Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6da/385153.40a75e.pdf
PDF · 199.52 KB
No categories available
1Sžso/5/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/5/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. V., nar. X., adresa S., zast.: JUDr.
Milanom Rollom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Švabinského č. 13, 851 01
Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom
Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2011
č. k. 4S 364/2010-25, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
09.12.2011 č. k. 4S 364/2010-25 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. p. KaVSÚ-5-52-2/2010 z 25.10.2010 vydaným podľa § 84 ods. 4
písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku
2
tieţ „zák. č. 328/2002 Z.z.“) ţalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského
úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č.: VÚSZ-65311007094101/21-OVZ z 15.06.2010,
ktorým bol podľa ustanovení § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitosti s § 105 ods. 7 a ods. 10
zák. č. 328/2002 Z.z. ţalobcovi výsluhový dôchodok zníţený od 01. júla 2010 zo sumy
1.134,18 € na sumu 1.060,34 € mesačne, a toto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
Podľa § 123 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňa vydania
napadnutého rozhodnutia (25.10.2010) profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú
prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo
v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom
31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti
tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho
výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej
do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa
doterajších predpisov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia.
Podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení výsluhový dôchodok policajta
alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu
zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší
skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného
pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60.
Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania
služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera
výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok
trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera
výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60%
základu zisteného podľa § 60.
Podľa § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského
zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa
táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
Podľa § 105 ods. 10 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského
zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži,
alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré
sa už vyplatila.
3
2. Ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca bol
31. decembra 2003 prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 32
ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej sluţbe v dôsledku zníţenia početných
stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien, tzn. po súhrnne ukončených
29 rokov, 4 mesiacoch a 0 dní vojenskej činnej sluţby.
3. Keďţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený
na základe hore uvedeného dôvodu, na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku
pre výmeru výsluhového dôchodku bola s prihliadnutím na ustanovenie § 58 ods. 5 a § 123
ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. hodnotená doba 29 ukončených rokov. Následne vydal
prvostupňový orgán ţalovaného rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku
od 1. januára 2004 v sume 723,57 € mesačne.
4. Keď prvostupňový správny orgán neskôr zistil, ţe dávka výsluhového dôchodku
od 01.01.2004 bola ţalobcovi priznaná vo vyššej sume ako mu patrí, Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím č.: 65311007094101/6-VÚSZ/DO1
z 22.04.2005 ţalobcovi podľa § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. zníţil výsluhový dôchodok
na sumu 633,77 €.
5. Po tom, čo ţalovaný toto prvostupňové rozhodnutie v roku 2005 zrušil, Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia v dôsledku podaného podnetu na protest prokurátora prerušil
konanie vo veci a vec postúpil príslušným orgánom Prokuratúry Slovenskej republiky.
6. Následne ţalobca vyvolal súdny prieskum rozhodnutia ţalovaného o odvolaní
č.. KaVSÚ-8-82/2006-OdSS z 05.05.2006, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie
č.: 65311007094101/9-VÚSZ/DO1 z 21.10.2005 o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu
od 01.11.2005 na sumu 678,65 € potvrdilo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prebiehajúcom súdnom prieskume rozsudkom sp.
n. 4Sţso/55/2008 zo dňa 30.09.2009 rozhodol o zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave
tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo dňa 05.05.2006 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
4
7. Pri svojom zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal
z názoru, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 zák. č.
328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 a v rozpore s ustanovením § 46 Správneho
poriadku.
Podľa § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 Priemerný
služobný príjem profesionálneho vojaka,
a) ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 8) je priemer súhrnu mesačných
služobných príjmov 9) a osobitných príplatkov, 10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi
za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného
na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
b) ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a
ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 11) je súhrn hodnostného príplatku 12) a
mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu, 6) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi
za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného
na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
c) ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,
13) je súhrn hodnostného príplatku, 12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa
osobitného predpisu, 14) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok,
a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a
výsluhové zabezpečenie (§ 98),
d) ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný
predpis, 15) je súhrn hodnostného príplatku, 12) základného platu a príplatkov
poskytovaných podľa osobitného predpisu, 16) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi
za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného
na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
e) ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a
ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, 17) je súhrn hodnostného príplatku, 12)
tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu, 18) ktoré patrili
profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ
na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
f) ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný
podľa osobitného predpisu, 17) je súhrn hodnostného príplatku 12) a funkčného platu
poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu, 19) ktoré patrili
5
profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ
na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98);
takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy
v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
8. V nasledujúcom správnom konaní ţalovaný nové rozhodnutie z 18.01.2010 zrušilo
a vec vrátilo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na nové rozhodnutie.
9. Novým prejednaním veci Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava vo veci
napadnutým rozhodnutím č.: VÚSZ-65311007094101/21-OVZ z 15.06.2010 zníţil ţalobcovi
výsluhový dôchodok na sumu 1.060,34 € mesačne.
Z obsahu administratívnych spisov ţalovaný zároveň zistil, ţe v zmysle § 33 ods. 2
Správneho poriadku dal prvostupňový správny orgán účastníkovi moţnosť, aby sa
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
10. Vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci ako aj konaní prvostupňového
správneho orgánu a odvolacieho orgánu v rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných
prípadoch, keď sa zistilo, ţe sa dávka výsluhového dôchodku priznala vo vyššej sume, ako
patrí, odvolací orgán dospel k záveru, ţe Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava
postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
11. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o rôznej interpretácii vtedy účinného ustanovenia
§ 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a poţiadavke, aby rovnaké veci boli posudzované
rovnakým spôsobom, ţalovaný povaţuje odkazovanie ţalobcu na výpočet a priznanie
výsluhového dôchodku pre JUDr. B., ktorému sa dávka výsluhového dôchodku vypočítala
a priznala iným spôsobom, za neopodstatnené, špekulatívne a tendenčné.
Podľa § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení platnom k 21.11.2003 (tzn.
ku dňu podania žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku) priemerný služobný
príjem profesionálneho vojaka,
a) ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, 8) je priemer súhrnu mesačných
služobných príjmov 9) a osobitných príplatkov, 10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi
6
za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného
na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98).
12. Ţalovaný ďalej konštatoval, ţe Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ţalobcovi
za obdobie od 01.11.2005 do 30.06.2010 v spojitosti so súvisiacimi vydanými
prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré boli v odvolacom správnom konaní zrušené,
jednorazovo doplatil nedoplatok na dávke výsluhového dôchodku priznanom rozhodnutím
č.: 65311007094101/2-VÚSZ/DO 1 z 19.02.2004 vrátane prislúchajúcich zvýšení podľa § 68
zák. č. 328/2002 Z.z. v celkovej sume 6.845,89 €.
13. S odkazom na to, ţe správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností, a ďalej
ţe nezistil nedostatky, pre ktoré by sa napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
malo zrušiť alebo zmeniť, ţalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
14. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal
na Krajský súd v Bratislave včas ţalobu zo dňa 17.12.2010.
15. Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť.
16. Pritom vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca v roku 2003 nevyčerpal svoj nárok
na dovolenku a náhrada za túto dovolenku mu bola vyplatená aţ v roku 2004. V súvislosti
s uvedeným krajský súd vykonal analýzu namietaného ustanovenia § 60 ods. 1 a ods. 5
písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 119 zákona č. 370/1997 Z.z.
Podľa § 119 zákona č. 370/1997 Z.z. profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú
riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní
nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol
7
vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej
dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d).
17. Pri svojom rozhodnutí prihliadol krajský súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţso 59/2008, kde bol vyslovený ďalej citovaný právny názor:
„z ust. § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že pre započítanie služobného príjmu –
za účelom zistenia priemerného služobného príjmu – nie je rozhodujúce, kedy bol služobný
príjem vyplatený, ale rozhodujúce je, aký služobný príjem a v akej výške profesionálnemu
vojakovi v rozhodnom období patril“.
Následne krajský súd poukázal na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom
na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 380/1997 Z.z. o peňaţných náleţitostiach vojakov v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého počas trvania sluţobného pomeru profesionálnemu
vojakovi patrí sluţobný príjem, potom ustálil, ţe sluţobný príjem patrí profesionálnemu
vojakovi len počas trvania sluţobného pomeru, a teda po jeho ukončení mu nemôţe vzniknúť
nárok na ţiaden sluţobný príjem. Vychádzajúc z uvedeného, sluţobný príjem za nevyčerpanú
riadnu dovolenku za rok 2003 patril ţalobcovi k tomuto dňu (31.12.2003) a tento príjem mal
byť zahrnutý do základu pre určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové
zabezpečenie v roku 2003.
18. Ďalej krajský súd v odôvodnení poukázal na to, ţe po zrušení predmetného
rozhodnutia rozhodnutím ţalovaným, nakoľko pri pouţitom výpočte nebola nezohľadnená
suma (2.158,- Sk) vyplatená ţalobcovi za nevyčerpanú dovolenku v roku 2003 (2 dni),
prvostupňový správny orgán dňa 18.01.2010 vydal nové rozhodnutie č. VÚSZ -
65311007094101/12-OVZ, na základe ktorého bol ţalobcovi zníţený výsluhový dôchodok
od 01.11.2005 na sumu 20.447,- Sk (678,72 €).
Do výpočtového základu pre výpočet výsluhového dôchodku správny orgán zahrnul
sumu predstavujúcu sluţobný príjem ţalobcu v roku 2003 v sume 379.771,- Sk, sumu
za nevyčerpanú dovolenku 2.158 Sk, súčet (381.929). Uvedený údaj podelil počtom dní,
za ktoré boli sumy vyplatené, tzn. 357 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky (359),
a dosiahnutú sumu vynásobil koeficientom 30,417. Z výsledku predstavuje 59 % suma
19.091,- Sk. Táto bola z dôvodu valorizácie od 1.7.2004 zvýšená o 7,09%, t.j. na sumu
20.447,- Sk.
8
19. K hore uvedenému výpočtu zaujal krajský súd názor, ţe bol správnym orgánom
vykonaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 17.01.2012 (č. l. 32) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu v napadnutých častiach
zmení tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie
a prizná náhradu trov konania v celkovej výške 307,36 €.
21. Ţalobca predovšetkým poukazoval na to, ţe v prípade započítania sluţobného
príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie) môţe
byť výsluhový dôchodok v jednom prípade rovnaký, v inom prípade vyšší ale aj niţší.
22. V súvislosti s uvedeným ţalobca upozornil na to, ţe aby pri vyplatení sluţobného
príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie), teda
pri navýšení poisteného základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia o takto
vyplatenú sumu, bol výsluhový dôchodok niţší ako v prípade, keby takto vyplatená suma
vyplatená nebola. Toto mal podľa ţalobcu potvrdiť aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
(sp. zn. 4Sţso 37/2008 zo dňa 20.8.2009 vo veci odvolania Ing. B.) prostredníctvom
potvrdenia záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 199/2006 z 24.03.2006
a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 74/2006 z 21.05.2008, z ktorých ţalobca doslovne
citoval nasledujúci text:
„Pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé
rozhodnutie, ktoré zakladá alebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné
a zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené. Predovšetkým poberateľ dávky musí
mať istotu, z akých skutkových a práv a právnych predpokladov sa pri priznaní
alebo úprave dávky vychádzalo, aj s ohľadom na zásadu, že neskoršia zmena
právnej úpravy nemá vplyv na nárok, ktorý už poberateľovi vznikol. Rozhodnutie
o znížení dávky nemocenského, úrazového alebo výsluhového zabezpečenia podľa
9
§ 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. je prípustné len v prípade objektívneho zistenia,
že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí, pričom spravidla ide o zistenie
nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky vychádzalo.
Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru [krajského] súdu takéto zistenie, ktoré
by viedlo k jednoznačnému právnemu záveru o opodstatnenosti zníženia
výsluhovej dávky, nevyplýva. Je nepochybné, že od vzniku nároku na výsluhovú
dávku nenastala u žalobcu žiadna zmena údajov, z ktorých sa pri výpočte
výsluhového dôchodku vychádzalo a nedošlo ani k žiadnej zmene právnej úpravy,
ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu
v súvislosti s jeho výsluhovým zabezpečením. Napriek tomu došlo u žalobcu
k viacerým zníženiam pôvodne priznaného výsluhového dôchodku, ktoré boli
vyvolané zmenou metodiky jeho výpočtu. V každom prípade platí, že rozhodujúcou
pre vznik a výšku nároku na výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka je
relevantná právna úprava a nie výpočtový vzorec, ktorý správne orgány
pri vyčíslení dávky použili.
Súd [krajský] je toho názoru, že právna úprava výpočtu dávok výsluhového
zabezpečenia profesionálnych vojakov by mala byť jednoznačná a zrozumiteľná
pre každého a rozhodne by nemala pripúšťať viaceré možné výklady, ktorých
postupným aplikovaním sa potom neprípustné zasahuje do právnej istoty
poberateľov dávok. Súd [krajský] sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného
o nesprávnej aplikácii najmä § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v prvotnom
rozhodnutí zo dňa .............. o priznaní výsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe
nápravy tohto rozhodnutia postupom podľa § 105 ods. 6, 9 uvedeného zákona.
Tento postup by bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by správnymi
orgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového dôchodku neumožňovala
zjavne absurdné závery, že pri rovnakej výške služobného príjmu a započítaní
náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný výsluhový dôchodok tým vyšší,
čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny vojak
vykonal službu. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby
výsledná výška výsluhových dávok neúmerne vzrastá a môže byť napokon
podstatne vyššia ako mesačný služobný príjem, ktorý profesionálny vojak poberal.
Prvotný výpočet výsluhového dôchodku žalobcu podľa názoru súdu [krajského]
lepšie vystihoval úmysel zákonodarcu, aby príslušná suma z každého druhu
10
započítateľného príjmu bola vydelená počtom dní, za ktoré bol ten – ktorý príjem
vyplatený. Výpočet dôchodku použitý správnymi orgánmi v napadnutých
rozhodnutiach vo svojich dôsledkoch môže viesť napríklad k tomu,
že pri predlžovaní práceneschopnosti v poslednom kalendárnom roku výkonu
služby by profesionálny vojak dosiahol podstatne vyšší výsluhový dôchodok
v porovnaní s vojakom, ktorý vykonával riadnu službu. V tomto smere [krajský]
súd v plnom rozsahu poukazuje na žalobcom v žalobe opísaný príklad, ktorého
výsledky len potvrdzujú uvedené závery.
Krajský súd v Bratislave teda po prejednaní veci dospel k záveru, že správne
rozhodnutia oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keďže pri nezmenenej právnej úprave pri rozhodovaní o znížení výsluhového
dôchodku žalobcu vychádzali z aplikácie novej metodiky, ktorá musí mať na prvý
pohľad za následok ďalšiu nestabilitu vo veciach výsluhových dávok sociálneho
zabezpečenia profesionálnych vojakov. Tento postup podľa názoru [krajského]
súdu jednoznačne ukracuje žalobcu na jeho právach. Preto [krajský] súd
postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom budú
správne orgány právnym názorom súdu viazané“.
23. Taktieţ ţalobca poukázal na argumentáciu k ustanoveniu § 60 ods. 5 záver
zák. č. 328/2002 Z.z., kde sa podľa neho jasne uvádza, ţe „zistený súčet (tzn. základ) sa vydelí
celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom období
vyplatené...“. K tomu uviedol, ţe sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrada
mzdy za dovolenku na zotavenie) je inou súčasťou uvedeného základu, a ak by chcel
ţalovaný zotrvať na svojom prístupe, potom by musel k počtu dní pripočítať tieţ počet dní.
Za ktoré ţalobcovi patrili osobitné príplatky, ďalej doplatok k sluţobnému príjmu, prípadne aj
ďalšie zloţky vymeriavacieho základu.
24. V súvislosti s uvedeným ţalobca upriamil pozornosť na skutočnosť (§ 58 ods. 5 a
§ 60 ods. 1 a 5 zák. č. 382/2002 Z.z.), ţe sčítavať preto počet dní, za ktoré patril sluţobný
príjem za výkon sluţby a počet dní, za ktoré patril sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu
dovolenku, do jednej veličiny je preto podľa názoru ţalobcu absurdné, pretoţe kaţdý
zo započítateľných príjmov môţe byť vyplatený za rôzny počet dní v rozhodujúcom
11
kalendárnom roku. Navyše upozornil na tú skutočnosť, ţe doba trvania sluţobného pomeru
v kalendárnom roku, z ktorého sa zisťuje základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia,
je vţdy 365 dní. pretoţe v kaţdom prípade musí ísť o celistvý ukončený kalendárny rok.
25. S prihliadnutím na ustanovenie obsah § 58 ods. 5 a § 60 ods. 1 a 5 zákona
č. 382/2002 Z.z. ţalobca v odvolaní vyslovil názor, ţe nemoţno navyšovať celkový počet dní
o dni, za ktoré mu patril sluţobný príjem zodpovedajúci počtu 2 dní nevyčerpanej dovolenky.
Ţalobca argumentoval, ţe v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 mu bol vyplatený
sluţobný príjem vo výške 381.929.-Sk. ktorý tvorí základ na výpočet výsluhového dôchodku,
a keďţe v kalendárnom roku 2003 bol 8 kalendárnych dní neschopný výkonu sluţby
pre chorobu, tento súhrn mesačných sluţobných príjmov sa mal vydeliť len 357 dňami
a nie 359 dňami, a to spôsobom, ktorý uviedol v ţalobe.
26. Záverom ţalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak,
ţe napadnuté rozhodnutie sa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním
vyčíslených trov konania.
B)
27. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 39) zo 06.02.2012 vyplýva jeho názor, ţe ţalobca
nepresne uvádza, ţe v prípade započítania sluţobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku,
by bol výsluhový dôchodok niţší ako v prípade, keby táto suma nebola vyplatená.
28. Ďalej na rozdielnych príkladoch ţalovaný numerickým spôsobom preukazuje,
ţe ním vykonaný výpočet základu na výpočet výsluhového dôchodku (kedy započítal aj 2 dni
nevyčerpanej dovolenky ţalobcu) je pre ţalobcu priaznivejší o 2,-- Sk ako v prípade, kedy
by nezapočítal sluţobný príjem za nevyčerpanú dovolenku.
29. Takisto k argumentácii ţalobcu, ţe pre udrţanie vykonaného postupu ţalovaného,
ten by musel k počtu dní pripočítať tieţ počet dní, za ktoré patrili osobitné príplatky
a doplatky (viď § 3 ods. 2 zák. č. 380/1997 Z.z.), ako aj ďalšie zloţky, ţalovaný
s argumentáciou, ţe nakoľko príplatky uvedené v cit. § 3 ods. 2 tvoria súčasť sluţobného
príjmu profesionálneho vojaka, a ako také by boli vo výpočte základu výsluhového dôchodku
12
zohľadnené. Potom, ak by ţalobca niektorý z osobitných príplatkov poberal, potom by mu
patril len za ten deň, za ktorý poberal aj sluţobný príjem, tzn. nie za ďalšie dni.
30. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o absurdite sčítavania počtu dní, ţalovaný s odkazom
na ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., § 114 ods. 1 a § 118 ods. 1, 3 a 4 zák. č.
370/1997 Z.z. dospel k záveru, ţe maximálny moţný počet dní, ktorý by mohla patriť náhrada
za nevyčerpanú dovolenku, je 64 kalendárnych dní, a nie 365 ako uvádza ţalobca.
31. Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť
v celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie
nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a
vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov
postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
33. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí
správneho orgánu (tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd
celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil
zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom
spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj
ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či
peňaţný nárok spojený s nevyčerpanou dovolenkou príslušníka ozbrojených síl má vplyv
13
na výšku základu pre výpočet výsluhového dôchodku, a ak áno, potom, či je moţné pripustiť
aj negatívny vplyv. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového
zistenia.
34. V súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,
ţe po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba
na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia
svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219
ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie
prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.
35. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení
zaoberal interpretáciou ustanovenia § 60 ods. 5 a s tým súvisiacich iných ustanovení zák. č.
328/2002 Z.z. Je nepochybné, ţe ţalobcom citované závery krajského súdu (viď bod č. 22) sa
v svojich podrobnostiach značne odlišujú od záverov, na ktoré ţalovaný poukázal
v napadnutom rozhodnutí (viď bod č. 7) a ktoré na podporu svojho odôvodnenia konštatoval
krajský súd v novom rozsudku (viď bod č. 17).
Jadrom zrušujúceho rozsudku Najvyššieho sudu je nepochybne nesúhlas s aplikáciou
ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v tom duchu, ţe je nutné príjem za nevyplatenú
dovolenku vojaka zahrnúť do výpočtového základu vzhľadom na jeho časovú súvislosť
s obdobím pred ukončením sluţobného pomeru.
36. Krajský súd mal preukázané, ţe v novom konaní aj tak správny orgán učinil
a do výpočtového základu zahrnul v zmysle záverov Najvyššieho súdu sumu 2.158 Sk
za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 2 dní.
14
37. Ďalej ţalobca namieta nesprávnosť pouţitého matematického vzorce v tom,
ţe získaný súčet (tzn. čiastku 381.929 Sk) prvostupňový správny orgán podelil celkovým
počtom 359 dní, za ktoré boli sumy vyplatené, tzn. 357 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky.
Práve tento mechanizmus ţalobca označuje ako absurdný a vedúci k rôznym výsledkom.
Najvyšší súd sa s týmto názorom nestotoţňuje a naopak potvrdzuje správnosť záverov
ţalobcu vyslovených v napadnutom rozhodnutí.
38. Tak, ako správnu uzavrel krajský súd, Najvyšší súd sa vyslovil iba k časovej
súvislosti jednotlivých sluţobných príjmov profesionálneho vojaka za situácie, kedy jeho časti
(zloţky) neboli z rôznych dôvodov vyplatené v rovnakom časovom termíne ako samotný
funkčný plat. Inak povedané, boli doplatené v neskoršom časovom období, kedy bol
s jednotlivcom ukončený sluţobný pomer.
39. Navyše k otázke nesprávneho právneho výkladu, najmä ustanovení § 60 ods. l
a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., ţalobcom sa Najvyšší súd uţ vyslovil aj
prostredníctvom svojho rozsudku 7Sţso 79/2008, z ktorého cituje podstatnú časť
odôvodnenia: „Navyše služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku sa mal započítať
do základu pre určenie dávok výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že zákon presne
vymedzoval, čo tvorí služobný príjem ale aj z dôvodu, že služobný príjem za nevyčerpanú
riadnu dovolenku bolo potrebné započítať do vymeriavacieho základu na určenie poistného
na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v rozhodnom období a odviesť ho
poisťovni na základe dodatočného odvodu za posledný mesiac trvania služobného pomeru.“
40. Najvyšším súdom citovaný text rozsudku sp. zn. 7Sţso 79/2008 sa dôsledne
vysporadúva so správnosťou právneho výkladu ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z., a to najmä
s otázkou časovej a vecnej súvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej
dovolenky v príslušnom kalendárnom roku na prejednávanú vec a ďalej obsahu výkladu slova
„patril“(viď hore citovaný § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z.).
41. Preto bolo celkom očakávané, ţe správny orgán vzhľadom na záver ustanovenia
§ 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. bude zrátavať počet odpracovaných dní a počet dní
dovolenky. Námietka absurdnosti takto zvoleného postupu nie je namieste, lebo zákonodarca
v uvedenom ustanovení vyjadril svoju vôľu dostatočne jasne a precízne.
15
Čiastočne obidva subjekty sluţobného pomeru ovplyvňujú nemoţnosť čerpania
dovolenky profesionálnym vojakom počas príslušného kalendárneho roka. Avšak následné
uplatnenie nároku na preplatenie nevyčerpanej (časti) dovolenky predstavuje fiktívnu formu
čerpania nároku na dovolenku vo forme iba preplatenia finančnej čiastky bez reálneho
nástupu na jej čerpanie, tzn. ţe sa v ţiadnom prípade nemôţe premietnuť do kalendárneho
roku, a preto je moţné po právnej stránke akceptovať aj matematický model, ktorý by súčtovo
prekročil aj rozsah kalendárneho roku v počte 365 dní.
Preto musel Najvyšší súd argumenty ţalobcu odmietnuť.
42. Obdobne konštrukciu ţalobcu, ţe by pre zachovanie spravodlivého prístupu sa malo
obdobne postupovať aj v prípade osobitných príplatkov (§ 3 ods. 2 zák. č. 380/1997 Z.z.),
musel Najvyšší súd ako nepodloţenú odmietnuť. V tomto duchu sa stotoţňuje
s argumentáciou ţalovaného, ţe jednotlivé príplatky netvoria samostatnú zloţku sluţobného
príjmu, ale naopak zdieľajú právny osud hlavnej veci, tzn. funkčného platu pod spoločným
legislatívnym označením sluţobný príjem.
V.
43. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté
rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle
dotknutých právnych predpisov ako aj § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky
vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi zistených správnymi orgánmi. Počas konania nebolo účastníkmi
naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie
z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych
predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie
prerušiť.
44. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 7Sţso 79/2008
z. 15.12.2009, resp. 4Sţso/55/2008 zo dňa 30.09.2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil
16
ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho
prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
45. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ne úspešnému ţalobcovi právo
na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
46. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno – poistných vzťahov
spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
47. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach
poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.
S prihliadnutím na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú
právomoc nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom
poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie
rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 14. augusta 2012
17
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová