Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/46/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci proti obvinenému M. R. a spol., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

, na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného

E. B. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného E. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 9. decembra 2010, sp. zn. , boli

obvinení M. R. a E. B. uznaní za vinných z trestného činu porušovania predpisov o štátnych

technických opatreniach na označenie tovaru spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148c

ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 2003 na tom skutkovom základe, že

dňa 19.12.2001 v popoludňajších hodinách M. R. a už odsúdená T. R., po

predchádzajúcej dohode, v obci U. od doposiaľ neznámych osôb prevzali 794 kartónov

cigariet značky G. označené kontrolnými známkami M. republiky, ktoré cigarety M. R.

previezol na svojom osobnom motorovom vozidle značky VW Passat EČ S. do H., kde po

ceste ho sprevádzala T. R. na osobnom motorovom vozidle značky Škoda 105 EČ S., pričom

osobné motorové vozidlo značky VW Passat s cigaretami odstavili v garáži na ulici L. oproti

bytovému domu č. X., ktorú užíval E. B. a ktorý na tento účel dal T. R. kľúče a táto garáž

otvorila, ktoré cigarety chceli uviesť do ďalšieho obehu, k čomu nedošlo, lebo M. R. a T. R.

boli pri garáži prichytení ÚOTČ PPZ a príslušníkmi Colnej správy SR, čím porušili

ustanovenie , o spotrebnej dani z tabaku a tabakových

výrobkov v znení neskorších predpisov a spôsobili tým Slovenskej republike colný dlh

vo výške 13 975,23 eur /421 018, Sk/.

Za to boli odsúdení podľa § 148c ods. 1 Tr. zák., s použitím § 53 ods. 1, 3 Tr. zák.

v znení účinnom do 1. septembra 2003 na peňažné tresty vo výmere 700 (sedemsto) eur,

a to každý z nich, pričom podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. bol každému z obvinených pre prípad

úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložený náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 4 (štyri) mesiace. Obvinenému M. R. bol okrem peňažného trestu uložený aj trest

prepadnutia veci.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obvinení.

Na jeho podklade Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom

z 13. októbra 2011, sp. zn. , podľa v znení

účinnom do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe § 259

ods. 3 sám vo veci rozhodol tak, že obvinených M. R. a E. B. uznal za vinných

z trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach

na označenie tovaru spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148c ods. 1 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. septembra 2003 na tom istom skutkovom základe ako okresný súd ovšem s tou

zmenou, že Slovenskej republike nespôsobili colný dlh vo výške 13 975,23 eur (421 018 Sk),

ale dlh na spotrebnej dani vo výške 4744,07 eur (142 920 Sk).

Za to každého z obvinených odsúdil podľa § 148c Tr. zák. (krajský súd opomenul

uviesť odsek 1 tohto ustanovenia), s použitím § 53 ods. 1, 3 Tr. zák. na peňažný trest

vo výmere 500 (päťsto) eur a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. každému z nich stanovil náhradný

trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace pre prípad úmyselného zmarenia výkonu

peňažného trestu.

Obvinenému M. R. zhodne ako súd prvého stupňa uložil okrem peňažného trestu aj

trest prepadnutia veci.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal obvinený E. B.

prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom výslovne označil dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ predpokladajúci, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Dovolateľ poukázal na to, že bol v rozpore so zákonom uznaný za vinného z trestného činu

porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c

ods. 1 Tr. zák., alinea druhá spoločne s M. R., napriek tomu, že výroková časť rozsudku

neobsahuje jedinú zmienku a už vôbec nie nejaký dôkaz, že s menovaným uvádzal do obehu

tovar bez kontrolných známok na jeho označenie na daňové účely. Vo výroku rozsudku je

totiž len obsahovo nepochopiteľná časť vety spomínajúca jeho meno, v ktorej

je vo vzťahu ku garáži, v ktorej mali byť uložené nejaké cigarety uvedené nasledovné: “ktorú

užíval E. B. a ktorý na tento účel (nie je zrejmé aký) dal T. R. kľúče a táto garáž otvorila,

ktoré cigarety chceli uviesť do Ďalšieho obehu (nie je zrejmé kto), k čomu

už nedošlo, lebo M. R. a už odsúdená T. R. boli pri garáži prichytení...“.

Aj odôvodnenie rozsudku mimo časti, ktorú možno označiť ako nepodložené úvahy

a domnienky súdu neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce, že by uvádzal do obehu nelegálny

tovar. Ďalej uviedol, že osobitná časť nepozná žiadnu skutkovú podstatu

trestného činu požičania kľúčov od garáže. Úplne nezmyselné sú tvrdenia súdu, že bol

usvedčený zápisnicou z ohliadky miesta činu, fotodokumentáciou a zákonnými prepismi

telefonických hovorov. Ostatne uvedený dôkaz preukazuje len to, že z mobilného telefónu

s číslom, ktoré mu po určitú dobu patrilo, boli vykonané telefonické hovory s T. R.. Tento

však bežne požičiaval známym, čo je však podstatné, prepisy uvádzajú len záznamy

z hovorov, ale nikdy nebolo stotožnené podľa hlasových vzoriek, že tieto hovory uskutočnil

on. Takže mimo toho, že bol odsúdený za neexistujúci trestný čin, bol odsúdený

aj bez dôkazov.

Pritom došlo aj k porušeniu práva na spravodlivé konanie, keďže odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia nedáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s prejednávanou vecou.

Z uvedených dôvodov obvinený E. B. navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 13. októbra 2011, sp. zn. , a tomuto súdu prikázať, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné v podanom vyjadrení k dovolaniu uviedol,

že zistený skutok bol právne posúdený v súlade so zákonom, a preto navrhol dovolanie

obvineného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v ,

v zákonnej lehote podľa , s obsahovými náležitosťami podľa

a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa od. 2 a prostredníctvom

obhajcu ako to prikazuje ustanovenie , po tom ako využila svoje zákonné

právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo

rozhodnuté ( ), ale zároveň aj to, že dovolanie obvineného E. B.

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , keďže nebol

splnený ním uplatnený dovolací dôvod.

Predovšetkým treba uviesť, že prieskum najvyššieho súdu pri dovolacom dôvode

podľa čo sa týka zisteného skutku je limitovaný len posúdením

správnosti právnej kvalifikácie, keďže podľa , veta

za bodkočiarkou a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

O nesprávne právne posúdenie zisteného skutku pôjde za situácie, keď tento skutok

v jeho popise neobsahuje všetky znaky objektívnej i subjektívnej stránky trestného činu, t.j.

obsahuje konanie, ktoré nie je trestným činom a tiež aj vtedy, ak mal byť zistený skutok

posúdený ako iný trestný čin a to buď prísnejšie alebo miernejšie trestný v porovnaní

s napadnutým rozhodnutím.

Odvolacia námietka obvineného E. B., že bol uznaný za vinného z nejestvujúceho

trestného činu by bola relevantná vtedy, ak by zo zisteného skutku skutočne vyplývalo len to,

že odsúdenej T. R. požičal kľúče od garáže. Ovšem konštrukcia zisteného skutku je iná

a v zrozumiteľných súvislostiach vecných a časových vyjadruje pomoc obvineného

spočívajúcu v dočasnom ukrytí vozidla s nelegálnym tovarom v garáži, ktorej bol užívateľom,

aby spoluobvinený M. R. a už odsúdená T. R. mohli (zadržané) cigarety uviesť do ďalšieho

obehu. Takto chápaný skutok vyjadruje hoci nie výslovne aj vedomosť obvineného o podstate

konania, ku ktorému jeho pomoc smerovala.

Z uvedeného vyplýva, že konanie obvineného malo byť pri správnom použití zákona

kvalifikované ako účastníctvo formou pomoci v zmysle § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

na trestnom čine porušenia (a nie porušovania ako sa to nesprávne uvádza v napadnutom

rozsudku) predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 148c

ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a nie ako spolupáchateľstvom v zmysle

§ 9 ods. 2 Tr. zák. na uvedenom trestnom čine. Toto pochybenie však zásadne neovplyvnilo

postavenie obvineného, lebo na trestnú zodpovednosť účastníka sa zásadne použijú

ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa (spolupáchateľa), a preto vzhľadom

na ustanovenie dôvod dovolania podľa

za takého stavu nemožno použiť.

V nadväznostiach na horeuvedené treba ďalej uviesť, že obvinený E. B.

už v podanom odvolaní a teraz skoro identicky v dovolaní záver o neexistencii znakov

aplikovaného trestného činu vyvodzuje na inom skutkovom základe (púhe požičanie kľúčov

od garáže) než ho vyjadruje zistený skutok a na základe uskutočnenia sa s hodnotením

vykonaných dôkazov súdmi prvého a druhého stupňa. V tomto smere už ale nejde o námietky

právne, výlučne ktoré dovolací dôvod podľa pripúšťa,

ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré naopak nie sú pri tomto dovolacom dôvode prípustné

a ktorými sa dovolací súd na dovolanie obvineného nemôže zaoberať. Napadnúť dovolaním

právoplatné rozhodnutie vychádzajúce zo skutkového stavu nesprávne zisteného

v podstatných okolnostiach na základe vykonaných dôkazov môže totiž len minister

spravodlivosti ( ). Iba dovolanie tohto oprávneného subjektu

by umožňovalo zaoberať sa správnosťou zistenia skutkového stavu, vrátane posudzovania

správnosti vykonaných dôkazov.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd podľa dovolanie

obvineného E. B. odmietol, lebo nebol splnený ním uplatnený dôvod dovolania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2012

JUDr. Peter Krajčovič, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková