Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/50/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného V. G. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. augusta 2012

v Bratislave dovolanie obvineného V. G., zastúpeného obhajkyňou

JUDr. M. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. februára 2011,

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného V. G.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 13. novembra 2009 sp. zn.

bol obvinený V. G. uznaný v bode 1/ za vinného z prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

a v bode 2/ zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.

na skutkovom základe, že

1/ dňa 16.03.2007 o 11.30 hod. v reštaurácii H. v P. na K. ulici č. X. pristúpil k stolu,

za ktorým sedel poškodený B. V. a päsťou ho najmenej trikrát udrel do oblasti hlavy,

v dôsledku čoho poškodený utrpel zranenie – pomliaždenie nosa ťažšieho stupňa spojené

s krvácaním, pomliaždenie hlavy v oblasti ľavej čelovo temennej oblasti ľahkého stupňa

a pomliaždenie hlavy v temennej oblasti, čo si vyžiadalo u poškodeného narušenie obvyklého

spôsobu života počas 11 dní,

2

2/ v snahe pôsobiť na stranu trestného konania – svedka v trestnej veci Oddelenia

skráteného vyšetrovania Prievidza sp. zn. ORP 810/1-OSV-PD-2007 dňa 21.03.2007

o 15.30 hod. na N. S. v P. prišiel k stánku novinovej služby, v ktorom sedel poškodený L. Ž.

a povedal mu, že dňa 16.03.2007 mu v H. tiež mohol rozbiť nos, že svedok „nevidel“, že sa

pohol zo stoličky, že obžalovaný vie, kadiaľ chodí svedok

do roboty a z roboty a svedok môže ísť na týždeň ležať na psychiatriu, navrhuje svedkovi,

aby sa dohodli, lebo aj on môže potrebovať v budúcnosti pomoc, že bude ešte vypočúvaný

vo veci ORP 810/1-OSV-PD-2007 a aby vypovedal v prospech obžalovaného,

že sa obžalovaný skutku v H. dňa 16.03.2007 nedopustil, pričom tieto verbálne hrozby

vzbudili u svedka dôvodnú obavu, že ho obžalovaný môže napadnúť.

Za to bol obvinený V. G. odsúdený podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 7,

§ 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky

a 7 (sedem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bol zaviazaný uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni,

a.s., Krajská pobočka Trenčín, pracovisko Prievidza, škodu vo výške 29,87 Eur a poškodený

B. V. bol podľa so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaný na

konanie o veciach občianskoprávnych.

Tým istým rozsudkom bol obvinený V. G. podľa oslobodený

spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa

mal dopustiť na skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2006 do 16.03.2007 pri náhodných

stretnutiach v meste P. sa opakovane vyhrážal B. V. zabitím a fyzickou likvidáciou, čím

v poškodenom vzbudil dôvodnú obavu, že svoje hrozby splní a poškodený dňa 16.03.2007

vec oznámil na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie ihneď do zápisnice o hlavnom

pojednávaní (č.l. 281 p.v.), ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch

odvolania vytýkal súdu, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech,

3

spochybňoval vierohodnosť výpovede poškodených a navrhol napadnutý rozsudok

v jeho odsudzujúcej časti zrušiť a jeho oslobodiť.

V dôsledku včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne,

ktorý na verejnom zasadnutí 23. februára 2011 uznesením sp. zn. podľa

odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

23. februára 2011, pričom obvinený napriek výzvam výkon uloženého trestu do konania

neverejného zasadnutia o dovolaní nenastúpil.

Odpis uznesenia Krajského súdu v Trenčíne obvinený prevzal 29. marca 2011,

jeho obhajca 17. marca 2011, prokurátor prevzal uznesenie 16. marca 2011 a poškodené

strany 18. resp. 22. marca 2011 (č.l. 342).

Okresný súd Prievidza 23. júla 2012 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dovolanie obvineného V. G., ktoré podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. M. B..

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 10. mája 2012 a smeruje proti vyššie

citovanému uzneseniu krajského súdu, pričom obvinený uplatnil dôvody dovolania uvedené v

ustanovení ,

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom,

že pri rozhodovaní o treste konajúci súd použil ustanovenie

(asperačnú zásadu) a neaplikoval článok 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení Protokolu č. 11. V zmysle zásady práva na spravodlivý proces

nepovažuje použitie tzv. asperačnej zásady s prihliadnutím na výšku trestnej sadzby odňatia

slobody napadnutým rozsudkom za spravodlivé. Poukazoval na ustanovenie § 34 ods. 3

Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Doposiaľ súdne trestaný nebol

a vzhľadom na jeho predchádzajúci spôsob života ho nemožno zaradiť do kategórie

nebezpečných zločincov a ani iné okolnosti neodôvodňujú sprísnenie trestu podľa

§ 41 ods. 2 Tr. zák. Súd mal aplikovať článok 6 ods. 1, 3 Dohovoru a § 41 ods. 1 Tr. zák.,

preto považuje uložený trest za neprimeraný.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa obvinený uviedol,

že konania kladeného mu za vinu v napadnutom rozhodnutí sa nedopustil. Znovu ako

v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa sa podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi

vykonanými v priebehu trestného konania. Poukázal na rozpory vo výpovedi poškodených

a opakovane namietal spôsob akým súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy. Podľa jeho názoru

súdy porušili zásadu spravodlivého procesu, pretože jednotlivé dôkazy hodnotili zásadne

v jeho neprospech, a preto je rozhodnutie založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku

alebo nesprávnom právnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, čím je daný dovolací

dôvod v zmysle

V závere svojho dovolania navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom,

že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, navrhol

napadnuté uznesenie ako aj rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o vine a treste a vec

prikázať Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil rovnopis

dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní

priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného v lehote, ktorú im určil,

vyjadriť. Uvedenú možnosť využil okresný prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení

z 13. júla 2012 (č.l. 363-364) navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/

, pretože neboli splnené podmienky dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením

prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Najvyšší súd opätovne pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.

Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým

zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené

5

k náprave akýchkoľvek chýb. Tie sú taxatívne vymenované v ustanovení

a úlohou dovolacieho súdu je predovšetkým posúdiť, či námietky obvineného uvedené

v dovolaní obsahovo skutočne napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov uvedených

v dovolaní.

Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,

predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho prostriedku

nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“

odvolanie. Dovolacie dôvody podľa až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti ( veta prvá ). Dovolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

Obvinený V. G., ako bolo vyššie konštatované, uplatnil dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k zistenému skutku možno

dovolaním namietať výlučne právne pochybenia. Spochybňovanie správnosti skutkových

zistení nie je možné zahrňovať do zákonom vymedzeného okruhu dovolacích dôvodov podľa

, nakoľko dovolací súd je vždy viazaný skutkovými zisteniami súdu prvého

stupňa resp. súdu odvolacieho a skutkový stav zistený týmito súdmi je pre dovolací súd

východiskom pri posudzovaní skutku z hľadiska hmotného práva.

V rámci tohto uplatneného dovolacieho dôvodu možno namietať, že skutok zistený

súdmi nižšieho stupňa, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa o trestný

čin nejedná, alebo ide o iný trestný čin, než z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Na podklade uvedeného dovolacieho dôvodu preto nie je možné preskúmavať a hodnotiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené.

Rovnako nie je možné preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia

6

dôkazov v zmysle , , pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii

procesných ustanovení a nie v aplikácii hmotného práva.

Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu

dôvodu obvinený uplatnil výlučne námietky, ktoré smerovali proti spôsobu hodnotenia

dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval

súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom,

pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Základ jeho dovolania tvorí hodnotenie výpovede

poškodených B. V. a L. Ž., vlastne spochybňuje ich vierohodnosť.

Dovolací súd posudzujúc obsah týchto námietok v kontexte vyššie uvedeného konštatuje,

že námietky obvineného stoja zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa

To platí nielen pre všetky skutkové námietky obvineného,

ale aj pre námietku nesprávneho právneho posúdenia skutku pod bodom 2/ napadnutého

rozsudku súdu, lebo aj túto zdanlivo právnu námietku obvinený V. G. primárne založil na

iných ako súdmi nižšieho stupňa ustálených skutkových zisteniach.

Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu obvineného, aby vykonané dôkazy a skutkový

stav boli vyhodnotené v jeho prospech.

Pre úplnosť treba uviesť, že skutky, tak ako boli súdom prvého stupňa zistené

a popísané v bode 1/, 2/ výroku rozsudku, boli týmto súdom aj správne právne kvalifikované

ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1) a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1

písm. b/ Tr. zák.

Obvinený uplatňoval i dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/

V zmysle tohto ustanovenia možno dovolanie podať, ak bol obvinenému uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

V posudzovanej veci bol obvinený odsúdený za viac trestných činov, z ktorých jeden

bol zločin, preto bolo potrebné ukladať obvinenému úhrnný trest odňatia slobody v zmysle

zásad uvedených v ustanovení § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., teda ukladať trest podľa toho zákonného

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a zároveň zvýšiť

hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd musel obligatórne použiť tzv. asperačnú

zásadu t.j. zásadu zostrenia najprísnejšieho trestu.

Najprísnejšie trestným v danom prípade je zločin marenia spravodlivosti podľa

§ 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., na ktorý zákonodarca ustanovil trestnú sadzbu odňatia slobody

na 1 rok až 6 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu v prípade obvineného prichádzalo

do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov a 6 mesiacov do 8 rokov.

V posudzovanom prípade bol obvinenému uložený trest odňatia slobody 4 roky a 7

mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že obvinenému bol uložený trest na spodnej hranici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Za danej situácie potom nemožno považovať trest

uložený obvinenému za neprimerane prísny. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína,

že pochybenie súdov spočívajúce v nesprávnom uložení druhu trestu a jeho výmery

v súvislosti s nesprávnym vyhodnotením kritérií uvedených v § 34 až 41 Tr. zák. a následným

uložením neprimerane prísneho alebo naopak mierneho trestu, nemožno namietať

prostredníctvom tohto ani iného dovolacieho dôvodu.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený poukazoval na článok 6 ods. 1, 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 (ďalej len

Dohovor), ktorého ustanovenia vzhľadom na c ods. 1

(ďalej len ) majú prednosť pred zákonom. V tejto súvislosti sa odvolával

aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

S názorom obvineného, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach majú prednosť

pred zákonom treba súhlasiť, avšak obvinený poukazoval na článok 6 ods. 1, 3 Dohovoru,

ktorý zabezpečuje každému právo na spravodlivé súdne konanie. Netýka sa ukladania trestov.

Právo na spravodlivý proces je mimo rámca dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. h/

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu by bolo možné namietať iba prostredníctvom

článku 3 Dohovoru, z ktorého vyplýva, že nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, čo sa však v prípade obvineného

nestalo. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že Dohovor ponecháva zmluvným štátom

voľnosť pri určení trestných sankcií, podmienok ich ukladania a výkonu či stanovenie hraníc

8

trestných sadzieb. Limitujúcim ustanovením v tomto smere je iba vyššie citovaný článok 3

zakazujúci mučenie či ponižujúce zaobchádzanie alebo tresty. Otázka neprimeranosti trestu

odňatia slobody nespadá pod ustanovenia Dohovoru a jeho úlohou nie je rozhodovať

o primeranosti výšky trestu v konkrétnom prípade.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

V posudzovanom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , , preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného V. G. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová