Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
339/385674.d49470.pdf
PDF · 162.45 KB
No categories available
2Cdo/156/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 156/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : L. I.,
bývajúca v B., zastúpená JUDr. J. H., advokátom v B., proti ţalovaným : 1/ U., 2/ R. R.,
bývajúci v B., zastúpený JUDr. V. K., advokátom v B., o zaplatenie 7 942,71 € s prísl.,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 11 C 136/2003, o dovolaní ţalovanej 1/
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 sp.zn. 14 Co 410/2009
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 sp.zn.
14 Co 410/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2011 sp.zn.
14 Co 410/2009 a opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2011 sp.zn.
14 Co 410/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 29. júla 2009 č.k. 11 C 136/2003-220 návrh
voči ţalovanej 1/ zamietol, ţalovaného 2/ zaviazal zaplatiť ţalobkyni 3 812,50 € a úroky
z omeškania vo výške 13 % od 10.7.2003 do zaplatenia, úroky z omeškania nad 13 %
zamietol, návrh vo zvyšku sumy 4 227,34 € a úrokov z omeškania 17,6 % od 23.6.2002
do 10.7.2003 zamietol. Vyslovil, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 1/ trovy konania
vo výške 44,81 €, ţalovaný 2/ je povinný zaplatiť ţalovanej 1/ trovy konania vo výške
44,81 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobkyňa a ţalovaný 2/ nemajú
právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe škody na motorovom vozidle spôsobil
ţalovaný 2/ pod vplyvom alkoholu a táto okolnosť bola objektívne zistená v trestnom konaní.
Ako vyplýva z poistných podmienok ţalovanej 1/, poistenie motorových vozidiel sa
nevzťahuje na škodu, ktorá síce vznikla pri vedení motorového vozidla, ktorú však vodič
spôsobil na poistenej veci následkom poţitia alkoholu alebo iných návykových látok. Z textu
poistných podmienok vyplýva, ţe osoba vodiča nemusí byť totoţná s osobou poisteného, čo je
nesporné aj z formulácie čl. 4 ods. 2 „pokiaľ poistený zveril vedenie motorového vozidla
osobe“, ţalovaná 1/ teda postupovala v súlade s poistnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu
k poistnej zmluve a z obsahu ktorých sa mala a mohla ţalobkyňa oboznámiť. Za škodu
zodpovedá ţalovaný 2/, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla v dôsledku nezvládnutia vedenia
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Prihliadol aj na ustanovenie § 441 Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti poškodeného za vznik škody. V tomto konkrétnom prípade bolo
preukázané, ţe kľúče od motorového vozidla odovzdal tretím osobám vrátane ţalovaného 2/
syn ţalobkyne a synovia ţalobkyne, v tom čase maloletí, umoţnili zobrať vozidlo z garáţe.
Ich konanie malo teda podstatný vplyv na vznik škody, avšak vzhľadom na ich vek za ich
konanie ako aj následky takéhoto konania zodpovedá zákonný zástupca, v danom prípade
ţalobkyňa. Teda ustálil, ţe 52 % škody znáša ţalobkyňa a 48 % znáša ţalovaný 2/. Ţalobkyňa
ţiadala náhradu škody vo výške 7 942,71 € a keďţe ţalovaný 2/ bol zaviazaný na zaplatenie
škody 3 812,50 €, súd vo zvyšku návrh zamietol. O povinnosti ţalovaného 2/ zaplatiť
ţalobkyni úroky z omeškania rozhodol podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95, keď ţalovaný 2/ sa dostal
do omeškania s plnením peňaţného dlhu dňa 10.7.2003 v dôsledku výzvy ţalobkyne. Úroky
z omeškania v tom čase vzhľadom na dvojnásobok diskontnej sadzby NBS mali výšku 13 %.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne ako aj ţalovaného 2/ rozsudkom
z 22. marca 2011 č.k. 14 Co 410/2009-269 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
11 C 136/2003-220 zo dňa 29. júla 2009 v napadnutých častiach tak, ţe zaviazal ţalovanú 1/
a ţalovaného 2/ zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne 3 812,50 € s 13 % úrokom
z omeškania od 10.7.2003 aţ do zaplatenia. Účastníkom nepriznal náhradu trov
prvostupňového konania. Uloţil ţalovanej 1/ zaplatiť ţalobkyni k rukám právneho zástupcu
náhradu trov odvolacieho konania v sume 229,99 € do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
V odôvodnení uviedol, ţe v predmetnom konaní o odvolacom konaní po úprave ţalovaného
petitu zostala istina 7 942,71 € s 13 % úrokom z omeškania od 10.7.2003 aţ do zaplatenia.
Súd prvého stupňa zamietol ţalobu voči ţalovanej 1/, pretoţe dospel k záveru, ţe
na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia podľa čl. 4 bod 2 poistných podmienok
poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič
spôsobil následkom poţitia alkoholu alebo iných návykových látok, alebo pokiaľ poistený
zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom
týchto látok. Z ustáleného skutkového stavu vyplynulo, ţe ţalovaný 2/ jazdil na motorovom
vozidle pod vplyvom alkoholu, pričom súd prvého stupňa si osvojil výklad tohto článku
poistných podmienok v súlade so ţalovanou 1/, ţe výluka platí v kaţdom prípade, ak vozidlo
viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd vyhodnotil ako správnu odvolaciu
námietku ţalobkyne, ţe takýto výklad je neprimerane extenzívny a nelogický v kontexte
s celým obsahom poistných podmienok. Uţ zo samotného obsahu tohto článku logicky
vyplýva, ţe za vodiča pre účely poistnej zmluvy treba povaţovať osobu poisteného, ktorý
vedie poistené motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo ktorý zverí poistené motorové
vozidlo osobe pod vplyvom alkoholu. Nemôţe byť na ťarchu poisteného taký výklad, ktorý
by vylúčil poistné plnenie vo všetkých prípadoch, kedy sa motorové vozidlo dostane
z dispozície poisteného, napr. odcudzením a vedie ho tretia osoba pod vplyvom alkoholu.
Tomu zodpovedá i judikačná činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú
poukázala ţalobkyňa v podanom odvolaní. Dospel teda k záveru, ţe neboli splnené
podmienky pre výluku spornej poistnej udalosti z poistenia motorového vozidla ţalobkyne
ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom havárie spôsobenej ţalovaným 2/.
Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti
poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka na vzniku škody. Podľa § 422 ods. 1
Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú maloletými ten, kto je povinný
vykonávať nad nimi dohľad. Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa osoba
vykonávajúca dohľad zbaví zodpovednosti ak preukáţe, ţe náleţitý dohľad nezanedbala.
Ţalobkyňa nechala bez dohľadu v dispozícii svojich maloletých synov spoločný byt a súčasne
kľúče od garáţe a poisteného motorového vozidla. Synovia túto situáciu vyuţili na pozvanie
priateľov, spolu poţívali alkohol a zjavne motivovaní túţbou po zábave a dobrodruţstve
neskôr spoločne odišli na motorovom vozidle ţalobkyne, ktoré viedol ţalovaný 2/ pod
vplyvom alkoholu, čo následne viedlo k havárii a zničeniu motorového vozidla. Pokiaľ
maloletí synovia ţalobkyne neboli dostatočne vedení k tomu, aby nezneuţili poskytnutú
voľnosť uvedeným spôsobom, spoluzodpovedá ţalobkyňa ako ich matka za vzniknutý
následok. Súd prvého stupňa preto správne ustálil pomer spoluzodpovednosti medzi
účastníkmi konania.
Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie ţalovaného 2/, ktorý namietal v spore
svoju pasívnu legitimáciu. Zavinenie ţalovaného 2/ na dopravnej nehode pod vplyvom
alkoholu bolo zistené v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený a ţalobkyňa bola
so svojím nárokom voči nemu odkázaná na občianskoprávne konanie. Skutočnosť, ţe
ţalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so ţalovanou 1/ nezbavuje ţalovaného 2/
zodpovednosti za náhradu škody. Aj v prípade, ak by vzniknutú škodu ţalobkyni v celosti
uhradila ţalovaná 1/, vznikol by jej voči ţalovanému 2/ regresný nárok na zaplatenie čiastky,
ktorú za ţalovaného 2/ ţalobkyni uhradila.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. čiastočne zmenil
napadnutý rozsudok tak, ţe na zaplatenie časti ţalovanej istiny 3 812,50 € s 13 % úrokom
z omeškania od 10.7.2003 aţ do zaplatenia ţalobkyni, zaviazal ţalovaných 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu časti
napadnutého rozsudku, ktorou súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne o zaplatenie sumy
4 227,34 € s príslušenstvom zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu do výrokov 1 a 3 podala dovolanie ţalovaná 1/,
ktorého prípustnosť odôvodňovala z ustanovenia § 238 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. V dovolaní uviedla, ţe pokiaľ odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa mal skúmať aj v akom rozsahu vznikol nárok ţalobkyne voči kaţdému
zo ţalovaných. Miera spoluzavinenia ţalobkyne 52 % vyjadruje zároveň aj mieru porušenia
základnej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k vzniku škody. Mal za to, ţe vzhľadom
k uvedenému, keďţe výška škody na motorovom vozidle bola ustálená v konaní
po znaleckom dokazovaní na 17 040,89 €, tak potom ţalobkyňa musí znášať v dôsledku
porušenia prevenčnej povinnosti časť škody vo výške zodpovedajúcej 52 %, t.j. sumu
8 861,26 €. Ţalovaná 1/ uhradila ţalobkyni ešte pred podaním návrhu časť poistného plnenia
ako zálohu 9 294,30 €, čiţe sumu vyššiu ako zodpovedá 48 % škody. Ďalej mal za to, ţe
pokiaľ súd zaviazal ţalovaných spoločne a nerozdielne (v zmysle nesprávneho návrhu
ţalobkyne) mal sa zaoberať aj podielmi dlţníkov, t.j. ţalovaných na vzniku škody. Súd totiţ
bez ďalšieho zaviazal oboch ţalovaných spoločne a nerozdielne, hoci povaha plnenia – keď
nárok voči ţalovanej 1/ je nárokom voči poisťovateľovi titulom uzavretej poistnej zmluvy,
t.j. s nárokom na poistné plnenie, kdeţto nárok voči ţalovanému 2/ je nárokom na náhradu
škody zo zodpovednosti za škodu, takéto nerozdielne spoločenstvo vylučuje. Ak súd zaviazal
ţalovaných spoločne a nerozdielne a zároveň neurčil podiely dlţníkov, sú podiely dlţníkov
v zmysle § 511 ods. 2 rovnaké, čím súd de facto znemoţnil regres poisťovateľa,
t.j. ţalovanej 1/ voči ţalovanému 2/ v zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka.
Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
Uznesením z 28. júna 2011 č.k. 14 Co 410/2009-293 odvolací súd doplnil rozsudok
zo dňa 22. marca 2011 č.k. 14 Co 410/2009-269 o výrok, ţe ţalovaná 1/ je povinná zaplatiť
ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v čiastke 140,31 € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Opravným uznesením z 28. júna 2011 č.k. 14 Co 410/2009-295 odvolací súd opravil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2011 č.k. 14 Co 410/2009-269 v časti
výroku vo veci samej tak, ţe správne má znieť : „Krajský súd v Bratislave rozsudok
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 11 C 136/2003-220 zo dňa 29.7.2009
v napadnutých častiach mení tak, ţe ţalovaná 1/ a ţalovaný 2/ sú povinní zaplatiť ţalobkyni
spoločne a nerozdielne 3 812,50 € s 13 % ročným úrokom z omeškania od 10.7.2003 aţ
do zaplatenia. Zvyšná časť rozsudku zostáva týmto uznesením nedotknutá“.
Ţalobkyňa a ţalovaný 2/ sa k dovolaniu ţalovanej 1/ písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je treba
zrušiť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli
vady v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/, g/ najavo.
Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(Nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)
v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Dovolací súd po preskúmaní danej veci zistil, ţe okresný súd ţalobu voči ţalovanej 1/
zamietol, pretoţe dospel k záveru, ţe na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia
podľa čl. 4 bod 2 poistných podmienok poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa
poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič spôsobil následkom poţitia alkoholu alebo iných
návykových látok, alebo pokiaľ poistenec zveril vedenie poisteného motorového vozidla
osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok. Uzavrel, ţe za škodu zodpovedá
ţalovaný 2/, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla a tohto aj zaviazal na úhradu predmetnej
škody, keď prihliadol na zodpovednosť poškodeného, ktorú určil tak, ţe ţalobkyňa znáša
50 % škody a ţalovaný 2/ 48 %. Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a uloţil
obom ţalovaným zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne istinu 3 812,50 € s príslušným
úrokom, keď uzavrel, ţe neboli splnené podmienky pre výluku z pôvodnej poistnej udalosti
z poistenia motorového vozidla ţalobkyni ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom
havárie spôsobenej ţalovaným 2/. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide
o posúdenie spoluzodpovednosti poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka na vzniku
škody ako aj s ustálením pomeru spoluzodpovednosti medzi účastníkmi konania. Namietanie
pasívnej legitimácie zo strany ţalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodné, s tým, ţe hoci
ţalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so ţalovanou 1/ nezbavuje to ţalovaného 2/
zodpovednosti za náhradu škody. Ak by aj vzniknutú škodu ţalobkyni v celosti uhradila
ţalovaná 1/, vznikol by jej voči ţalovanému 2/ regresný nárok na zaplatenie čiastky, ktorú
za ţalovaného 2/ ţalobkyni uhradila. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí
zaviazal oboch ţalovaných na zaplatenie istiny s príslušným úrokom spoločne a nerozdielne.
Hoci povaha plnenia – keď nárok voči ţalovanej 1/ je nárokom voči poisťovateľovi titulom
uzavretej poistnej zmluvy, t.j. nárokom na poistné plnenie a nárok voči ţalovanému 2/ je
nárokom na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu, pričom svoje rozhodnutie ohľadne
solidarity v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vôbec neodôvodnil.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku
je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Účelom odôvodenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.
Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť
povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu
zrušil v spojení s uzneseniami odvolacieho súdu, ktoré s rozsudkom súvisia a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti,
ani ďalšími dôvodmi dovolania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Záverom dovolací súd poznamenáva, ţe odvolací súd opomenul rozhodnúť o odvolaní
ţalobkyne do zamietavej časti rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcej sa istiny 4 227,34 €
s príslušenstvom.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. augusta 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová