Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)284/385536.066cee.pdf
PDF · 104.59 KB
No categories available
6Cdo/211/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 211/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke P. K., rod. B.,
naposledy bývajúcej v R., zomrelej X., vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 14 D
15/2009, o dovolaní dedičky E. M., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. Miloslavom Krausom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Jasovská 23, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 31. januára 2011 sp. zn. 16 CoD 57/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným uznesením na odvolanie dedičky E. M. potvrdil
ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Pezinok z 19. júla 2010 č. k. 14 D 15/2009-79,
ktorým prvostupňový súd určil všeobecnú cenu majetku tvoriaceho BSM poručiteľky
a pozostalého manţela sumou 149 083,43 €, a určil čo z toho majetku patrí do dedičstva a čo
pozostalému manţelovi, následne určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky sumou 75 298,59
€, výšku dlhov 3 175,11 € a čistú hodnotu dedičstva vo výške 72 123,48 €, ďalej potvrdil
nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, a pokiaľ ide o ornú pôdu rozhodol o jej
nadobudnutí dedičom vlastniacim spoluvlastnícky podiel v ½ k nej s jeho povinnosťou
vysporiadať sa s ostatnými dedičmi, a napokon rozhodol o odmene súdnemu komisárovi
a o súdnom poplatku.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dedička E. M. dovolanie. Namietala v
ňom, ţe napadnuté rozhodnutia súdov niţších stupňov nemajú oporu v skutkovom stave a vec
je nesprávne právne posúdená. Vytýkala súdom spôsob konkrétneho vyporiadania dedičstva a
hodnotu dedičstva povaţovala za podhodnotenú. Namietala tieţ odňatie práva na prejednanie
veci nezávislým súdom, pred ktorým by mohla vzniesť svoje námietky. Vzhľadom na
uvedené ţiadala napadnuté uznesenia okresného i krajského súdu zrušiť a pokračovať
v konaní s tým, aby jej bolo umoţnené zúčastniť sa prejednania veci.
Ostatní účastníci konania o dedičstve sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba
odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.).
Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolateľka napadla potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky ţiadneho z vyššie citovaných uznesení, preto jeho prípustnosť z hľadiska charakteru
napadnutého uznesenia neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Ohľadne námietky dovolateľky o odňatí práva zúčastniť sa konania na súde, dovolací
súd z obsahu spisu zistil, ţe dedička E. M. sa riadne zúčastnila dňa 11. novembra 2009, 7.
júna 2010 a 22. júna 2010 pojednávaní na Notárskom úrade notárky JUDr. Jany Chovancovej,
ktorá bola ako súdny komisár v zmysle § 38 O. s. p. poverením zo 16. februára 2009 poverená
Okresným súdom Pezinok na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po
poručiteľke P. K., rod. B., zomrelej X.. V zmysle § 38 ods. 5 O. s. p. sa tieto úkony notárky
povaţujú za úkony súdu. Odvolací súd na prejednanie odvolania dedičky E. M. v danej veci
nebol povinný nariaďovať pojednávanie s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p.,
nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, prvostupňový súd
nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, ani to nevyţadoval dôleţitý verejný
záujem (§ 214 ods. 1 O. s. p.). Označeným postupom súdov jej preto nebola odňatá moţnosť
konať pred súdom.
Procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. nezakladá ani prípadná neúplnosť
skutkových zistení, na ktorých, podľa tvrdenia dovolateľky, súdy zaloţili svoje rozhodnutia.
Nesprávnosť skutkových zistení by mohla zakladať tzv. inú vadu konania, ktorou by sa
dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
Rovnako dovolateľkou namietaným nesprávnym právnym posúdením veci by sa
dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu z hľadiska správneho právneho posúdenia veci.
Moţno preto uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa
§ 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok dedičky E.
M. odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. bez toho,
aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová