Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bdb/385071.429226.pdf
PDF · 99.92 KB
No categories available
2Tdo/36/2012
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 36/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
31. júla 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Peter Krajčoviča a sudcov
JUDr. Libora Duľu a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému P. K., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní
obvineného P. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2011, sp. zn.
1To/92/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27. júla 2011, č. k. 2T/72/2010-100,
v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. októbra 2011,
č. k. 2T/72/2010-115, bol obvinený P. K. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
hoci obvinenému bolo rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
z 26. januára 2006, sp. zn. 5C/154/2005 určené platiť do rúk matky A. K., bytom L. M., E.,
vždy do 15. dňa v mesiaci výživné na maloletú dcéru P. K., nar. X., po 645,- Sk (21,41 Eur),
ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 25. februára 2010, sp. zn.
4P/43/2010 zvýšené od 01. marca 2010 na 50 Eur mesačne, od 01. marca 2008 do 18. januára
2011, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody, okrem mesiaca jún 2008, kedy zaplatil
700,- Sk (23,24 Eur), januára 2009, kedy zaplatil 23 Eur, septembra 2009, kedy zaplatil 50
Eur, februára 2010, kedy zaplatil 20 Eur a marca 2010, kedy zaplatil výživné vo výške 25
Eur, výživné neplatil, hoci v čase od 21. mája 2009 do 06. októbra 2009 bol zamestnaný,
v ostatnom čase si zamestnanie nehľadal, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie a tak dlhuje na výživnom za uvedené obdobie sumu 922,60 Eur.
Za tu mu bol uložený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4 (§ 37 písm. m/) Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obvinený, ktoré písomne
aj odôvodnil.
Krajský súd v Žiline uznesením z 25. októbra 2011, sp. zn. 1To/92/2011, podľa § 319
Tr. por. odvolanie obvineného P. K. zamietol, pretože dospel k záveru, že toto nie je dôvodné.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 28. mája 2012
prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie (predtým – 15. decembra 2011 tak učinil i sám).
V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený
tvrdí, že rozhodnutia súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spočíva
v nesprávnom výroku o vine a v tej súvislosti aj o treste, keď uložený trest sa javí
ako neprimeraný. Podľa jeho názoru je daný dôvod na postup podľa § 281 ods. 2 Tr. por.
(§ 215 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) s poukazom na trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. októbra 2010, sp. zn. 2T/11/2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. januára 2011, sp. zn. 1To/134/2010. Nesúhlasil
s uloženým trestom odňatia slobody v tom smere, že tento je neprimeraný a jeho výkonom
sa predĺži doba, po ktorú si nebude môcť zabezpečiť primeraný príjem, ktorým by mohol
zabezpečiť riadne a včasné plnenie svojej vyživovacej povinnosti.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
v zmysle § 386 Tr. por. napadnutý rozsudok (správne má byť „uznesenie“) odvolacieho súdu
zrušil, príp. aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a podľa § 388 Tr. por. prikázal
odvolaciemu súdu príp. súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš, ktorý navrhol toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané
oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie
Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, ktorým bolo odvolanie obvineného P. K.
podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa §
368 ods. 2 písm. h/ Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola
splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a
V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané
a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,
že sa jedná o dovolací dôvodí uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.
zistil, že dovolanie podané obvineným P. K. nie je dôvodné, a preto ho podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že obsah konkrétne uplatnených
námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého
dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto
dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne,
a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo
Obvineným uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný
v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Obvinený v rámci tohto
dovolacieho dôvodu namietal všeobecne nesprávny výrok o vine a neprimeranosť trestu
odňatia slobody s tým, že súdy neaplikovali ustanovenie § 281 ods. 2 Tr. por. v spojení
s § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.
Tu treba uviesť, že námietka založená na tvrdení o uložení neprimeraného trestu
z pohľadu obvineného nenapĺňa žiaden dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zákon
vo vzťahu k výroku o treste upravuje v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dva
dovolacie dôvody (pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku
chybného výroku o vine). Podľa uvedeného ustanovenia možno dovolanie podať, ak bol
uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci, pokiaľ
ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný
čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu
je v rámci zákonnej trestnej sadzby.
Okresný súd správne postupoval pri úprave trestnej sadzby, keď pri prevahe
priťažujúcich okolností v súlade s § 38 ods. 4 Tr. por. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/) Tr. zák. o jednu tretinu, teda z 12 mesiacov
(1 rok) na 28 mesiacov, a to postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.
V danom prípade mohol byť teda uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov
až 60 mesiacov, čo znamená, že trest tak ako bol uložený obvinenému rozhodnutím
prvostupňového súdu, bol v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o všeobecnú námietku obvineného spochybňujúcu výrok o vine, treba
v tomto smere uviesť, že dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako
ho ustálili súdy nižšej inštancie a teda správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať
a meniť. Keďže nejde o námietku právneho posúdenia zisteného skutku, potom námietka
obvineného nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (ani
žiadnemu inému dovolaciemu dôvodu).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného P. K. podľa § 382
písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková