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov

uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ aţ d/.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe do súhrnu príjmov má byť započítaný aj sluţobný

príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorý ţalobcovi patril v sume 14 067 Sk a ţe tento

príjem patril za nevyčerpaných 9 dní riadnej dovolenky.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona o peňaţných náleţitostiach

vojakov vyplýva, ţe sluţobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci

za dni, počas ktorých vykonával sluţbu a taktieţ za dni, počas ktorých čerpal riadnu

dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu

rehabilitáciu. Sluţobný príjem naopak nepatrí za čas neschopnosti na výkon sluţby. Sluţobný

príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon sluţby (práceneschopnosti).

Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v roku 2003 bola ţalobcovi

z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 16 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon

sluţby.

Ţalobca sa domáhal, aby bol kaţdý zo započítateľných príjmov zvlášť vydelený

počtom dní, za ktoré bol jednotlivý príjem vyplatený a následne aby boli takto zistené údaje

5

sčítané, avšak súd ako aj správny orgán je viazaný zákonnou úpravou, z ktorej ţalobcom

navrhnutý spôsob výpočtu nevyplýva. Sporným preto zostalo, či do deliteľa na účely zistenia

priemerného sluţobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) sa majú

započítať aj 9 dni, za ktoré ţalobcovi bol vyplatený sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu

dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 358 (349 + 9), alebo či deliteľom má byť len 349 dní.

Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu

sluţobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej

počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďţe k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu

deviatich dní v prípade ţalobcu nedošlo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je moţné

uvedených deväť dni započítať do deliteľa ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu sluţby

podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona o peňaţných náleţitostiach vojakov. Na rozdiel

od krajského súdu dospel odvolací súd vzhľadom na uvedené k záveru, ţe ustanovenie § 60

ods. 5 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je potrebné v danom

prípade vykladať tak, ţe pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal ţalovaný

celkový sluţobný príjem (vrátane sluţobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku)

vydeliť len počtom 349 dní (365-16).

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za zákonné,

a preto podľa vety prvej v spojení s rozsudok

krajského súdu v napadnutej časti zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, v ktorom je ţalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja

ods. 4 ).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení

s , a tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ţalobca

bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov podľa vyčíslenia vo výške

303,81 €, za 2 úkony právnej sluţby v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia +

podanie ţaloby na súd): 2 x 55,49 € podľa vyhl. č. + 2 x reţijný

paušál: 2 x 7,21 €, spolu vo výške 125,40 € + 19 % DPH v sume 23,83 €, za 2 úkony právnej

sluţby v roku 2011 (zastupovanie pred súdom 6. mája 2011, podanie odvolania): 2 x 57 € + 2

x reţijný paušál: 2 x 7,41 €, spolu vo výške 128,82 € + 20 % DPH v sume 25,76 €, ktoré je

ţalovaný povinný nahradiť ţalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu.

6

Právnym zástupcom ţalobcu bola uplatňovaná 20 % DPH na všetky úkony právnej

sluţby a reţijné paušály, treba však uviesť, ţe pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo

potrebné vychádzať z tej sadzby DPH, ktorá platila v čase vzniku jednotlivých trov. Trovy

konania vzniknuté v roku 2010 boli preto najvyšším súdom pri ich výpočte zvyšované o 19 %

DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 201 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová