Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/148/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. K., bývajúcej v B.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,

Ruţová dolina 10, proti ţalovaným 1/ G. G., bývajúcej v B., 2/ Stavebnému bytovému

družstvu Bratislava II, so sídlom v Bratislave, Strojnícka 8, o určenie neplatnosti dohody

o prevode členských práv a o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 26. októbra 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2010 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. júna 2009 č.k. -195 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv

a povinností uzavretej medzi ţalobkyňou ako prevodcom a ţalovanou 1/ ako nadobúdateľkou

zo 4. júna 2001 a uloţenia povinnosti ţalovanej 1/ vysťahovať sa z druţstevného bytu

nachádzajúceho sa na prízemí v B. bez nároku na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti uvedenej dohody o prevode členských práv ( ). Na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobkyňa „oznámenie o odstúpení

od všetkých prevodov bytov“ nedoručila ţalovanej 1/, ale ich adresovala len ţalovanému 2/.

Účinky odstúpenia od zmluvy voči ţalovanej 1/ ako účastníčke dohody zo 4. júna 2001 preto

nenastali. Ţalobkyňa sa nedôvodne dovolávala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu

z dôvodu, ţe pri jej podpisovaní bola uvedená do omylu. Ţalobkyni pri prečítaní, podpísaní

2

a overení dohody musela byť známa skutočnosť, ţe prevádza členské práva k druţstevnému

bytu na ţalovanú 1/ a bola uzrozumená s tým, ţe ak k výmene nedôjde, veci sa uvedú do

pôvodného stavu, takţe omyl je vylúčený. Keďţe zamýšľaný stav výmeny bytov a domu

nebolo moţné dosiahnuť (p. K. od výmeny ustúpila), spätný prevod zodpovedal aj vôli

ţalobkyne tak, ako bol vyjadrený v potvrdení z 1. marca 2001. Právny úkon teda nepovaţoval

za neplatný ani z dôvodu nedostatku váţnosti vôle na strane ţalobkyni. Jej návrhu o určenie

neplatnosti tohto právneho úkonu preto nevyhovel. Za nedôvodný povaţoval aj jej návrh

o vypratanie bytu, lebo ţalobkyňa ani nebola aktívne legitimovaná na podanie takéhoto

návrhu, keďţe vlastníkom predmetného bytu je ţalovaný 2/. Právne vec posúdil podľa § 37

ods. 1 (ďalej len ), v spojení s a

. O náhrade trov konania rozhodol podľa a úspešnej ţalovanej 1/

priznal náhradu trov konania v sume 423,61 Eur.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom z 26. októbra 2010 sp. zn.

potvrdil rozsudok okresného súdu a rozhodol o náhrade trov odvolacieho

konania. Za správny povaţoval právny názor súd prvého stupňa, podľa ktorého dohoda

o prevode členských práv zo 4. júna 2001 nie je neplatná v dôsledku omylu ţalobkyne pri jej

uzatváraní v zmysle . V súvislosti s platnosťou tohto právneho úkonu podľa

ods. 1 dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, ţe na strane ţalobkyni chýbala

váţnosť vôle a teda úmysel previesť uvedenou dohodu členské práva k druţstevnému bytu

na ţalovanú 1/. Napriek tomuto záveru povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne

správne, avšak z iných dôvodov. Uviedol, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa umoţňujú

dospieť k záveru, ţe dohoda o prevode členských práv k druţstevnému bytu uzavretá medzi

ţalovanou 1/ ako prevodcom a ţalobkyňou ako nadobúdateľkou dňa 19. decembra 2000 bola

simulovaným právnym úkonom, ktorým jej účastníčky chceli zastrieť iný právny úkon, a to

zmluvu o výpoţičke predmetného druţstevného bytu za účelom získania obecného bytu

na Š. Ich skutočná vôľa totiţ nesmerovala k vyvolaniu právnych následkov spojených

s uzavretím tejto dohody v podobe trvalého (časovo neobmedzeného) prevodu členských práv

a povinnosti k druţstevnému bytu zo ţalovanej 1/ na ţalobkyňu. Za neplatnú však povaţoval

aj zmluvu o výpoţičke ako zastretý právny úkon, lebo neobsahovala zákonom poţadované

náleţitosti (ţalobkyňa byt na M. nikdy neuţívala a teda nebola splnená podmienka

prenechania veci do uţívania). Z uvedeného vyvodil, ţe ţalobkyňa, ktorá na základe dohody z

19. decembra 2000 členské práva k predmetnému druţstevnému bytu patriace ţalovanej 1/

nikdy platne nenadobudla, nemohla tieto spätne platne previesť dohodou o prevode

3

členských práv zo 4. júna 2001 na ţalovanú 1/. Aj z tohto dôvodu povaţoval ostatne uvedenú

dohodu za právny úkon neplatný. Keďţe ţalobkyni nesvedčil ţiaden právny titul oprávňujúci

ju k uţívaniu druţstevného bytu v B. dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti dohody o prevode členských práv zo 4. júna 2001 (vyhovením

jej návrhu by sa jej právne postavenie k bytu nezmenilo) a nemôţe byť dôvodný ani jej návrh

na vypratanie bytu. Právne vec posúdil podľa a v spojení

s . Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ţalobu zamietol, povaţoval preto (hoci

z iných dôvodov) za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Dovolanie

odôvodnila tým, ţe rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu podľa ktorého medzi ţalobkyňou

a ţalovanou 1/ malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o výpoţičke. Obidve účastníčky vedeli o tom,

aký právny úkon a s akými právnymi následkami dňa 19. decembra 2000 uzatvárajú.

Ţalovaná 1/ mala úmysel vedome a dobrovoľne previesť členské práva druţstevného bytu

na ţalobkyňu, čo aj platne urobila. V konaní bolo jednoznačne preukázané a potvrdil to aj

odvolací súd, ţe dohoda o prevode členských práv uzatvorená 4. júna 2001 bola neplatná

pre nedostatok váţnosti vôle v zmysle . Navrhla preto, aby dovolací súd

rozsudok krajského zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla mimoriadny opravný prostriedok

ţalobcu zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaný 2/ rovnako navrhol dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Z vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho

dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada uvedená v ; dovolací súd je v zmysle

ods. 1 povinný vţdy skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade konania.

Medzi vady vymenované v patrí aj prípad odňatia moţnosti účastníkovi

pred súdom konať v zmysle Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti

konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých

procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy

priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Medzi takéto práva patrí napr. právo zúčastniť sa pojednávania, podávať návrhy,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo, aby o jeho návrhu, resp. odvolaní príslušný súd

rozhodol a pod. Súdna prax povaţuje za odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom aj

situáciu, ak odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu

toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité

a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce ( R 33/2011).

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Ustanovenie je ustanovením upravujúcim

procesný postup odvolacieho súdu a súčasne určujúcim, či v konkrétnej veci je alebo nie je

zabezpečený spravodlivý súdny proces. Novela vykonaná

s účinnosťou od 15. októbra 2008 vyţaduje v odvolacom konaní

dať moţnosť účastníkom konania vyjadriť sa vţdy, ak odvolací súd uvaţuje, ţe svoje

rozhodnutie zaloţí na iných právnych dôvodoch, ako to urobil súd prvého stupňa. Účelom

prijatia tejto novely bolo, aby sa v praxi zabránilo vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí

tým, ţe účastník bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého

ustanovenia na zistený skutkový stav. Predmetná novela teda posilňuje právo na spravodlivý

proces tým, ţe účastníkovi umoţňuje aţ po samotné rozhodnutie adekvátne argumentovať

a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa sa

neopodstatnene dovolávala relatívnej neplatnosti dohody o prevode členských práv

a povinností druţstevného bytu zo 4. júna 2001 z dôvodu, ţe pri jej podpisovaní bola uvedená

do omylu, ţe tento právny úkon nie je neplatný pre nedostatok váţnosti vôle na strane

ţalobkyni a ţe účinky odstúpenia od tohto právneho úkonu nenastali. Vec posudzoval len

vo vzťahu k vyššie uvedenej dohode a na vec aplikoval ustanovenia ,

ods. 1 v spojení s a .

Odvolací súd síce na vec vzťahoval zhodne, ako súd prvého stupňa, ustanovenie § 37

ods. 1 (tu dospel k opačnému názoru neţ súd prvého stupňa), za určujúce pre svoje

rozhodnutie vo veci však povaţoval iné právne dôvody ako súd prvého stupňa, pričom

v súvislosti s platnosťou dohody o prevode členských práv a povinností zo 4. júna 2001

prejudiciálne posudzoval aj platnosť dohody o prevode členských práv a povinností k tomu

istému bytu z 19. decembra 2000. Na rozdiel od súdu prvého stupňa na vec aplikoval

ustanovenie v spojení s ustanovením . K záveru o neplatnosti

dohody o prevode členských práv a povinností zo 4. júna 2001 dospel z dôvodu, ţe ţalobkyňa

na základe dohody z 19. decembra 2000 členské práva k predmetnému druţstevnému bytu

patriace ţalovanej 1/ nikdy platne nenadobudla a preto nemohla tieto spätne platne previesť

dohodou o prevode členských práv zo 4. júna 2001 na ţalovanú 1/. Ide teda o prípad právneho

úkonu urobeného v rozpore so zásadou, ţe nikto nemôţe na iného previesť viac práv neţ sám

má, ktorý treba povaţovať za neplatný v zmysle . Odvolací súd aj toto zákonné

ustanovenie, hoci ho necitoval, na vec nepochybne aplikoval. Ustanovenia § ,

659 a 37 ods. 2 , ktoré odvolací súd povaţoval pre rozhodnutie vo veci za určujúce, pri

dovtedajšom rozhodovaní veci súdom prvého stupňa neboli pouţité. Odvolací súd mal preto

v súlade s účastníkov konania vyzvať, aby sa k ich moţnému pouţitiu

vyjadrili. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a ţalobkyni nevytvoril

procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup

treba preto hodnotiť ako nesprávny, vykazujúci znaky vady konania v zmysle § 237 písm. f/

Dovolanie ţalobkyne je teda prípustné a zároveň tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( prvá veta ).

Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu

na poţadovanom určení v zmysle je podmienkou úspešnosti určovacej

6

ţaloby. Ak dôvodom zamietnutia ţaloby je nedostatok naliehavého právneho záujmu ţalobcu

na poţadovanom určení, súd uţ neposudzuje vecnú opodstatnenosť určovacej ţaloby

(porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. , , ). Odvolací

súd preto nepostupoval správne, ak sa najskôr zaoberal určovacou ţalobou po vecnej stránke

a po jej vyriešení dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobkyne

na poţadovanom určení a pre tento nedostatok napokon ţalobe o určenie neplatnosti právneho

úkonu nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová