Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
117/385665.c8754d.pdf
PDF · 117.23 KB
No categories available
2Obdo/25/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 25/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. Š. K., s. r. o., R., IČO:
X., práv. zast. JUDr. I. R., advokátkou, Š.K., proti ţalovaným 1/ U. S. K., s. r. o., V., IČO:
X., 2/ O. – S., a. s., K., V., IČO: X., práv. zast. JUDr. Ľ. M., advokátom, M., 3/ S. B. spol.
s r. o., N., IČO: X., v konaní o zaplatenie 231 162,99 eur, o dovolaní ţalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.januára 2012, č. k. 2 Cob/192/2011-127,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 31. januára 2012, č. k. 2Cob/192/2011-127 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 10. júna 2011, č. k. 26CbPv/1/2011-95
rozhodol tak, ţe ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Súd prvého stupňa
vychádzal zo zaslaných potvrdení preukazujúcich majetkové pomery ţalobcu, z ktorých zistil,
ţe ţalobca nespľňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe spoločnosť
nevykazuje ţiadne straty, naopak spoločnosť riadne podniká, čo potvrdzujú plusové hodnoty
na účtovných dokladoch. Súd mal za to, ţe finančná situácia spoločnosti ţalobcu nie je
natoľko zlá, aby mu nedovoľovala za podaný návrh zaplatiť súdny poplatok. Tieţ ustálená
súdna prax uzavrela, ţe ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov nemôţe viesť
k prenášaniu podnikateľského rizika na štát, keď ţalobcu nemoţno podrobiť rovnakému
merítku ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nevlastní majetok väčšieho rozsahu. Pomery
ţalobcu by odôvodňovali priznanie súdnych poplatkov iba vtedy, ak by sa dostal do ťaţivej
finančnej situácie v dôsledku vyššej moci vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré
nemajú pôvod v jeho podnikaní. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť,
ţe ţalobca nepreukázal, ţe by sa dostal do ťaţivej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci,
súd mal za to, ţe ţalobca nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením
zo dňa 31. januára 2012, č. k. 2Cob/192/2011-127 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne uviedol, ţe ust. § 138 ods. 1 O. s. p.
nevylučuje moţnosť priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe, ale je
potrebné prispôsobiť ho z hľadiska skúmania majetkových pomerov právnickej osoby, a preto
ţiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov musí údaje o svojich majetkových pomeroch
hodnoverne doloţiť. Odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa nepochybil, keď uviedol,
ţe finančná situácia spoločnosti nie je taká, aby odôvodňovala podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, keď ţalobca nepredloţil hodnoverné doklady, daňové
priznania, súvahy, výkazy ziskov a strát so záznamami daňového úradu. Na predloţených
dokladoch chýbajú záznamy daňového úradu, ktoré majú byť na mieste určenom
na príslušných dokladoch. Pretoţe predloţené doklady nemoţno z uvedeného dôvodu
povaţovať za hodnoverné, súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu správne uzavrel, ţe
ţalobca zo zaslaných potvrdení nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorého prípustnosť
odvodzuje z ust. § 237 písm. f/ O. s. p., pretoţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom. Dovolateľ uviedol, ţe predmetnou ţalobou sa domáha voči ţalovaným
ochrany proti nekalosúťaţnému konaniu, ktorým konaním ţalovaných boli ţalobcovi
spôsobené existenčné problémy a na základe ktorej skutočnosti sa ţalovaný domáha
predmetnou ţalobou náhrady škody 906,99 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
261 655,-- eur. Z uvedených dôvodov ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,
keďţe spoločnosť ţalobcu:
- nevlastní ţiadny nehnuteľný majetok,
- ako nehmotný majetok vlastní program na spracovanie miezd v nulovej
zostatkovej hodnote,
- na účte obstarania majetku mala k 31. 12. 2010 nedokončenú investíciu vo výške
3 140,-- eur, ktorú v roku 2011 odpísala ako zmarenú pre nedostatok finančných
prostriedkov na jej dokončenie a uvedenie do pouţívania,
- k dátumu 31. 12. 2010 mala zásoby v celkovej výške 1 180,-- eur, z toho 880,-- eur
boli obaly a 300,-- eur nepredajné zásoby látok z roku 2002,
- k 31. 12. 2010 mala pohľadávky vo výške 143 960,-- eur a záväzky v celkovej
výške 306 207,- eur,
- vykazuje od roku 2008 straty zo svojej činnosti, a to v roku 2008 4 321 069,-- Sk,
v roku 2009 vo výške 110 648,-- eur a v roku 2010 vo výške 59 361,-- eur,
- k 31. 12. 2010 mala celkovú neuhradenú stratu vo výške 142 715,-- eur
a v pokladnici, resp. na bankovom účte sumu vo výške 117,-- eur,
- z pripojených výpisov z bankových účtov vyplývalo, ţe výplaty miezd a zákonné
odvodové povinnosti si spoločnosť plní kaţdý mesiac iba na základe toho, ţe
spoločnosti je poskytnutá finančná výpomoc od Ing. J. S.
Spolu s podaním o oslobodenie od súdnych poplatkov ţalobca predloţil súdu daňové
priznanie za rok 2009, výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2009, súvahu k 31. 12. 2009, oznámenie
o predĺţení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2010, výkaz ziskov a strát
k 31. 12. 2010, súvahu k 31. 12. 2010 a výpis z účtov spoločnosti, s tým, ţe nepriaznivá
finančná situácia, ktorá vznikla v roku 2008 pretrváva aj v čase ţiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Pred rozhodnutím súdu prvého stupňa ţalobca doloţil aj listinné
dôkazy, a to daňové priznanie za rok 2010, súvahu k 31. 12. 2010, výkaz ziskov a strát za rok
2010, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2010, súpis aktív a pasív k 31. 12. 2010
(po účtovnej závierke) a výpisy z účtov spoločnosti za mesiac máj a mesiac jún 2011, pretoţe
v čase podania pôvodnej ţiadosti boli uvádzané údaje z účtovníctva v čase prebiehajúcej
účtovnej závierky za rok 2010. Ţalobca súčasne v doplňujúcom podaní poukázal, ţe za rok
2010 spoločnosť vykázala vo svojej činnosti stratu 37 510,-- eur.
Pretoţe ani jeden z konajúcich súdov neodôvodňoval svoje rozhodnutie svojvoľnosťou
a zrejmou bezúspešnosťou uplatňovania, alebo bránenia práva, je moţné podľa dovolateľa
uvaţovať len o tom, ţe spoločnosti ţalobcu nepriznali oslobodenie od súdnych poplatkov
preto, ţe došli k záveru, ţe to pomery spoločnosti neodôvodňujú. Dovolateľ má za to, ţe
z účtovných dokladov, ktoré predloţil súdu spolu so ţiadosťou o oslobodenie od súdnych
poplatkov, nepochybne vyplýva je tvrdenie o strate v hospodárení spoločnosti ţalobcu
od roku 2008, o ţiadnom nehnuteľnom majetku a o hnuteľnom majetku zanedbateľnej
hodnoty. Pretoţe v čase podania ţiadosti spoločnosť ţalobcu ešte nepodala daňové priznanie
za rok 2010, ţalobca predloţil doklady, ktoré mal v tom čase k dispozícii, preukazujúce stav
hospodárenia spoločnosti v roku 2010 a podaním z 07. 07. 2011 tieto doklady doplnil
o doklady, ktoré boli vyhotovené ku dňu podania daňového priznania za rok 2010, teda
ku dňu 30. 06. 2011. Z konania oboch súdov vyplýva, ţe o skutočnosti, ţe predloţené účtovné
doklady súdy nepovaţujú za „riadne“, sa dovolateľ dozvedel aţ z rozhodnutia odvolacieho
súdu. Podľa dovolateľa mu odvolací súd uprel realizáciu jeho práv, keď ho na predloţenie
iných, podľa jeho názoru riadnych účtovných dokladov nevyzval. V tejto súvislosti dovolateľ
uviedol, ţe záznamy daňového úradu, ktoré sú na predtlači daňových priznaní a iných
účtovných dokladov, nie sú záznamami, ktoré by daňový úrad mal vpisovať do týchto
dokladov pri ich podaní, dôkazom o jeho podaní je potvrdenie o jeho podaní. Záznamy
daňového úradu v mieste vyznačenom na predtlači účtovných dokladov, vrátane daňového
priznania, sú internými záznamami správcu dane, ktorý ich tam vyznačuje po podaní
daňového priznania a sú záznamami o výkone jeho činnosti správcu dane vo vzťahu
ku konkrétnym účtovným dokladom toho ktorého daňového subjektu.
Podľa dovolateľa aj závery oboch súdov, týkajúce sa podnikateľského rizika,
nezodpovedajú základnému právu účastníka konania, zakotvenému v článku 46 ods. 1 Ústavy
SR, v ktorej súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Pretoţe spoločnosť ţalobcu mala zaplatiť súdny poplatok vo výške 13 869,50 eur
a je nepochybné, ţe jej majetkové pomery zaplatenie súdneho poplatku neumoţňujú, je preto
dôsledkom oboch rozhodnutí skutočnosť, ţe ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať
pred súdom. Z uvedených dôvodov ţalobca navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu, ako
i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť), dovolanie prejednal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle
dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel
k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ skôr právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
V danom prípade ţalobca namieta, ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala
moţnosť konať pred súdom. Táto vada konania je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu
bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,
ktorý znemoţnil účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov, t. j. právo podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy a pod. Z toho treba vyvodiť, ţe ak má ísť o naplnenie predpokladov
prípustnosti dovolania podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musí zo strany súdu ísť
o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči účastníkovi konania, ktorého
bezprostredným následkom bolo odňatie moţnosti konať pred súdom. K odňatiu moţnosti
konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím, ktorým môţe byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené (celkom,
prípadne aj len sčasti) návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdu
o tejto otázke nie je správny.
V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa totiţ kaţdý môţe domáhať
zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo
má kaţdý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, a preto
zákon pri stanovení poplatkovej povinnosti ako podmienky pri uplatňovaní práv
v občianskom súdnom konaní, súčasne stanovuje okolnosti, za ktorých moţno uvedenú
podmienku odpustiť. Pretoţe zákonným dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku môţe byť
zastavenie konania, z toho dôvodu nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie
poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu ochranu, a teda moţnosť konať
pred súdom.
Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O. s. p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak
nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové
a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to
nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane
ţiadateľa. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, ako
i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktieţ
Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektami podnikateľskými
a nepodnikateľskými. Oprávnenosť ţiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia uvedených
podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných ţiadateľom.
O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd
rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy,
deklarujúce jeho majetkové pomery.
Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa ţalobcovi nepriznal oslobodenie
od súdnych poplatkov, keď z doloţených dokladov vyvodil, ţe spoločnosť ţalobcu
nevykazuje ţiadne straty a jej riadne podnikanie potvrdzujú plusové hodnoty na účtovných
dokladoch. S prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a na skutočnosť, ţe ţalobca ako
podnikateľ nepreukázal, ţe by sa dostal do ťaţivej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci,
súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, vychádzajúc zo skutočnosti, ţe
ţalobca nepredloţil hodnoverné doklady, preukazujúce jeho majetkové pomery, keď doloţené
doklady, daňové priznania, súvahy, výkazy ziskov a strát nie sú vyznačené záznamami
daňového úradu.
Podľa § 43 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu
uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil
alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,
ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
V predmetnej veci, pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe dovolateľom predloţené
doklady nie sú pre posúdenie jeho majetkových pomerov postačujúce, mal ţalobcu vyzvať
na doplnenie nesprávneho, resp. neúplného podania. Ak tak nepostupoval, porušením
uvedeného ustanovenia zákona ţalobcovi odňal právo konať pred súdom, keď mu neumoţnil
vytýkaný nedostatok návrhu odstrániť a majetkové pomery deklarovať.
Bez opomenutia nemoţno nechať tieţ skutočnosť, ţe v čase rozhodnutia odvolacieho
súdu bolo v účinnosti ust. § 138 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v platnom znení, v zmysle ktorého
pomery účastníka musia byť dokladované vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní
ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle.
Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie, postihnuté takouto procesnou vadou, nie je moţné
povaţovať za správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
zrušil podľa § 243b O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. augusta 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová