Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9ee/385078.6c9233.pdf
PDF · 107.8 KB
No categories available
6Cdo/169/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 169/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne TUreality s.r.o.,
so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 62/5, IČO: 44 314 205, zastúpenej JUDr. Ivanom
Mikloškom, advokátom, so sídlom v Ţiline, Hodţova č. 13, proti ţalovanému F. Ř.,
bývajúcemu v Ţ., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský & JUDr.
Michaela Kojtalová, s.r.o., so sídlom v Ţiline, Mariánske námestie č. 2, v mene ktorej
vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. Michaela Řiháková Kojtalová,
o zaplatenie 2 000 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 33
C 175/10, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 30. novembra
2011 sp. zn. 6 Co 145/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Ţilina zo 14. marca 2011 č. k. 33 C 175/2010-46 v odvolaním napadnutých
výrokoch, ktorými bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 2 000 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.11.2010 do zaplatenia a povinnosť
zaplatiť jej aj náhradu trov prvostupňového konania. Zároveň rozhodol o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového
rozsudku odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa.
Stotoţňujúc sa aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia obmedzil sa v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. len na skonštatovanie správnosti v ňom uvedených dôvodov. Odôvodnenie
doplnil len so zreteľom na argumentáciu ţalovaného vyjadrenú v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať
pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom
označil nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, ţe sa nevysporiadal
so skutočnosťou, ţe podmienky v zmluve neboli individuálne dojednané, a ţe k uzavretiu
zmluvy ako výsledku sprostredkovateľskej činnosti, na základe ktorej by ţalobkyni vznikol
nárok na odmenu, nedošlo.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť poukazujúc na to, ţe jediným dôvodom na podanie dovolania
je skutočnosť, ţe ţalovaný sa nechce stotoţniť s právnym názorom vysloveným súdmi
v základnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci
samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako
nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani
o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk
uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však
existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá
mala spočívať v odňatí jeho moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu
nebol dostatočne odôvodnený.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotoţnil s odôvodnením
prvostupňového rozsudku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné
posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Berúc do úvahy tento
kontext je zrejmé, ţe odvolací súd sa vysporiadal s otázkou, či podmienky
v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovaným boli individuálne
dojednané, a vysporiadal sa aj so skutočnosťou, ţe k uzavretiu zmluvy ako výsledku
sprostredkovateľskej činnosti nedošlo. Odpoveď na tieto otázky vyplýva z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom sa na strane 6 v prvom odseku výslovne uvádza, ktoré
zmluvné ustanovenia sa nepovaţujú za individuálne dojednané. V ďalšom odseku na tej istej
strane prvostupňového rozsudku je potom uvedené, ţe v preskúmavanej veci išlo
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah, okrem výšky kúpnej ceny, odmeny ţalobkyne a doby
viazanosti zmluvou, ţalovaný nemohol ovplyvniť. Následne súd prvého stupňa vyslovuje
právny záver, ţe podmienka týkajúca sa vymedzenia nároku ţalobkyne na odmenu nie je
neprijateľnou podmienkou argumentujúc, ţe by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby jej
nevznikol nárok na odmenu, hoci sprostredkovala príleţitosť na uzavretie kúpnej zmluvy
a ţalovaný sa následne rozhodol, ţe zmluvu neuzavrie, a ţe takéto konanie ţalovaného
nemôţe ísť na ťarchu ţalobkyni. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku na strane 7 je
potom bez akýchkoľvek pochybností zrejmý právny záver, ţe nárok na odmenu ţalobkyni
vznikol, aj keď k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, keďţe jej neuzavretie zavinil ţalovaný.
Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu
prvého stupňa tak spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157
ods. 2 O. s. p. Pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie rozsudku
správnosť právnych záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantná,
lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať
správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadiska správneho právneho posúdenia veci.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením
jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné
na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. augusta 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová