Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/37/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci

obvineného K. M., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, na

neverejnom zasadnutí 31. júla 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 10. septembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného K. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) podľa § 321

ods. 1 písm. b/, d/ zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno zo 16. apríla 2009,

sp. zn. a obžalovaného K. M. s použitím uznal za vinného,

že

1.

v presne nezistenom čase v mesiacoch august až október roku 2007 v K. zviedol a

zjednal k vykonávaniu prostitúcie B. P., nar. X., Ž. M., nar. X. a S. T., nar. X., hoci vedel, že

B. P. a S. T. nedovŕšili vek 18 rokov a Ž. M. vek 15 rokov, pričom poškodené prostitúciu

vykonávali denne v meste K. a v okolí mesta K. a polovicu peňazí, ktoré takto zarobili, mu na

jeho žiadosť odovzdávali a zároveň B. P. hrozbou, že jej ublíži na zdraví, nútil vykonávať

prostitúciu podľa jeho predstáv,

2.

2

v presne nezistenom čase koncom mesiaca september alebo začiatkom mesiaca

október roku 2007 v meste K. sa poškodenej Ž. M., nar. X. vyhrážal, že ju dá zastreliť, ak sa

niekto od nej dozvie o skutku uvedenom v bode 1/,

Takto uznal krajský súd obžalovaného za vinného

v bode 1/:

- zo zločinu kupliarstva podľa § 367 odsek 1, odsek 2 (§ 138 písmeno d/, písmeno j/)

odsek 3 ( písmeno a/), písmeno c/ .

v bode 2/:

- zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ (§ 139 odsek 1

písmeno a/) .

Za to mu krajský súd uložil:

Podľa a s použitím odsek

2 na úhrnný trest odňatia slobody 11 (jedenásť) rokov a 7 (sedem)

mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd zároveň podľa odvolanie obžalovaného M. zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu,

doručeným Okresnému súdu Komárno 15. júna 2011 (po ustanovení obhajcu na základe

pôvodného dovolacieho podania obvineného doručeného Okresnému súdu Komárno

28. marca 2012).

Ako právny dôvod dovolania označil obvinený dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/

V dôvodoch cituje ustanovenia Čl. 50 ods. , ustanovenia

§, a § a ods. 10 .

Ďalej argumentuje:

3

„Vychádzajúc z uvedeného práva na obhajobu, prvostupňový aj odvolací súd

zásadným spôsobom porušil právo obžalovaného na obhajobu, keď úplne ignoroval

a nevykonal dôkazy navrhnuté obžalovaným a nevykonal dôkazy svedčiace v jeho prospech.

V tejto súvislosti poukazujem na výpoveď svedkyne B. P., ktorá

na pojednávaní konanom dňa 09.10.2008 vypovedala v prospech obžalovaného (odsúdeného),

z ktorého dôvodu prvostupňový súd hodnovernosť jej výpovede spochybnil a nariadil

znaleckého dokazovanie za účelom zistenia vierohodnosti jej výpovede. Inak súd postupoval

v prípade dôležitej svedkyne Ž. M., ktorá keď sa na pojednávanie dňa 09.10.2008 ani dňa

11.12.2008 nedostavila. Súd od jej výsluchu upustil aj napriek tomu, že neboli odstránené

podstatné rozpory v tvrdeniach týchto svedkýň a návrh na ich konfrontáciu

ako dôkaz zamietol. Taktiež zamietol návrh na zistenie hodnovernosti a vierohodnosti

výpovede tejto svedkyne, čím bolo porušené ustanovenie .

Postupom prvostupňového súdu aj súdu odvolacieho pred vynesením rozsudku bol

porušený zákon v ust. tým, že obžalovanému (odsúdenému) nebolo doručené

odvolanie okresnej prokurátorky pred termínom verejného zasadnutia tak, aby mal dostatok

času na prípravu. Tým bolo znemožnené právo odsúdeného vyjadriť sa k nemu.

S poukazom na § 122 ods. 10 a § 41 ods. 3 Tr. zák., odsúdený v súvislosti

s odsúdením rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. , ktorý nadobudol

právoplatnosť rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 04.04.2008,

je toho názoru, že napadnutými rozsudkami došlo k porušeniu , keď súdy

jeho konanie neposúdili ako pokračovanie toho istého trestného činu a trestnosť všetkých

čiastkových útokov neposúdili ako jeden trestný čin a trest neuložili podľa .“

Finálne obvinený navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,

po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutých rozsudkov a správnosti

postupu konania. ktoré rozhodnutiam predchádzalo, vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v ust. Tr., por. , a Tr. Zák., súčasne napadnuté

rozsudky zrušil a prikázal súdu o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Okresná prokurátorka Komárno sa k dovolaniu vyjadrila nasledovne:

4

„Po oboznámení sa s obsahom dovolania odsúdeného mám za to, že v predmetnej veci

nie sú dané odsúdeným tvrdené dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. l písm. c/, písm. h/

, pretože k porušeniu jeho práva na obhajobu nedošlo, resp. preto, lebo trest mu

nebol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a nenastala ani situácia, že by mu

bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Čo sa týka tvrdenia odsúdeného, že k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu

došlo tým, že nebolí vykonané odsúdeným navrhované dôkazy, resp. že vykonané dôkazy súd

vyhodnotil nesprávne, ako aj tým, že mu nebolo doručené odvolanie prokurátora v takom

časovom predstihu, aby mal dostatok času zaujať k nemu stanovisko, poukazujem na to,

že dôvod dovolania podľa je vymedzený najmä ako

porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, ku ktorému v predmetnej veci nedošlo.

Mám za to, že v predmetnej veci nie je daný ani odsúdeným tvrdený dôvod dovolania

v zmysle ods. l písm. h/ , pretože trest mu bol uložený v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby a právna kvalifikácia zistených skutkov ako dvoch zločinov

s nadväzujúcimi trestnými sadzbami uvedenými v pripúšťajú výlučne

uloženie trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zákona).

Poznamenávam, že tvrdenie odsúdeného, že skutky, pre ktoré bol právoplatne

odsúdený rozsudkami Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 16.4.2009

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 10.9.2009 spáchané

v období augusta až októbra 2007 sú dielčími útokmi pokračujúceho trestného činu

spáchaného v období rokov 2004 až 2005, pre ktorý už bol K. M. odsúdený skoršími

rozsudkami označených súdov, nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože

ust. § 122 ods. 10 Tr. zákona treba uplatňovať v spojení s ust. § 122 ods. 13 Trestného

zákona, podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení

vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.

Poukazujem aj na rozhodnutie R 52/1971, podľa ktorého ak bol trestný čin spáchaný

po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené

uloženie súhrnného trestu v zmysle (č. v znení

neskorších predpisov), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový

odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý

sa ukladá trest.

Hoci K. M. bol aj v skoršom konaní odsúdený pre trestný čin kupliarstva podľa § 204

ods. l, ods. 3 písm. c/ Tr. v znení neskorších predpisov,

a to rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 15.12.2005, tento

rozsudok bol v odvolacom konaní zrušený a ďalší prvostupňový rozsudok zo dňa 23.10.2007

nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn.

zo dňa 4.4.2008.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby dovolací súd uznesením vec odmietol v zmysle

.“

Najvyšší súd ako dovolací súd ( ) dovolanie predbežne preskúmal podľa

a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania podľa , alebo

d/ až f/ Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil. že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa

Námietky voči postupu v konaní

Svedkyňu M. súd vypočul na hlavnom pojednávaní 15. mája 2008.

Okolnosť, že následne mienil vykonať konfrontácie medzi svedkyňami M., P. a T., čo

bolo zápisnične konštatované pri odročení hlavného pojednávania 15. mája 2008, a že od

tohto zámeru upustil, čo zápisnične konštatoval na hlavnom pojednávaní 11. decembra 2008,

nie je preskúmateľná v dovolacom konaní.

To platí i o okolnosti, že súd procesne relevantným spôsobom odmietol vykonať

dokazovanie znaleckým vyšetrením duševného stavu svedkyne M..

Keďže dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku

( ), nemôže ani skúmať, prečo súd ustálil skutkový stav na základe

v konaní vykonaných dôkazov a nevykonal aj ďalšie dôkazy, a to či už z vlastnej iniciatívy

( ), alebo na návrh strán. Povinnosťou súdu je o dôkaznom návrhu strany

rozhodnúť k čomu v preskúmavanej veci došlo (k tejto problematike pozri napr. rozhodnutie

č. 7 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky ).

6

Pokiaľ ide o doručovanie odvolania prokurátora obžalovanému pred rozhodovaním

odvolacieho súdu:

Toto odvolanie bolo obžalovanému doručené 18. mája 2009 a vyjadril sa k nemu

podaním z 19. mája 2009. Obhajkyni obžalovaného bolo odvolanie prokurátora doručené

22. mája 2009. Keďže verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané

10. septembra 2009, mal obžalovaný dostatok času na vyjadrenie sa k odvolaniu protistrany,

čo aj učinil.

Pôvodné podanie obvineného, ktoré nebolo v rozpore s ustanovením § 373 ods. 4

podané prostredníctvom obhajcu, namietalo v odôvodnení ohľadom tejto tvrdenej

vady konania okolnosti, týkajúce sa predchádzajúceho konania proti obvinenému – rozsudok

Krajského súdu v Nitre zo 4. apríla 2008, sp. zn. .

V žiadnom z namietaných prípadov teda nedošlo k porušeniu práva na obhajobu

( ), ani k splneniu iného dovolacieho dôvodu.

Námietky voči aplikácii hmotnoprávnych ustanovení (použitiu ustanovení Trestného

zákona)

Neopodstatnenosť týchto námietok, tak ako sú vecne špecifikované v dovolacích

podaniach, je argumentačne zodpovedaná už v odôvodnení napadnutého rozsudku, rovnako

tak aj vo vyjadrení prokurátora k dovolaniu.

Nepostačuje však odôvodnenie rozlíšenia medzi jednočinným a viacčinným súbehom

trestných činov v rozsahu, v ktorom je obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Okolnosť, že konaním páchateľa boli zasiahnuté dva rôzne trestnoprávne relevantné objekty,

chránené dvoma rôznymi ustanoveniami osobitnej časti (spôsobené dva

rôzne následky), je charakteristická aj pre jednočinný súbeh trestných činov.

Z hľadiska riešenia v príslušnom smere relevantnej otázky je podstatné, že oba

dotknuté následky sú v priamej príčinnej súvislosti vyvolané dvoma rôznymi, kvalitatívne

odlišnými, aj keď v rovnakom časovom období vykonanými konaniami páchateľa.

Ide teda jednak o aktivity zamerané na výkon prostitúcie osobami, uvedenými

v popise skutku 1/ výroku rozsudku krajského súdu, a jednak o vyhrážanie sa usmrtením

jednej z týchto osôb (poškodenej M.), ak vykonávanie prostitúcie a získavanie žien

na takú činnosť vyzradí.

Zvedenie a zjednanie ženy k vykonávaniu prostitúcie a koristenie z nej

páchateľom je odlišným konaním od ďalšieho jeho konania spočívajúceho vo vyhrážaní

sa tejto žene usmrtením, ak inej osobe také (teda skôr uvedené, v kupliarstve

spočívajúce) konanie páchateľa, ako aj vlastnú prostitúciu, oznámi.

Odlišný je aj napadnutý objekt, v prvom prípade spočívajúci v porušení

zákonného zákazu kupliarstva (§ 367 ods. 1 Tr. zák.), a v druhom prípade spočívajúci

v zásahu do osobnej slobody poškodenej, súčasťou ktorej je možnosť iným osobám

oznámiť okolnosti výkonu vlastnej prostitúcie a aktivity kupliara vo vzťahu k tejto

činnosti, čo je sankcionované ustanovením § 189 ods. 1 Tr. zák.

Ide teda o dva trestné činy – kupliarstvo podľa § 367 Tr. zák. a vydieranie podľa

§ 189 Tr. zák., spáchané dvoma skutkami. V závislosti od okolností podmieňujúcich

použitie vyššej trestnej sadzby pri trestnom čine kupliarstva potom môže byť aktuálne

zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. (trestný čin vydierania je zločinom

už v prvom odseku ustanovenia § 189 Tr. zák.).

Konkrétne v posudzovanom prípade ide o dva úmyselné zločiny, spáchané dvoma

skutkami, z čoho rezultuje použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní

trestu.

Tento trest bol potom v súlade so zákonom uložený v rámci sadzby ustanovenej

na prísnejšie trestný z oboch zbiehajúcich sa trestných činov (7 až 12 rokov odňatia slobody

- § 367 ods. 4 Tr. zák.), upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., a to na spodnej hranici tejto

sadzby.

Nemožno aplikovať odsek 3 naposledy označeného ustanovenia a uložiť spoločný

trest vo vzťahu k odsúdeniu obvineného rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 4. apríla 2008,

sp. zn. . Dôvodom je okolnosť, že (ako na to poukazuje vo vyjadrení

k odvolaniu prokurátor), jednota predchádzajúceho skutku bola prerušená oznámením

8

vznesenia obvinenia pre dotknutú trestnú činnosť, k čomu došlo 14. januára 2005 (č.l. 7

vyšetrovacieho spisu ÚJKP Komárno ČVS/orp-499/OBK-KN-2004-Fu), a to v zmysle § 89

ods. 20 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006.

Správne nebol v preskúmavanej veci ukladaný ani súhrnný trest (§ 42 Tr. zák.), keďže

(ako na to opäť poukazuje vo svojom vyjadrení k dovolaniu prokurátor), prvý, neskôr zrušený

odsudzujúci rozsudok v tejto veci (Okresný súd Komárno, sp. zn. ) bol

vyhlásený už 15. decembra 2005, teda pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti.

Ani v tomto smere teda nebol splnený dovolací dôvod, a to v zmysle § 371 ods. 1

písm. i/ alebo písm. h/ , ani v zmysle iného písmena tohto ustanovenia.

Tým je vyčerpaný rozsah dovolacích námietok ( ) v obsahu

odôvodnenia tohto uznesenia, a to s voči dovolaniu negatívnym záverom. Dovolací súd

sa nezaoberal inými chybami napadnutého rozhodnutia v dôsledku použitia ustanovenia § 385

ods. 1 a ods. 2

Na základ uvedeného najvyšší súd dovolanie obvineného M. odmietol ako zrejme

nedôvodné podľa , konajúc na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková