Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/11/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A. T. P., s. r. o., M., X. B.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. A. C., advokátkou, N., X. Z., proti ţalovanej JUDr. D. G., K.,

M., správkyni konkurznej podstaty úpadcu G. J., J., B., X. Ţ., IČO: X., za účasti vedľajšieho

účastníka M.. H., a. s., P., X. B., zastúpeného JUDr. P. S., advokátom, M., X. B., o vylúčenie

veci z konkurznej podstaty úpadcu vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.

zn. , na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. -497 z 20. decembra 2011, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -497

z 20. decembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky /ako súd odvolací/ uznesením č. k. 30bo/50/2011-

497 z 20. decembra 2011 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-439 z 22. februára 2011. Zrušeným uznesením krajský súd prerušil konanie

o vylúčenie veci /nehnuteľností/ zo spisu konkurznej podstaty úpadcu G. J., do právoplatného

skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Ţiline pod sp. zn. , pretoţe sa

v tomto konaní vyrieši otázka vlastníckeho práva, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie

krajského súdu v prejednávanej veci.

2

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe proti uzneseniu krajského

súdu podala v zákonnej lehote odvolanie ţalovaná, ktoré doplnila podaním z 8. júla 2011.

Poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu a skonštatoval, ţe ţalobca sa

k odvolaniu nevyjadril. Následne uviedol obsah rozhodnutia krajského súdu a odvolania

a uzavrel, ţe vylučovaciu ţalobu je treba odlišovať od ţaloby na určenie vlastníckeho práva.

Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím

o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôţe byť nikdy určený vlastník takéhoto

majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, ţe

správca konkurznej podstaty povaţuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním

ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej

podstaty tak umoţňuje správcovi i jeho následné speňaţovanie. Právnym prostriedkom

ochrany inej osoby /spravidla vlastníka/ proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do

súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia /excindačná/ ţaloba podľa ustanovenia § 19

ods. 2 ZKV.

Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva ţalobcu taktieţ nie je vţdy takou

právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu

majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Do konkurznej podstaty náleţí nielen

majetok, ktorý dlţníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu, alebo ktorý nadobudol počas

konkurzu, ale i majetok, ktorého vlastníkom je síce osoba odlišná od úpadcu, avšak právne

úkony dlţníka /úpadcu/ týkajúce sa tohto majetku /na základe ktorých dlţník tento majetok

previedol na iné osoby/ sú voči veriteľom neúčinné /§ 15 ZKV/. Pokiaľ by právny úkon

dlţníka voči jeho veriteľom bol neúčinný, neznamená to súčasne, ţe by takýto právny úkon

dlţníka bol neplatným úkonom. Vlastníkom veci zahrnutej do konkurznej podstaty v dôsledku

neúčinnosti právneho úkonu dlţníka zostáva navonok stále osoba, ktorá vec od dlţníka

nadobudla. Všeobecným dôsledkom neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva je i odpadnutie

účinkov prevodu vlastníckeho práva, a to ako účinkov zániku vlastníctva /na strane prevodcu/,

tak i účinkov nadobudnutia vlastníctva /na strane nadobúdateľa/. V zásade platí, ţe vlastníctvo

k vylučovanej veci súd rieši ako otázku predbeţnú, v dôsledku čoho neboli splnené

podmienky na prerušenie konania podľa ustanovenia a preto

najvyšší súd napadnuté uznesenie podľa zrušil.

Ţalobca sa s uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu neuspokojil a podal proti nemu

dovolanie z dôvodov podľa – v konaní došlo k vade uvedenej

v a podľa – konanie je postihnuté inou

3

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, ţe o vadu, ktorá je

z hľadiska ustanovenia významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Odňatie moţnosti konať pred sudom spočíva podľa ţalobcu v úplnom

znemoţnení realizácie procesných práv ţalobcu postupom odvolacieho súdu.

Konštatovanie odvolacieho súdu, ţe ţalobca sa k odvolaniu nevyjadril nie je správne,

nakoľko ţalobca sa k odvolaniu ţalovanej vyjadril podaním z 26. 05. 2011, preukázateľne

doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 15. 06. 2011, čoho dôkazom je údaj na

doloţenej doručenke. Neevidovanie ţalobcovho vyjadrenia k odvolaniu, mala za následok, ţe

odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťami a argumentmi ţalobcu v uvedenom

vyjadrení. na viacerých miestach garantuje účastníkom

súdneho konania pravo vyjadriť sa ku všetkým skutkovým a právnym otázkam. Tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdov sa riadne vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré

účastníci konania uviedli a ktoré majú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam.

Odignorovanie vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej odvolacím súdom pri

vydávaní rozhodnutia je podľa ţalobcu aj porušením princípu kontradiktórnosti a princípu

rovnosti zbraní /keďţe ţalovaná ako aj vedľajší účastník sa k veci vyjadrili/ ako základných

definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie / aţ 50 Slovenskej

republiky/. Uvedeným postupom odvolacieho súdu sa ţalobcovi odňalo jeho základné právo

vyjadriť sa k podanému návrhu a tak argumentovať voči všetkým skutkovým a právnym

skutočnostiam. Toto pochybenie malo taktieţ za následok, ţe odvolací súd sa v napadnutom

rozhodnutí vôbec nevysporiadal s argumentáciou ţalobcu, čím tieţ porušil ţalobcove právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V dôsledku takéhoto postupu odvolacieho súdu je

konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, zaťaţené vadou,

spôsobujúcou jeho nezákonnosť. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na

nové konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na ustanovenie

v zmysle ktorého, len ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej sú účastníci

súdom vyzvaní, aby sa k doručenému odvolaniu vyjadrili. So zreteľom na uvedené je potom

právne bezvýznamné, či sa účastník vyjadril alebo nevyjadril k odvolaniu, ktoré nesmeruje

proti rozhodnutiu vo veci samej.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací / /, po zistení,

ţe dovolanie je prípustné / /, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu

stanovenom a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa / /. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu upravujú ustanovenia aţ

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu o prerušení konania.

Prípustnosť dovolania proti takému rozhodnutiu nevyplýva z ustanovenia

Dovolací súd preto skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v a

ods. 1 Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovia nie je predmet konania významný. Ak rozhodnutie trpí

niektorou z vád uvedených v dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu

i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Rovnako postupuje i v prípade, ak dovolanie nie

je v zmysle a prípustné. Pri skúmaní či konanie, v ktorom bolo vydané

napadnuté uznesenie, nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymedzených v § 237

, sa bolo potrebné zaoberať otázkou opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, podľa

ktorého mu v prejednávanej veci bola odňatá moţnosť konať súdom / /,

keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o prerušení konania zrušil, pričom sa

nevysporiadal so skutočnosťami a argumentmi ţalobcu uvedenými v jeho vyjadrení

k odvolaniu zo dňa 26. 05. 2011, čím sa mu odňalo jeho základné právo vyjadriť sa

k podanému návrhu a tak argumentovať voči všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam.

Podľa ustálenej judikatúry súdov odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle

ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd /sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

II. ÚS 174/2004/.

5

Podľa kaţdý sa môţe domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci

uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom

predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu /sp. zn.

I. ÚS 4/1994/.

Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II.

ÚS 116/2009, sp. zn. , sp. zn. ) vyţaduje, aby kaţdej

procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré

ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície – proti jej protistrane (napr. Nideröst -

Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 -

1). Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo

na kontradiktóme konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť, nielen

predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými

dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené (účastníkmi), alebo zabezpečené (súdom)

s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim ( M. a ďalší proti Českej republike,

č. 61811/00, K. a ďalší proti Českej republike, č. 35376/97, 3. marec 2000). Za súčasť práva

na spravodlivý proces je treba preto povaţovať právo účastníkov konania na doručenie

procesných vyjadrení ostatných účastníkov.

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 27. apríla 2010 vo veci H. a ďalší proti

Slovenskej republike uviedol, ţe „...význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým

účastníkom konania spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo

výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré

by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.“ Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému

účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore

6

s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý

proces.

v článku 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní

pred súdom. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní ako prirodzený dôsledok rovnosti

všetkých občanov bliţšie charakterizuje prvá veta , podľa ktorého účastníci majú

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Pod rovnakým postavením účastníkov

moţno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces.

Poţiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre kaţdú stranu

v procese mať rovnakú moţnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať moţnosť

podstatnej výhody voči protistrane.

Zásada rovnosti účastníkov vyţaduje, aby jej uplatňovanie bolo koherentné vo

všetkých štádiách občianskeho súdneho konania. Obaja účastníci majú právo na efektívny

opravný prostriedok a na odvolacie konanie bez faktických a právnych prekáţok.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovanej zo dňa 11. marca

2011 došlo na Krajský súd v Banskej Bystrici 15. júna 2011. Toto vyjadrenie poslal krajský

súd podaním zo 16. júna 2011 /č. l. 487/ na vedomie ţalovanej. Ţalovaná sa k uvedenému

podaniu ţalobcu vyjadrila podaním z 8. júla 2011 /č. l. 473/. Odvolací súd sa podaniami

ţalovanej a vedľajšieho účastníka k odvolaniu vo svojom rozhodnutí zaoberal a toto uviedol

aj do obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia. V danej veci však vyjadrenie ţalobcu

k odvolaniu zostalo opomenuté, v dôsledku čoho musel dovolací súd v tejto súvislosti

konštatovať, ţe odvolacie konanie nie je moţné povaţovať za spravodlivé.

Preto najvyšší súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva ţalobcu na

súdnu ochranu podľa , a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a ţalobcovi bola odňatá moţnosť

konať pred súdom / /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude náleţite vysporiadať sa so všetkými

námietkami ţalobcu uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu.

7

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

5 : 0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. augusta 2012

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.