Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/4/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského na verejnom zasadnutí konanom

dňa 5. septembra 2012 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému R. W. L. , štátnemu

občanovi Holandského kráľovstva, pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248

ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.) a iné, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený

prostredníctvom obhajcu JUDr. G. A., advokáta v Bratislave a obhajcu JUDr. J. T., advokáta

v Trenčianskych Tepliciach, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. septembra

2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

7. septembra 2011, sp. zn. , z dôvodu uvedeného v

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení v neprospech obvineného R. W. L..

Podľa napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e.

2

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Krajskému súdu v Bratislave sa p r i k a z u j e , aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. septembra 2010, sp. zn.

, bol obvinený R. W. L. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z pokračovacieho

trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. v bode 2/ rozsudku

z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 3/ rozsudku

z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v bode 4/ rozsudku z trestného

činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

V podstate v bode 1/ rozsudku na tom skutkovom základe, že

ako člen predstavenstva spoločnosti E., prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená,

a to tým spôsobom, že v čase od 29. mája 2003 do 23. decembra 2003 celkom v trinástich

prípadoch v priestoroch sídla spoločnosti na R. si prevzal hotovosť ako zálohu na pracovnú

cestu, pričom pri jej zúčtovaní buď zvyšnú hotovosť nevložil do pokladne spoločnosti A.,

so sídlom B., alebo uviedol, že dodávateľovi – spoločnosti H. so sídlom v Holandsku

odovzdal finančnú hotovosť do depozitu, k čomu ale žiadny doklad nepredložil. Následnou

kontrolou bolo zistené, že holandskej spoločnosti nebola hotovosť odovzdaná, resp. obvinený

predložil doklad preukazujúci odovzdanie len časti tejto hotovosti.

Týmto konaním obvinený spôsobil poškodenej spoločnosti A., so sídlom B., celkovú

škodu vo výške 2 650 317,40 Sk (87 974,42 €).

V bode 2/ rozsudku vylákal dňa 2. októbra 2001 podvodným spôsobom

od Ing. Ľ. B. sumu 2 251 600 Sk (74 739,43 €) s prísľubom vrátenia tejto sumy

do 15. decembra 2002, pričom ju do určeného termínu nevrátil. Rovnako v bode 3/ rozsudku

dňa 31. marca 2003 podvodným spôsobom vylákal od Ing. F. S. finančné prostriedky v sume

3

500 000 Sk (16 596,96€) pod prísľubom ich vrátenia do 30. septembra 2003. Poškodeného

Ing. S. úmyselne zavádzal, nakoľko ich nevrátil.

V bode 4/ rozsudku obvinený ako nájomca dňa 21. marca 2005 uzatvoril ako konateľ

spoločnosti E., s prenajímateľom spoločnosťou A. (dcérska spoločnosť), Zmluvu o nájme

dopravného prostriedku Škoda Fabia na dobu určitú do 21. apríla 2005 s tým, že po ukončení

nájmu bol povinný vozidlo vrátiť. Vrátil ho ale až 20. októbra 2005, čím spôsobil spoločnosti

A., škodu vo výške 286 000 Sk (9 493,46 €).

Za to bol obvinenému R. W. L. uložený podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov. Na výkon

tohto trestu ho súd zaradil podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.

Podľa mu súd uložil povinnosť nahradiť poškodenému

Ing. F. S. škodu vo výške 15 596,96 €.

Podľa poškodenú spoločnosť A., Bratislava a poškodených D. R.,

Ing. Ľ. B. i spoločnosť A., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach

občiansko-právnych.

Na základe odvolania podaného obvineným R. W. L. a poškodenými Ing. S., Ing. B.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. septembra 2011, sp. zn. , rozhodol

podľa , o zrušení napadnutého rozsudku vo výroku,

ktorým bol obvinený povinný nahradiť škodu poškodenému Ing. S. a Ing. B. bol odkázaný

s nárokom na náhradu škody na konanie občiansko-právne.

Podľa krajský súd sám zaviazal obvineného L. nahradiť

poškodeným Ing. S. škodu v sume 16 596,96 € a Ing. B. škodu v sume 74 739,43 €.

Podľa odvolanie obvineného R. W. L. zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený R. W. L. prostredníctvom svojich

obhajcom dovolanie z dôvodu uvedeného v , pretože podľa jeho

4

názoru odvolací súd zamietol odvolanie, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody podľa

Obvinený namietal, že na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 13. septembra

2010 jeho obhajca (JUDr. G. A.) po vyhlásení rozsudku podal proti predmetnému

rozhodnutiu odvolanie, ale súd túto skutočnosť v zápisnici o hlavnom pojednávaní neuviedol.

Odvolaciemu súdu vytýka, že sám nepovažoval postup prvostupňového súdu za správny,

t.j. nezodpovedajúci ustanoveniu a napriek tomu akceptoval jeho písomné

vyjadrenie ako záväzné, majúce vplyv na ďalší postup vo veci. V tejto súvislosti obvinený

uviedol, že ak okresný súd nežiadal na hlavnom pojednávaní prítomného obhajcu,

aby sa vyjadril k opravnému prostriedku po vyhlásení napadnutého rozsudku, postupoval

v rozpore s ustanovením Trvá na tom, že jeho obhajca podal odvolanie

po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, teda včas. V závere dovolania obvinený poukázal

na pochybenie odvolacieho súdu pri uvedení dátumu podania odvolania obvineného

prostredníctvom obhajcu, kde sa tento pomýlil o jeden rok.

Navrhol preto, aby dovolací súd v zmysle vyslovil porušenie

zákona v neprospech obvineného R. W. L. a v zmysle napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové prerokovanie.

Prostredníctvom svojho ďalšieho obhajcu JUDr. T. obvinený rozšíril dôvody

dovolania o ustanovenie , a s tým, že smeruje

aj proti prvostupňovému rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. septembra 2010,

sp. zn. . Konkrétne, že okresný súd nebol oprávnený doručovať prvostupňový

rozsudok obvinenému cestou obhajcu JUDr. A.. Namietal tiež priebeh dokazovania

na hlavnom pojednávaní a porušenie práva na obhajobu, keďže pri výsluchoch obvineného,

ktorý ako holandský štátny občan neovláda dobre slovenský jazyk, nebol vždy prítomný

tlmočník. Vyslovil nesúhlas s postupom okresného súdu odmietajúceho vykonanie dôkazu

skúmaním pravosti podpisov obvineného na listinách, ktoré ho mali usvedčovať. Podľa

názoru obvineného prvostupňový súd pochybil aj pri ukladaní trestu tým, že nesprávne určil

dolnú hranicu trestnej sadzby.

5

Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby po vyslovení porušenia zákona v jeho

neprospech, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutia naň obsahovo

nadväzujúce a prikázal vec na nové rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný prokurátor Bratislava III ako aj poškodení Ing. B., Ing. S., R. a organizácia

A., rovnako tiež ustanovený opatrovník M. H. a splnomocnenec poškodených Ing. B. a Ing. S.

- JUDr. H. nevyužili zákonnú možnosť vyjadriť sa k dovolaniu obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) konštatoval,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v lehote a predpísaným spôsobom (, ),

za splnenia podmienok ( až ). Dovolací súd preto v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

obvinený podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,

so zameraním na dôvody dovolania podľa (pred novelou

, t.j. pred 1. septembrom 2011 bol tento

dovolací dôvod zaradený pod písmenom j/, ) ako aj na obsah dovolania

podľa a zistil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného R. W. L..

Z obsahu trestného spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že na hlavnom

pojednávaní konanom v predmetnej veci v prítomnosti obvineného L. a jeho obhajcu

JUDr. A. dňa 6. septembra 2010, samosudca po záverečných rečiach vyhlásil uznesenie podľa

ktorého „Súd dnešné hlavné pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej

odročuje na termín 13. septembra 2010 o 08.25 hod. č. dv. 5 s tým, že okresný prokurátor,

obžalovaný, obhajca berú termín hlavného pojednávania na vedomie, nebudú volaní.“

Obvinený L. na to uviedol: „Ja žiadam, aby bol rozsudok vyhlásený v mojej

neprítomnosti, nakoľko v uvedený deň som mimo Slovenskej republiky“ (č.l. 547 spisu).

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 13. septembra 2010 je zrejmé, že obvinený

R. W. L. nebol na tomto pojednávaní prítomný, ale jeho obhajca JUDr. G. A. prítomný bol

(č.l. 556 spisu).

6

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, ako aj poučení o opravnom prostriedku

sú v zápisnici protokolované samosudcom vyjadrenia okresného prokurátora - nevyjadruje

sa, obžalovaný – neprítomný. Zápisnica skončená a podpísaná.

Dovolací súd konštatuje, že v zápisnici chýba vyjadrenie tam prítomného obhajcu

JUDr. A.. Na túto skutočnosť reagoval už odvolací krajský súd prípisom z 26. januára 2011

(č.l. 579) adresovaný prvostupňovému súdu. Z odpovede na tento prípis vyplýva,

že okresný súd nežiadal na hlavnom pojednávaní (13. septembra 2010) obhajcu obvineného

L. JUDr. A., aby sa vyjadril k opravnému prostriedku po vyhlásení rozsudku, pretože

obvinený nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony a táto mu ani nebola obmedzená.

Tento názor prvostupňového súdu hodnotí dovolací súd ako nesprávny výklad

ustanovenia , ktorý s predmetným prípadom nemá žiaden súvis.

Pri zákonu zodpovedajúcom postupe mal okresný súd v zmysle

umožniť aj prítomnému obhajcovi obvineného ako osobe oprávnenej, podať opravný

prostriedok ( ), vyjadriť sa a jeho vyhlásenie o opravnom prostriedku

zaznamenať do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Keď obvinený L. v dovolaní tvrdí, že jeho obhajca prítomný na hlavnom pojednávaní

po vyhlásení rozsudku podal proti nemu odvolanie, za dôkaznej situácie, ktorá vzhľadom

na nesprávny procesný postu súdu prvého stupňa neumožňuje preverenie tohto tvrdenia

ďalšími dôkazmi, mal odvolací súd aplikovať zásadu „v pochybnostiach v prospech

obvineného“.

Z tohto pohľadu má potom písomné podanie obhajcu obvineného s poštovou podacou

pečiatkou 23. novembra 2010 (nie 23. novembra 2011 ako uvádza krajský súd) povahu

písomného odôvodnenia včas zahláseného odvolania obhajcom obvineného po vyhlásení

rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 13. septembra 2010. Nie povahu oneskorene podaného

odvolania.

Za tejto situácie nemal odvolací súd splnené zákonné podmienky na zamietnutie

odvolania obvineného L. podľa Jeho nedôvodným zamietnutím porušil

zákon v ustanovení v neprospech obvineného a naplnil dovolací dôvod

7

podľa To má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia

vydaného podľa a vrátenie veci odvolaciemu súdu. Tým vzniká stav

neskončeného trestného stíhania a je vylúčené, aby najvyšší súd ako dovolací súd mohol vec

ďalej posudzovať ešte z iných hľadísk, ktoré by inak mohli zakladať jednotlivé dôvody

dovolania podľa , resp.

Preto dovolací súd rozhodol tak, ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené. Úlohou

krajského súdu bude zákonným spôsobom rozhodnúť o podaných odvolaniach, vrátane

odvolania obvineného L. so zreteľom tiež na nedostatky vytýkané ako ďalšie dovolacie

dôvody ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 5. septembra 2012

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová