Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. Š. K., s. r. o., R., IČO:

X., práv. zast. JUDr. I. R., advokátkou, Š.K., proti ţalovaným 1/ U. S. K., s. r. o., V., IČO:

X., 2/ O. – S., a. s., K., V., IČO: X., práv. zast. JUDr. Ľ. M., advokátom, M., 3/ S. B. spol.

s r. o., N., IČO: X., v konaní o zaplatenie 231 162,99 eur, o dovolaní ţalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.januára 2012, č. k. -127,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 31. januára 2012, č. k. -127 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 10. júna 2011, č. k. -95

rozhodol tak, ţe ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Súd prvého stupňa

vychádzal zo zaslaných potvrdení preukazujúcich majetkové pomery ţalobcu, z ktorých zistil,

ţe ţalobca nespľňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe spoločnosť

nevykazuje ţiadne straty, naopak spoločnosť riadne podniká, čo potvrdzujú plusové hodnoty

na účtovných dokladoch. Súd mal za to, ţe finančná situácia spoločnosti ţalobcu nie je

natoľko zlá, aby mu nedovoľovala za podaný návrh zaplatiť súdny poplatok. Tieţ ustálená

súdna prax uzavrela, ţe ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov nemôţe viesť

k prenášaniu podnikateľského rizika na štát, keď ţalobcu nemoţno podrobiť rovnakému

merítku ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nevlastní majetok väčšieho rozsahu. Pomery

ţalobcu by odôvodňovali priznanie súdnych poplatkov iba vtedy, ak by sa dostal do ťaţivej

finančnej situácie v dôsledku vyššej moci vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré

2

nemajú pôvod v jeho podnikaní. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť,

ţe ţalobca nepreukázal, ţe by sa dostal do ťaţivej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci,

súd mal za to, ţe ţalobca nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením

zo dňa 31. januára 2012, č. k. -127 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne uviedol, ţe ust.

nevylučuje moţnosť priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe, ale je

potrebné prispôsobiť ho z hľadiska skúmania majetkových pomerov právnickej osoby, a preto

ţiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov musí údaje o svojich majetkových pomeroch

hodnoverne doloţiť. Odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa nepochybil, keď uviedol,

ţe finančná situácia spoločnosti nie je taká, aby odôvodňovala podmienky pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, keď ţalobca nepredloţil hodnoverné doklady, daňové

priznania, súvahy, výkazy ziskov a strát so záznamami daňového úradu. Na predloţených

dokladoch chýbajú záznamy daňového úradu, ktoré majú byť na mieste určenom

na príslušných dokladoch. Pretoţe predloţené doklady nemoţno z uvedeného dôvodu

povaţovať za hodnoverné, súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu správne uzavrel, ţe

ţalobca zo zaslaných potvrdení nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť

odvodzuje z ust. , pretoţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom. Dovolateľ uviedol, ţe predmetnou ţalobou sa domáha voči ţalovaným

ochrany proti nekalosúťaţnému konaniu, ktorým konaním ţalovaných boli ţalobcovi

spôsobené existenčné problémy a na základe ktorej skutočnosti sa ţalovaný domáha

predmetnou ţalobou náhrady škody 906,99 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

261 655,-- eur. Z uvedených dôvodov ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

keďţe spoločnosť ţalobcu:

- nevlastní ţiadny nehnuteľný majetok,

- ako nehmotný majetok vlastní program na spracovanie miezd v nulovej

zostatkovej hodnote,

3

- na účte obstarania majetku mala k 31. 12. 2010 nedokončenú investíciu vo výške

3 140,-- eur, ktorú v roku 2011 odpísala ako zmarenú pre nedostatok finančných

prostriedkov na jej dokončenie a uvedenie do pouţívania,

- k dátumu 31. 12. 2010 mala zásoby v celkovej výške 1 180,-- eur, z toho 880,-- eur

boli obaly a 300,-- eur nepredajné zásoby látok z roku 2002,

- k 31. 12. 2010 mala pohľadávky vo výške 143 960,-- eur a záväzky v celkovej

výške 306 207,- eur,

- vykazuje od roku 2008 straty zo svojej činnosti, a to v roku 2008 4 321 069,-- Sk,

v roku 2009 vo výške 110 648,-- eur a v roku 2010 vo výške 59 361,-- eur,

- k 31. 12. 2010 mala celkovú neuhradenú stratu vo výške 142 715,-- eur

a v pokladnici, resp. na bankovom účte sumu vo výške 117,-- eur,

- z pripojených výpisov z bankových účtov vyplývalo, ţe výplaty miezd a zákonné

odvodové povinnosti si spoločnosť plní kaţdý mesiac iba na základe toho, ţe

spoločnosti je poskytnutá finančná výpomoc od Ing. J. S.

Spolu s podaním o oslobodenie od súdnych poplatkov ţalobca predloţil súdu daňové

priznanie za rok 2009, výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2009, súvahu k 31. 12. 2009, oznámenie

o predĺţení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010, výkaz ziskov a strát

k 31. 12. 2010, súvahu k 31. 12. 2010 a výpis z účtov spoločnosti, s tým, ţe nepriaznivá

finančná situácia, ktorá vznikla v roku 2008 pretrváva aj v čase ţiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov. Pred rozhodnutím súdu prvého stupňa ţalobca doloţil aj listinné

dôkazy, a to daňové priznanie za rok 2010, súvahu k 31. 12. 2010, výkaz ziskov a strát za rok

2010, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2010, súpis aktív a pasív k 31. 12. 2010

(po účtovnej závierke) a výpisy z účtov spoločnosti za mesiac máj a mesiac jún 2011, pretoţe

v čase podania pôvodnej ţiadosti boli uvádzané údaje z účtovníctva v čase prebiehajúcej

účtovnej závierky za rok 2010. Ţalobca súčasne v doplňujúcom podaní poukázal, ţe za rok

2010 spoločnosť vykázala vo svojej činnosti stratu 37 510,-- eur.

Pretoţe ani jeden z konajúcich súdov neodôvodňoval svoje rozhodnutie svojvoľnosťou

a zrejmou bezúspešnosťou uplatňovania, alebo bránenia práva, je moţné podľa dovolateľa

uvaţovať len o tom, ţe spoločnosti ţalobcu nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov

preto, ţe došli k záveru, ţe to pomery spoločnosti neodôvodňujú. Dovolateľ má za to, ţe

z účtovných dokladov, ktoré predloţil súdu spolu so ţiadosťou o oslobodenie od súdnych

4

poplatkov, nepochybne vyplýva je tvrdenie o strate v hospodárení spoločnosti ţalobcu

od roku 2008, o ţiadnom nehnuteľnom majetku a o hnuteľnom majetku zanedbateľnej

hodnoty. Pretoţe v čase podania ţiadosti spoločnosť ţalobcu ešte nepodala daňové priznanie

za rok 2010, ţalobca predloţil doklady, ktoré mal v tom čase k dispozícii, preukazujúce stav

hospodárenia spoločnosti v roku 2010 a podaním z 07. 07. 2011 tieto doklady doplnil

o doklady, ktoré boli vyhotovené ku dňu podania daňového priznania za rok 2010, teda

ku dňu 30. 06. 2011. Z konania oboch súdov vyplýva, ţe o skutočnosti, ţe predloţené účtovné

doklady súdy nepovaţujú za „riadne“, sa dovolateľ dozvedel aţ z rozhodnutia odvolacieho

súdu. Podľa dovolateľa mu odvolací súd uprel realizáciu jeho práv, keď ho na predloţenie

iných, podľa jeho názoru riadnych účtovných dokladov nevyzval. V tejto súvislosti dovolateľ

uviedol, ţe záznamy daňového úradu, ktoré sú na predtlači daňových priznaní a iných

účtovných dokladov, nie sú záznamami, ktoré by daňový úrad mal vpisovať do týchto

dokladov pri ich podaní, dôkazom o jeho podaní je potvrdenie o jeho podaní. Záznamy

daňového úradu v mieste vyznačenom na predtlači účtovných dokladov, vrátane daňového

priznania, sú internými záznamami správcu dane, ktorý ich tam vyznačuje po podaní

daňového priznania a sú záznamami o výkone jeho činnosti správcu dane vo vzťahu

ku konkrétnym účtovným dokladom toho ktorého daňového subjektu.

Podľa dovolateľa aj závery oboch súdov, týkajúce sa podnikateľského rizika,

nezodpovedajú základnému právu účastníka konania, zakotvenému v článku 46 ods. 1

SR, v ktorej súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Pretoţe spoločnosť ţalobcu mala zaplatiť súdny poplatok vo výške 13 869,50 eur

a je nepochybné, ţe jej majetkové pomery zaplatenie súdneho poplatku neumoţňujú, je preto

dôsledkom oboch rozhodnutí skutočnosť, ţe ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu, ako

i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť), dovolanie prejednal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle

dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

5

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ skôr právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V danom prípade ţalobca namieta, ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala

moţnosť konať pred súdom. Táto vada konania je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu

bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorý znemoţnil účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov, t. j. právo podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy a pod. Z toho treba vyvodiť, ţe ak má ísť o naplnenie predpokladov

prípustnosti dovolania podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musí zo strany súdu ísť

o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči účastníkovi konania, ktorého

bezprostredným následkom bolo odňatie moţnosti konať pred súdom. K odňatiu moţnosti

konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím, ktorým môţe byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené (celkom,

prípadne aj len sčasti) návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdu

o tejto otázke nie je správny.

V zmysle sa totiţ kaţdý môţe domáhať

zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo

má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, a preto

6

zákon pri stanovení poplatkovej povinnosti ako podmienky pri uplatňovaní práv

v občianskom súdnom konaní, súčasne stanovuje okolnosti, za ktorých moţno uvedenú

podmienku odpustiť. Pretoţe zákonným dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku môţe byť

zastavenie konania, z toho dôvodu nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie

poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu ochranu, a teda moţnosť konať

pred súdom.

Podľa veta prvá na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak

nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové

a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to

nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane

ţiadateľa. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, ako

i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktieţ

Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektami podnikateľskými

a nepodnikateľskými. Oprávnenosť ţiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia uvedených

podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných ţiadateľom.

O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd

rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy,

deklarujúce jeho majetkové pomery.

Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa ţalobcovi nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov, keď z doloţených dokladov vyvodil, ţe spoločnosť ţalobcu

nevykazuje ţiadne straty a jej riadne podnikanie potvrdzujú plusové hodnoty na účtovných

dokladoch. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť, ţe ţalobca ako

podnikateľ nepreukázal, ţe by sa dostal do ťaţivej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci,

súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal podmienky pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov.

7

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, vychádzajúc zo skutočnosti, ţe

ţalobca nepredloţil hodnoverné doklady, preukazujúce jeho majetkové pomery, keď doloţené

doklady, daňové priznania, súvahy, výkazy ziskov a strát nie sú vyznačené záznamami

daňového úradu.

Podľa veta prvá a druhá sudca alebo poverený zamestnanec súdu

uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil

alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,

ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

V predmetnej veci, pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe dovolateľom predloţené

doklady nie sú pre posúdenie jeho majetkových pomerov postačujúce, mal ţalobcu vyzvať

na doplnenie nesprávneho, resp. neúplného podania. Ak tak nepostupoval, porušením

uvedeného ustanovenia zákona ţalobcovi odňal právo konať pred súdom, keď mu neumoţnil

vytýkaný nedostatok návrhu odstrániť a majetkové pomery deklarovať.

Bez opomenutia nemoţno nechať tieţ skutočnosť, ţe v čase rozhodnutia odvolacieho

súdu bolo v účinnosti ust. v platnom znení, v zmysle ktorého

pomery účastníka musia byť dokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní

ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle.

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie, postihnuté takouto procesnou vadou, nie je moţné

povaţovať za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. augusta 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová