Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/50/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

Š. U. , pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné,

o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. O. L., proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. augusta 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Š. U. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18. decembra 2008, sp. zn. , bol

obvinený Š. U. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa § 323 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. a iné na tom skutkovom základe, že

1/ v K. dňa 5. decembra 2006 v čase okolo 23.00 hod. na ulici H. č. X. vnikol

s obvineným R. K., nar. X. do predajne odevov N. na I. poschodí tak, že pákovými kliešťami

vylomili visiaci zámok na dverách vchodových a FAB vložku na dverách vchodových,

pričom zo zásuvky stola v kancelárii odcudzili finančnú hotovosť vo výške 1 200 Sk,

čím takto majiteľke predajne J. S., nar. X. spôsobili škodu krádežou vo výške 1 200 Sk

a poškodením dverí a zámkov škodu vo výške 1 000 Sk,

2/ v K., na ul. B., dňa 3. mája 2007 v čase okolo 22.10 hod. vnikol do objektu

novostavby obytného bloku, a to tak že vyhol časť pletiva na oplotení novostavby, ktorej

účelom bolo zabrániť vniknutiu, vošiel do objektu, odkiaľ odcudzil strážneho psa –

nemeckého ovčiaka v hodnote 500 Sk ku škode firmy B.

2

3/ v K., dňa 14. februára 2008 v čase okolo 16.10 hod. na ul. J. na čerpacej stanici O.,

kde bola vyslaná hliadka z OO PZ Košice – Juh v zložení nstržm. K. a nstržm. Z. preverovať

podozrenie zo spáchania priestupku proti majetku po tom, čo nstržm. Z. vyzval Š. U.,

aby sa legitimoval, tak mu začal vulgárne nadávať, na čo následne chytil nstržm. Z. za ľavú

ruku a snažil sa ho udrieť päsťou do oblasti tváre, v čom mu zabránil nstržm. K., keď voči Š.

U. použil donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty sebaobrany a následne počas

predvádzania na OO PZ Košice – Juh pri vchode do budovy OO PZ Košice – JUH lakťom

udrel nstržm. K. do oblasti tváre a kopol ho do ľavého stehna, pričom boli proti nemu

opätovne použité donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty sebaobrany, aby mu zabránili

v ďalšom konaní, pričom členovia hliadky neutrpeli žiadne zranenia.

Za to mu bol podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Košiciach uznesením z 24. augusta 2009, sp. zn. , podľa

odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený Š. U. vlastným

písomným podaním zo 16. decembra 2011 (doručenom súdu prvého stupňa

21. decembra 2011), doplneným prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. O. L.,

dovolanie.

Domáhal sa ním zrušenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach s tým, aby dovolací

súd podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach,

o ktoré sa podané dovolanie opiera, a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. f/ (správne malo byť uvedené písm. g/)

3

Pochybenie obidvoch súdov vidí v tom, že tieto nebrali do úvahy skutočnosť,

že na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. , sa od roku 2006 vedie trestné

stíhanie pre trestný čin podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

Ďalej uviedol, že súdy nepostupovali v súlade so zákonom, resp. ustanoveniami

týkajúcimi sa dokazovania, pretože na hlavnom pojednávaní nebol

prítomný znalec, ktorého účasť sa vyžadovala a ktorý mal na základe odborných znalostí

objasniť skutočnosť dôležitú pre trestné konanie, resp. vyjadriť sa ku skutku právne

kvalifikovanému ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Tr. zák., konkrétne

„či bolo možné udrieť rukami do oblasti hlavy policajta, keď mal mať spútané ruky dozadu,

ako to uviedol sám policajt.“

Poukázal na to, že súdy pochybili v aplikácii obligatórnej povinnosti uloženej v § 34

, t. j. práva a povinnosti obvineného v trestnom konaní, keď nerešpektovali jeho práva

súhrnne označené ako „právo na obhajobu“, ktoré sú taktiež garantované medzinárodnými

zmluvami, ako aj čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 40

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ) a

a ods. 4 ().

Na záver zdôraznil, že na základe vyššie uvedených skutočností bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu a rozhodnutia prvostupňového súdu,

ako aj odvolacieho súdu, sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Košice II.

Prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že dovolanie obvineného Š. U. navrhuje

zamietnuť ako nedôvodné, pretože neboli zistené žiadne nové skutočnosti podmieňujúce

povolenie dovolania.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( v znení účinnom

do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v ,

ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/

v znení účinnom do 31. augusta 2011 v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/).

Podľa dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie je

a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody

dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho

dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

V zmysle je potrebné zásadné porušenie práva

na obhajobu chápať predovšetkým ako porušenie ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že právo na obhajobu v sebe

zahŕňa právo na osobnú obhajobu, právo nechať sa obhajovať obhajcom, ktorým môže byť

5

len advokát, právo na povinnú obhajobu, ako aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní

s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti

svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie. Zároveň aj predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie

procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov

činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, resp.

práva podľa Ak by záver súdu, že určitú skutkovú okolnosť považuje

za dokázanú a už ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť tohto

dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, že dovolací súd je viazaný zisteným

skutkovým stavom, pričom účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok

a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Z predloženého procesného spisu vyplýva, že obvinený v podanom dovolaní

neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že v posudzovanom

prípade bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

K dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné uviesť,

že tento možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení

upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.

V posudzovanom prípade dovolací súd nezistil porušenie takýchto ustanovení.

Obvinený tento dovolací dôvod videl len v tom, že konajúce súdy nepribrali do konania

znalca, ktorý mal na základe odborných znalostí objasniť, či bolo možné udrieť policajta

do oblasti hlavy rukami spútanými dozadu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver uvádza, že vykonanie dôkazu spôsobom,

ktorý je v rozpore so zákonom, síce predstavuje dovolací dôvod, avšak zistenie skutku

súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom

a následné rozhodnutie súdu ho nemôže naplniť.

6

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolacie dôvody podľa a v posudzovanom prípade

splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Emil B dž o c h , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová