Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f57/385817.2cef87.pdf
PDF · 98.4 KB
No categories available
2ObdoV/4/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2ObdoV/4/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. Č., s. r. o., P., Ţ., P. 3,
Č. R. proti ţalovanému 1/ I. Š., nar. X., D. zast. advokátkou Advokátskej kancelárie - Mgr.
D. Š., s. r. o., Š., Š. a ţalovanému 2/ I. Š., nar. X., V., T., o zaplatenie 5 674,30 eur
s príslušenstvom, o návrhu na obnovu konania, o dovolaní ţalovaného 1/ proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo/2/2011-43 zo dňa 29. júla 2011
jednomyseľne, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd uznesením zo dňa 25. novembra 2010 č.k. 3Cb/1/2009-35 návrh na
obnovu konania vedeného pod sp. zn. 47Cb/86/94 zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, ţe z návrhu na obnovu nie je moţné zistiť
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by ţalovaný 1/ nemohol pouţiť v pôvodnom konaní a ktoré
by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O návrhu rozhodoval súd prvého
stupňa v novom konaní s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18. novembra 2004 /4Obo 187/2000/ návrh na obnovu konania zamietol.
Ţalovaný 1/ podal proti uzneseniu odvolanie ktoré odôvodnil tým, ţe súd prvého
stupňa nebral do úvahy jeho argumenty a nedal mu moţnosť sa vyjadriť k dôvodom návrhu
na začatie konania. Súd vychádzal len z tvrdenia ţalobcu a ţalovaného 2/, nemal snahu zistiť
skutočný stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného 1/, ţe nemal
moţnosť sa k návrhu je nepravdivé. Súd mal snahu zistiť skutočný stav veci a dospel
k správnym právnym zisteniam, preto povaţuje odvolanie za nedôvodné. Zároveň oznámil, ţe
v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene obchodného mena ţalobcu na D. Č., s. r. o., P.
/pôvodne Č. C. S., s. r. o., P./.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd vyslovil, ţe obnova ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je
moţné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, ale len z taxatívne stanovených dôvodov
a v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosti uvádzané ţalovaným 1/ odvolací súd
nevyhodnotil ako za dôvody pripúšťajúce obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ aţ e/
O. s. p. Súd prvého stupňa rozhodol o zamietnutí návrhu na obnovu konania po prejednaní
veci za účasti ţalovaného 1/, ktorý, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania /25. 11. 2010/
poukazoval iba na skutočnosti, ktorými odôvodňoval neopodstatnenosť ţalobcom
uplatneného nároku v priebehu konania o veci pred súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím
súdom. Pokiaľ ţalovaný 1/ v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky /3Obo 94/2009/, týmto rozhodnutím bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na obnovu konania pre nesplnenie procesných podmienok pre takýto
postup, tento nedostatok však bol odstráneným predmetným rozhodnutím, ktoré ţalovaný 1/
napadol odvolaním.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219
O. s. p. ako vecne správne potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224
ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko ţalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, neboli
mu priznané.
Ţalovaný 1/ podal proti uzneseniu odvolacieho súdu v zákonnej lehote dovolanie
podaním zo dňa 8. septembra 2011, ktoré odôvodnil tým, ţe mu ako účastníkovi bola odňatá
moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p. V konaní došlo aj k vadám uvedeným
v § 237 O. s. p. a konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd vec nesprávne právne posúdil a neskúmal dovolateľom predloţené
dôkazy a poukázal na to, ţe Hospodářskou smlouvu... zo dňa 30. 01. 1991 a Obchodní
smlouvu zo dňa 17. 04. 1992 podpisoval ţalovaný 2/ a všetky transakcie z týchto vzťahov
vyplývajúce boli vykonané bez vedomia dovolateľa. V dovolaní uviedol, ţe je ochotný
predloţiť všetky potrebné poznatky a adresy navrhovaných svedkov na dôsledné došetrenie
veci.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu /na l. č. 64/ uviedol, ţe sa stotoţňuje s postupom
a rozhodnutím odvolacieho súdu po formálnej i vecnej stránke. Navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 2 O. s. p./ zistil,
ţe dovolanie podal včas účastník konania /§ 240 ods.1 O. s. p./, preskúmal dovolanie bez
nariadenia pojednávania /§ 243a ods.1 O. s. p./.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to
zákona pripúšťa /§ 236 O. s. p./.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa
jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú
rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.
Podľa § 242 ods.1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací
súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.
Z podaného dovolania vyplýva, ţe dovolateľ nesúhlasil s názorom vysloveným
odvolacím súdom a uviedol ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/
O. s. p./.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu
predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie
vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet
dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti /§ 242 ods. 1/. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho
súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením
dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu
skutočne došlo.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať teda treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Dovolací súd však nemal za preukázané, ţe v konaní došlo k vade podľa § 237
písm. f/ O. s. p., teda dovolateľovi nebolo zabránené resp. neumoţnené vyuţiť tie procesné
práva, ktoré mu zákon priznáva.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci /§ 241 ods. 2
písm. b/ O. s. p./ je prípustným dovolacím dôvodom vtedy, ak je dovolanie prípustné, samotné
nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý
nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu a pokiaľ nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu.
V predmetnej veci podal dovolanie ţalovaný 1/ proti potvrdzujúcemu uzneseniu
odvolacieho súdu, teda dovolanie podľa § 239 O.s.p. nie je prípustné. Nešlo o rozhodnutie,
ktorým by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ani dovolanie nepripustil.
Z tohto dôvodu dovolací súd vec posudzoval iba z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
§ 237 O. s. p. a dospel k záveru, ţe neboli splnené predpoklady prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia.
Najvyšší súd SR na základe uvedených dôvodov dovolanie ţalobcu podľa § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.
Trovy dovolacieho konania podľa § 243b ods. 4 O. s. p. ţalobcovi nepriznal,
pretoţe si ţiadne neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. septembra 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.