Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
405/385489.29061f.pdf
PDF · 106.75 KB
No categories available
3Cdo/102/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 102/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. K., bývajúceho v N.,
zastúpeného JUDr. D. K., advokátkou so sídlom v T., proti žalovanému E. K., bývajúcemu
v T., zastúpenému B., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v D., IČO: X., o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
7 C 215/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2011
sp. zn. 6 Co 103/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní trovy dovolacieho konania
77,92 € na účet Advokátskej kancelárie B., s.r.o., so sídlom v D..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Námestovo rozsudkom z 20. decembra 2010 č.k. 7 C 215/2009-79
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste
2
vlastníctva č. X., pre katastrálne územie N., ako parcela č. X. – orná pôda o výmere 1467 m,
2
parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty o výmere 1179 ma parcela č. X. – ostatné plochy
2
o výmere 996 m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), zamietol; žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému 1 950,82 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že kúpna zmluva z 12.
novembra 2007, na základe ktorej žalobca odpredal žalovanému sporné nehnuteľnosti a ktorej
vklad bol povolený 18. januára 2007, je platná a žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať,
že bol pri jej podpise uvedený žalovaným do omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka). Výrok
o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom z 20. apríla 2011 sp. zn.
6 Co 103/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej a zmenil vo výroku
o trovách konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 687,16 € trov
konania. Rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobcu zaviazal nahradiť
ich žalovanému vo výške 77,30 €. Potvrdzujúci výrok vo veci samej odôvodnil tým, že
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), lebo súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní
a sú správne právne posúdené. Výrok o náhrade trov prvostupňového konania zmenil
z dôvodu nesprávneho určenia odmeny advokáta žalovaného. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom
namietal nesprávne zistenie skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ako
i nesprávne právne posúdenie veci súdmi. Trval na tom, že bol pri uzavretí kúpnej zmluvy
uvedený žalovaným do omylu, a preto je kúpna zmluva neplatná. V tomto smere súdy
nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a neodstránili rozpory po výpovediach svedkov.
Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu
je vecne správny, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, ale
takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu
prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238
ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd
v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli
súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že
dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,
že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,
že v konaní došlo k takejto vade.
Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám konania
v zmysle § 237 O.s.p.; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
K argumentácii dovolateľa dovolací súd uvádza, že vadu konania v zmysle § 237
O.s.p. nemožno vidieť v tom, že súdy (prípadne) rozhodli na základe neúplne zisteného
skutkového stavu, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili alebo rozhodnutie založili
na nesprávnom právnom závere. Dovolateľom namietané skutočnosti by mohli (prípadne)
opodstatňovať uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.
v procesne prípustnom dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde
prípustnosť tohto opravného prostriedku nevyplýva z § 238 O.s.p. alebo § 237 O.s.p.
Žalobcom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých podľa
jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne) dopad
na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto skutkových
zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p., a teda ani
prípustnosť dovolania žalobcu podľa tohto ustanovenia.
Žalobca v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného
dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie
dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý
z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto
skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (pre
úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím
dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/
O.s.p.).
Vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé založiť ani právne závery,
na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho
rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p.,
pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená
v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobcu
nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho
posúdenia veci odvolacím súdom.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť
dovolania žalobcu proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
vo veci samej nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Žalobca navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním
napadol výroky tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu,
ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento
charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí
a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho
súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať
podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239
O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.
teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcu proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu
o trovách. Keďže ani vo vzťahu k týmto výrokom nevyšla najavo procesná vada vedúca
k zmätočnosti, nemožno prípustnosť dovolania proti ním vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej
neprípustnosti dovolania žalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto
konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý
ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia z 29. novembra 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky
č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] a daňou z pridanej hodnoty (§ 18
ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 77,29 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. augusta 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková