Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/156/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : L. I.,

bývajúca v B., zastúpená JUDr. J. H., advokátom v B., proti ţalovaným : 1/ U., 2/ R. R.,

bývajúci v B., zastúpený JUDr. V. K., advokátom v B., o zaplatenie 7 942,71 € s prísl.,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej 1/

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 sp.zn.

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2011 sp.zn.

a opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2011 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 29. júla 2009 č.k. -220 návrh

voči ţalovanej 1/ zamietol, ţalovaného 2/ zaviazal zaplatiť ţalobkyni 3 812,50 € a úroky

z omeškania vo výške 13 % od 10.7.2003 do zaplatenia, úroky z omeškania nad 13 %

zamietol, návrh vo zvyšku sumy 4 227,34 € a úrokov z omeškania 17,6 % od 23.6.2002

do 10.7.2003 zamietol. Vyslovil, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 1/ trovy konania

vo výške 44,81 €, ţalovaný 2/ je povinný zaplatiť ţalovanej 1/ trovy konania vo výške

44,81 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyňa a ţalovaný 2/ nemajú

právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe škody na motorovom vozidle spôsobil

ţalovaný 2/ pod vplyvom alkoholu a táto okolnosť bola objektívne zistená v trestnom konaní.

Ako vyplýva z poistných podmienok ţalovanej 1/, poistenie motorových vozidiel sa

nevzťahuje na škodu, ktorá síce vznikla pri vedení motorového vozidla, ktorú však vodič

spôsobil na poistenej veci následkom poţitia alkoholu alebo iných návykových látok. Z textu

2

poistných podmienok vyplýva, ţe osoba vodiča nemusí byť totoţná s osobou poisteného, čo je

nesporné aj z formulácie čl. 4 ods. 2 „pokiaľ poistený zveril vedenie motorového vozidla

osobe“, ţalovaná 1/ teda postupovala v súlade s poistnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu

k poistnej zmluve a z obsahu ktorých sa mala a mohla ţalobkyňa oboznámiť. Za škodu

zodpovedá ţalovaný 2/, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla v dôsledku nezvládnutia vedenia

motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Prihliadol aj na ustanovenie § 441 Občianskeho

zákonníka o zodpovednosti poškodeného za vznik škody. V tomto konkrétnom prípade bolo

preukázané, ţe kľúče od motorového vozidla odovzdal tretím osobám vrátane ţalovaného 2/

syn ţalobkyne a synovia ţalobkyne, v tom čase maloletí, umoţnili zobrať vozidlo z garáţe.

Ich konanie malo teda podstatný vplyv na vznik škody, avšak vzhľadom na ich vek za ich

konanie ako aj následky takéhoto konania zodpovedá zákonný zástupca, v danom prípade

ţalobkyňa. Teda ustálil, ţe 52 % škody znáša ţalobkyňa a 48 % znáša ţalovaný 2/. Ţalobkyňa

ţiadala náhradu škody vo výške 7 942,71 € a keďţe ţalovaný 2/ bol zaviazaný na zaplatenie

škody 3 812,50 €, súd vo zvyšku návrh zamietol. O povinnosti ţalovaného 2/ zaplatiť

ţalobkyni úroky z omeškania rozhodol podľa ,

ods. 2 a Nariadenia vlády SR č. 87/95, keď ţalovaný 2/ sa dostal

do omeškania s plnením peňaţného dlhu dňa 10.7.2003 v dôsledku výzvy ţalobkyne. Úroky

z omeškania v tom čase vzhľadom na dvojnásobok diskontnej sadzby NBS mali výšku 13 %.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne ako aj ţalovaného 2/ rozsudkom

z 22. marca 2011 č.k. -269 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.

-220 zo dňa 29. júla 2009 v napadnutých častiach tak, ţe zaviazal ţalovanú 1/

a ţalovaného 2/ zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne 3 812,50 € s 13 % úrokom

z omeškania od 10.7.2003 aţ do zaplatenia. Účastníkom nepriznal náhradu trov

prvostupňového konania. Uloţil ţalovanej 1/ zaplatiť ţalobkyni k rukám právneho zástupcu

náhradu trov odvolacieho konania v sume 229,99 € do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení uviedol, ţe v predmetnom konaní o odvolacom konaní po úprave ţalovaného

petitu zostala istina 7 942,71 € s 13 % úrokom z omeškania od 10.7.2003 aţ do zaplatenia.

Súd prvého stupňa zamietol ţalobu voči ţalovanej 1/, pretoţe dospel k záveru, ţe

na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia podľa čl. 4 bod 2 poistných podmienok

poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič

spôsobil následkom poţitia alkoholu alebo iných návykových látok, alebo pokiaľ poistený

3

zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom

týchto látok. Z ustáleného skutkového stavu vyplynulo, ţe ţalovaný 2/ jazdil na motorovom

vozidle pod vplyvom alkoholu, pričom súd prvého stupňa si osvojil výklad tohto článku

poistných podmienok v súlade so ţalovanou 1/, ţe výluka platí v kaţdom prípade, ak vozidlo

viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd vyhodnotil ako správnu odvolaciu

námietku ţalobkyne, ţe takýto výklad je neprimerane extenzívny a nelogický v kontexte

s celým obsahom poistných podmienok. Uţ zo samotného obsahu tohto článku logicky

vyplýva, ţe za vodiča pre účely poistnej zmluvy treba povaţovať osobu poisteného, ktorý

vedie poistené motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo ktorý zverí poistené motorové

vozidlo osobe pod vplyvom alkoholu. Nemôţe byť na ťarchu poisteného taký výklad, ktorý

by vylúčil poistné plnenie vo všetkých prípadoch, kedy sa motorové vozidlo dostane

z dispozície poisteného, napr. odcudzením a vedie ho tretia osoba pod vplyvom alkoholu.

Tomu zodpovedá i judikačná činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú

poukázala ţalobkyňa v podanom odvolaní. Dospel teda k záveru, ţe neboli splnené

podmienky pre výluku spornej poistnej udalosti z poistenia motorového vozidla ţalobkyne

ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom havárie spôsobenej ţalovaným 2/.

Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti

poškodeného podľa na vzniku škody. Podľa

zodpovedá za škodu spôsobenú maloletými ten, kto je povinný

vykonávať nad nimi dohľad. Podľa sa osoba

vykonávajúca dohľad zbaví zodpovednosti ak preukáţe, ţe náleţitý dohľad nezanedbala.

Ţalobkyňa nechala bez dohľadu v dispozícii svojich maloletých synov spoločný byt a súčasne

kľúče od garáţe a poisteného motorového vozidla. Synovia túto situáciu vyuţili na pozvanie

priateľov, spolu poţívali alkohol a zjavne motivovaní túţbou po zábave a dobrodruţstve

neskôr spoločne odišli na motorovom vozidle ţalobkyne, ktoré viedol ţalovaný 2/ pod

vplyvom alkoholu, čo následne viedlo k havárii a zničeniu motorového vozidla. Pokiaľ

maloletí synovia ţalobkyne neboli dostatočne vedení k tomu, aby nezneuţili poskytnutú

voľnosť uvedeným spôsobom, spoluzodpovedá ţalobkyňa ako ich matka za vzniknutý

následok. Súd prvého stupňa preto správne ustálil pomer spoluzodpovednosti medzi

účastníkmi konania.

Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie ţalovaného 2/, ktorý namietal v spore

svoju pasívnu legitimáciu. Zavinenie ţalovaného 2/ na dopravnej nehode pod vplyvom

alkoholu bolo zistené v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený a ţalobkyňa bola

so svojím nárokom voči nemu odkázaná na občianskoprávne konanie. Skutočnosť, ţe

ţalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so ţalovanou 1/ nezbavuje ţalovaného 2/

zodpovednosti za náhradu škody. Aj v prípade, ak by vzniknutú škodu ţalobkyni v celosti

uhradila ţalovaná 1/, vznikol by jej voči ţalovanému 2/ regresný nárok na zaplatenie čiastky,

ktorú za ţalovaného 2/ ţalobkyni uhradila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa čiastočne zmenil

napadnutý rozsudok tak, ţe na zaplatenie časti ţalovanej istiny 3 812,50 € s 13 % úrokom

z omeškania od 10.7.2003 aţ do zaplatenia ţalobkyni, zaviazal ţalovaných 1/, 2/ spoločne

a nerozdielne. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu časti

napadnutého rozsudku, ktorou súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne o zaplatenie sumy

4 227,34 € s príslušenstvom zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do výrokov 1 a 3 podala dovolanie ţalovaná 1/,

ktorého prípustnosť odôvodňovala z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

V dovolaní uviedla, ţe pokiaľ odvolací súd zmenil rozhodnutie

súdu prvého stupňa mal skúmať aj v akom rozsahu vznikol nárok ţalobkyne voči kaţdému

zo ţalovaných. Miera spoluzavinenia ţalobkyne 52 % vyjadruje zároveň aj mieru porušenia

základnej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k vzniku škody. Mal za to, ţe vzhľadom

k uvedenému, keďţe výška škody na motorovom vozidle bola ustálená v konaní

po znaleckom dokazovaní na 17 040,89 €, tak potom ţalobkyňa musí znášať v dôsledku

porušenia prevenčnej povinnosti časť škody vo výške zodpovedajúcej 52 %, t.j. sumu

8 861,26 €. Ţalovaná 1/ uhradila ţalobkyni ešte pred podaním návrhu časť poistného plnenia

ako zálohu 9 294,30 €, čiţe sumu vyššiu ako zodpovedá 48 % škody. Ďalej mal za to, ţe

pokiaľ súd zaviazal ţalovaných spoločne a nerozdielne (v zmysle nesprávneho návrhu

ţalobkyne) mal sa zaoberať aj podielmi dlţníkov, t.j. ţalovaných na vzniku škody. Súd totiţ

bez ďalšieho zaviazal oboch ţalovaných spoločne a nerozdielne, hoci povaha plnenia – keď

nárok voči ţalovanej 1/ je nárokom voči poisťovateľovi titulom uzavretej poistnej zmluvy,

t.j. s nárokom na poistné plnenie, kdeţto nárok voči ţalovanému 2/ je nárokom na náhradu

škody zo zodpovednosti za škodu, takéto nerozdielne spoločenstvo vylučuje. Ak súd zaviazal

ţalovaných spoločne a nerozdielne a zároveň neurčil podiely dlţníkov, sú podiely dlţníkov

v zmysle § 511 ods. 2 rovnaké, čím súd de facto znemoţnil regres poisťovateľa,

t.j. ţalovanej 1/ voči ţalovanému 2/ v zmysle ustanovenia .

Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Uznesením z 28. júna 2011 č.k. -293 odvolací súd doplnil rozsudok

zo dňa 22. marca 2011 č.k. -269 o výrok, ţe ţalovaná 1/ je povinná zaplatiť

ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v čiastke 140,31 € do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Opravným uznesením z 28. júna 2011 č.k. -295 odvolací súd opravil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 č.k. -269 v časti

výroku vo veci samej tak, ţe správne má znieť : „Krajský súd v Bratislave rozsudok

Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. -220 zo dňa 29.7.2009

v napadnutých častiach mení tak, ţe ţalovaná 1/ a ţalovaný 2/ sú povinní zaplatiť ţalobkyni

spoločne a nerozdielne 3 812,50 € s 13 % ročným úrokom z omeškania od 10.7.2003 aţ

do zaplatenia. Zvyšná časť rozsudku zostáva týmto uznesením nedotknutá“.

Ţalobkyňa a ţalovaný 2/ sa k dovolaniu ţalovanej 1/ písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je treba

zrušiť.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli

vady v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/, g/ najavo.

Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou

v zmysle

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c/a

Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.

c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(Nález z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Dovolací súd po preskúmaní danej veci zistil, ţe okresný súd ţalobu voči ţalovanej 1/

zamietol, pretoţe dospel k záveru, ţe na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia

podľa čl. 4 bod 2 poistných podmienok poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa

poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič spôsobil následkom poţitia alkoholu alebo iných

návykových látok, alebo pokiaľ poistenec zveril vedenie poisteného motorového vozidla

osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok. Uzavrel, ţe za škodu zodpovedá

ţalovaný 2/, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla a tohto aj zaviazal na úhradu predmetnej

škody, keď prihliadol na zodpovednosť poškodeného, ktorú určil tak, ţe ţalobkyňa znáša

50 % škody a ţalovaný 2/ 48 %. Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a uloţil

obom ţalovaným zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne istinu 3 812,50 € s príslušným

úrokom, keď uzavrel, ţe neboli splnené podmienky pre výluku z pôvodnej poistnej udalosti

z poistenia motorového vozidla ţalobkyni ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom

havárie spôsobenej ţalovaným 2/. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide

o posúdenie spoluzodpovednosti poškodeného podľa na vzniku

škody ako aj s ustálením pomeru spoluzodpovednosti medzi účastníkmi konania. Namietanie

pasívnej legitimácie zo strany ţalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodné, s tým, ţe hoci

ţalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so ţalovanou 1/ nezbavuje to ţalovaného 2/

zodpovednosti za náhradu škody. Ak by aj vzniknutú škodu ţalobkyni v celosti uhradila

ţalovaná 1/, vznikol by jej voči ţalovanému 2/ regresný nárok na zaplatenie čiastky, ktorú

za ţalovaného 2/ ţalobkyni uhradila. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí

zaviazal oboch ţalovaných na zaplatenie istiny s príslušným úrokom spoločne a nerozdielne.

Hoci povaha plnenia – keď nárok voči ţalovanej 1/ je nárokom voči poisťovateľovi titulom

8

uzavretej poistnej zmluvy, t.j. nárokom na poistné plnenie a nárok voči ţalovanému 2/ je

nárokom na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu, pričom svoje rozhodnutie ohľadne

solidarity v zmysle ustanovenia vôbec neodôvodnil.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku

je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Účelom odôvodenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.

Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu

zrušil v spojení s uzneseniami odvolacieho súdu, ktoré s rozsudkom súvisia a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti,

ani ďalšími dôvodmi dovolania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Záverom dovolací súd poznamenáva, ţe odvolací súd opomenul rozhodnúť o odvolaní

ţalobkyne do zamietavej časti rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcej sa istiny 4 227,34 €

s príslušenstvom.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2012

9

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová