Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/39/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: M., bytom P., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Divkom, AK so sídlom

Šoltésovej č. 346/1, Povaţská Bystrica, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického č. 1, Trenčín, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-KDI-P-9/2011 zo dňa 16.3.2011, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -58 zo dňa 22.6.2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -58 zo dňa 22.6.2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-KDI-P-9/2011 zo dňa

16.3.2011, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Povaţskej Bystrici č. ORP–DIPB-SK-302/2010

zo dňa 22.12.2010 o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1

2

písm. a/ o priestupkoch (ďalej len „“) a uloţení

pokuty vo výške 1 000 € a zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, ţe správne orgány v konaní

dostatočne a objektívne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne

posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup ţalovaného boli v súlade so zákonom.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca bol postihnutý

za odmietnutie poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta. Konštatoval, ţe ţalobca bol

v čase kontroly hliadkou účastníkom cestnej premávky, pretoţe riadil motorové vozidlo

a nebolo rozhodujúce, či pred kontrolou zastavil sám alebo by bol zastavil aţ na pokyn

hliadky. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe parkovisko, kde ţalobca zastavil je súčasťou

pozemnej komunikácie v zmysle , preto námietky ţalobcu,

ţe len stál na parkovisku a nebol účastníkom cestnej premávky, nepovaţoval za dôvodné.

Uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalobca sa odmietol podrobiť

dychovej skúške, teda hoci bol povinný poslúchnuť výzvu policajta, neurobil tak a tým sa

dopustil priestupku podľa

Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie ţiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dôvodil, ţe správne orgány ani krajský súd nevykonali navrhované dôkazy (pripojenie

spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. vo veci trestného činu D., ktorý

vozidlo riadil, vybavenie sťaţnosti ţalobcu na člena hliadky npráp. D.), ktoré mali podľa jeho

názoru vyvrátiť ustálený záver správnych orgánov. Trval na tom, ţe policajt nebol oprávnený

kontrolovať ho dychovou skúškou, keďţe nebol vodičom, ale vo vozidle na parkovisku len

sedel. Príslušník by mal toto oprávnenie podľa ţalobcu len vtedy, ak by vozidlo bolo v cestnej

premávke; mimo cestnej premávky by toto oprávnenie patrilo policajtovi len v prípade, ak by

sa ako vodič zúčastnil na dopravnej nehode. Tvrdil, ţe nemohol porušiť pravidlá cestnej

premávky a dopustiť sa priestupku, pretoţe absentoval znak skutkovej podstaty, lebo nebol

účastníkom cestnej premávky, príslušník PZ nevykonával dohľad nad bezpečnosťou

a plynulosťou cestnej premávky a nebolo vodičom vozidla. Namietal, ţe rozhodnutie bolo

3

zaloţené na domnienke a nepravdivom tvrdení policajtov, ţe sledovali pohyb vozidla a to

bezprostredne, čo je v rozpore so skutočnosťou.

Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku

o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. augusta 2012 po tom, čo deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania

týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca dňa 5.9.2010 v čase

o 12.35 hod. viedol motorové vozidlo značky Fiat Ducato EČV P. v Bratislave po Roţňavskej

ulici smerom do centra mesta, kde bol na parkovisku pred obchodným centrom R1

kontrolovaný hliadkou PZ v zloţení npráp. D. a strţm. H., pričom odmietol podrobiť sa

dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu

spojenému s odberom krvi na zaistenie alkoholu v krvi v zdravotníckom zariadení, čím

porušil o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a dopustil sa tak priestupku

podľa 2 Zb. Do správy o výsledku objasňovania

priestupku sa ţalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju i podpísať. Z tejto správy (z predtlače)

tieţ vyplýva, ţe ţalobca bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým

4

prístrojom, o práve poţiadať o odber krvi a následne bol upozornený, ţe náklady za vykonaný

odber krvi na jeho ţiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov a ďalej z nej vyplýva, ţe

ţalobca odber krvi neţiadal a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Hliadka ţalobcom predloţený

vodičský preukaz zadrţala.

Správny orgán preto začal voči ţalobcovi priestupkové konanie. Skutok, ktorý sa mu

kládol za vinu, bol prejednaný na ústnom pojednávaní dňa 22.12.2010 pod č. ORP-DIPB-SK-

302/2010.

Ţalobca do zápisnice ku skutku uviedol, ţe si je vedomý spáchania priestupku

spočívajúceho v tom, ţe sa odmietol podrobiť dychovej skúške a vyšetrenia krvi na zistenie

prítomnosti alkoholu v dychu resp. v krvi. Tvrdil, ţe vozidlo viedol cca 200m po Roţňavskej

na parkovisko, kde ho zaparkoval a aţ po cca 5-10 minútach ho hliadka kontrolovala a ţiadala

vykonanie dychovej skúšky, ktorú vykonať odmietol, lebo v tom čase uţ vozidlo neviedol

a alkoholické nápoje poţil aţ potom, čo vozidlo zaparkoval.

Z výpovedí členov hliadky zo dňa 5.9.2010 a 5.10.2010 zhodne vyplýva, ţe v čase

o 12.35 hod. vykonávali hliadkovú sluţbu na Roţňavskej ulici, kde videli oproti čerpacej

stanici odstavené vozidlo ţalobcu, ktoré sa pohlo a asi po 200m odbočilo na parkovisko R1.

Hliadka mala vozidlo stále v dohľade a svoje sluţobné vozidlo zastavili vedľa vozidla

ţalobcu. Pri komunikácii s vodičom – ţalobcom bolo z jeho dychu cítiť alkohol a preto bol

vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške, čo najprv odmietol, no neskôr s tým súhlasil a preto

bola na miesto privolaná druhá hliadka, ktorá mala prístroj Dräger, no ţalobca v ich

prítomnosti odmietol skúšku dychom vykonať a tvrdil, ţe po odstavení vozidla na parkovisku

poţil s J. (ktorý sedel vo vozidle) alkohol. J. na otázku, či túto verziu môţe potvrdiť, uviedol,

ţe vypovedať nebude. Ţalobcovi bola ponúknutá aj moţnosť vykonať 2 dychové skúšky za

sebou s časovým odstupom, z ktorých výsledkov by sa dalo zistiť, či má hladina alkoholu

u ţalobcu klesajúcu alebo stúpajúcu tendenciu, čo však odmietol. Poukázali aj na to, ţe

vozidlo ţalobcu bolo predtým kontrolované inou hliadkou (v zloţení nstrţm. Š. a nstrţm. P.),

ktorá predviedla pôvodného vodiča F. z dôvodu, ţe tento mal uloţený zákaz viezť motorové

vozidlo. Podľa členov tejto hliadky sa mal F. vyjadriť, ţe vozidlo viedol napriek uloţenému

zákazu z dôvodu, ţe jeho spolujazdec (ţalobca) bol značne pod vplyvom alkoholu a tieţ

vypovedali, ţe pri kontrole vozidla bolo z motoriky aj z verbálneho prejavu zrejmé, ţe

5

spolujazdec, teda ţalobca, bol pod vplyvom alkoholu, k čomu sa i sám priznal („...ţe vypil

fľašu tvrdého alkoholu a ţe je on všetkému na vine a nech zadrţia vodičský preukaz jemu

a nie vodičovi...“ – úradný záznam z výpovede nstrţm. P. zo dňa 6.10.2010) a z tohto dôvodu

ho aj poučili, aby po odvedení pôvodného vodiča F. vozidlo neviedol on.

Prvostupňový správny orgán na podklade takto zisteného skutkového stavu

rozhodnutím č. p. ORP-DIPB-SK-302/2010 zo dňa 22.12.2010 uznal ţalobcu vinným

zo spáchania priestupku podľa , ktorého sa

dopustil tým, ţe porušil a podľa zákona

č. mu za to uloţil pokutu v sume 1 000 € a zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca nesúhlasil s tým,

ţe by bol porušil , pretoţe tento zákon platí len

na ceste a nie na parkovisku, kde bol kontrolovaný. Tvrdil, ţe sa stal obeťou policajtov, ktorí

svojim postupom porušili zákon, chceli ho pozbaviť jeho ľudských práv a preto sa im postavil

na odpor. Namietal predovšetkým to, ţe v spise nebolo uvedené, po akej dobe po zaparkovaní

ho hliadka kontrolovala.

Ţalovaný v odvolacom správnom konaní doplnil dokazovanie o vysvetlenia policajtov,

ktorí zistili a dokumentovali priestupok. Zo záznamov o podaní vysvetlenia oboch policajtov

zo dňa 17.2.2011 vyplýva, ţe ich výpovede boli v podstate totoţné s ich výpoveďami

v prvostupňovom konaní. Len spresnili, ţe v čase cca po 12.00, vyrozumeli z komunikácie

s ďalšími dopravnými hliadkami, ţe na Roţňavskej bolo zastavené a kontrolované vozidlo,

ktorého vodič bol zadrţaný a predvedený z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu

a ţe zrejme celá posádka vozidla je pod vplyvom alkoholu. V čase okolo 12.30 hod.

prechádzali sluţobným vozidlom Roţňavskou ulicou a spozorovali na čerpacej stanici

odstavené spomínané vozidlo a keďţe sa následne dodávka pohla smerom do centra a oni

mali podozrenie, ţe sa jedná o spomenuté vozidlo, ktorého vodič mohol byť pod vplyvom

alkoholu, aby zabránili moţným nepriaznivým následkom, tak šli za dodávkou a zastavili

takmer súčasne s ním na parkovisku centra R1. Obaja zhodne tvrdili, ţe vozidlo mali po celý

čas na dohľad, kontrolovali ho bezprostredne po zastavení (v ţiadnom prípade to nebolo

aţ po 5 minútach) a ţe po zastavení vozidla a ani počas kontroly vodič alkohol nepoţil.

6

Na základe takto doplneného dokazovania ţalovaný správny orgán v napadnutom

rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupku došlo tak, ako to bolo ustálené

v prvostupňovom konaní a preto ho potvrdil. Námietky ţalobcu vyhodnotil ako účelovú

obranu a k sťaţnosti podanej ţalobcom na člena hliadky D. poukázal na to, ţe táto bolo sčasti

vyhodnotená ako neopodstatnená a sčasti nemohla byť prešetrená. K tvrdeniu ţalobcu, ţe na

parkovisku R1 stáli nejakú dobu a aţ potom boli kontrolovaní hliadkou, uviedol, ţe v tejto

časti si aj samotný ţalobca odporoval, keďţe raz tvrdil, ţe to bolo 10-20 minút, inokedy 5 aţ

10 minút, no faktom ostáva, ţe ak by ţalobca v čase prejazdu hliadky Roţňavskou ulicou uţ

stál na parkovisku R1 po dobu čo i len 5 minút, tak by s určitosťou nebol hliadkou

kontrolovaný. Zdôraznil, ţe zákon nerieši časovú rovinu a rozdiel medzi vodičom, ktorý bol

zastavený hliadkou a vodičom, ktorý vozidlo zastavil sám pred príchodom hliadky. Zásadám

logiky podľa ţalovaného zodpovedá aj tvrdenie, ţe ţalobca najprv s vykonaním skúšky

dychom súhlasil a preto bola zavolaná druhá hliadka vybavená prístrojom Dräger; ak by totiţ

ţalobca skúšku odmietol hneď, druhá hliadka by bola volaná celkom zbytočne. Ţalovaný

ďalej poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c/, § 69 ods. 1 písm. d/ a § 2 ods. 1 zákona č.

V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe na parkovisku nemal byť kontrolovaný, lebo

v takom prípade sa uţ nejedná o cestnú premávku, ţalovaný argumentoval znením § 2 ods. 1

v spojení s , z ktorých jednoznačne

vyplýva, ţe parkovisko je súčasťou cestnej premávky.

Podľa účastník cestnej premávky je ďalej

povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení

pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,

ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa policajt je oprávnený vyzvať

vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou

návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť

vozidlo.

Podľa priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť

7

vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným

osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho

zdravie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného

odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie

vo veci zadováţili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náleţite zistili

skutkový stav a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu

právnemu záveru, ţe konaním ţalobcu, tak ako bolo konkretizované v napadnutom

rozhodnutí, sa ţalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

v zmysle

Námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa

v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v ţalobe neboli

podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia. Ţalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim

spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa

stotoţnil dôvodne, pretoţe aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo moţné k nemu dospieť

vyhodnotením obsahu správy o objasňovaní priestupku zo dňa 5.9.2010, úradných záznamov

zo dňa 5.9.2010, 4.10.2010 a 5.10.2010, záznamov o podaní vysvetlenia zo dňa 6.10.2010 (J.,

nstrţm. P.) a zo dňa 17.2.2011 (npráp. D., nstrţm. H.), ktoré si správny orgán zabezpečil pre

účely objasnenia skutkového stavu.

Ţalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uloţených sankcií, preto sa týmito

skutočnosťami odvolací súd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie

námietky ţalobcu týkajúce sa priebehu skutku kladeného mu za vinu.

V súvislosti s priestupkom, ktorého sa mal dopustiť dňa 5.9.2010, ţalobca namietal,

ţe nebol daný ţiaden dôvod na to, aby bol podrobovaný dychovej skúške, keď sedel

v odstavenom vozidle na parkovisku, lebo nebol vodičom a neuţíval cestu, diaľnicu, miestne

ani účelovú komunikácie. Toto oprávnenie by policajtom prináleţalo len vtedy, ak by bol

účastníkom dopravnej nehody.

8

Tieto námietky ţalobcu nemoţno povaţovať za relevantné v tomto konaní a to

vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovi sa za vinu kladie priestupok, ktorého sa dopustil tým, ţe sa

ako vodič odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, teda ako účastník cestnej premávky porušil svoju

povinnosť vyplývajúcu z Oprávnenie policajta

vyzvať vodiča, aby sa podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vyplýva

priamo z Ţalobca pritom aj podľa názoru

odvolacieho súdu jednoznačne bol vodičom vozidla a účastníkom cestnej premávky. Jednak

viedol vozidlo na parkovisko, čo ani on sám nespochybňoval (pričom hliadka sa aj

v súvislosti s predchádzajúcou kontrolou uvedeného vozidla vykonanou inou hladkou

odôvodnene domnievala, ţe posádka vozidla bola uţ v tom čase pod vplyvom alkoholu

a preto ho nasledovala na parkovisko) a jednak je parkovisko súčasťou miestnych

komunikácii, ktorých uţívanie je jednoznačne súčasťou cestnej premávky.

Tvrdením ţalobcu, ţe dychovú skúšku odmietol vykonať, pretoţe si po zaparkovaní

vozidla vypil a aţ po nejakej dobe bol kontrolovaný hliadkou, sa ţalobca nemôţe vyviniť

zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Tomuto tvrdeniu odporujú viaceré

skutočnosti, ktorých logickým výkladom nemoţno dospieť k inému záveru, ako k tomu, ţe

ţalobca sa odmietol skúške podrobiť z dôvodu, ţe bol pod vplyvom alkoholu uţ v čase keď

jazdil. A to konkrétne skutočnosť, ţe vozidlo viedol F., ktorý mal odňatý vodičský preukaz

a bolo by tak nelogické, aby vedome riskoval stíhanie pre trestný čin marenia výkonu

úradného rozhodnutia, pokiaľ by len týmto nechcel predísť moţným horším následkom,

ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by jazdil ţalobca, ktorý bol podľa F., i podľa členov prvej

hliadky silne pod vplyvom alkoholu a k tejto skutočnosti sa hliadke aj priznal a preto bol aj

vyzvaný, aby po odvedení F. vozidlo sám neviedol. Ďalej tieţ skutočnosť, ţe hliadka

nasledovala dodávku ţalobcu po tom, čo ţalobca po odvedení F. ako vodič viedol auto na

parkovisko – ak by hliadka nemala podozrenie, ţe ide o vozidlo, ktorej posádka podľa

predchádzajúcich zistení bola zrejme pod vplyvom alkoholu, hliadka by nemala ţiaden dôvod

sledovať toto vozidlo na parkovisko a podrobiť ho následnej kontrole. Uvedené závery moţno

vyvodzovať aj z toho, ţe hliadka ţalobcovi umoţnila vykonať aj 2 skúšky s určitým časovým

odstupom, čím by sa mohlo potvrdiť jeho tvrdenie, ţe pil aţ po zaparkovaní vozidla – ţalobca

však toto odmietol, a je za daných okolností je na mieste sa domnievať, ţe tak urobil práve

9

z dôvodu, ţe pil uţ skôr a vozidlo neviedol triezvy, tak ako to tvrdil. V danej veci je teda

nepochybné, ţe ţalobca odmietnutím výzvy policajta podrobiť sa dychovej skúške porušil

svoju povinnosť vyplývajúcu z a dopustil sa tým

priestupku v zmysle

Odvolací súd dospel k záveru, ţe nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa

podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru,

ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených

záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým

spôsobom odôvodnil.

Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie náhrady

trov konania neumoţňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. augusta 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová