Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/165/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. B., bývajúcej v K.,

proti ţalovaným 1/ Ú., so sídlom v K., 2/ Bc. K. K., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. R.

Ţ., advokátom so sídlom v K., 3/ A. K., naposledy bývajúcej v K., zastúpenou opatrovníčkou

JUDr. Z. H., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice II, 4/ O. B., bývajúcemu

v R., o určenie práva spoločného nájmu bytu a určenie neplatnosti zmluvy o prevode

vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , na dovolanie

ţalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. júna 2001 sp. zn. 13 Co

380/2000, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 16. decembra 1999 č.k. -89 určil, ţe

1/ ţalobkyňa je spoločná nájomníčka 3-izbového druţstevného bytu nachádzajúceho sa v K.,

číslo bytu 3 (ďalej len „druţstevný byt“), 2/ zmluva o prevode vlastníctva druţstevného bytu

uzavretá medzi Územným bytovým druţstvom K.. – Ť. a K. K. a A. K. dňa 10. februára 1998,

ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 19. februára 1998 pod č. V. je neplatná.

Ţalovaným 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 2 440 Sk trov konania. V odôvodnení

uviedol, ţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalobkyni a ţalovanému 4/ vznikol k druţstevnému

bytu spoločný nájom ako aj spoločné členstvo v druţstve a ţe manţelstvo ţalobkyne

a ţalovaného 4/ bolo právoplatne rozvedené 7. februára 1996. Ţalovaný 1/ rozhodol 14.

septembra 1995 o vylúčení ţalobkyne a ţalovaného 4/ z členstva v druţstve; rozhodnutie

2

o vylúčení nebolo ţalobkyni doručené, ţalovaný 4/ ho prevzal 6. novembra 1995. Ţalovaný 4/

uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ dňa 12. apríla 1996 zmluvu o prevode členských a nájomných

práv a povinností a majetkovom vyporiadaní, ktorú ţalovaný 1/ zobral na vedomie a dňa 10.

februára 1998 ţalovaný 1/ so ţalovanými 2/ a 3/ uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva

druţstevného bytu, na základe ktorej sú ţalovaní 2/ a 3/ v katastri nehnuteľností vedení ako

jeho vlastníci. Z dôvodu, ţe rozhodnutie o vylúčení z členstva v druţstve nebolo ţalobkyni

doručené, nenadobudlo právoplatnosť a ţe po rozvode manţelstva ţalobkyne a ţalovaného 4/

nedošlo k dohode ani súd nepoţiadali o zrušenie práva spoločného nájmu druţstevného bytu,

ţalobkyni a ţalovanému 4/ naďalej trvá spoločný nájom druţstevného bytu ako aj spoločné

členstvo v druţstve. Preto zmluvu o prevode členských práv a povinností z 12. apríla 1996

povaţoval za neplatnú, nakoľko nejde v zmysle o beţnú vec

a ţalobkyňa zmluvu nepodpísala a ani ju dodatočne neschválila. Z uvedeného dôvodu je

neplatná aj zmluva o prevode vlastníctva druţstevného bytu uzavretá medzi ţalovaným 1/

a ţalovanými 2/ a 3/. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaných 2/, 3/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19. júna 2001

sp. zn. , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,

zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I z 1. decembra 1999 č.k. -86 tak, ţe

ţalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % a ţalovaných 1/ aţ 4/

zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni 1 200 Sk trov odvolacieho konania.

Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej v potrebnom rozsahu

zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich podklade dospel k správnym právnym záverom.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukazom na

v spojení s

Proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej podal ţalovaný 2/ dovolanie

s odôvodnením, ţe ţalobkyňa „nemohla byť účastníčkou konania pretoţe bola dňa 14.09.1995

vylúčená predstavenstvom Územného bytového druţstva Ť. a proti tomuto rozhodnutiu sa

neodvolala“, „konanie bolo zamerané len na fakt či bolo p. E. B. doručené rozhodnutie

o vylúčení a či bola s manţelom po rozvode vysporiadaná“. Ďalej namietal, ţe postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať ako i nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom. Procesnú vadu konania v zmysle vyvodzoval z toho,

ţe súd konal s JUDr. H. napriek tomu, ţe mu vypovedal plnú moc. Z uvedených dôvodov

ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3

Ţalobkyňa ani ţalovaní 1/, 3/ a 4/ sa k dovolaniu ţalovaného 2/ písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ods .1 ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ţalovaný 2/ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1

aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania ţalovaného 2/ by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je právne významné samo

tvrdenie účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade

skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle , aţ e/ a

nenamietal a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť

súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie trpí

vadou uvedenou v a či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p).

Ţalovaným 2/ namietaná vada podľa mala spočívať v tom, ţe

ţalobkyňa nebola aktívne legitimovanou účastníčkou konania, pretoţe bola vylúčená

z členstva v druţstve rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. novembra 1995.

Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, ţe otázka aktívnej legitimácie

účastníkov konania nemá ţiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa Ak súd

nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť

konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie)

môţe mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia,

ktorým sa ţaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej

legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19

) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania -

). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá

K vade takejto povahy v danom prípade nedošlo. Spôsobilosť byť

účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju

zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje ţalobcu

a ţalovaného ( ); ţalobcom je ten, kto podal ţalobu, a to bez ohľadu na to, či je

nositeľom hmotnoprávneho práva (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna legitimácia).

Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7

a (t.j. právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony).

Okamihom narodenia má kaţdá fyzická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu

subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej osoby zaniká. Spôsobilosť fyzickej osoby

vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu

plnoletosťou. Ţalobkyni ako dospelej a ţijúcej fyzickej osobe zákon priznáva právnu

subjektivitu, jej pozbavenie alebo obmedzenie nebolo preukázané ţiadnym súdnym

rozhodnutím, preto je potrebné vychádzať zo stavu, ţe táto má aj spôsobilosť byť účastníkom

občianskeho súdneho konania ( ). Ak by aj prípadne ţalobkyňa nebola v konaní

aktívne vecne legitimovaná (nebola nositeľkou práva), nespôsobovala by táto okolnosť

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Z uvedených dôvodov konanie vadou podľa

netrpí.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch

niţšieho stupňa došlo k odňatiu moţnosti ţalovanému 2/ pred súdom konať (§ 237 písm. f/

). Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

V zmysle účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si

zvolí, pričom si ako zástupcu môţe vţdy zvoliť advokáta; jemu udelené plnomocenstvo

nemoţno obmedziť ( ). Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené,

je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe na základe písomného plnomocenstva z 19. marca 2001

ţalovaný 2/ splnomocnil na zastupovanie v konaní JUDr. M. H., v tom čase komerčného

právnika so sídlom v K. (č.l. 125 spisu).

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by do rozhodnutia odvolacieho súdu (19. júna

2001) bolo súdu zo strany právneho zástupcu ţalovaného 2/, resp. zo strany ţalovaného 2/

oznámené, ţe došlo k odvolaniu plnomocenstva ţalovaným 2/, ktoré udelil

6

JUDr. H.. Odvolanie plnomocenstva účastníkom je v zmysle voči súdu totiţ

účinné len vtedy, ak mu ho účastník alebo zástupca oznámi. Táto skutočnosť v danom prípade

do rozhodnutia odvolacieho súdu nenastala. Odvolanie plnomocenstva ţalovaným 2/ JUDr.

H., hoci datované 18. júna 2001, bolo odvolaciemu súdu oznámené aţ potom, čo na

pojednávaní konanom 19. júna 2001, na ktorom sa JUDr. H. ako zástupca ţalovaného 2/

zúčastnil, vo veci meritórne rozhodol. Preto ak odvolací súd za tohto stavu veci mal za to, ţe

ţalovaný 2/ je naďalej zastúpený JUDr. H., jeho postup bol správny a v súlade s § 28 ods. 3

, pretoţe do času oznámenia rozhoduje plnomocenstvo zaloţené v spise a do toho času

je súd povinný konať s týmto zástupcom účastníka.

Ţalovaný 2/ v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci

odvolacím súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

); nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou

konania v zmysle

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je

dovolanie ţalovaného 2/ v zmysle procesne neprípustné a ţe prípustnosť jeho

dovolania nemoţno vyvodiť ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom

na to dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, lebo ţalovaný 2/ nebol

v konaní úspešný a ostatní procesne úspešní účastníci konania nepodali návrh na priznanie

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ,

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. augusta 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová