Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Bratislava, Košická 56, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: J. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C., M. XXX/XXX, o zaplatenie 287,82 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,99 € zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 258,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45,25 € od 23.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,94 € od 20.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,95 € od 19.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,95 € od 19.7.2014 do zaplatenia a zo sumy 51,95 € od 19.8.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 79,30 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.3.2017 domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 287,82 € s príslušenstvom, a to z titulu zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2021 zobral žalobu späť v sume 4,99 €.

2. Súd vykonal dokazovanie zmluvami o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, faktúrami, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohami, odovzdávacími protokolmi, oznámením o postúpení pohľadávky, písomnými vyjadreniami strán sporu, písomným vyjadrením právneho predchodcu žalobcu, výzvou na zaplatenie, dohodou o zaplatení dlhu v splátkach, uznaním dlhu a zistil tento skutkový stav veci:

3. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. (podnik) uzatvoril so žalovanou (účastník) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 12.12.2012 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 19.8.2013 (ďalej len Zmluvy). Na základe Zmlúv poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej využívanie telekomunikačných služieb Magio Internet a Magio TV, pričom žalovaná sa zaviazala platiť riadne a včas cenu za zriadenie a používanie pripojenia k sieti a za služby poskytované na základe Zmlúv.

4. Z faktúry zo dňa 4.4.2014 splatnej dňa 22.4.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej cenu dodanej služby v sume 56,94 €, faktúrou zo dňa 4.5.2014 splatnou dňa 19.5.2014 v

sume 56,94 €, faktúrou zo dňa 4.6.2014 splatnou dňa 18.6.2014 v sume 56,94 €, faktúrou zo dňa 4.7.2014 splatnou dňa 18.7.2014 v sume 71,75 € a faktúrou zo dňa 4.8.2014 splatnou dňa 18.8.2014 v sume 51,95 €. Vzhľadom na porušenie povinností zo strany žalovanej platiť za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu v zmysle § 44 ods. 8 písm. b/ a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpil od Zmlúv, žalovaná však dlžnú sumu neuhradila.

5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.2.2016 mal súd preukázané, že Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 postúpil Slovak Telekom, a.s. ako postupca svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu ako postupníka.

6. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach ako aj pred súdom uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe síce uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, pred súdom vypovedala, že je ochotná zaplatiť prvé dve faktúry. Zároveň poznamenala, že žalobca nemôže požadovať úhradu za služby, ktoré jej neboli poskytnuté z dôvodu odpojenia od poskytovania služby. Tiež má za to, že žalobca nemá nárok na zaplatenie vyúčtovaných súm za upomienky a podobné poplatky, nakoľko predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Dodala, že zmluvy považuje za neplatné z dôvodu, že veriteľ (t.j. právny predchodca žalobcu) využil tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť a rozrušenie, t.j. pre rozpor s dobrými mravmi.

7. Z písomného vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a.s. súd zistil, že služby poskytované na základe predmetných zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli riadne využívané a ceny poskytnutej služby boli riadne a včas poukazované rôznymi spôsobmi (z bankových účtov, prípadne vkladom v hotovosti). Po poslednej úhrade poukázanej dňa 14.4.2014 žalovaná prestala služby uhrádzať a dňa 21.1.2015 boli poskytované služby zrušené z dôvodu neplatenia. Dodal, že faktúra VS 3761504433 bola postúpená v čiastočnej sume 50,24 €.

8. Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia Zmlúv (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmlúv (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd mal preukázané, že Zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetných Zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na dané právne vzťahy potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. Po preskúmaní Zmlúv súd dospel k záveru, že na ich základe plnil právny predchodca žalobcu, ktorý poskytol žalovanej používanie verejných elektronických komunikačných služieb, za ktoré služby sa žalovaná zaviazala platiť. Súd mal preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorených Zmlúv tým, že neplatila za poskytnuté služby riadne a včas. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmlúv o poskytovaní verejných služieb a zároveň žalovanej vyfakturoval sumu 294,52 € predstavujúcu sumu nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby, poplatky a zmluvné pokuty. V zmysle dispozičného oprávnenia si žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 287,82 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,99 € zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 258,04 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd zistil, že poplatok za nedodržanie doby viazanosti (resp. zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti) vo výške 4,99 € (uplatnený faktúrou zo dňa 4.6.2014) a poplatok za prerušenie poskytovania služby vo výške 19,80 € (uplatnený faktúrou zo dňa 4.7.2014) neboli medzi zmluvnými stranami v predmetných Zmluvách dojednané. Súd poukazuje na skutočnosť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by si uplatňoval výlučne odplatu za poskytnuté telekomunikačné služby, čo vyplýva z jednotlivých položiek uvedených v predmetných faktúrach (t.j. už spomenuté poplatky, resp. zmluvné pokuty). Čo sa týka poplatku za upomienku (resp. zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti) spolu v sume 9,98 €, v tejto časti súd žalobe vyhovel, a to s poukazom na uznávací prejav žalovanej (viď vyjadrenie na pojednávaní dňa 30.8.2021), keď sa vyjadrila, že je ochotná zaplatiť prvé dve faktúry (t.j. zo dňa 4.4.2014 a zo dňa 4.5.2014). Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby a čiastočné zamietnutie žaloby.

16. Súd dodáva, že po preskúmaní predmetných Zmlúv nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky alebo použitie nekalých obchodných praktík, na ktoré poukazovala žalovaná. Hoci sa v danom prípade jedná o formulárové zmluvy, podľa názoru súdu nemožno uzavrieť, že by obsahovali zmluvné dojednania, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného má súd za to, že predmetné Zmluvy nie sú neplatné podľa § 37 alebo § 39 Občianskeho zákonníka. Takisto súd uvádza, že žalobca si žalobou neuplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie doby viazanosti sume 299,- €, z ktorého dôvodu sa súd preskúmavaním tohto zmluvného dojednania nezaoberal. Tiež súdu nie je zrejmé, čo má predstavovať zmluvná pokuta vo výške 20,73 € (na ktorú poukázala žalovaná vo svojom vyjadrení), nakoľko predmetnou faktúrou (t.j. faktúrou zo dňa 4.6.2014) nebola uvedená suma zmluvnej pokuty vyúčtovaná. Súd dodáva, že poskytovanie služieb bolo žalovanej prerušené dňa 21.1.2015 (čo vyplýva z písomného vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu, viď č.l. 158) a teda nie je dôvodná námietka žalovanej, že k prerušeniu poskytovania služieb malo zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť po vystavení prvých dvoch faktúr. Na záver súd uvádza, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku voči

žalovanej v súlade s ustanoveniami § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalovanej bolo z jeho strany (t.j. zo strany právneho predchodcu žalobcu) oznámené postúpenie pohľadávky.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 79,30 %, nakoľko mal vo veci len čiastočný úspech. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 287,82 € a súdom mu bola priznaná suma 258,04 €. V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 89,65 % a žalovaná vo výške 10,35 %, úspešnejší bol teda žalobca, a to v rozsahu 79,30 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).