Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
54c/385539.241485.pdf
PDF · 110.32 KB
No categories available
6Cdo/57/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 57/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. Ď., bývajúcej vo V.,
zastúpenej JUDr. Adrianou Sojkovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie
Matice slovenskej č. 1713, proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej obchodnou spoločnosťou s názvom
JUDr. Marin Timcsák, advokát, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocké schody č. 2/A,
v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Martin Timcsák, o určenie, že poistný vzťah
trvá, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16 C 237/2009, o dovolaní ţalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2011 sp. zn. 17 Co 171/2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 30. novembra 2011 sp. zn. 17 Co 171/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 21. marca 2011
č. k. 16 C 237/2009-414 určil, ţe poistný vzťah zaloţený poistnou zmluvou UDP-K
č. 5060100147 (ďalej len „poistná zmluva“) s dobou poistenia od 5.8.1999 do 5.8.2024,
uzatvorenou medzi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s., IČO: 31 690 904, ako
poistiteľom a J. Ď., nar. X., ako poistníkom a poisteným, trvá. Zároveň rozhodol o povinnosti
ţalovanej zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania. Výrok vo veci samej odôvodnil
výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe vzhľadom na tvrdenie
ţalovanej o zániku poistnej zmluvy, je daný naliehavý právny záujem ţalobkyne na
poţadovanom určení, a ţe ţaloba je dôvodná, pretoţe poistná zmluva nezanikla ţiadnym
zákonným spôsobom, ani spôsobom upraveným v zmluve, resp. vo všeobecných poistných
podmienkach.
Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalovanej rozsudkom
z 30. novembra 2011 sp. zn. 17 Co 171/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil
jeho vecnou správnosťou.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Okrem iného
namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241
ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.). K odňatiu moţnosti konať
pred súdom došlo podľa nej najmä tým, ţe odvolací súd v súvislosti s jej odvolacou
námietkou o nevykonaní dôkazu vyţiadaním si správneho spisu Ministerstva financií
Slovenskej republiky, obsahujúceho rozhodnutie tohto ministerstva č. j. 52/1024/1995 zo dňa
30.5.1995, v odôvodnení svojho rozsudku nesprávne konštatoval, ţe zo spisu nie je zrejmé, ţe
by takýto dôkaz navrhovala, a ţe na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, hoci
v predmetnej veci to bolo potrebné predovšetkým z dôvodu, ţe súd prvého stupňa listinné
dôkazy nevykonal v súlade s ustanovením § 129 O. s. p., keď ich neprečítal a ani
neoboznámil.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako nedôvodný odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou
osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1
O. s. p.) a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O. s. p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady, a to
vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného
podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne
jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalovaná v písomnom vyjadrení
k ţalobe z 19.8.2009 navrhla vykonať dôkaz správnym spisom Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. j. 52/1024/1995, a to vyţiadaním si tohto spisu z archívu uvedeného
ministerstva (č. l. 9 a opakovane aj 38 vyjadrenia, resp. č. l. 52 a aj 81 spisu). Napriek tejto
skutočnosti odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, ţe zo spisu nie je
zrejmé, ţe by ţalovaná takýto dôkaz navrhovala.
Podľa názoru dovolacieho súdu uvedeným postupom odvolacieho súdu bolo porušené
právo ţalovanej na presvedčivé odôvodnenie rozsudku vyplývajúce z ustanovenia § 157
ods. 2 O. s. p. a tým jej bola zároveň odňatá moţnosť konať pred súdom. Za presvedčivé
nemoţno totiţ povaţovať odôvodnenie, ktoré je v rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou
z obsahu spisu.
Zo spisu ďalej vyplýva, ţe súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní dňa
21.3.2011. Napriek tomu, ţe v odôvodnení prvostupňového rozsudku je uvedené, ţe súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, zápisnica z pojednávania zo dňa
21. 3. 2011 neobsahuje ţiaden záznam o tom, ţe by listinné dôkazy boli vykonané spôsobom
stanoveným v § 129 ods. 1 O. s. p., t. j. ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu. Keďţe
uvedený procesný nedostatok v konaní pred súdom prvého stupňa nezakladal v zmysle
§ 221 O. s. p. dôvod na zrušenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom (tzv. iná vada
konania), bolo povinnosťou odvolacieho súdu odstrániť tento nedostatok doplnením
dokazovania riadnym vykonaním listinných dôkazov, z ktorých vychádzal prvostupňový súd,
a to buď na odvolacom pojednávaní, alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa s vytvorením
moţnosti účastníkov sa k nim vyjadriť. Pokiaľ odvolací súd takto nepostupoval, odňal
ţalovanej aj týmto spôsobom moţnosť konať pred súdom.
Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť
dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, neostalo dovolaciemu súdu iné, neţ rozsudok odvolacieho
súdu pre tento procesný nedostatok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. septembra 2012
JUDr. Rudolf Č i r č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová