Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
292/385545.28576d.pdf
PDF · 110.33 KB
No categories available
6Cdo/148/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 148/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. K., bývajúcej v B.,
v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,
Ruţová dolina 10, proti ţalovaným 1/ G. G., bývajúcej v B., 2/ Stavebnému bytovému
družstvu Bratislava II, so sídlom v Bratislave, Strojnícka 8, o určenie neplatnosti dohody
o prevode členských práv a o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp.zn. 13 C 240/2002, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 26. októbra 2010 sp.zn. 8 Co 378/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2010 sp.zn. 8 Co 378/2009
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. júna 2009 č.k. 13 C 240/2002-195 zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o prevode členských práv
a povinností uzavretej medzi ţalobkyňou ako prevodcom a ţalovanou 1/ ako nadobúdateľkou
zo 4. júna 2001 a uloţenia povinnosti ţalovanej 1/ vysťahovať sa z druţstevného bytu
nachádzajúceho sa na prízemí v B. bez nároku na náhradný byt alebo náhradné ubytovanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti uvedenej dohody o prevode členských práv (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobkyňa „oznámenie o odstúpení
od všetkých prevodov bytov“ nedoručila ţalovanej 1/, ale ich adresovala len ţalovanému 2/.
Účinky odstúpenia od zmluvy voči ţalovanej 1/ ako účastníčke dohody zo 4. júna 2001 preto
nenastali. Ţalobkyňa sa nedôvodne dovolávala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu
z dôvodu, ţe pri jej podpisovaní bola uvedená do omylu. Ţalobkyni pri prečítaní, podpísaní
a overení dohody musela byť známa skutočnosť, ţe prevádza členské práva k druţstevnému
bytu na ţalovanú 1/ a bola uzrozumená s tým, ţe ak k výmene nedôjde, veci sa uvedú do
pôvodného stavu, takţe omyl je vylúčený. Keďţe zamýšľaný stav výmeny bytov a domu
nebolo moţné dosiahnuť (p. K. od výmeny ustúpila), spätný prevod zodpovedal aj vôli
ţalobkyne tak, ako bol vyjadrený v potvrdení z 1. marca 2001. Právny úkon teda nepovaţoval
za neplatný ani z dôvodu nedostatku váţnosti vôle na strane ţalobkyni. Jej návrhu o určenie
neplatnosti tohto právneho úkonu preto nevyhovel. Za nedôvodný povaţoval aj jej návrh
o vypratanie bytu, lebo ţalobkyňa ani nebola aktívne legitimovaná na podanie takéhoto
návrhu, keďţe vlastníkom predmetného bytu je ţalovaný 2/. Právne vec posúdil podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 48 ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ a § 49a
OZ. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej ţalovanej 1/
priznal náhradu trov konania v sume 423,61 Eur.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom z 26. októbra 2010 sp. zn.
8 Co 378/2009 potvrdil rozsudok okresného súdu a rozhodol o náhrade trov odvolacieho
konania. Za správny povaţoval právny názor súd prvého stupňa, podľa ktorého dohoda
o prevode členských práv zo 4. júna 2001 nie je neplatná v dôsledku omylu ţalobkyne pri jej
uzatváraní v zmysle § 49a OZ. V súvislosti s platnosťou tohto právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 OZ dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, ţe na strane ţalobkyni chýbala
váţnosť vôle a teda úmysel previesť uvedenou dohodu členské práva k druţstevnému bytu
na ţalovanú 1/. Napriek tomuto záveru povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne
správne, avšak z iných dôvodov. Uviedol, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa umoţňujú
dospieť k záveru, ţe dohoda o prevode členských práv k druţstevnému bytu uzavretá medzi
ţalovanou 1/ ako prevodcom a ţalobkyňou ako nadobúdateľkou dňa 19. decembra 2000 bola
simulovaným právnym úkonom, ktorým jej účastníčky chceli zastrieť iný právny úkon, a to
zmluvu o výpoţičke predmetného druţstevného bytu za účelom získania obecného bytu
na Š. Ich skutočná vôľa totiţ nesmerovala k vyvolaniu právnych následkov spojených
s uzavretím tejto dohody v podobe trvalého (časovo neobmedzeného) prevodu členských práv
a povinnosti k druţstevnému bytu zo ţalovanej 1/ na ţalobkyňu. Za neplatnú však povaţoval
aj zmluvu o výpoţičke ako zastretý právny úkon, lebo neobsahovala zákonom poţadované
náleţitosti (ţalobkyňa byt na M. nikdy neuţívala a teda nebola splnená podmienka
prenechania veci do uţívania). Z uvedeného vyvodil, ţe ţalobkyňa, ktorá na základe dohody z
19. decembra 2000 členské práva k predmetnému druţstevnému bytu patriace ţalovanej 1/
nikdy platne nenadobudla, nemohla tieto spätne platne previesť dohodou o prevode
členských práv zo 4. júna 2001 na ţalovanú 1/. Aj z tohto dôvodu povaţoval ostatne uvedenú
dohodu za právny úkon neplatný. Keďţe ţalobkyni nesvedčil ţiaden právny titul oprávňujúci
ju k uţívaniu druţstevného bytu v B. dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o prevode členských práv zo 4. júna 2001 (vyhovením
jej návrhu by sa jej právne postavenie k bytu nezmenilo) a nemôţe byť dôvodný ani jej návrh
na vypratanie bytu. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1 OZ a § 41a ods. 2 OZ v spojení
s § 659 OZ. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ţalobu zamietol, povaţoval preto (hoci
z iných dôvodov) za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Dovolanie
odôvodnila tým, ţe rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu podľa ktorého medzi ţalobkyňou
a ţalovanou 1/ malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o výpoţičke. Obidve účastníčky vedeli o tom,
aký právny úkon a s akými právnymi následkami dňa 19. decembra 2000 uzatvárajú.
Ţalovaná 1/ mala úmysel vedome a dobrovoľne previesť členské práva druţstevného bytu
na ţalobkyňu, čo aj platne urobila. V konaní bolo jednoznačne preukázané a potvrdil to aj
odvolací súd, ţe dohoda o prevode členských práv uzatvorená 4. júna 2001 bola neplatná
pre nedostatok váţnosti vôle v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Navrhla preto, aby dovolací súd
rozsudok krajského zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla mimoriadny opravný prostriedok
ţalobcu zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalovaný 2/ rovnako navrhol dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Z § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho
dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada uvedená v § 237 O.s.p.; dovolací súd je v zmysle § 242
ods. 1 O.s.p. povinný vţdy skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade konania.
Medzi vady vymenované v § 237 O.s.p. patrí aj prípad odňatia moţnosti účastníkovi
pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých
procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy
priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov. Medzi takéto práva patrí napr. právo zúčastniť sa pojednávania, podávať návrhy,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo, aby o jeho návrhu, resp. odvolaní príslušný súd
rozhodol a pod. Súdna prax povaţuje za odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom aj
situáciu, ak odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu
toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité
a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce ( R 33/2011).
Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je
pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
Ustanovenie § 213 Občianskeho súdneho poriadku je ustanovením upravujúcim
procesný postup odvolacieho súdu a súčasne určujúcim, či v konkrétnej veci je alebo nie je
zabezpečený spravodlivý súdny proces. Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná
zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008 vyţaduje v odvolacom konaní
dať moţnosť účastníkom konania vyjadriť sa vţdy, ak odvolací súd uvaţuje, ţe svoje
rozhodnutie zaloţí na iných právnych dôvodoch, ako to urobil súd prvého stupňa. Účelom
prijatia tejto novely bolo, aby sa v praxi zabránilo vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí
tým, ţe účastník bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého
ustanovenia na zistený skutkový stav. Predmetná novela teda posilňuje právo na spravodlivý
proces tým, ţe účastníkovi umoţňuje aţ po samotné rozhodnutie adekvátne argumentovať
a predvídať moţné rozhodnutie súdu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa sa
neopodstatnene dovolávala relatívnej neplatnosti dohody o prevode členských práv
a povinností druţstevného bytu zo 4. júna 2001 z dôvodu, ţe pri jej podpisovaní bola uvedená
do omylu, ţe tento právny úkon nie je neplatný pre nedostatok váţnosti vôle na strane
ţalobkyni a ţe účinky odstúpenia od tohto právneho úkonu nenastali. Vec posudzoval len
vo vzťahu k vyššie uvedenej dohode a na vec aplikoval ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, § 48
ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ a § 49a OZ.
Odvolací súd síce na vec vzťahoval zhodne, ako súd prvého stupňa, ustanovenie § 37
ods. 1 OZ (tu dospel k opačnému názoru neţ súd prvého stupňa), za určujúce pre svoje
rozhodnutie vo veci však povaţoval iné právne dôvody ako súd prvého stupňa, pričom
v súvislosti s platnosťou dohody o prevode členských práv a povinností zo 4. júna 2001
prejudiciálne posudzoval aj platnosť dohody o prevode členských práv a povinností k tomu
istému bytu z 19. decembra 2000. Na rozdiel od súdu prvého stupňa na vec aplikoval
ustanovenie § 41a ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 659 OZ. K záveru o neplatnosti
dohody o prevode členských práv a povinností zo 4. júna 2001 dospel z dôvodu, ţe ţalobkyňa
na základe dohody z 19. decembra 2000 členské práva k predmetnému druţstevnému bytu
patriace ţalovanej 1/ nikdy platne nenadobudla a preto nemohla tieto spätne platne previesť
dohodou o prevode členských práv zo 4. júna 2001 na ţalovanú 1/. Ide teda o prípad právneho
úkonu urobeného v rozpore so zásadou, ţe nikto nemôţe na iného previesť viac práv neţ sám
má, ktorý treba povaţovať za neplatný v zmysle § 37 ods. 2 OZ. Odvolací súd aj toto zákonné
ustanovenie, hoci ho necitoval, na vec nepochybne aplikoval. Ustanovenia §§ 41a ods. 2 OZ,
659 OZ a 37 ods. 2 OZ, ktoré odvolací súd povaţoval pre rozhodnutie vo veci za určujúce, pri
dovtedajšom rozhodovaní veci súdom prvého stupňa neboli pouţité. Odvolací súd mal preto
v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. účastníkov konania vyzvať, aby sa k ich moţnému pouţitiu
vyjadrili. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a ţalobkyni nevytvoril
procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup
treba preto hodnotiť ako nesprávny, vykazujúci znaky vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Dovolanie ţalobkyne je teda prípustné a zároveň tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta O.s.p.).
Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu
na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je podmienkou úspešnosti určovacej
ţaloby. Ak dôvodom zamietnutia ţaloby je nedostatok naliehavého právneho záujmu ţalobcu
na poţadovanom určení, súd uţ neposudzuje vecnú opodstatnenosť určovacej ţaloby
(porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006). Odvolací
súd preto nepostupoval správne, ak sa najskôr zaoberal určovacou ţalobou po vecnej stránke
a po jej vyriešení dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobkyne
na poţadovanom určení a pre tento nedostatok napokon ţalobe o určenie neplatnosti právneho
úkonu nevyhovel.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová