Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
af5/385021.94017e.pdf
PDF · 133.42 KB
No categories available
1Sžd/39/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/39/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: M., bytom P., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Divkom, AK so sídlom
Šoltésovej č. 346/1, Povaţská Bystrica, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického č. 1, Trenčín, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-KDI-P-9/2011 zo dňa 16.3.2011, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/38/2011-58 zo dňa 22.6.2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/38/2011-58 zo dňa 22.6.2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho
rozhodnutia zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-KDI-P-9/2011 zo dňa
16.3.2011, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Povaţskej Bystrici č. ORP–DIPB-SK-302/2010
zo dňa 22.12.2010 o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1
2
písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a uloţení
pokuty § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 1 000 € a zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, ţe správne orgány v konaní
dostatočne a objektívne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne
posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup ţalovaného boli v súlade so zákonom.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca bol postihnutý
za odmietnutie poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta. Konštatoval, ţe ţalobca bol
v čase kontroly hliadkou účastníkom cestnej premávky, pretoţe riadil motorové vozidlo
a nebolo rozhodujúce, či pred kontrolou zastavil sám alebo by bol zastavil aţ na pokyn
hliadky. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe parkovisko, kde ţalobca zastavil je súčasťou
pozemnej komunikácie v zmysle § 1 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb., preto námietky ţalobcu,
ţe len stál na parkovisku a nebol účastníkom cestnej premávky, nepovaţoval za dôvodné.
Uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalobca sa odmietol podrobiť
dychovej skúške, teda hoci bol povinný poslúchnuť výzvu policajta, neurobil tak a tým sa
dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.
Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie ţiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dôvodil, ţe správne orgány ani krajský súd nevykonali navrhované dôkazy (pripojenie
spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 42/2011 vo veci trestného činu D., ktorý
vozidlo riadil, vybavenie sťaţnosti ţalobcu na člena hliadky npráp. D.), ktoré mali podľa jeho
názoru vyvrátiť ustálený záver správnych orgánov. Trval na tom, ţe policajt nebol oprávnený
kontrolovať ho dychovou skúškou, keďţe nebol vodičom, ale vo vozidle na parkovisku len
sedel. Príslušník by mal toto oprávnenie podľa ţalobcu len vtedy, ak by vozidlo bolo v cestnej
premávke; mimo cestnej premávky by toto oprávnenie patrilo policajtovi len v prípade, ak by
sa ako vodič zúčastnil na dopravnej nehode. Tvrdil, ţe nemohol porušiť pravidlá cestnej
premávky a dopustiť sa priestupku, pretoţe absentoval znak skutkovej podstaty, lebo nebol
účastníkom cestnej premávky, príslušník PZ nevykonával dohľad nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky a nebolo vodičom vozidla. Namietal, ţe rozhodnutie bolo
3
zaloţené na domnienke a nepravdivom tvrdení policajtov, ţe sledovali pohyb vozidla a to
bezprostredne, čo je v rozpore so skutočnosťou.
Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku
o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. augusta 2012 po tom, čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania
týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca dňa 5.9.2010 v čase
o 12.35 hod. viedol motorové vozidlo značky Fiat Ducato EČV P. v Bratislave po Roţňavskej
ulici smerom do centra mesta, kde bol na parkovisku pred obchodným centrom R1
kontrolovaný hliadkou PZ v zloţení npráp. D. a strţm. H., pričom odmietol podrobiť sa
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu
spojenému s odberom krvi na zaistenie alkoholu v krvi v zdravotníckom zariadení, čím
porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 8/2009 Z.z.“) a dopustil sa tak priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/19902 Zb. Do správy o výsledku objasňovania
priestupku sa ţalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju i podpísať. Z tejto správy (z predtlače)
tieţ vyplýva, ţe ţalobca bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým
4
prístrojom, o práve poţiadať o odber krvi a následne bol upozornený, ţe náklady za vykonaný
odber krvi na jeho ţiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov a ďalej z nej vyplýva, ţe
ţalobca odber krvi neţiadal a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Hliadka ţalobcom predloţený
vodičský preukaz zadrţala.
Správny orgán preto začal voči ţalobcovi priestupkové konanie. Skutok, ktorý sa mu
kládol za vinu, bol prejednaný na ústnom pojednávaní dňa 22.12.2010 pod č. ORP-DIPB-SK-
302/2010.
Ţalobca do zápisnice ku skutku uviedol, ţe si je vedomý spáchania priestupku
spočívajúceho v tom, ţe sa odmietol podrobiť dychovej skúške a vyšetrenia krvi na zistenie
prítomnosti alkoholu v dychu resp. v krvi. Tvrdil, ţe vozidlo viedol cca 200m po Roţňavskej
na parkovisko, kde ho zaparkoval a aţ po cca 5-10 minútach ho hliadka kontrolovala a ţiadala
vykonanie dychovej skúšky, ktorú vykonať odmietol, lebo v tom čase uţ vozidlo neviedol
a alkoholické nápoje poţil aţ potom, čo vozidlo zaparkoval.
Z výpovedí členov hliadky zo dňa 5.9.2010 a 5.10.2010 zhodne vyplýva, ţe v čase
o 12.35 hod. vykonávali hliadkovú sluţbu na Roţňavskej ulici, kde videli oproti čerpacej
stanici odstavené vozidlo ţalobcu, ktoré sa pohlo a asi po 200m odbočilo na parkovisko R1.
Hliadka mala vozidlo stále v dohľade a svoje sluţobné vozidlo zastavili vedľa vozidla
ţalobcu. Pri komunikácii s vodičom – ţalobcom bolo z jeho dychu cítiť alkohol a preto bol
vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške, čo najprv odmietol, no neskôr s tým súhlasil a preto
bola na miesto privolaná druhá hliadka, ktorá mala prístroj Dräger, no ţalobca v ich
prítomnosti odmietol skúšku dychom vykonať a tvrdil, ţe po odstavení vozidla na parkovisku
poţil s J. (ktorý sedel vo vozidle) alkohol. J. na otázku, či túto verziu môţe potvrdiť, uviedol,
ţe vypovedať nebude. Ţalobcovi bola ponúknutá aj moţnosť vykonať 2 dychové skúšky za
sebou s časovým odstupom, z ktorých výsledkov by sa dalo zistiť, či má hladina alkoholu
u ţalobcu klesajúcu alebo stúpajúcu tendenciu, čo však odmietol. Poukázali aj na to, ţe
vozidlo ţalobcu bolo predtým kontrolované inou hliadkou (v zloţení nstrţm. Š. a nstrţm. P.),
ktorá predviedla pôvodného vodiča F. z dôvodu, ţe tento mal uloţený zákaz viezť motorové
vozidlo. Podľa členov tejto hliadky sa mal F. vyjadriť, ţe vozidlo viedol napriek uloţenému
zákazu z dôvodu, ţe jeho spolujazdec (ţalobca) bol značne pod vplyvom alkoholu a tieţ
vypovedali, ţe pri kontrole vozidla bolo z motoriky aj z verbálneho prejavu zrejmé, ţe
5
spolujazdec, teda ţalobca, bol pod vplyvom alkoholu, k čomu sa i sám priznal („...ţe vypil
fľašu tvrdého alkoholu a ţe je on všetkému na vine a nech zadrţia vodičský preukaz jemu
a nie vodičovi...“ – úradný záznam z výpovede nstrţm. P. zo dňa 6.10.2010) a z tohto dôvodu
ho aj poučili, aby po odvedení pôvodného vodiča F. vozidlo neviedol on.
Prvostupňový správny orgán na podklade takto zisteného skutkového stavu
rozhodnutím č. p. ORP-DIPB-SK-302/2010 zo dňa 22.12.2010 uznal ţalobcu vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa
dopustil tým, ţe porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. a podľa § 22 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb. mu za to uloţil pokutu v sume 1 000 € a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca nesúhlasil s tým,
ţe by bol porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretoţe tento zákon platí len
na ceste a nie na parkovisku, kde bol kontrolovaný. Tvrdil, ţe sa stal obeťou policajtov, ktorí
svojim postupom porušili zákon, chceli ho pozbaviť jeho ľudských práv a preto sa im postavil
na odpor. Namietal predovšetkým to, ţe v spise nebolo uvedené, po akej dobe po zaparkovaní
ho hliadka kontrolovala.
Ţalovaný v odvolacom správnom konaní doplnil dokazovanie o vysvetlenia policajtov,
ktorí zistili a dokumentovali priestupok. Zo záznamov o podaní vysvetlenia oboch policajtov
zo dňa 17.2.2011 vyplýva, ţe ich výpovede boli v podstate totoţné s ich výpoveďami
v prvostupňovom konaní. Len spresnili, ţe v čase cca po 12.00, vyrozumeli z komunikácie
s ďalšími dopravnými hliadkami, ţe na Roţňavskej bolo zastavené a kontrolované vozidlo,
ktorého vodič bol zadrţaný a predvedený z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu
a ţe zrejme celá posádka vozidla je pod vplyvom alkoholu. V čase okolo 12.30 hod.
prechádzali sluţobným vozidlom Roţňavskou ulicou a spozorovali na čerpacej stanici
odstavené spomínané vozidlo a keďţe sa následne dodávka pohla smerom do centra a oni
mali podozrenie, ţe sa jedná o spomenuté vozidlo, ktorého vodič mohol byť pod vplyvom
alkoholu, aby zabránili moţným nepriaznivým následkom, tak šli za dodávkou a zastavili
takmer súčasne s ním na parkovisku centra R1. Obaja zhodne tvrdili, ţe vozidlo mali po celý
čas na dohľad, kontrolovali ho bezprostredne po zastavení (v ţiadnom prípade to nebolo
aţ po 5 minútach) a ţe po zastavení vozidla a ani počas kontroly vodič alkohol nepoţil.
6
Na základe takto doplneného dokazovania ţalovaný správny orgán v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupku došlo tak, ako to bolo ustálené
v prvostupňovom konaní a preto ho potvrdil. Námietky ţalobcu vyhodnotil ako účelovú
obranu a k sťaţnosti podanej ţalobcom na člena hliadky D. poukázal na to, ţe táto bolo sčasti
vyhodnotená ako neopodstatnená a sčasti nemohla byť prešetrená. K tvrdeniu ţalobcu, ţe na
parkovisku R1 stáli nejakú dobu a aţ potom boli kontrolovaní hliadkou, uviedol, ţe v tejto
časti si aj samotný ţalobca odporoval, keďţe raz tvrdil, ţe to bolo 10-20 minút, inokedy 5 aţ
10 minút, no faktom ostáva, ţe ak by ţalobca v čase prejazdu hliadky Roţňavskou ulicou uţ
stál na parkovisku R1 po dobu čo i len 5 minút, tak by s určitosťou nebol hliadkou
kontrolovaný. Zdôraznil, ţe zákon nerieši časovú rovinu a rozdiel medzi vodičom, ktorý bol
zastavený hliadkou a vodičom, ktorý vozidlo zastavil sám pred príchodom hliadky. Zásadám
logiky podľa ţalovaného zodpovedá aj tvrdenie, ţe ţalobca najprv s vykonaním skúšky
dychom súhlasil a preto bola zavolaná druhá hliadka vybavená prístrojom Dräger; ak by totiţ
ţalobca skúšku odmietol hneď, druhá hliadka by bola volaná celkom zbytočne. Ţalovaný
ďalej poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c/, § 69 ods. 1 písm. d/ a § 2 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe na parkovisku nemal byť kontrolovaný, lebo
v takom prípade sa uţ nejedná o cestnú premávku, ţalovaný argumentoval znením § 2 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z.z. v spojení s § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., z ktorých jednoznačne
vyplýva, ţe parkovisko je súčasťou cestnej premávky.
Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej
povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení
pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,
ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. policajt je oprávnený vyzvať
vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou
návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť
vozidlo.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť
7
vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným
osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného
odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie
vo veci zadováţili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náleţite zistili
skutkový stav a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu
právnemu záveru, ţe konaním ţalobcu, tak ako bolo konkretizované v napadnutom
rozhodnutí, sa ţalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.
Námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa
v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v ţalobe neboli
podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia. Ţalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim
spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa
stotoţnil dôvodne, pretoţe aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo moţné k nemu dospieť
vyhodnotením obsahu správy o objasňovaní priestupku zo dňa 5.9.2010, úradných záznamov
zo dňa 5.9.2010, 4.10.2010 a 5.10.2010, záznamov o podaní vysvetlenia zo dňa 6.10.2010 (J.,
nstrţm. P.) a zo dňa 17.2.2011 (npráp. D., nstrţm. H.), ktoré si správny orgán zabezpečil pre
účely objasnenia skutkového stavu.
Ţalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uloţených sankcií, preto sa týmito
skutočnosťami odvolací súd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie
námietky ţalobcu týkajúce sa priebehu skutku kladeného mu za vinu.
V súvislosti s priestupkom, ktorého sa mal dopustiť dňa 5.9.2010, ţalobca namietal,
ţe nebol daný ţiaden dôvod na to, aby bol podrobovaný dychovej skúške, keď sedel
v odstavenom vozidle na parkovisku, lebo nebol vodičom a neuţíval cestu, diaľnicu, miestne
ani účelovú komunikácie. Toto oprávnenie by policajtom prináleţalo len vtedy, ak by bol
účastníkom dopravnej nehody.
8
Tieto námietky ţalobcu nemoţno povaţovať za relevantné v tomto konaní a to
vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovi sa za vinu kladie priestupok, ktorého sa dopustil tým, ţe sa
ako vodič odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva
dychovou skúškou prístrojom, teda ako účastník cestnej premávky porušil svoju
povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. Oprávnenie policajta
vyzvať vodiča, aby sa podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vyplýva
priamo z § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. Ţalobca pritom aj podľa názoru
odvolacieho súdu jednoznačne bol vodičom vozidla a účastníkom cestnej premávky. Jednak
viedol vozidlo na parkovisko, čo ani on sám nespochybňoval (pričom hliadka sa aj
v súvislosti s predchádzajúcou kontrolou uvedeného vozidla vykonanou inou hladkou
odôvodnene domnievala, ţe posádka vozidla bola uţ v tom čase pod vplyvom alkoholu
a preto ho nasledovala na parkovisko) a jednak je parkovisko súčasťou miestnych
komunikácii, ktorých uţívanie je jednoznačne súčasťou cestnej premávky.
Tvrdením ţalobcu, ţe dychovú skúšku odmietol vykonať, pretoţe si po zaparkovaní
vozidla vypil a aţ po nejakej dobe bol kontrolovaný hliadkou, sa ţalobca nemôţe vyviniť
zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Tomuto tvrdeniu odporujú viaceré
skutočnosti, ktorých logickým výkladom nemoţno dospieť k inému záveru, ako k tomu, ţe
ţalobca sa odmietol skúške podrobiť z dôvodu, ţe bol pod vplyvom alkoholu uţ v čase keď
jazdil. A to konkrétne skutočnosť, ţe vozidlo viedol F., ktorý mal odňatý vodičský preukaz
a bolo by tak nelogické, aby vedome riskoval stíhanie pre trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia, pokiaľ by len týmto nechcel predísť moţným horším následkom,
ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by jazdil ţalobca, ktorý bol podľa F., i podľa členov prvej
hliadky silne pod vplyvom alkoholu a k tejto skutočnosti sa hliadke aj priznal a preto bol aj
vyzvaný, aby po odvedení F. vozidlo sám neviedol. Ďalej tieţ skutočnosť, ţe hliadka
nasledovala dodávku ţalobcu po tom, čo ţalobca po odvedení F. ako vodič viedol auto na
parkovisko – ak by hliadka nemala podozrenie, ţe ide o vozidlo, ktorej posádka podľa
predchádzajúcich zistení bola zrejme pod vplyvom alkoholu, hliadka by nemala ţiaden dôvod
sledovať toto vozidlo na parkovisko a podrobiť ho následnej kontrole. Uvedené závery moţno
vyvodzovať aj z toho, ţe hliadka ţalobcovi umoţnila vykonať aj 2 skúšky s určitým časovým
odstupom, čím by sa mohlo potvrdiť jeho tvrdenie, ţe pil aţ po zaparkovaní vozidla – ţalobca
však toto odmietol, a je za daných okolností je na mieste sa domnievať, ţe tak urobil práve
9
z dôvodu, ţe pil uţ skôr a vozidlo neviedol triezvy, tak ako to tvrdil. V danej veci je teda
nepochybné, ţe ţalobca odmietnutím výzvy policajta podrobiť sa dychovej skúške porušil
svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. a dopustil sa tým
priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa
podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru,
ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených
záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým
spôsobom odôvodnil.
Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti
rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom
na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech
v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie náhrady
trov konania neumoţňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. augusta 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová