Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/31/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W., s. r. o., V., IČO: X.,

proti žalovaným: 1/ Ing. arch. K. C., K., a 2/. Ing. arch. E. M., H. obaja zastúpení JUDr. Ľ.

H., Advokátska kancelária, B. o zaplatenie 14 326,78 Eur s príslušenstvom, na dovolanie

žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2011 č. k.

-306, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/, 2/ o d m i e t a .

Žalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 10. 2010 č. k.

-268 uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne

a nerozdielne istinu vo výške 14 326,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne

od 18. 12. 2003 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 3 862,25 Eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou, podanou dňa 16. 06. 2004, sa domáhal

žalobca proti žalovaným zaplatenia istiny 14 326,78 Eur (431 608,70 Sk) titulom zaplatenia

ceny vykonaných stavebných prác na základe objednávok vyúčtovaných faktúrou č.

32003043 na sumu 219 787,90 Sk, faktúrou č. 32003042 na sumu 171 920,-- Sk a faktúrou č.

32003025 na sumu 39 900,80 Sk, t. j. celkom 431 608,70 Sk.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako zhotoviteľ

a žalovaní 1/, 2/ ako objednávatelia uzavreli zmluvu o dielo na stavebné práce: objednávkou

2

zo dňa 01. 07. 2003 objednali vykonanie vodorovných sadrokartónových konštrukcií, úprav

povrchov a odstránenie starých náterov v sume 635 006,22 Sk bez DPH (s DPH ide o sumu

723 907,12 Sk), objednávkou zo dňa 02. 09. 2003 v celkovej sume 171 920,-- Sk s DPH

vyspravenie vnútorných omietok poškodených pri elektroinštaláciách, po osádzaní

okien a pod., zbrúsenie, osekanie a znovuomietnutie okenných ostení, vyhotovenie

sadrokartónového podhľadu a iné..., objednávkou zo dňa 09. 09. 2003 vyhotovenie sadrových

poterov, pričom žalobca dňa 11. 09. 2003 vyhotovil cenovú ponuku na celkovú sumu

58 521,30 Sk s DPH, z faktúry vyplýva, že okrem tejto sumy žalobca vyúčtoval žalovaným

ešte 8 680,-- Sk bez DPH za materiál na vyrovnanie nerovností a 1 302,-- Sk bez DPH

za dopravné a režijné náklady. Na základe vzniknutého obchodnozáväzkového vzťahu

žalobcovi vznikla povinnosť vykonať dielo, čo z vykonaného dokazovania bolo preukázané,

a na druhej strane žalovaným vznikla povinnosť predmetné dielo riadne prevziať a zaplatiť

dohodnutú cenu za jeho vykonanie. Žalovaní svoje povinnosti nesplnili riadne, preto súd

prvého stupňa návrhu žalobcu vyhovel, a to aj pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej

pohľadávky. Nakoľko úroky z omeškania neboli zmluvne dohodnuté, súd prvého stupňa

na daný prípad aplikoval ustanovenia § 369 ods. 1 v spojitosti s § 502 Obchodného

zákonníka.

Súd prvého stupňa v konaní vyhodnotil námietky žalovaných ako nedôvodné, keď

žalovaní k protokolu obsahujúcemu presný rozpis vykonaných prác, vyúčtovaných faktúrou

zo dňa 08. 12. 2003, nevzniesli žiadne námietky, a to ani do kvality, ani rozsahu vykonaných

prác. Skonštatoval, že práce neboli vykonané v termíne podľa objednávky – do 31. 07. 2003,

avšak žalobca preukázal záznamami v stavebnom denníku, ako aj v liste zo dňa 15. 08. 2003,

že stavba je nepripravená. Poukázal na to, že žalovaní boli povinní vykonané dielo

prehliadnuť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu

diela, čo však neurobili, a preto by im ani súd nepriznal právo z vád diela s poukazom

na . V súvislosti s listom žalovaných zo dňa 11. 12. 2003

– stornovanie faktúry č. 32003043 súd prvého stupňa uviedol, že obsahom je toto oznámenie

žalovaných odstúpením od zmluvy, pričom je nepodstatné, či žalobca vôbec porušil nejakú

svoju zmluvnú povinnosť, a to či už podstatným alebo nepodstatným spôsobom, keďže

s poukazom na by aj v prípade, že by boli žalovaní

oprávnení od zmluvy odstúpiť, nemohli by tak urobiť, keďže im bola doručená správa, že už

3

bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. V danom

prípade bola žalovaným táto správa doručená jednak odovzdaním preberacieho

a odovzdávacieho protokolu, ale aj samotným doručením faktúry. Žalovaní nepreukázali, že

by žalobcovi oznámili včas a riadne konkrétne vady diela, pričom nedodržali ani postup podľa

-441 v spojitosti s .

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 716,32 Eur – súdny

poplatok, a trovy právneho zastúpenia 3 145,90 Eur.

Na odvolanie žalovaných odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa a žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Po zhodnotení

skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého

stupňa v tejto veci na základe dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a zistené

skutočnosti správne právne posúdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že podstatnou

námietkou, o ktorú opierali žalovaní svoju obranu, bolo ich tvrdenie, že žalobca žalovaných

označil ako neexistujúci právny subjekt a súd prvého stupňa nemal pripustiť zámenu

účastníkov. Odvolací súd z návrhu na začatie konania zo dňa 16. 06. 2004 zistil, že obaja

žalovaní boli priamo v návrhu označení svojimi krstnými menami a priezviskami, čo ich

identifikáciu robí nezameniteľnou. V priebehu konania žalobca doplnil ďalšie údaje o adrese

a o registrácii v Slovenskej komore architektov. Odvolací súd preto túto námietku považuje

za irelevantnú, pričom aj s touto námietkou sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal.

Postavenie Ing. arch. K. v pozícii zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade bolo jasne preukázané

v konaní pred súdom prvého stupňa a počas vykonávania diela žalobcu a nebolo nijako

spochybňované, čo vyplýva aj zo stavebného denníka.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142

ods. 1 tak, že žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, lebo ich priznanie

nežiadal.

4

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom

napadli rozsudok krajského súdu s poukazom na to, že v konaní došlo k vadám podľa ust.

, Navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a v prípade, ak má

prvostupňový rozsudok vady, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, aby bol

zrušený aj tento rozsudok. Súčasne si dovolatelia uplatnili aj náhradu trov konania.

V dovolaní uviedli, že žalobca označil žalovaného ako C.-M., ateliér architektúry,

interiéru a designu – autorizovaní architekti Ing. arch. K. C. a lng. arch. E. M., T. Žalobca

určil za predmet sporu zaplatenie faktúr, ktoré sa týkali subjektu C. – M., ateliér architektúry,

interiér, IČO: X. DRČ: X. a ktoré sa zjavne netýkali žalovaných, teda zažaloval neexistujúci

subjekt a k svojej žalobe pripojil listinné dôkazy – faktúry, objednávky, znejúce na tento iný

subjekt. V tejto súvislosti poukázal na to, že odvolací súd náležite neprejednal odvolanie

žalovaných, keď títo namietali svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Dovolatelia ďalej uviedli, že

počas priebehu konania žalobca ako navrhovateľ žalobu nezmenil, naďalej svoju žalobu

opieral o listinné dôkazy, ktoré boli vystavené na iný subjekt, ako boli účastníci konania na

strane žalovaných. Za tohto stavu žalobe nebolo vôbec možné vyhovieť a musela byť voči

žalovaným 1, 2 zamietnutá.

Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že v konaní ho súd vôbec nevypočul, čím mu odňal

možnosť konať pred súdom ( ), taktiež im nebola doručená žaloba, ktorá

znela na iného účastníka konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu žalovaných navrhol dovolanie

žalovaných zamietnuť a ďalej uviedol, že vo svojom podaní neuvádzajú žiadne nové

skutočnosti. So všetkými sa v priebehu konania vysporiadal prvostupňový súd a jeho právny

názor prevzal aj odvolací súd. Oba súdy jednoznačne určili žalovaných ako účastníkov

konania, preto tvrdenie žalovaných o naplnení dôvodov dovolania podľa ods. b/

je účelové a nezodpovedá skutkovému stavu. Ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že označenie

C. – M., ateliér architektúry, interiéru a desingu, poskytli samí žalovaní, nevadilo im pri

dobrovoľnom plnení faktúr za predchádzajúce práce, pri neplatnom odstúpení od zmluvy, ani

pri reklamácii údajnej nekvality. Ani tvrdenie, že sú dané dôvody dovolania podľa § 237 ods.

5

f/ , podľa žalobcu neobstoja, nakoľko žalovaní sa mohli dobrovoľne zúčastniť

pojednávaní, alebo sa nechať zastupovať právnym zástupcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

6

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pričom

odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie podľa tohto ustanovenia zákona nie je prípustné.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238

, ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237

písm. b/ ), a či postupom súdu nebola žalovaným odňatá možnosť pred súdom konať

( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci.

Dovolatelia predovšetkým namietali, že žalovaného v 2. rade v konaní súd vôbec

nevypočul, čím mu odňal možnosť konať pred súdom ( ).

Podľa ust. , ak tento zákon alebo osobitný predpis13aa)

neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá

účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

7

Podľa ust. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo

doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy

pojednávania.

Podľa ust. , ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci

sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia

byť poučení.

Podľa ust. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa ust. druhá veta zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo

udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

Súd prvého stupňa predvolal účastníkov konania a ich zástupcov na pojednávanie

nariadené na deň 13. 12. 2007. Žalobca a právny zástupca žalobcu prevzali predvolanie dňa

16. 11. 2007. Právny zástupca žalovaných prevzal predvolanie dňa 16. 11. 2007, žalovaný

v 1. rade dňa 22. 11. 2007, žalovaný v 2. rade predvolanie neprevzal s tým, že adresát je

neznámy. Na určené pojednávanie sa dostavili žalobca osobne, jeho právny zástupca osobne,

žalovaný v 1. rade osobne, žalovaný v 2. rade osobne a ich právny zástupca osobne. Vo veci

samej vypovedali na pojednávaní žalovaný v 1. rade, právny zástupca žalobcu a právny

zástupca žalovaných. Dovolateľ uvádza, že súd prvého stupňa nevypočul žalovaného

v 2. rade, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z citovaných ustanovení

vyplýva povinnosť súdu doručiť predvolanie na pojednávanie

účastníkom, pokiaľ má v úmysle výsluch účastníkov ako dôkaz a ak nie je účastník zastúpený

advokátom (, ). Pokiaľ je účastník zastúpený advokátom,

tento je splnomocnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník konania (§ 25

ods. 1, ). Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval v súlade

s ustanoveniami , predvolanie na pojednávanie doručil

účastníkom, ich právnym zástupcom, všetci sa nariadeného pojednávania (13. 12. 2007)

zúčastnili. Prítomní účastníci na pojednávaní pritom nemajú povinnosť vypovedať v konaní,

ak nie sú predvolaní a vypočúvaní za účelom vykonania dôkazu výsluchom účastníka. Túto

8

povinnosť majú, ak ich na to na pojednávaní vyzve súd. Súd prvého stupňa vyzval žalovaného

v 1. rade, aby vypovedal, prítomného žalovaného v 2. rade súd na vypovedanie nevyzval.

Pokiaľ žalovaný v 2. rade chcel na pojednávaní urobiť ústne vyhlásenie, mohol tak urobiť

buď prostredníctvom svojho prítomného právneho zástupcu alebo priamo súdu. Túto možnosť

žalovaný v 2. rade na tomto pojednávaní nevyužil a ostatných pojednávaní sa zúčastnil už len

jeho právny zástupca. Z uvedeného dôvodu dovolací súd nezistil porušenie ust. § 237 písm. f/

, keď nevyužitie možnosti vypovedať na pojednávaní ako účastník konania zastúpený

na tomto pojednávaní právnym zástupcom nekvalifikoval ako odobratie možnosti konať pred

súdom, nakoľko nešlo o vadný postup súdu v konaní, ale o nevyužitie možnosti účastníkom

konania uplatniť procesné právo, ktoré zákon () účastníkovi

priznáva.

Podľa ust. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 7 ods. 1 prvá veta Obč. zák. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva

a povinnosti vzniká narodením.

Podľa ust. § 8 Obch. zák. obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým

podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 Obch. zák. obchodným menom fyzickej osoby je jej meno

a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok

odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľná podmienka

konania, na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu konania, a má za následok zastavenie

konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť postupom podľa , pretože nejde

o vadu, spočívajúcu v neúplnosti alebo nesprávnosti.

Žalobca v návrhu označil žalovaných: C. – M., ateliér architektúry, interiéru a designu

- autorizovaní architekti, Ing. arch. K. C. a Ing. arch. E. M., T. a listinné doklady, predložené

9

v konaní, majú obchodné označenie používané žalovanými, ktoré obsahuje ich priezviská,

čím sú nezameniteľné. Už z takto podaného návrhu je jednoznačné, že žalobca správne

označil za žalovaných fyzické osoby Ing. arch. K. C. a Ing. arch. E. M. s označením ich

obchodného názvu, pod ktorým vykonávajú svoju podnikateľskú aktivitu C. – M., ateliér

architektúry, interiéru a designu – autorizovaní architekti. V priebehu konania na súde prvého

stupňa na nadbytočné výzvy súdu prvého stupňa žalobca opakovane a celkom správne,

v súlade s citovanými ustanoveniami zákona ( , Obč. zák., a

Obch. zák.) označenie žalovaných nezmenil a preukázal správnosť označenia žalovaných aj

poukazom na úpravu o autorizovaných architektoch

a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších zmien. Námietkami žalovaných

sa v tomto smere zaoberal súd prvého stupňa, aj odvolací súd a v odôvodnení rozhodnutia

poukázal na dostatočné zdôvodnenie námietok súdom prvého stupňa. Dovolací súd nezistil

oprávnenosť námietky žalovaných o spôsobilosti žalovaných byť účastníkmi konania, preto

nezistil vadu konania v zmysle ust.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalovanými

tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. a a že najavo nevyšla ani

žiadna iná vada uvedená v ust. , dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, že

prípustnosť dovolania žalovaných nemožno vyvodiť z ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaných 1/, 2/ podľa ust.

v spojení s ust. odmietol ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. a tak, že v dovolacom konaní úspešnému

žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu, pretože trovy dovolacieho konania žalobcovi

nevznikli a tieto si v konaní neuplatnil.

10

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová