Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/113/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. M., bývajúcej v B.,

zastúpenej A., so sídlom v B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. I. S., PhD., proti

odporcovi Katastrálnemu úradu - Správe Katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, so

sídlom v Bratislave, Ružová dolina 27B, o vytýčenie užívacích hraníc a vyhotovenie

geometrického plánu, vedenej na Okresnom súde Bratislave III pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2009

sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom z 8. apríla 2008 č. k.

-232 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi

povinnosť vytýčiť užívacie hranice - vyhotoviť geometrický plán parciel č. X, X a X, pôvodne

parciel č. X a X, zapísaných na LV č. X katastrálne územie V., obec B. - miestna časť V., okres

B., na Správe Katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Odporcovi náhradu trov konania

nepriznal. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka odôvodnila svoj návrh skutočnosťou, že

odporca sa s ňou nechcel dohodnúť na odňatí časti parcely č. X- chodník, ktorú žiadala odčleniť

od parciel č. X, X, X, nakoľko uvedenú nehnuteľnosť nikdy neužívali a ani nikdy nevlastnili jej

právny predchodcovia, preto ju nemohla ani vydržať a nemôže byť ani predmetom dedičského

konania. Tvrdila, že na základe správneho zamerania môže správa katastra zrušiť doterajší zápis

2

pozemkov a založiť nový list vlastníctva, ktorým by boli vyriešené uvedené pochybenia a zápis

by zodpovedal skutočnému stavu tak, ako nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia. Súd

prvého stupňa vychádzajúc z a

(katastrálny zákon) dospel k záveru, že povinnosť vytýčiť hranice, vyhotoviť geometrické plány

majú vlastníci a iné oprávnené osoby v zmysle citovaného zákona, a nie odporca, nakoľko do

činnosti správy katastra nespadá vyhotovovanie geometrických plánov ani vytýčenie hraníc

pozemkov v teréne, ale správa katastra len kontroluje geodetické a kartografické činnosti

a overuje geometrické plány. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol.

Náhradu trov konania súd úspešnému odporcovi ( prvá veta ) nepriznal, pretože

si žiadne trovy neuplatnil.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 25. novembra 2009 sp. zn. 15Co

448/2008, na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ďalšími výrokmi tohto rozsudku

odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 8. apríla 2008 č. k. -231,

ktorým bolo zastavené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči

pôvodnej odporkyni 2/ A. B. a náhradu trov odvolacieho konania tejto účastníčke nepriznal.

Odvolací súd vo vzťahu k potvrdzujúcemu rozsudku mal za to, že súd prvého stupňa po riadne

vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru a vo veci aj správne rozhodol.

V zmysle sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého

rozsudku, na ktoré poukázal. Aj podľa odvolacieho súdu povinnosť vytýčiť užívacie hranice

a vyhotoviť geometrický plán majú vlastníci a iné oprávnené osoby v zmysle § 19 katastrálneho

zákona a nie odporca, nakoľko do činnosti správy katastra nespadá vyhotovovanie geometrických

plánov, ani vytýčenie hraníc pozemkov v teréne. Správa katastra len kontroluje geodetické

a kartografické činnosti a overuje geometrické plány. K námietke navrhovateľky, že

v predmetnom konaní nebola vykonaná ohliadka parcely č. X - chodníka, odvolací súd poukázal

na ustanovenie , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Podľa

odvolacieho súdu vykonanie tohto dôkazu nemohlo mať pre rozhodnutie vo veci samej podstatný

význam, nakoľko v danom prípade bolo treba vyriešiť otázku právnu a to či je možné uložiť

odporcovi povinnosť uvedenú v petite návrhu. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací

3

súd podľa v spojení s , uvedúc, že odporcovi žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vytýčenie užívacích hraníc a vyhotovenie

geometrického plánu, podala navrhovateľka dovolanie. Žiadala rozsudky oboch nižších súdov

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že jej

postupom nižších súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Vadu tejto povahy videla v tom, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nevykonali ňou

navrhovanú ohliadku na mieste samom, a tak nemohla dostatočným spôsobom preukázať svoje

tvrdenie predložené v návrhu.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovanej sa stotožnil so závermi odvolacieho

súdu uvedenými v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné

postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak podanie

dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch stanovených

zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde

4

rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní

uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň procesný

prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť, aby v

prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením

dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu

vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj

v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len

z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). upravuje

tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie možno

odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je

viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil;

dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je

treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o

potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

5

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo

výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto veci

nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že prípustnosť

dovolania navrhovateľky z ustanovenia až 3 vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

nižších súdov nebola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal

účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o

právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver

neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

6

Dovolateľka videla vadu tejto povahy v tom, že nižšie súdy nevyhoveli jej návrhu na

vykonanie dôkazu - ohliadky na mieste samom, takže nemohla dostatočne preukázať svoje

tvrdenia uvedené v návrhu na začatia konania.

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 druhú vetu

), nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 26. marca

1992 sp. zn. (R 37/1993) vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle : „Nevykonanie dôkazov

navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom“. Z uznesenia z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/98 (R 125/1999) vyplýva, že ak

súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné

dôkazy na zistenie skutkového stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred

súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v

dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.

Nevykonaním navrhovateľkou navrhovaného dokazovania nedošlo teda k odňatiu jej

možnosti konať pred súdom. Žiada sa ešte uviesť, že odvolací súd vo svojom rozsudku riadne

uviedol i dôvody, pre ktoré spomínaný dôkaz - ohliadku na mieste samom - nevykonal, takže

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu aj v tejto časti spĺňa

parametre zákona na odôvodnenie rozsudku ( ) a existencia vady v zmysle

je i v tejto spojitosti vylúčená.

Tvrdenie navrhovateľky o neúplnosti vykonaného dokazovania je vo svojej podstate

tvrdením, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; dovolateľka teda v skutočnosti uplatňuje dovolací dôvod podľa

7

Ide tu síce o relevantný dovolací dôvod, ale v tom zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie,

ktoré je procesne prípustné, tento dôvod sám osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania uvedenej v ). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov bolo

postihnuté niektorou z vád uvedenou v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľky podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Dovolací súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti navrhovateľke ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. augusta 2012

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta