Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. V., nar. X., adresa S., zast.: JUDr.

Milanom Rollom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Švabinského č. 13, 851 01

Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom

Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2011

č. k. -25, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

09.12.2011 č. k. -25 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. p. KaVSÚ-5-52-2/2010 z 25.10.2010 vydaným podľa § 84 ods. 4

písm. b) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku

2

tieţ „“) ţalovaný postupom podľa a

o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č.: VÚSZ-65311007094101/21-OVZ z 15.06.2010,

ktorým bol podľa ustanovení § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitosti s § 105 ods. 7 a ods. 10

ţalobcovi výsluhový dôchodok zníţený od 01. júla 2010 zo sumy

1.134,18 € na sumu 1.060,34 € mesačne, a toto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Podľa v znení účinnom ku dňa vydania

napadnutého rozhodnutia (25.10.2010) profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú

prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo

v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom

31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti

tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho

výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej

do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa

doterajších predpisov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia.

Podľa v hore uvedenom znení výsluhový dôchodok policajta

alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu

zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší

skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného

pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60.

Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania

služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera

výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok

trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera

výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60%

základu zisteného podľa § 60.

Podľa v hore uvedenom znení dávka nemocenského

zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa

táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Podľa v hore uvedenom znení dávka nemocenského

zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži,

alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré

sa už vyplatila.

3

2. Ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca bol

31. decembra 2003 prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 32

ods. 1 písm. c) o vojenskej sluţbe v dôsledku zníţenia početných

stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien, tzn. po súhrnne ukončených

29 rokov, 4 mesiacoch a 0 dní vojenskej činnej sluţby.

3. Keďţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený

na základe hore uvedeného dôvodu, na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku

pre výmeru výsluhového dôchodku bola s prihliadnutím na ustanovenie § 58 ods. 5 a § 123

ods. 2 písm. a) hodnotená doba 29 ukončených rokov. Následne vydal

prvostupňový orgán ţalovaného rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku

od 1. januára 2004 v sume 723,57 € mesačne.

4. Keď prvostupňový správny orgán neskôr zistil, ţe dávka výsluhového dôchodku

od 01.01.2004 bola ţalobcovi priznaná vo vyššej sume ako mu patrí, Vojenský úrad

sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím č.: 65311007094101/6-VÚSZ/DO1

z 22.04.2005 ţalobcovi podľa zníţil výsluhový dôchodok

na sumu 633,77 €.

5. Po tom, čo ţalovaný toto prvostupňové rozhodnutie v roku 2005 zrušil, Vojenský

úrad sociálneho zabezpečenia v dôsledku podaného podnetu na protest prokurátora prerušil

konanie vo veci a vec postúpil príslušným orgánom Prokuratúry Slovenskej republiky.

6. Následne ţalobca vyvolal súdny prieskum rozhodnutia ţalovaného o odvolaní

č.. KaVSÚ-8-82/2006-OdSS z 05.05.2006, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie

č.: 65311007094101/9-VÚSZ/DO1 z 21.10.2005 o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu

od 01.11.2005 na sumu 678,65 € potvrdilo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v prebiehajúcom súdnom prieskume rozsudkom sp.

n. zo dňa 30.09.2009 rozhodol o zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave

tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo dňa 05.05.2006 zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

4

7. Pri svojom zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal

z názoru, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 zák. č.

v znení účinnom do 31.12.2003 a v rozpore s ustanovením Správneho

poriadku.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2003 Priemerný

služobný príjem profesionálneho vojaka,

a) ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 8) je priemer súhrnu mesačných

služobných príjmov 9) a osobitných príplatkov, 10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi

za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

b) ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a

ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 11) je súhrn hodnostného príplatku 12) a

mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu, 6) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi

za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

c) ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,

13) je súhrn hodnostného príplatku, 12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa

osobitného predpisu, 14) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok,

a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a

výsluhové zabezpečenie (§ 98),

d) ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný

predpis, 15) je súhrn hodnostného príplatku, 12) základného platu a príplatkov

poskytovaných podľa osobitného predpisu, 16) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi

za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

e) ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a

ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, 17) je súhrn hodnostného príplatku, 12)

tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu, 18) ktoré patrili

profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ

na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

f) ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný

podľa osobitného predpisu, 17) je súhrn hodnostného príplatku 12) a funkčného platu

poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu, 19) ktoré patrili

5

profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ

na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98);

takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy

v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.

8. V nasledujúcom správnom konaní ţalovaný nové rozhodnutie z 18.01.2010 zrušilo

a vec vrátilo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na nové rozhodnutie.

9. Novým prejednaním veci Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava vo veci

napadnutým rozhodnutím č.: VÚSZ-65311007094101/21-OVZ z 15.06.2010 zníţil ţalobcovi

výsluhový dôchodok na sumu 1.060,34 € mesačne.

Z obsahu administratívnych spisov ţalovaný zároveň zistil, ţe v zmysle § 33 ods. 2

Správneho poriadku dal prvostupňový správny orgán účastníkovi moţnosť, aby sa

pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

10. Vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci ako aj konaní prvostupňového

správneho orgánu a odvolacieho orgánu v rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných

prípadoch, keď sa zistilo, ţe sa dávka výsluhového dôchodku priznala vo vyššej sume, ako

patrí, odvolací orgán dospel k záveru, ţe Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava

postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

11. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o rôznej interpretácii vtedy účinného ustanovenia

a poţiadavke, aby rovnaké veci boli posudzované

rovnakým spôsobom, ţalovaný povaţuje odkazovanie ţalobcu na výpočet a priznanie

výsluhového dôchodku pre JUDr. B., ktorému sa dávka výsluhového dôchodku vypočítala

a priznala iným spôsobom, za neopodstatnené, špekulatívne a tendenčné.

Podľa v znení platnom k 21.11.2003 (tzn.

ku dňu podania žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku) priemerný služobný

príjem profesionálneho vojaka,

a) ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 8) je priemer súhrnu mesačných

služobných príjmov 9) a osobitných príplatkov, 10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi

6

za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98).

12. Ţalovaný ďalej konštatoval, ţe Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ţalobcovi

za obdobie od 01.11.2005 do 30.06.2010 v spojitosti so súvisiacimi vydanými

prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré boli v odvolacom správnom konaní zrušené,

jednorazovo doplatil nedoplatok na dávke výsluhového dôchodku priznanom rozhodnutím

č.: 65311007094101/2-VÚSZ/DO 1 z 19.02.2004 vrátane prislúchajúcich zvýšení podľa § 68

v celkovej sume 6.845,89 €.

13. S odkazom na to, ţe správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností, a ďalej

ţe nezistil nedostatky, pre ktoré by sa napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

malo zrušiť alebo zmeniť, ţalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

14. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal

na Krajský súd v Bratislave včas ţalobu zo dňa 17.12.2010.

15. Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť.

16. Pritom vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca v roku 2003 nevyčerpal svoj nárok

na dovolenku a náhrada za túto dovolenku mu bola vyplatená aţ v roku 2004. V súvislosti

s uvedeným krajský súd vykonal analýzu namietaného ustanovenia § 60 ods. 1 a ods. 5

písm. a) v spojení s

Podľa profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú

riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní

nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol

7

vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej

dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d).

17. Pri svojom rozhodnutí prihliadol krajský súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , kde bol vyslovený ďalej citovaný právny názor:

„z ust. vyplýva, že pre započítanie služobného príjmu –

za účelom zistenia priemerného služobného príjmu – nie je rozhodujúce, kedy bol služobný

príjem vyplatený, ale rozhodujúce je, aký služobný príjem a v akej výške profesionálnemu

vojakovi v rozhodnom období patril“.

Následne krajský súd poukázal na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom

na ust. o peňaţných náleţitostiach vojakov v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého počas trvania sluţobného pomeru profesionálnemu

vojakovi patrí sluţobný príjem, potom ustálil, ţe sluţobný príjem patrí profesionálnemu

vojakovi len počas trvania sluţobného pomeru, a teda po jeho ukončení mu nemôţe vzniknúť

nárok na ţiaden sluţobný príjem. Vychádzajúc z uvedeného, sluţobný príjem za nevyčerpanú

riadnu dovolenku za rok 2003 patril ţalobcovi k tomuto dňu (31.12.2003) a tento príjem mal

byť zahrnutý do základu pre určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové

zabezpečenie v roku 2003.

18. Ďalej krajský súd v odôvodnení poukázal na to, ţe po zrušení predmetného

rozhodnutia rozhodnutím ţalovaným, nakoľko pri pouţitom výpočte nebola nezohľadnená

suma (2.158,- Sk) vyplatená ţalobcovi za nevyčerpanú dovolenku v roku 2003 (2 dni),

prvostupňový správny orgán dňa 18.01.2010 vydal nové rozhodnutie č. VÚSZ -

65311007094101/12-OVZ, na základe ktorého bol ţalobcovi zníţený výsluhový dôchodok

od 01.11.2005 na sumu 20.447,- Sk (678,72 €).

Do výpočtového základu pre výpočet výsluhového dôchodku správny orgán zahrnul

sumu predstavujúcu sluţobný príjem ţalobcu v roku 2003 v sume 379.771,- Sk, sumu

za nevyčerpanú dovolenku 2.158 Sk, súčet (381.929). Uvedený údaj podelil počtom dní,

za ktoré boli sumy vyplatené, tzn. 357 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky (359),

a dosiahnutú sumu vynásobil koeficientom 30,417. Z výsledku predstavuje 59 % suma

19.091,- Sk. Táto bola z dôvodu valorizácie od 1.7.2004 zvýšená o 7,09%, t.j. na sumu

20.447,- Sk.

8

19. K hore uvedenému výpočtu zaujal krajský súd názor, ţe bol správnym orgánom

vykonaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 17.01.2012 (č. l. 32) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţiadal, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu v napadnutých častiach

zmení tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie

a prizná náhradu trov konania v celkovej výške 307,36 €.

21. Ţalobca predovšetkým poukazoval na to, ţe v prípade započítania sluţobného

príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie) môţe

byť výsluhový dôchodok v jednom prípade rovnaký, v inom prípade vyšší ale aj niţší.

22. V súvislosti s uvedeným ţalobca upozornil na to, ţe aby pri vyplatení sluţobného

príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie), teda

pri navýšení poisteného základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia o takto

vyplatenú sumu, bol výsluhový dôchodok niţší ako v prípade, keby takto vyplatená suma

vyplatená nebola. Toto mal podľa ţalobcu potvrdiť aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

(sp. zn. zo dňa 20.8.2009 vo veci odvolania Ing. B.) prostredníctvom

potvrdenia záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 24.03.2006

a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21.05.2008, z ktorých ţalobca doslovne

citoval nasledujúci text:

„Pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé

rozhodnutie, ktoré zakladá alebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné

a zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené. Predovšetkým poberateľ dávky musí

mať istotu, z akých skutkových a práv a právnych predpokladov sa pri priznaní

alebo úprave dávky vychádzalo, aj s ohľadom na zásadu, že neskoršia zmena

právnej úpravy nemá vplyv na nárok, ktorý už poberateľovi vznikol. Rozhodnutie

o znížení dávky nemocenského, úrazového alebo výsluhového zabezpečenia podľa

9

je prípustné len v prípade objektívneho zistenia,

že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí, pričom spravidla ide o zistenie

nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky vychádzalo.

Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru [krajského] súdu takéto zistenie, ktoré

by viedlo k jednoznačnému právnemu záveru o opodstatnenosti zníženia

výsluhovej dávky, nevyplýva. Je nepochybné, že od vzniku nároku na výsluhovú

dávku nenastala u žalobcu žiadna zmena údajov, z ktorých sa pri výpočte

výsluhového dôchodku vychádzalo a nedošlo ani k žiadnej zmene právnej úpravy,

ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu

v súvislosti s jeho výsluhovým zabezpečením. Napriek tomu došlo u žalobcu

k viacerým zníženiam pôvodne priznaného výsluhového dôchodku, ktoré boli

vyvolané zmenou metodiky jeho výpočtu. V každom prípade platí, že rozhodujúcou

pre vznik a výšku nároku na výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka je

relevantná právna úprava a nie výpočtový vzorec, ktorý správne orgány

pri vyčíslení dávky použili.

Súd [krajský] je toho názoru, že právna úprava výpočtu dávok výsluhového

zabezpečenia profesionálnych vojakov by mala byť jednoznačná a zrozumiteľná

pre každého a rozhodne by nemala pripúšťať viaceré možné výklady, ktorých

postupným aplikovaním sa potom neprípustné zasahuje do právnej istoty

poberateľov dávok. Súd [krajský] sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného

o nesprávnej aplikácii najmä v prvotnom

rozhodnutí zo dňa .............. o priznaní výsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe

nápravy tohto rozhodnutia postupom podľa § 105 ods. 6, 9 uvedeného zákona.

Tento postup by bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by správnymi

orgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového dôchodku neumožňovala

zjavne absurdné závery, že pri rovnakej výške služobného príjmu a započítaní

náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný výsluhový dôchodok tým vyšší,

čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny vojak

vykonal službu. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby

výsledná výška výsluhových dávok neúmerne vzrastá a môže byť napokon

podstatne vyššia ako mesačný služobný príjem, ktorý profesionálny vojak poberal.

Prvotný výpočet výsluhového dôchodku žalobcu podľa názoru súdu [krajského]

lepšie vystihoval úmysel zákonodarcu, aby príslušná suma z každého druhu

10

započítateľného príjmu bola vydelená počtom dní, za ktoré bol ten – ktorý príjem

vyplatený. Výpočet dôchodku použitý správnymi orgánmi v napadnutých

rozhodnutiach vo svojich dôsledkoch môže viesť napríklad k tomu,

že pri predlžovaní práceneschopnosti v poslednom kalendárnom roku výkonu

služby by profesionálny vojak dosiahol podstatne vyšší výsluhový dôchodok

v porovnaní s vojakom, ktorý vykonával riadnu službu. V tomto smere [krajský]

súd v plnom rozsahu poukazuje na žalobcom v žalobe opísaný príklad, ktorého

výsledky len potvrdzujú uvedené závery.

Krajský súd v Bratislave teda po prejednaní veci dospel k záveru, že správne

rozhodnutia oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keďže pri nezmenenej právnej úprave pri rozhodovaní o znížení výsluhového

dôchodku žalobcu vychádzali z aplikácie novej metodiky, ktorá musí mať na prvý

pohľad za následok ďalšiu nestabilitu vo veciach výsluhových dávok sociálneho

zabezpečenia profesionálnych vojakov. Tento postup podľa názoru [krajského]

súdu jednoznačne ukracuje žalobcu na jeho právach. Preto [krajský] súd

postupom podľa rozhodnutia správnych orgánov

oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom budú

správne orgány právnym názorom súdu viazané“.

23. Taktieţ ţalobca poukázal na argumentáciu k ustanoveniu § 60 ods. 5 záver

, kde sa podľa neho jasne uvádza, ţe „zistený súčet (tzn. základ) sa vydelí

celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom období

vyplatené...“. K tomu uviedol, ţe sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrada

mzdy za dovolenku na zotavenie) je inou súčasťou uvedeného základu, a ak by chcel

ţalovaný zotrvať na svojom prístupe, potom by musel k počtu dní pripočítať tieţ počet dní.

Za ktoré ţalobcovi patrili osobitné príplatky, ďalej doplatok k sluţobnému príjmu, prípadne aj

ďalšie zloţky vymeriavacieho základu.

24. V súvislosti s uvedeným ţalobca upriamil pozornosť na skutočnosť (§ 58 ods. 5 a

a ), ţe sčítavať preto počet dní, za ktoré patril sluţobný

príjem za výkon sluţby a počet dní, za ktoré patril sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu

dovolenku, do jednej veličiny je preto podľa názoru ţalobcu absurdné, pretoţe kaţdý

zo započítateľných príjmov môţe byť vyplatený za rôzny počet dní v rozhodujúcom

11

kalendárnom roku. Navyše upozornil na tú skutočnosť, ţe doba trvania sluţobného pomeru

v kalendárnom roku, z ktorého sa zisťuje základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia,

je vţdy 365 dní. pretoţe v kaţdom prípade musí ísť o celistvý ukončený kalendárny rok.

25. S prihliadnutím na ustanovenie obsah § 58 ods. 5 a § 60 ods. 1 a 5 zákona

č. ţalobca v odvolaní vyslovil názor, ţe nemoţno navyšovať celkový počet dní

o dni, za ktoré mu patril sluţobný príjem zodpovedajúci počtu 2 dní nevyčerpanej dovolenky.

Ţalobca argumentoval, ţe v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 mu bol vyplatený

sluţobný príjem vo výške 381.929.-Sk. ktorý tvorí základ na výpočet výsluhového dôchodku,

a keďţe v kalendárnom roku 2003 bol 8 kalendárnych dní neschopný výkonu sluţby

pre chorobu, tento súhrn mesačných sluţobných príjmov sa mal vydeliť len 357 dňami

a nie 359 dňami, a to spôsobom, ktorý uviedol v ţalobe.

26. Záverom ţalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak,

ţe napadnuté rozhodnutie sa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním

vyčíslených trov konania.

B)

27. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 39) zo 06.02.2012 vyplýva jeho názor, ţe ţalobca

nepresne uvádza, ţe v prípade započítania sluţobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku,

by bol výsluhový dôchodok niţší ako v prípade, keby táto suma nebola vyplatená.

28. Ďalej na rozdielnych príkladoch ţalovaný numerickým spôsobom preukazuje,

ţe ním vykonaný výpočet základu na výpočet výsluhového dôchodku (kedy započítal aj 2 dni

nevyčerpanej dovolenky ţalobcu) je pre ţalobcu priaznivejší o 2,-- Sk ako v prípade, kedy

by nezapočítal sluţobný príjem za nevyčerpanú dovolenku.

29. Takisto k argumentácii ţalobcu, ţe pre udrţanie vykonaného postupu ţalovaného,

ten by musel k počtu dní pripočítať tieţ počet dní, za ktoré patrili osobitné príplatky

a doplatky (viď ), ako aj ďalšie zloţky, ţalovaný

s argumentáciou, ţe nakoľko príplatky uvedené v cit. § 3 ods. 2 tvoria súčasť sluţobného

príjmu profesionálneho vojaka, a ako také by boli vo výpočte základu výsluhového dôchodku

12

zohľadnené. Potom, ak by ţalobca niektorý z osobitných príplatkov poberal, potom by mu

patril len za ten deň, za ktorý poberal aj sluţobný príjem, tzn. nie za ďalšie dni.

30. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o absurdite sčítavania počtu dní, ţalovaný s odkazom

na ustanovenia , a , a zák. č.

dospel k záveru, ţe maximálny moţný počet dní, ktorý by mohla patriť náhrada

za nevyčerpanú dovolenku, je 64 kalendárnych dní, a nie 365 ako uvádza ţalobca.

31. Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť

v celom rozsahu podľa ako vecne správne.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a

vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov

postupom uvedeným v potvrdil.

33. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí

správneho orgánu (tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd

celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil

zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom

spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj

ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či

peňaţný nárok spojený s nevyčerpanou dovolenkou príslušníka ozbrojených síl má vplyv

13

na výšku základu pre výpočet výsluhového dôchodku, a ak áno, potom, či je moţné pripustiť

aj negatívny vplyv. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového

zistenia.

34. V súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,

ţe po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219

ods. 2 v spoj. s umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie

prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.

35. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal interpretáciou ustanovenia § 60 ods. 5 a s tým súvisiacich iných ustanovení zák. č.

Je nepochybné, ţe ţalobcom citované závery krajského súdu (viď bod č. 22) sa

v svojich podrobnostiach značne odlišujú od záverov, na ktoré ţalovaný poukázal

v napadnutom rozhodnutí (viď bod č. 7) a ktoré na podporu svojho odôvodnenia konštatoval

krajský súd v novom rozsudku (viď bod č. 17).

Jadrom zrušujúceho rozsudku Najvyššieho sudu je nepochybne nesúhlas s aplikáciou

ustanovenia v tom duchu, ţe je nutné príjem za nevyplatenú

dovolenku vojaka zahrnúť do výpočtového základu vzhľadom na jeho časovú súvislosť

s obdobím pred ukončením sluţobného pomeru.

36. Krajský súd mal preukázané, ţe v novom konaní aj tak správny orgán učinil

a do výpočtového základu zahrnul v zmysle záverov Najvyššieho súdu sumu 2.158 Sk

za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 2 dní.

14

37. Ďalej ţalobca namieta nesprávnosť pouţitého matematického vzorce v tom,

ţe získaný súčet (tzn. čiastku 381.929 Sk) prvostupňový správny orgán podelil celkovým

počtom 359 dní, za ktoré boli sumy vyplatené, tzn. 357 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky.

Práve tento mechanizmus ţalobca označuje ako absurdný a vedúci k rôznym výsledkom.

Najvyšší súd sa s týmto názorom nestotoţňuje a naopak potvrdzuje správnosť záverov

ţalobcu vyslovených v napadnutom rozhodnutí.

38. Tak, ako správnu uzavrel krajský súd, Najvyšší súd sa vyslovil iba k časovej

súvislosti jednotlivých sluţobných príjmov profesionálneho vojaka za situácie, kedy jeho časti

(zloţky) neboli z rôznych dôvodov vyplatené v rovnakom časovom termíne ako samotný

funkčný plat. Inak povedané, boli doplatené v neskoršom časovom období, kedy bol

s jednotlivcom ukončený sluţobný pomer.

39. Navyše k otázke nesprávneho právneho výkladu, najmä ustanovení § 60 ods. l

a ods. 5 písm. a) , ţalobcom sa Najvyšší súd uţ vyslovil aj

prostredníctvom svojho rozsudku , z ktorého cituje podstatnú časť

odôvodnenia: „Navyše služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku sa mal započítať

do základu pre určenie dávok výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že zákon presne

vymedzoval, čo tvorí služobný príjem ale aj z dôvodu, že služobný príjem za nevyčerpanú

riadnu dovolenku bolo potrebné započítať do vymeriavacieho základu na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v rozhodnom období a odviesť ho

poisťovni na základe dodatočného odvodu za posledný mesiac trvania služobného pomeru.“

40. Najvyšším súdom citovaný text rozsudku sp. zn. sa dôsledne

vysporadúva so správnosťou právneho výkladu ustanovení , a to najmä

s otázkou časovej a vecnej súvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej

dovolenky v príslušnom kalendárnom roku na prejednávanú vec a ďalej obsahu výkladu slova

„patril“(viď hore citovaný ).

41. Preto bolo celkom očakávané, ţe správny orgán vzhľadom na záver ustanovenia

bude zrátavať počet odpracovaných dní a počet dní

dovolenky. Námietka absurdnosti takto zvoleného postupu nie je namieste, lebo zákonodarca

v uvedenom ustanovení vyjadril svoju vôľu dostatočne jasne a precízne.

15

Čiastočne obidva subjekty sluţobného pomeru ovplyvňujú nemoţnosť čerpania

dovolenky profesionálnym vojakom počas príslušného kalendárneho roka. Avšak následné

uplatnenie nároku na preplatenie nevyčerpanej (časti) dovolenky predstavuje fiktívnu formu

čerpania nároku na dovolenku vo forme iba preplatenia finančnej čiastky bez reálneho

nástupu na jej čerpanie, tzn. ţe sa v ţiadnom prípade nemôţe premietnuť do kalendárneho

roku, a preto je moţné po právnej stránke akceptovať aj matematický model, ktorý by súčtovo

prekročil aj rozsah kalendárneho roku v počte 365 dní.

Preto musel Najvyšší súd argumenty ţalobcu odmietnuť.

42. Obdobne konštrukciu ţalobcu, ţe by pre zachovanie spravodlivého prístupu sa malo

obdobne postupovať aj v prípade osobitných príplatkov ( ),

musel Najvyšší súd ako nepodloţenú odmietnuť. V tomto duchu sa stotoţňuje

s argumentáciou ţalovaného, ţe jednotlivé príplatky netvoria samostatnú zloţku sluţobného

príjmu, ale naopak zdieľajú právny osud hlavnej veci, tzn. funkčného platu pod spoločným

legislatívnym označením sluţobný príjem.

V.

43. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle

dotknutých právnych predpisov ako aj § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie

správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky

vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi zistených správnymi orgánmi. Počas konania nebolo účastníkmi

naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie

z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych

predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie

prerušiť.

44. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn.

z. 15.12.2009, resp. zo dňa 30.09.2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil

16

ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho

prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

45. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého ne úspešnému ţalobcovi právo

na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

46. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno – poistných vzťahov

spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je

spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

47. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch vo veciach

poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

S prihliadnutím na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú

právomoc nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom

poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie

rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. augusta 2012

17

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová