Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/49/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. H. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa

§ 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10.

augusta 2012 v Bratislave dovolanie obvineného M. H. proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre zo 17. marca 2010, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. H.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. novembra 2009, sp. zn. , uznal

obvineného M. H. za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového

vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. v súbehu s pokračovacím prečinom marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že

1.) dňa 29. júla 2006 v čase o 20.50 hod. na viniciach v katastri obce V., pred bránou

viničnej chatky T. B., sa zmocnil tam odparkovaného neuzamknutého vozidla zn.

Seat Inca, bielej farby, EČ: NR-841BP, výrobné číslo motora AVD 356275,

výrobné číslo podvozku VSSZZZ9K72R010595 v hodnote 199.627,- Sk (6.626,40

Eur), ktoré používal T. B. so súhlasom vlastníčky A. M., predmetné vozidlo

naštartoval nezisteným spôsobom, odišiel s ním na neznáme miesto, prechodne ho

2

neoprávnene používal, pričom dňa 3. augusta 2006 bolo vozidlo nájdené

nepojazdné na hrádzi v katastri obce V.;

2.) dňa 26. novembra 2008 o 03.50 hod. vo Vrábľoch na Hlavnej ulici viedol osobné

motorové vozidlo zn. Ford Sierra EČ: NR-587EO napriek tomu, že rozhodnutím

Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. ORP-836/DI-Pr-208, právoplatným

dňa 14. novembra 2008, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 12 mesiacov;

3.) dňa 6. decembra 2008 o 18.30 hod. v obci Paňa viedol osobné motorové vozidlo

zn. Ford Sierra EČ: NR-587EO napriek tomu, že rozhodnutím Okresného

dopravného inšpektorátu v Nitre č. ORP-836/DI-Pr-208, právoplatným dňa

14. novembra 2008, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 12 mesiacov.

Okresný súd Nitra za to obvineného M. H. odsúdil:

za skutok pod bodom 1) podľa § 216 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/,§ 38 ods. 2, 4

a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri)

mesiace, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Nitra z 12. septembra 2007, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu

v Nitre zo 14. februára 2008, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad.

Podľa súd poškodených A. M. a T. B. s nárokom na náhradu

škody odkázal na občianske súdne konanie.

za skutky pod bodmi 2) a 3) podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/,

m/,§ 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, pričom podľa

3

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným

stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.

Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. marca 2010, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného M. H. ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. H.

prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr. R. N. dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie

dôvody podľa ,

V písomných dôvodoch dovolania vo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa § 371

ods. 1 písm. c/, i/ argumentoval tým, že skutok pod bodom 1) rozsudku okresného

súdu bol nesprávne právne posúdený a kvalifikovaný ako prečin, pričom usvedčujúce dôkazy

vôbec nepreukázali, že by sa ho vôbec dopustil, keďže neexistuje žiadna súvislá reťaz

dôkazov, ktoré by obvineného usvedčovali zo spáchania predmetného skutku. V tomto smere

poukázal na početné rozpory vo výpovedi svedka T. B., jeho nepodložené tvrdenia a zjavný

motív poškodiť obvineného, ktoré okolnosti vo svojom súhrne vedú k záveru,

že v posudzovanej veci mala byť uplatnená zásada „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach

v prospech obvineného, v dôsledku čoho mal byť spod obžaloby pre žalovaný skutok

oslobodený. O to viac, keď v pôvodnom konaní nebol vykonaný celý rad ním navrhnutých

dôkazov, a to predovšetkým preverenie skutočností týkajúcich sa vykonanej rekognície

a napokon ani samotná rekonštrukcia, čím podľa názoru obvineného M. H. bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

podľa vyslovil porušenie zákona, súčasne zrušil uznesenie Krajského súdu

v Nitre zo 17. marca 2010, sp. zn. , zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce na citované uznesenie s tým, aby Okresnému súdu v Nitre prikázal vec

v potrebnom rozsahu opäť prerokovať a rozhodnúť.

Z ostatných procesných strán, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní obvineného

M. H. priamo dotknuté, sa k dovolaniu vyjadril len prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre.

Ten vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade nie sú podľa jeho názoru splnené dôvody

dovolania v zmysle , , a preto navrhol dovolanie obvineného M. H.

podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného M. H. a zistil, že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou

( ), prostredníctvom ustanoveného obhajcu

( ), v zákonnom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde

možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň ale

zistil, že dovolanie obvineného M. H. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je

zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,

ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie

nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -

mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré sú ako dovolacie dôvody

taxatívne uvedené v ustanovení Možnosti podania dovolania sú striktne

obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie má byť len výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty.

V dovolaní sa musí dôvod dovolania podľa vždy uviesť. Vyplýva to

z ustanovenia V posudzovanom prípade obvinený M. H. uplatnil

dovolacie dôvody podľa ,

Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho je posúdiť,

či obvineným M. H. vznesené námietky napĺňajú ním uplatnené zákonom stanovené

dovolacie dôvody.

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod vymedzený v , ktorý

obvinený M. H. v dovolaní uplatnil, je nutné uviesť, že toto ustanovenie je možné aplikovať,

pokiaľ rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy

prvého a druhého stupňa. Vyplýva to z ustanovenia , z ktorého

je evidentné, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd

skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť,

ani dopĺňať.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa. Samotnú

správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol podľa

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Tento mimoriadny

opravný prostriedok nie je určený na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého

a druhého stupňa a neslúži ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko

dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (, ). Účelom

dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti

a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Právnym posúdením skutku (právnou kvalifikáciou skutku) sa v trestnom konaní

rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zistený skutkový stav podraďuje (subsumuje)

pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . V rámci

dovolacieho dôvodu podľa preto možno právne relevantne

namietať len to, že skutok, ako bol v pôvodnom konaní súdmi zistený, bol nesprávne právne

kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin nejde alebo ide o iný trestný čin než ten,

z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Popri týchto právnych chybách, ktoré sa týkajú

6

právneho posúdenia skutku, možno tiež vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie,

čím sa rozumie nesprávne zhodnotenie otázky nespočívajúcej priamo v právnej kvalifikácii

skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska

hmotného práva.

Obvinený M. H. v rámci dovolacieho dôvodu podľa

namietal nesprávne skutkové závery okresného a krajského súdu, pokiaľ ho tieto

na základe vykonaných dôkazov uznali za vinného z prečinu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne jeho vyhodnotenie obsahovo nenapĺňa

obvineným M. H. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ , inak povedané, s touto námietkou obvinený M. H. stojí celkom zjavne mimo

uvedeného dovolacieho dôvodu.

K dovolaciemu dôvodu podľa Najvyšší súd Slovenskej

republiky pre úplnosť konštatuje, že právna kvalifikácia skutku ako prečinu neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. zodpovedá

stavu veci a zákonu.

Druhý dovolací dôvod, ktorý obvinený M. H. v dovolaní uplatnil, je dôvod podľa

, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného

dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj

Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení

upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného

konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví

na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa

7

Z dikcie cit. je totiž jednoznačne

zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím

dôvodom.

V súvislosti s argumentáciou obvineného M. H., ktorú uplatnil v rámci tohto

dovolacieho dôvodu (nevykonanie ním navrhnutých dôkazov) treba uviesť, že záver

obsiahnutý vo výroku o vine je výsledkom určitého procesu, v ktorom súdy musia najprv

dôkazy zákonným spôsobom vykonať, tieto potom zhodnotiť podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

i v ich súhrne a nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán. Výsledkom tohto procesu, ktorý primárne spadá do právomoci súdu prvého

stupňa, je zistenie skutkového stavu veci. Doplňovať, alebo korigovať tieto skutkové závery

môže len odvolací súd. Dovolací súd je v dovolacom konaní skutkovým stavom tak, ako ho

zistili súdy prvého a druhého stupňa, viazaný. Dovolací súd dokazovanie nevykonáva,

preto mu neprislúcha hodnotiť správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu veci,

ani preskúmavať úplnosť (rozsah) vykonaného dokazovania, či zaoberať sa otázkou

hodnotenia dôkazov.

V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

podľa

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností

a právnych záverov konštatuje, že je evidentné, že v trestnej veci obvineného

M. H. dôvody dovolania upravené v ustanovení , splnené nie

8

sú, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky s použitím na

neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. H. uznesením odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová