Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-2263-2021.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Subarea
64Ek/2263/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53255739, konajúca konateľom JUDr. Ján Dolejš, advokát, proti povinnému, proti povinnému: 1.) J. L., V.: XX.X.XXXX, B. P. Q. XX/XX, XXX XX I. a 2.) E. L., V.: XX.XX.XXXX, B. P. V. X. XXXX/XX, XXX XX Q.-Ť., o vymoženie 17.951,89 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov n/Topľou, sp. zn. 409EX 788/21, o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.05.2021 domáha od povinného 1.) a 2.) vymoženia pohľadávky vo výške 17.951,89 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33Up/2008/2020 zo dňa 27.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2021. Poverením zo dňa 23.06.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr Ing. Juraj Korim, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov n/Topľou, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 409EX 788/21.
2. Povinný 2.) doručil súdnemu exekútorovi dňa 20.07.2021 návrh na zastavenie exekúcie (na poštovú prepravu podaný dňa 19.07.2021), pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému 2.) doručené dňa 30.06.2021. Povinný 2. ) uviedol, že podáva námietku voči exekučnému konaniu, pretože od 16.06.2016 prebral všetky jeho záväzky povinný 1.) a to dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 149 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej povinný 2.) uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. S poukazom na vyššie uvedené žiada zastaviť exekúciu vo nemu.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 17.08.2021 kde uviedol, že s poukazom na § 531 Občianskeho zákonníka nemôže byť dohoda o prevzatí dlhu účinná, nakoľko oprávnený na takéto prevzatie dlhu neudelil súhlas a preto naďalej povinný 2.) zodpovedá za pohľadávku spolu s povinným 1.) spoločne a nerozdielne bez ohľadu na dohodu o vyporiadaní manželov. Oprávnený zastáva názor, že povinný 2.) nepredložil žiaden dôkaz a neuviedol žiadnu skutočnosť na základe, ktorej by mohla byť exekúcia zastavená. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený žiada návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie zamietnuť.
4. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
6. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Podľa § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník(ďalej len ,,OZ“), kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
15. Súd mal po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane vyjadrenia súdneho exekútora, za preukázané, že povinnému 2.) bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 30.06.2021. Následne dňa 20.07.2021 povinný 2.) doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, pričom na poštovú prepravu bol podaný dňa 19.07.2021 teda po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný 2.) márne zmeškal lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
16. Napriek skutočnosti, že povinný 2.) zmeškal zákonnú 15 dňovú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k námietkam obsiahnutých v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie.
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
18. Súd poukazuje na fakt, že má obmedzenú možnosť preskúmavať správnosť exekučného titulu a to aj vykonateľných rozhodnutí. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul. Pokiaľ mal povinný 2.) námietky voči predmetnému exekučnému titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33Up/2008/2020 zo dňa 27.11.2020 mal ich uplatniť v základnom konaní (podaním odporu voči platobnému rozkazu). Súd dáva povinnému 2.) do pozornosti, že cieľom exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. V rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Pokiaľ by v tejto súvislosti povinný 2.) aj namietal, že nebol informovaný, že má právo podať odpor voči platobnému rozkazu, súd vychádzajúc zo starej rímskej zásady „neznalosť práva neospravedlňuje“ by nemohol na takúto námietku prihliadať, nakoľko v platobnom rozkaze Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33Up/2008/2020 zo dňa 27.11.2020, bol povinný v poučení dostatočne poučený o možnosti podať odpor.
19. V súvislosti s bodom 18. súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
20. Povinný 2.) v návrhu na zastavenie namieta hlavne skutočnosť, že od 16.06.2016 prebral všetky jeho záväzky povinný 1.) a to dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 149 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd nad rámec svojej rozhodovacej činnosti (povinný 2.) to mal namietať v základnom konaní) k predmetnej námietke povinného 2.) uvádza, že v zmysle komentára Občianskeho zákonníka, môže k platnému prevzatiu dlhu dôjsť len na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Súhlas veriteľa ako jednostranný právny úkon môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi, alebo novému dlžníkovi, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme bol súhlas udelený. Musí však spĺňať podmienky uvedené v ustanovení § 37 ods. 1. Keďže nemožno vylúčiť, že zmena dlžníka by v niektorých prípadoch mohla ohroziť splnenie dlhu (napr. z hľadiska schopnosti nového dlžníka dlh splniť), dohoda o prevzatí dlhu, ku ktorej veriteľ nedal súhlas, je neúčinná. Pôvodný dlžník zostáva dlžníkom naďalej. S poukazom na vyššie uvedené, povinný 2.) súdu nepreukázal žiadnym spôsobom, že by oprávnený dal súhlas na výlučne prebratie dlhu povinným 2.). Naopak súd z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného zo dňa 17.08.2021 zistil, že oprávnený nemá v úmysle udeliť žiadny súhlas na prevzatie dlhu povinným 1.) a žiada, aby za pohľadávku zodpovedal povinný. 2.) spoločne a nerozdielne s povinným 1.) tak ako je uvedené v exekučnom titule. Pokiaľ sa povinný 2.) odvoláva na § 149 ods. 1, 2 súd dodáva, že v komentári k § 150 Občianskeho zákonníka je jasne uvedené, že ,,Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.“ To znamená, že dohoda o vyporiadaní bezspodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú spolu uzavreli povinný 1.) a povinný 2.) nemá žiadny vplyv na právo oprávneného požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých dlžníkov.
21. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje ďalšiu z možností zastavenia exekúcií exekútorom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť sa rozlišuje podľa typu subjektu na strane povinného. Predpokladom pre zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Trovami exekútora sú odmena a náhrada výdavkov. Odmena exekútora je závislá od výšky vymoženého plnenia a nie je ustanovená jej minimálna výška. Náhrada výdavkov vo výške 60 eur (náhrada paušálnych výdavkov) bude spravidla predstavovať hodnotu zisteného majetku, ktorý neodôvodňuje ďalšie vedenie exekúcie. Pri exekúcii na majetok právnickej osoby je ustanovená lehota 30 mesiacov a pri exekúcii na majetok fyzickej osoby lehota piatich rokov pre zistenie postihnuteľného majetku. Lehota plynie od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku.
22. Povinný 2.) vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na fakt, že nevlastní Žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť a ani komplikovaná životná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
23. Súd záverom konštatuje, že exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr Ing. Juraj Korim sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 33Up/2008/2020 zo dňa 27.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2021. Povinný 2.) súdu nepreukázal žiadne ďalšie dôkazy (neuniesol dôkazné bremeno), ktoré by preukazovali, neplatnosť exekučného titulu, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným 2.) v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.
24. Súd preskúmaním návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a podaný oneskorene.
25. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného 2.) na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.