Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a43/385535.798801.pdf
PDF · 129.63 KB
No categories available
6Cdo/192/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 192/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu ŠJK, s.r.o., so sídlom
v Rakovej 1445, zastúpeného JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom Stilo s.r.o., so sídlom
v Čadci, Palárikova 83, proti ţalovanému M. H., bývajúcemu v Č., zastúpenému JUDr.
Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v Čadci, Mierová 1725, o zriadenie vecného
bremena za náhradu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na
Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 C 77/2010, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Ţiline zo 4. mája 2011 sp. zn. 5 Co 123/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
43,09 €, k rukám JUDr. Jozefa Varmusa, advokáta Stilo s.r.o., so sídlom v Čadci, Palárikova
83, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie
Okresného súdu Čadca z 8. februára 2011 č. k. 14 C 77/2010-133, ktorým bolo nariadené
predbeţné opatrenie spočívajúce v zákaze ţalovanému predbeţne brániť ţalobcovi
v prevádzkovaní predajne Stavebniny na parcelách KNC č. X. - ostatné plochy o výmere 477
m², KNC č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m², KNC č. X. - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 20 m², KNC č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m², KNC
č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m², KNC č. X. - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 229 m², KNC č. X. - trvalé trávne porasty o výmere 550 m², KNC č. X. - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 736 m², KNC č. X. - ostatné plochy o výmere 6 m² a KNC č. X. -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m², ktoré sú zapísané na LV č. X. v katastrálnom
území Čadca, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod
sp. zn. 14 C 77/2010. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom prvostupňového súdu, ţe v danom
prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbeţného opatrenia, keď
ţalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko
opakovaným konaním ţalovaného dochádza k rušeniu ţalobcu v prevádzkovaní predajne
Stavebnín v takom rozsahu, ktorý spôsobuje ţalobcovi škodu. Zároveň odvolací súd
konštatoval, ţe nariadením predbeţného opatrenia v tomto rozsahu nebude neprimerane
zasiahnuté do práv ţalovaného, keďţe jeho povinnosťou bude len zdrţať sa konania, ktorým
by bránil prevádzkovaniu predajne Stavebnín. Poukázal tieţ na dočasnosť trvania nariadeného
predbeţného opatrenia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal ţalovaný dovolanie z dôvodu podľa
§ 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Prípustnosť dovolania opieral o ustanovenie § 237 písm. f/
O.s.p. keď tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom nedostatočným
a nepresvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Povaţoval ho za absolútne
nepreskúmateľné, nezdôvodňujúce bránenie mu v uţívaní jeho vlastníctva, ktorého
nedotknuteľnosť garantuje Ústava SR. Namietal tieţ nesprávne právne posúdenie veci súdmi
niţších stupňov v otázke splnenia podmienok pre nariadenie predbeţného opatrenia, čím
došlo k zásahu do vlastníckeho práva dovolateľa. Vzhľadom na uvedené dôvody ţiadal
uznesenie krajského súdu spolu s uznesením okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Ţalobca povaţoval dovolanie ţalovaného za neprípustné a nedôvodné, preto ho ţiadal
zamietnuť. Mal za to, ţe bola preukázaná potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi
konania, preto súdy správne rozhodli o nariadení predbeţného opatrenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne
vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné
bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalovaného je
preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal
otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či
v danej veci nejde o prípad a/ nedostatku právomoci súdu, b/ spôsobilosti byť účastníkom
konania, c/ riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, d/ o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, e/ prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať,
či g/ rozhodovania vylúčeným sudcom, prípadne konania súdom nesprávne obsadeným.
Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj
rozhodnutie o predbeţnom opatrení, v ktorej veci je inak dovolanie v zmysle § 239 ods. 3
O.s.p. vylúčené. Právne relevantné ale nie je samo tvrdenie dovolateľa, ţe k vade takejto
povahy došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe v konaní takáto
vada skutočne nastala.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ mal za to, ţe uznesenia súdov niţších stupňov o predbeţnom opatrení
neboli presvedčivé a dostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu jeho ústavných práv
(čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a čím mu bola odňatá moţnosť pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ dovolateľ namieta nedostatky dôvodov dovolaním napadnutého uznesenia
odvolacieho i prvostupňového súdu, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu
súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne
konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie
(I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a vzťahuje sa primerane
aj na uznesenie (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Táto primeranosť znamená, ţe pri uznesení o nariadení
predbeţného opatrenia, aj s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska
náleţitostí jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak, ako
rozhodol. Tento záver podporuje aj znenie § 76 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak súd návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotoţňuje sa so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, súd to skonštatuje
v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenia súdov niţších stupňov
o predbeţnom opatrení poţiadavku na riadne a dostatočné odôvodnenie spĺňajú.
Prvostupňový súd stručne opísal rozhodujúci stav veci a poukázal na ustanovenia právneho
predpisu, ktoré aplikoval. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia, čo skonštatoval v odôvodnení. Uviedol akým konaním
bráni ţalovaný ţalobcovi v prevádzkovaní predajne Stavebnín a poukázal na dočasnosť
trvania predbeţného opatrenia. Odvolací súd opísal obsah odvolania, preskúmal napadnuté
prvostupňové uznesenie v potrebnom rozsahu, stotoţnil sa s právnym názorom
prvostupňového súdu, ţe ţalobca osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy a nariadením predbeţného opatrenia sa neprimerane nezasiahne do práv ţalovaného.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutia súdov niţších stupňov nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené, svojvoľné a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Za porušenie dovolateľovho ústavného práva v ţiadnom prípade
nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv ţalovaného.
Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalovaného spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie
bolo prípustné, nakoľko dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ak by aj bol
daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami
nezaoberal.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Ţalobca podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.), preto mu dovolací súd priznal náhradu
spočívajúcu v odmene JUDr. Jozefovi Varmusovi za právnu sluţbu, ktorú poskytol tento
advokát advokátskej kancelárie Stilo s.r.o. ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu
ţalovaného dňa 17. augusta 2011 vo výške ½ základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14
ods. 3 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil súd
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, t.j. 1/13 výpočtového základu, ktorá pre rok 2011 činí
57 € a ½ z nej predstavuje 28,5 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky, t.j. 7,41 €) dáva spolu 35,91 € a po pripočítaní 20% DPH v sume 7,182 € (§ 18
ods. 3 vyhlášky) je náhrada trov 43,09 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. septembra 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová