Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

..

..

..ROZSUDOK

..V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

..

..

.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej

veci ţalobcu: R.R., U., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom, so sídlom H., proti

ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, 975 04 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: I/223/13514-

88016/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -85 zo dňa 8. septembra 2011, takto

..

..r o z h o d o l :

..

2

..

..Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -85 zo dňa 8. septembra 2011 p o t v r d z u j e.

..

.. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

..

..

3

O d ô v o d n e n i e

..

..

..Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/223/13514-88016/2010/990057-r zo dňa 10. augusta

2010, o potvrdení dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Roţňava

č. /Hliv zo dňa 17.05.2010, ktorým správca dane na základe výsledkov

daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z pridanej hodnoty

daňového subjektu (ţalobca) za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume

391.437,76 Eur.

..

..Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý v daňovom konaní predloţil správcovi dane

doklady o intrakomunitárnych obchodoch s poľskými spoločnosťami H.. a P.. a maďarskou

spoločnosťou N.N.N. nepreukázal, ţe tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený

z tuzemska do členského štátu EÚ. Štatutárni zástupcovia oboch poľských obchodných

spoločností popreli uzavretie obchodných zmlúv so ţalobcom pričom uviedli, ţe osoby

s ktorými ţalobca konal ako so splnomocnenými zástupcami, boli pre nich neznáme a tvrdili,

ţe splnomocnenie na uzatváranie obchodných zmlúv nemali. Maďarská obchodná spoločnosť

na uvedenej adrese sídlo uţ nemala a jej terajšie sídlo nebolo zistené, pričom od svojho

zaloţenia ţiadne daňové priznania nepodala. Podľa názoru súdu také zistenia oprávnene

spochybnili dôkazy predloţené ţalobcom o uskutočnení intrakomunitárnych obchodov,

a preto poţiadavka správcu dane, aby ţalobca preukázal, ţe tovar bol skutočne odoslaný

z tuzemska, bola oprávnená.

..

..Krajský súd stotoţniac sa s názorom ţalovaného uviedol, ţe pochybnosti správcu dane

4

nemohli byť odstránené iba tvrdením ţalobcu, ţe obchody boli uskutočnené, predloţením

vizitiek a fotokópií identifikačných dokladov bez jednoznačných dôkazov uvedených v § 43

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o DPH“). Ţalobca v konaní nepreukázal skutočné miesto dodania fakturovaného

tovaru, ani spôsob a formu prepravy, ani neuviedol, kto bol reálnym prepravcom.

Medzinárodné prepravné doklady, ktoré ţalobca dodatočne predloţil, sa týkali iného

zdaňovacieho obdobia a prehlásenia o tom, ţe fakturovaný tovar bol odoslaný do členského

štátu EÚ, sú podľa obsahu zmätočné.

..

..Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia

na nové konanie.

..Ţalobca uviedol, ţe v súlade s ustanoveniami § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní sa

v priebehu daňového konania snaţil preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení

intrakomunitárnych obchodov v prípade poľských spoločností, a to jednak návrhmi

na vypočutie p. S., či p. K. (ktorí mali byť oprávnení konať v mene poľských spoločností),

návrhom na porovnanie loga spoločnosti s logom uvedeným na vizitke, ktorú v konaní

predloţil, ako aj predloţením konkrétnych dôkazov, a to rozhodnutia týkajúceho sa zmien

v osobe vlastníka a predmetu činnosti, rozhodnutia o registrácii „podmiotu jako podatnika“ (s

podpisom, pečiatkou), zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku uzavretej medzi spoločnosťou

ţalobcu a poľskou spoločnosťou, fotokópiou občianskeho preukazu p. K., jeho vizitkou,

z ktorej vyplýva, ţe koná za poľskú obchodnú spoločnosť. Správca dane ani ţalovaný

nevykonali ani jeden z navrhovaných dôkazov, pričom neuviedli, prečo ţalobcom predloţené

dôkazy neakceptovali a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadili. Konštatoval, ţe okrem

konateľa môţu za spoločnosť konať aj iné osoby, či uţ na základe zmluvného,

pracovnoprávneho alebo iného vzťahu, pričom je beţnou obchodnou praxou, ţe väčšie

podniky vyuţívajú sluţby obchodných zástupcov, či dokonca rôzne sprostredkovateľské

agentúry, ktoré za nich konajú. V prípade, ţe tieto osoby konajú podvodným spôsobom, nemá

táto skutočnosť za následok neplatnosť takýchto právnych úkonov okrem prípadov, ţe druhá

strana vedela alebo mala vedieť, ţe tieto osoby konajú bez oprávnenia na predmetné právne

5

úkony.

..Skutočnosti, ţe maďarská spoločnosť N.N.N. nesídli na adrese sídla spoločnosti, spoločnosť

neoznámila zámer vykonávať obchodnú alebo priemyselnú činnosť v rámci oblasti pôsobnosti

tejto miestnej samosprávy a nepodala ţiadne daňové priznanie finančnému úradu, podľa

ţalobcu nemôţu byť bez ďalšej konfrontácie s dôkazmi ním predloţenými a navrhnutými,

vyhodnotené v jeho neprospech.

..S odkazom na ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH má ţalobca za to, ţe práve ním predloţené

listiny v spojení s navrhovanými dôkazmi sú tzv. inými dokladmi v zmysle predmetného

ustanovenia a sú spôsobilé preukázať splnenie podmienky oslobodenia od dane podľa ust. §

43 zákona o DPH.

..

..Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe námietky v odvolaní korešpondujú

námietkam, ktoré sú obsahom ţaloby, ku ktorým podal ţalovaný svoje stanovisko, na ktorom

zotrváva, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne

správny potvrdil.

..Poukázal na to, ţe správca dane pri určovaní daňovej povinnosti nie je viazaný iba návrhmi

daňového subjektu, ale je na jeho uváţení, či povaţuje niektorú skutočnosť za preukázanú,

alebo navrhne vykonať ďalšie dôkazy. V tomto prípade dôkazy zabezpečené správcom dane

a to prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ako aj predloţené ţalobcom /napr.

výpisy z obchodného registra ohľadom spoločnosti H../ preukazujú, ţe v prípade tohto

daňového subjektu nebol oprávnený konať A. a v prípade daňového subjektu P.., nebol

oprávnený konať T., táto skutočnosť tieţ spochybňuje vypovedaciu schopnosť uzatvorených

komisionárskych a obchodných zmlúv a ktoré povaţoval ţalovaný za dostatočnú na

preukázanie, ţe nedošlo k deklarovanému obchodu. Ţalovaný preto nemal dôvod vypočúvať

ako svedka A. a tieţ T.

..

..Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd podľa , preskúmal

6

v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

..

..Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní, zásada

zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v

súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) V

zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové

konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2

ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada

na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

..Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a

poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové

subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe

ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu

zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.

..

..Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie

daňové konanie.

..

7

..Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre

určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

..

..Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim

..

..Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a

vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového

konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom.

..

..Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom

tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom

štáte.

..

..Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky

oslobodenia od dane podľa odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do

iného členského štátu kópiou faktúry, a

8

..a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným

dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

..

..b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom

alebo osobou ním poverenou,

..

..c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním

poverenej osoby, ţe tovar prepravil do iného členského štátu,

..

..d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o

prijatí platby za tovar.

..

..Podľa § 13 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o DPH miestom dodania tovaru,

..a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar

nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,

začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,

..

..b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom alebo na jeho

účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,

..

9

..c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v

čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

..

..Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. 2008, o výsledku ktorej

vyhotovil protokol č. /Pus zo dňa 7. apríla 2010, ktorý bol so ţalobcom

prerokovaný dňa 10. mája 2010.

..

..Správca dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. 2008

zistil, ţe ţalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oslobodenie od dane

za dodávku mobilných telefónov do Poľska odberateľovi H., U. a P. u. G.. Faktúry obsahovali

odkaz na § 43 zákona o DPH. Správca dane zaslal ţiadosť na medzinárodnú výmenu

daňových informácií na overenie intrakomunitárnych dodávok do členského štátu EÚ, pričom

ţiadal o prešetrenie dodávok mobilných telefónov pre daňový subjekt H.. Poľská daňová

správa oznámila ţe za daňový subjekt bol vypočutý p. W., ktorý uviedol, ţe spoločnosť R.R.

nepozná, o tejto spoločnosti nikdy nepočul, nikdy nenakupoval tovar zmieňovaný na

faktúrach, nikdy sa nekontaktoval s touto spoločnosťou ani nikto sa neskontaktoval s jeho

spoločnosťou, nákup telefónov uskutočňuje od poľských spoločností a nikdy nenakupoval

telefóny od zahraničných spoločností, nadobudol iba príslušenstvo k telefónom, od dvoch

zahraničných dodávateľov z Nemecka a Anglicka, nevie ako spoločnosť R.R. získala

podrobnosti o jeho obchodnej činnosti, môţe sa len domnievať, ţe spoločnosť ich zistila na

jeho webovej stránke, na niekoho kúpnej zmluve, alebo faktúre. Vzhľadom na toto zistenie,

ako aj skutočnosti, ţe ţalobca dokladmi predloţenými ku kontrole hodnoverne a dostatočne

nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodene od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH,

správca dane vyzval ţalobcu na splnenie si dôkaznej povinnosti a predloţene účtovných

a iných dokladov (objednávky, dokumenty týkajúce sa poistenia fakturovaného tovaru,

prepravné listy, doklady o prevzatí tovaru, ktoré by boli schopné preukázať splnenie

podmienok oslobodenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH). Výzvu ţalobca prevzal dňa

17.12.2009, ale nereagoval na ňu a poţadované doklady správcovi dane nepredloţil. Správca

10

dane posúdením týchto skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca hodnoverne nepreukázal

splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, preto

tovar v zmysle predloţených faktúr dodanil slovenskou daňou v hodnote 32.426.058,- Sk.

..Správca dane preveroval aj intrakomunitárne dodávky mobilných telefónov pre poľský

daňový subjekt P., Pl., pričom poľská daňová správa prostredníctvom medzinárodnej výmeny

daňových informácií oznámila, ţe spolumajiteľ spoločnosti popiera, ţe by uskutočnil

transakciu so spoločnosťou R.R., daňový subjekt nepriznal nadobudnutie tovaru. Aj v tomto

prípade správca dane konštatoval, ţe ţalobca hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok

pre uplatnenie oslobodenia od dane a dodanie tovaru v hodnote 16.603.707,- Sk dodanil.

..

..Správca dane tieţ prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií ţiadal

o prešetrenie dodávok strojov pre maďarský daňový subjekt N.N.N. so sídlom H., pričom mu

bolo oznámené maďarskou daňovou správou, ţe tento daňový subjekt na danej adrese nesídli

a je presťahovaný na neznáme miesto. Bola kontaktovaná miestna správa, kde bola prijatá

informácia, ţe spoločnosť N.. neoznámila zámer vykonávať obchodnú alebo priemyselnú

činnosť v rámci oblastí pôsobnosti tejto miestnej správy a spoločnosť neprijala povolenie na

prevádzku podniku. Kontrolóri dňa 10. novembra 2009 uskutočnili miestne šetrenie v sídle

spoločnosti, kde zistili, ţe adresa patrí spoločnosti M., ktorá poskytuje sídlo pre ďalšie

spoločnosti. Zamestnankyňa tejto spoločnosti vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, ţe bola

v kontakte so spoločnosťou N.. a do II. štvrťroka 2009 vyzdvihovala osobne poštu. Ďalej

uviedla, ţe táto spoločnosť nikdy neuskutočňovala ţiadne obchodné aktivity na tejto adrese.

Ďalej bolo zistené, ţe od svojho zaloţenia táto spoločnosť nepodala ţiadne daňové priznanie

finančnému úradu. Správca dane tieţ aj v tomto prípade z dôvodu nesplnenia si dôkaznej

povinnosti ţalobcu dospel k záveru, ţe tento hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre

uplatnenie oslobodenia od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH, a preto dodanie tovaru (desať

faktúr za dodanie strojov – Volvo, Man, Krone, Kögel, MB Actros) s oslobodením vo výške

13.035.779,- Sk dodanil.

..

..Ţalobca ani k jednej faktúre nepriloţil doklady, ktoré by nasvedčovali tomu, ako, kým, kedy

11

bola preprava tovaru vykonaná, resp. kto tovar prevzal a nebolo preukázané ani inými

dokladmi, ktoré by potvrdili, ţe tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu.

..

..Na základe týchto poznatkov správca dane dôvodne aj podľa názoru odvolacieho súdu

dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 43 ods. 5 zákona

o DPH a vydanie dodatočného platobného výmeru č. 728/230/13364/10Hliv zo dňa 17. mája

2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní správca dane vyrubil

ţalobcovi daň z pridanej hodnoty, a to rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

III. štvrťrok 2008 v sume 391.437,76 Eur, nie je v rozpore so zákonom.

..

..Pokiaľ ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane

a poukázal na to, ţe správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia

od dane z pridanej hodnoty, nevychádzal len z predloţených faktúr, ale vykonal dokazovanie

na zistenie, či predloţené faktúry odráţajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad,

konal a rozhodol vecne správne. Skutočnosti týkajúce sa predloţených faktúr, a obchodných

vzťahov medzi ţalobcom a poľskými daňovými subjektmi a maďarským daňovým subjektom,

boli preverované formou medzinárodnej výmeny daňových informácií a po zistení, ţe ţalobca

nepreukázal predloţenými dokladmi splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, ani po

vyzvaní na splnenie si dôkaznej povinnosti a predloţenie účtovných dokladov a iných

dokladov (objednávky, dokumenty týkajúce sa poistenia fakturovaného tovaru, potvrdenia

o prijatí tovaru odberateľom, prepravné listy, doklady o prevzatí tovaru), ktoré by boli

schopné preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ust. § 43 ods. 5 zákona

o DPH, správne – daňové orgány rozhodli spôsobom, ktorý im zákon umoţňoval.

..

..Vychádzajúc z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní, splnenie podmienok pre oslobodenie

od dane preukazuje daňový subjekt, pričom preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na

správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní,

alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako

12

aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených

daňovým subjektom. Je pritom potrebné poukázať na to, ţe dôkazná povinnosť daňového

subjektu je pre platiteľa dane aj významným právom, ktoré ţalobca nevyuţil tým, ţe

nepredloţil v daňovom konaní také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia

o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach.

..

..Ţalobca ţalovanému okrem faktúr predloţil správcovi dane len príjmové pokladničné

doklady, ktoré neobsahujú ani meno, ani podpis osoby, ktorá mala hotovosť prijať,

a neobsahujú ani meno a podpis osoby, od ktorej mala byť hotovosť prijatá, preto tieto

dokumenty nie sú schopné preukázať skutočné naplnenie odplatného vzťahu medzi

odberateľom a dodávateľom. Predloţené „prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru

zo Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ“ sú zmätočné, lebo obsahujú označenie

kupujúceho R.R. a predávajúceho poľský a maďarský daňový subjekt, obsahujú podpis

a pečiatku ţalobcu ako kupujúceho a jeho prehlásenie, obsah ktorého je v rozpore

s predloţenými faktúrami. Predloţené prehlásenia nie sú preto schopné preukázať dodanie

a prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ.

..Z obsahu priloţenej dokumentácie ma odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca počas daňovej

kontroly, ani na výzvu správcu dane nepredloţil ţiadne iné doklady týkajúce sa prepravy

fakturovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný do iného členského štátu.

..

..Pokiaľ ţalobca v odvolaní uvádzal, ţe je beţnou obchodnou praxou, ak väčšie podniky

konajú prostredníctvom obchodných zástupcov, resp. prostredníctvom sprostredkovateľských

agentúr a v prípade, ţe tieto osoby konajú podvodným spôsobom, nemá táto skutočnosť za

následok neplatnosť takýchto právnych úkonov okrem prípadov, ţe druhá strana vedela alebo

mala vedieť, ţe tieto osoby konajú bez oprávnenia na predmetné právne úkony tak, ako to

uvádza , v znení neskorších predpisov, odvolací

súd dáva do pozornosti, ţe ak ţalobca chcel preukázať oprávnenie osôb, s ktorými konal,

vizitkami, ako podnikateľ mal mať vedomosť, ţe vizitka nie je spôsobilá vierohodným

spôsobom preukázať oprávnenie osoby konať v mene obchodnej spoločnosti.

13

..

..Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v konaní ani nevyskytla zásadná

právna otázka posúdenia a rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt (dodávateľ

tovaru z tuzemska do iného členského štátu).

..

..Podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich

bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska

do iného členského štátu. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje)

ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti daňového

subjektu. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby daňový subjekt,

ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre toto

oslobodenie stanovil zákon. Pokiaľ si ţalobca uplatňuje nárok na oslobodenie od dane

za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, musí byť schopný preukázať skutočné

naplnenie odplatného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, ţe odplatný obchod bol

reálne uskutočnený, t.j. tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený z tuzemska

do členského štátu EÚ a nadobudla ho osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte.

..

..Zo zistení správcu dane je preukázané, ţe v tvrdeniach ţalobcu vznikli nezrovnalosti, keď

nebolo preukázané reálne miesto dodania fakturovaného tovaru, ani forma a spôsob prepravy,

ani kto bol reálnym prepravcom fakturovaného tovaru. Príjmové pokladničné doklady, ktoré

okrem faktúr správcovi dane ţalobca predloţil, neobsahujú ani meno ani podpis osoby, ktorá

mala hotovosť prijať a neobsahujú ani meno ani podpis osoby, od ktorej mala byť hotovosť

prijatá, preto nie sú schopné preukázať naplnenie odplatného vzťahu medzi odberateľom

a dodávateľom. Predloţené „Prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky

do iného členského štátu EÚ“, sú zmätočné, lebo obsahujú označenie subjektov – kupujúci: R.

(ţalobca) a predávajúci: poľský a maďarský daňový subjekt, obsahujú podpis a počiatku

ţalobcu ako kupujúceho a jeho prehlásenie, obsah ktorého je v rozpore s predloţenými

faktúrami. Daňový subjekt počas daňovej kontroly, ani na výzvu správcu dane nepredloţil

14

ţiadne iné doklady týkajúce sa prepravy fakturovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný do

iného členského štátu, ani neuviedol ţiadnu konkrétnu osobu, ktorá by jeho tvrdenia potvrdila.

..

..Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane svoj záver, ţe dodanie predmetného

tovaru z tuzemska do iného členského štátu, za ktoré si ţalobca uplatnil oslobodenie od dane,

nie je preukázané, podloţil skutkovými zisteniami s konkrétnym odkazom na vykonané

dôkazy a ich obsah, ktoré vyhodnotil a dostatočne zdôvodnil.

..

..Návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré ţalobca uvádzal aţ v odvolaní proti rozsudku krajského

súdu, nie sú dodatočne spôsobilé preukázať nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane

vydaného v daňovom konaní.

..

..Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ) v dôsledku čoho

nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v

súlade so zákonom.

..Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v

konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie dane v zmysle ust.

§ 43 ods. 5 zákona o DPH. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8

zákona o správe daní.

..

.. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach ako vecne správny podľa veta druhá a

15

potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

..

..O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa á contr., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania nepatrí.

..

..

..P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

..

..

..V Bratislave 28. augusta 2012

..

..

..JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

..predsedníčka senátu

..

..

16

..Za správnosť vyhotovenia:

..Andrea Jánošíková

..

.