Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e45/385244.a8596d.pdf
PDF · 218.22 KB
No categories available
4Cdo/16/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 16/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, proti povinnému J.
H., bývajúcemu v K., o vymoženie 216,50 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 15 Er 2405/2010, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 30. septembra 2011 sp. zn. 19 CoE 331/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie
216,50 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitráţnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7 z 21. mája 2010
sp. zn. B1209169. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd Prievidza o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Prievidza uznesením z 27. januára 2011 č.k. 15 Er 2405/2010-16 ţiadosť
súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 20,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Zamietnutie ţiadosti odôvodnil
vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doloţky nachádzajúcej sa v zmluve
o úvere z 2. júla 2007 č. 58887107. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 53, § 54 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a konštatoval, ţe zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu
v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou
rozhodcovskej doloţky k zmluve. V prejednávanej veci bola rozhodcovská zmluva súčasťou
zmluvy o úvere ako rozhodcovská doloţka. Voľba rozhodcovského súdu tak bola
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doloţky
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiţe predtým ako k uzavretiu zmluvy o úvere
vôbec pristúpil. Rozhodcovská doloţka má aj nekalú povahu, pretoţe faktickým subjektom,
ktorý definuje kto rozhoduje je oprávnený, pretoţe ten zostavil znenie rozhodcovskej doloţky
vo svojom vopred pripravenom formulári. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní zamietol ţiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretoţe
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci v danej veci konať, a to
pre neplatnosť rozhodcovskej doloţky, nemoţno povaţovať za spôsobilý exekučný titul.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. septembra 2011
sp. zn. 19 CoE 331/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, keď sa v celom rozsahu
stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym posúdením veci
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý ţiadal, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením
§ 237 písm. d/, e/, f/ O.s.p. t.j., ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako
dovolací dôvod uvádzal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.). Podľa jeho názoru,
exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekáţka
právoplatne rozhodnutej veci. Povaţoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť
a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretoţe nebol podaný návrh na začatie konania
o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktieţ boli splnené všetky podmienky
pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie moţnosti pred súdom konať
vyvodzoval zo skutočnosti, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov neboli dostatočne
odôvodnené. Vyčítal súdom oboch stupňov, ţe zmluvu o úvere povaţovali za zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka a tak nesprávne potom aplikovali
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku na uvedený
zmluvný vzťah.
Povinný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 veta prvá O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré oprávnený napadol dovolaním, nemá znaky
ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie oprávneného preto podľa
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmanej veci prichádzalo do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj
uzneseniu) a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné.
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny
názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, ale rozhodujúce je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O.s.p., t.j., ţe sa v tej istej veci uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať
znova.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle
tejto prekáţky nemôţe sa o veci, o ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.
Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, ţe musí ísť o tých istých účastníkov a ten
istý predmet konania, t.j. ţe ide o totoţný nárok uplatnený z totoţného skutkového základu
medzi totoţnými účastníkmi konania.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávneného Bencont
Investments s.r.o. so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A proti povinnému J. H., bývajúcemu
v K., o vymoţenie 216,50 Eur s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitráţnej
a mediačnej a.s. Bratislava so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7 z 21. mája 2010 sp.zn.
B1209169, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15 Er 2405/2010 nepredchádzalo
ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené,
konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou (§ 237 písm. d/ O.s.p.).
Z obsahu dovolania oprávneného ďalej vyplýva, ţe namieta vadu podľa § 237 písm. e/
O.s.p. a túto vyvodzuje zo skutočnosti, ţe súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie
rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul ţiadnu aktivitu na takýto prieskum.
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku
jednej z neodstrániteľných podmienok konania návrhu na začatie konania. Táto vada však
zistená nebola.
Exekučný súd totiţ v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej ţiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44
Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2
O.s.p.) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza
vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich
právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutie.
Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo
skúmať povahu rozhodcovskej doloţky, dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky
prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu konania uvedenú v tomto zákonom
ustanovení ide tieţ v prípade zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, takým
zamietnutím sa totiţ oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.
Dovolací súd skúmal, či nejde o tento prípad.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danej veci nešlo ani o prípad
zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy
správne skúmali, či v danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie ţiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to posudzovaním platnosti
rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou). V exekučnom konaní tak realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ súdy
po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe
nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému moţnosť konať
pred súdom.
Podľa názoru dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené.
Uvedený nedostatok zakladá dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak
s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08,
III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 3 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších
stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené
listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení
podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa
uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávneného
uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď
na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom
rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym
exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená,
ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za
odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.
Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho
súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.
Dovolateľom namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,
samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto
ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a dovolacím
súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe povinnému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. augusta 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová