Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
454/386442.6d74b2.pdf
PDF · 164.18 KB
No categories available
4Sžf/1/2012
Najvyšší súd 4Sžf/1/2012
Slovenskej republiky
..
..
..ROZSUDOK
..V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
..
..
.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej
veci ţalobcu: R.R., U., právne zastúpeného JUDr. L., advokátom, so sídlom H., proti
ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, 975 04 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: I/223/13514-
88016/2010/990057-r zo dňa 10. augusta 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19754/2010-85 zo dňa 8. septembra 2011, takto
..
..r o z h o d o l :
..
..
..Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/19754/2010-85 zo dňa 8. septembra 2011 p o t v r d z u j e.
..
.. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
..
..
O d ô v o d n e n i e
..
..
..Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/223/13514-88016/2010/990057-r zo dňa 10. augusta
2010, o potvrdení dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Roţňava
č. 698/230/13364/10/Hliv zo dňa 17.05.2010, ktorým správca dane na základe výsledkov
daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z pridanej hodnoty
daňového subjektu (ţalobca) za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume
391.437,76 Eur.
..
..Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý v daňovom konaní predloţil správcovi dane
doklady o intrakomunitárnych obchodoch s poľskými spoločnosťami H.. a P.. a maďarskou
spoločnosťou N.N.N. nepreukázal, ţe tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do členského štátu EÚ. Štatutárni zástupcovia oboch poľských obchodných
spoločností popreli uzavretie obchodných zmlúv so ţalobcom pričom uviedli, ţe osoby
s ktorými ţalobca konal ako so splnomocnenými zástupcami, boli pre nich neznáme a tvrdili,
ţe splnomocnenie na uzatváranie obchodných zmlúv nemali. Maďarská obchodná spoločnosť
na uvedenej adrese sídlo uţ nemala a jej terajšie sídlo nebolo zistené, pričom od svojho
zaloţenia ţiadne daňové priznania nepodala. Podľa názoru súdu také zistenia oprávnene
spochybnili dôkazy predloţené ţalobcom o uskutočnení intrakomunitárnych obchodov,
a preto poţiadavka správcu dane, aby ţalobca preukázal, ţe tovar bol skutočne odoslaný
z tuzemska, bola oprávnená.
..
..Krajský súd stotoţniac sa s názorom ţalovaného uviedol, ţe pochybnosti správcu dane
nemohli byť odstránené iba tvrdením ţalobcu, ţe obchody boli uskutočnené, predloţením
vizitiek a fotokópií identifikačných dokladov bez jednoznačných dôkazov uvedených v § 43
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“). Ţalobca v konaní nepreukázal skutočné miesto dodania fakturovaného
tovaru, ani spôsob a formu prepravy, ani neuviedol, kto bol reálnym prepravcom.
Medzinárodné prepravné doklady, ktoré ţalobca dodatočne predloţil, sa týkali iného
zdaňovacieho obdobia a prehlásenia o tom, ţe fakturovaný tovar bol odoslaný do členského
štátu EÚ, sú podľa obsahu zmätočné.
..
..Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia
na nové konanie.
..Ţalobca uviedol, ţe v súlade s ustanoveniami § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní sa
v priebehu daňového konania snaţil preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení
intrakomunitárnych obchodov v prípade poľských spoločností, a to jednak návrhmi
na vypočutie p. S., či p. K. (ktorí mali byť oprávnení konať v mene poľských spoločností),
návrhom na porovnanie loga spoločnosti s logom uvedeným na vizitke, ktorú v konaní
predloţil, ako aj predloţením konkrétnych dôkazov, a to rozhodnutia týkajúceho sa zmien
v osobe vlastníka a predmetu činnosti, rozhodnutia o registrácii „podmiotu jako podatnika“ (s
podpisom, pečiatkou), zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku uzavretej medzi spoločnosťou
ţalobcu a poľskou spoločnosťou, fotokópiou občianskeho preukazu p. K., jeho vizitkou,
z ktorej vyplýva, ţe koná za poľskú obchodnú spoločnosť. Správca dane ani ţalovaný
nevykonali ani jeden z navrhovaných dôkazov, pričom neuviedli, prečo ţalobcom predloţené
dôkazy neakceptovali a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadili. Konštatoval, ţe okrem
konateľa môţu za spoločnosť konať aj iné osoby, či uţ na základe zmluvného,
pracovnoprávneho alebo iného vzťahu, pričom je beţnou obchodnou praxou, ţe väčšie
podniky vyuţívajú sluţby obchodných zástupcov, či dokonca rôzne sprostredkovateľské
agentúry, ktoré za nich konajú. V prípade, ţe tieto osoby konajú podvodným spôsobom, nemá
táto skutočnosť za následok neplatnosť takýchto právnych úkonov okrem prípadov, ţe druhá
strana vedela alebo mala vedieť, ţe tieto osoby konajú bez oprávnenia na predmetné právne
úkony.
..Skutočnosti, ţe maďarská spoločnosť N.N.N. nesídli na adrese sídla spoločnosti, spoločnosť
neoznámila zámer vykonávať obchodnú alebo priemyselnú činnosť v rámci oblasti pôsobnosti
tejto miestnej samosprávy a nepodala ţiadne daňové priznanie finančnému úradu, podľa
ţalobcu nemôţu byť bez ďalšej konfrontácie s dôkazmi ním predloţenými a navrhnutými,
vyhodnotené v jeho neprospech.
..S odkazom na ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH má ţalobca za to, ţe práve ním predloţené
listiny v spojení s navrhovanými dôkazmi sú tzv. inými dokladmi v zmysle predmetného
ustanovenia a sú spôsobilé preukázať splnenie podmienky oslobodenia od dane podľa ust. §
43 zákona o DPH.
..
..Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe námietky v odvolaní korešpondujú
námietkam, ktoré sú obsahom ţaloby, ku ktorým podal ţalovaný svoje stanovisko, na ktorom
zotrváva, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne
správny potvrdil.
..Poukázal na to, ţe správca dane pri určovaní daňovej povinnosti nie je viazaný iba návrhmi
daňového subjektu, ale je na jeho uváţení, či povaţuje niektorú skutočnosť za preukázanú,
alebo navrhne vykonať ďalšie dôkazy. V tomto prípade dôkazy zabezpečené správcom dane
a to prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ako aj predloţené ţalobcom /napr.
výpisy z obchodného registra ohľadom spoločnosti H../ preukazujú, ţe v prípade tohto
daňového subjektu nebol oprávnený konať A. a v prípade daňového subjektu P.., nebol
oprávnený konať T., táto skutočnosť tieţ spochybňuje vypovedaciu schopnosť uzatvorených
komisionárskych a obchodných zmlúv a ktoré povaţoval ţalovaný za dostatočnú na
preukázanie, ţe nedošlo k deklarovanému obchodu. Ţalovaný preto nemal dôvod vypočúvať
ako svedka A. a tieţ T.
..
..Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP, preskúmal
v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
..
..Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní, zásada
zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) V
zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje
v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové
konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2
ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy
a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
..Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a
poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové
subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe
ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.
..
..Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie.
..
..Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
..
..Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim
..
..Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom.
..
..Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom
štáte.
..
..Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do
iného členského štátu kópiou faktúry, a
..a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným
dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
..
..b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou,
..
..c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním
poverenej osoby, ţe tovar prepravil do iného členského štátu,
..
..d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o
prijatí platby za tovar.
..
..Podľa § 13 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o DPH miestom dodania tovaru,
..a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný,
začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,
..
..b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom alebo na jeho
účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,
..
..c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
..
..Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného
administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. 2008, o výsledku ktorej
vyhotovil protokol č. 728/320/8945/2010/Pus zo dňa 7. apríla 2010, ktorý bol so ţalobcom
prerokovaný dňa 10. mája 2010.
..
..Správca dane pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. 2008
zistil, ţe ţalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oslobodenie od dane
za dodávku mobilných telefónov do Poľska odberateľovi H., U. a P. u. G.. Faktúry obsahovali
odkaz na § 43 zákona o DPH. Správca dane zaslal ţiadosť na medzinárodnú výmenu
daňových informácií na overenie intrakomunitárnych dodávok do členského štátu EÚ, pričom
ţiadal o prešetrenie dodávok mobilných telefónov pre daňový subjekt H.. Poľská daňová
správa oznámila ţe za daňový subjekt bol vypočutý p. W., ktorý uviedol, ţe spoločnosť R.R.
nepozná, o tejto spoločnosti nikdy nepočul, nikdy nenakupoval tovar zmieňovaný na
faktúrach, nikdy sa nekontaktoval s touto spoločnosťou ani nikto sa neskontaktoval s jeho
spoločnosťou, nákup telefónov uskutočňuje od poľských spoločností a nikdy nenakupoval
telefóny od zahraničných spoločností, nadobudol iba príslušenstvo k telefónom, od dvoch
zahraničných dodávateľov z Nemecka a Anglicka, nevie ako spoločnosť R.R. získala
podrobnosti o jeho obchodnej činnosti, môţe sa len domnievať, ţe spoločnosť ich zistila na
jeho webovej stránke, na niekoho kúpnej zmluve, alebo faktúre. Vzhľadom na toto zistenie,
ako aj skutočnosti, ţe ţalobca dokladmi predloţenými ku kontrole hodnoverne a dostatočne
nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodene od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH,
správca dane vyzval ţalobcu na splnenie si dôkaznej povinnosti a predloţene účtovných
a iných dokladov (objednávky, dokumenty týkajúce sa poistenia fakturovaného tovaru,
prepravné listy, doklady o prevzatí tovaru, ktoré by boli schopné preukázať splnenie
podmienok oslobodenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH). Výzvu ţalobca prevzal dňa
17.12.2009, ale nereagoval na ňu a poţadované doklady správcovi dane nepredloţil. Správca
10 4Sţf/1/2012
dane posúdením týchto skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca hodnoverne nepreukázal
splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, preto
tovar v zmysle predloţených faktúr dodanil slovenskou daňou v hodnote 32.426.058,- Sk.
..Správca dane preveroval aj intrakomunitárne dodávky mobilných telefónov pre poľský
daňový subjekt P., Pl., pričom poľská daňová správa prostredníctvom medzinárodnej výmeny
daňových informácií oznámila, ţe spolumajiteľ spoločnosti popiera, ţe by uskutočnil
transakciu so spoločnosťou R.R., daňový subjekt nepriznal nadobudnutie tovaru. Aj v tomto
prípade správca dane konštatoval, ţe ţalobca hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok
pre uplatnenie oslobodenia od dane a dodanie tovaru v hodnote 16.603.707,- Sk dodanil.
..
..Správca dane tieţ prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií ţiadal
o prešetrenie dodávok strojov pre maďarský daňový subjekt N.N.N. so sídlom H., pričom mu
bolo oznámené maďarskou daňovou správou, ţe tento daňový subjekt na danej adrese nesídli
a je presťahovaný na neznáme miesto. Bola kontaktovaná miestna správa, kde bola prijatá
informácia, ţe spoločnosť N.. neoznámila zámer vykonávať obchodnú alebo priemyselnú
činnosť v rámci oblastí pôsobnosti tejto miestnej správy a spoločnosť neprijala povolenie na
prevádzku podniku. Kontrolóri dňa 10. novembra 2009 uskutočnili miestne šetrenie v sídle
spoločnosti, kde zistili, ţe adresa patrí spoločnosti M., ktorá poskytuje sídlo pre ďalšie
spoločnosti. Zamestnankyňa tejto spoločnosti vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, ţe bola
v kontakte so spoločnosťou N.. a do II. štvrťroka 2009 vyzdvihovala osobne poštu. Ďalej
uviedla, ţe táto spoločnosť nikdy neuskutočňovala ţiadne obchodné aktivity na tejto adrese.
Ďalej bolo zistené, ţe od svojho zaloţenia táto spoločnosť nepodala ţiadne daňové priznanie
finančnému úradu. Správca dane tieţ aj v tomto prípade z dôvodu nesplnenia si dôkaznej
povinnosti ţalobcu dospel k záveru, ţe tento hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre
uplatnenie oslobodenia od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH, a preto dodanie tovaru (desať
faktúr za dodanie strojov – Volvo, Man, Krone, Kögel, MB Actros) s oslobodením vo výške
13.035.779,- Sk dodanil.
..
..Ţalobca ani k jednej faktúre nepriloţil doklady, ktoré by nasvedčovali tomu, ako, kým, kedy
11 4Sţf/1/2012
bola preprava tovaru vykonaná, resp. kto tovar prevzal a nebolo preukázané ani inými
dokladmi, ktoré by potvrdili, ţe tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu.
..
..Na základe týchto poznatkov správca dane dôvodne aj podľa názoru odvolacieho súdu
dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 43 ods. 5 zákona
o DPH a vydanie dodatočného platobného výmeru č. 728/230/13364/10Hliv zo dňa 17. mája
2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní správca dane vyrubil
ţalobcovi daň z pridanej hodnoty, a to rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
III. štvrťrok 2008 v sume 391.437,76 Eur, nie je v rozpore so zákonom.
..
..Pokiaľ ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane
a poukázal na to, ţe správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia
od dane z pridanej hodnoty, nevychádzal len z predloţených faktúr, ale vykonal dokazovanie
na zistenie, či predloţené faktúry odráţajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad,
konal a rozhodol vecne správne. Skutočnosti týkajúce sa predloţených faktúr, a obchodných
vzťahov medzi ţalobcom a poľskými daňovými subjektmi a maďarským daňovým subjektom,
boli preverované formou medzinárodnej výmeny daňových informácií a po zistení, ţe ţalobca
nepreukázal predloţenými dokladmi splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, ani po
vyzvaní na splnenie si dôkaznej povinnosti a predloţenie účtovných dokladov a iných
dokladov (objednávky, dokumenty týkajúce sa poistenia fakturovaného tovaru, potvrdenia
o prijatí tovaru odberateľom, prepravné listy, doklady o prevzatí tovaru), ktoré by boli
schopné preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ust. § 43 ods. 5 zákona
o DPH, správne – daňové orgány rozhodli spôsobom, ktorý im zákon umoţňoval.
..
..Vychádzajúc z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní, splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane preukazuje daňový subjekt, pričom preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní,
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako
12 4Sţf/1/2012
aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených
daňovým subjektom. Je pritom potrebné poukázať na to, ţe dôkazná povinnosť daňového
subjektu je pre platiteľa dane aj významným právom, ktoré ţalobca nevyuţil tým, ţe
nepredloţil v daňovom konaní také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia
o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach.
..
..Ţalobca ţalovanému okrem faktúr predloţil správcovi dane len príjmové pokladničné
doklady, ktoré neobsahujú ani meno, ani podpis osoby, ktorá mala hotovosť prijať,
a neobsahujú ani meno a podpis osoby, od ktorej mala byť hotovosť prijatá, preto tieto
dokumenty nie sú schopné preukázať skutočné naplnenie odplatného vzťahu medzi
odberateľom a dodávateľom. Predloţené „prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru
zo Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ“ sú zmätočné, lebo obsahujú označenie
kupujúceho R.R. a predávajúceho poľský a maďarský daňový subjekt, obsahujú podpis
a pečiatku ţalobcu ako kupujúceho a jeho prehlásenie, obsah ktorého je v rozpore
s predloţenými faktúrami. Predloţené prehlásenia nie sú preto schopné preukázať dodanie
a prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ.
..Z obsahu priloţenej dokumentácie ma odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca počas daňovej
kontroly, ani na výzvu správcu dane nepredloţil ţiadne iné doklady týkajúce sa prepravy
fakturovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný do iného členského štátu.
..
..Pokiaľ ţalobca v odvolaní uvádzal, ţe je beţnou obchodnou praxou, ak väčšie podniky
konajú prostredníctvom obchodných zástupcov, resp. prostredníctvom sprostredkovateľských
agentúr a v prípade, ţe tieto osoby konajú podvodným spôsobom, nemá táto skutočnosť za
následok neplatnosť takýchto právnych úkonov okrem prípadov, ţe druhá strana vedela alebo
mala vedieť, ţe tieto osoby konajú bez oprávnenia na predmetné právne úkony tak, ako to
uvádza zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, odvolací
súd dáva do pozornosti, ţe ak ţalobca chcel preukázať oprávnenie osôb, s ktorými konal,
vizitkami, ako podnikateľ mal mať vedomosť, ţe vizitka nie je spôsobilá vierohodným
spôsobom preukázať oprávnenie osoby konať v mene obchodnej spoločnosti.
13 4Sţf/1/2012
..
..Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v konaní ani nevyskytla zásadná
právna otázka posúdenia a rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt (dodávateľ
tovaru z tuzemska do iného členského štátu).
..
..Podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje)
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti daňového
subjektu. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby daňový subjekt,
ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre toto
oslobodenie stanovil zákon. Pokiaľ si ţalobca uplatňuje nárok na oslobodenie od dane
za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, musí byť schopný preukázať skutočné
naplnenie odplatného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, ţe odplatný obchod bol
reálne uskutočnený, t.j. tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený z tuzemska
do členského štátu EÚ a nadobudla ho osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte.
..
..Zo zistení správcu dane je preukázané, ţe v tvrdeniach ţalobcu vznikli nezrovnalosti, keď
nebolo preukázané reálne miesto dodania fakturovaného tovaru, ani forma a spôsob prepravy,
ani kto bol reálnym prepravcom fakturovaného tovaru. Príjmové pokladničné doklady, ktoré
okrem faktúr správcovi dane ţalobca predloţil, neobsahujú ani meno ani podpis osoby, ktorá
mala hotovosť prijať a neobsahujú ani meno ani podpis osoby, od ktorej mala byť hotovosť
prijatá, preto nie sú schopné preukázať naplnenie odplatného vzťahu medzi odberateľom
a dodávateľom. Predloţené „Prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky
do iného členského štátu EÚ“, sú zmätočné, lebo obsahujú označenie subjektov – kupujúci: R.
(ţalobca) a predávajúci: poľský a maďarský daňový subjekt, obsahujú podpis a počiatku
ţalobcu ako kupujúceho a jeho prehlásenie, obsah ktorého je v rozpore s predloţenými
faktúrami. Daňový subjekt počas daňovej kontroly, ani na výzvu správcu dane nepredloţil
14 4Sţf/1/2012
ţiadne iné doklady týkajúce sa prepravy fakturovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný do
iného členského štátu, ani neuviedol ţiadnu konkrétnu osobu, ktorá by jeho tvrdenia potvrdila.
..
..Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane svoj záver, ţe dodanie predmetného
tovaru z tuzemska do iného členského štátu, za ktoré si ţalobca uplatnil oslobodenie od dane,
nie je preukázané, podloţil skutkovými zisteniami s konkrétnym odkazom na vykonané
dôkazy a ich obsah, ktoré vyhodnotil a dostatočne zdôvodnil.
..
..Návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré ţalobca uvádzal aţ v odvolaní proti rozsudku krajského
súdu, nie sú dodatočne spôsobilé preukázať nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane
vydaného v daňovom konaní.
..
..Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP) v dôsledku čoho
nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v
súlade so zákonom.
..Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v
konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie dane v zmysle ust.
§ 43 ods. 5 zákona o DPH. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8
zákona o správe daní.
..
.. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP
15 4Sţf/1/2012
potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
..
..O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP á contr., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania nepatrí.
..
..
..P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
..
..
..V Bratislave 28. augusta 2012
..
..
..JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
..predsedníčka senátu
..
..
16 4Sţf/1/2012
..Za správnosť vyhotovenia:
..Andrea Jánošíková
..
.