Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3eb/385448.935362.pdf
PDF · 175.17 KB
No categories available
3Cdo/140/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 140/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S., a.s., so sídlom
v B., proti povinnej M. B., naposledy bývajúcej v R., zastúpenej opatrovníkom Mgr. V. L.,
zamestnancom Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 532,45 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 Er 601/2007, o dovolaní súdneho exekútora
JUDr. P. H., Exekútorský úrad so sídlom v R., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 CoE 151/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava uznesením z 8. októbra 2010 č.k. 9 Er 601/2007-10 exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 57,14 €. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203
Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 57,14 € oproti
exekútorom uplatnenej výške 67,26 €.
Proti výroku uvedeného uznesenia o trovách exekúcie podal odvolanie súdny
exekútor. Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 CoE 151/2011
uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil a účastníkom nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvého
stupňa, keď pre rozhodnutie o trovách exekúcie aplikoval § 203 Exekučného poriadku, ako
aj s určením výšky trov exekúcie, ktoré je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 1. mája 2008.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal súdny exekútor dovolanie. Navrhol
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súdy nesprávne určili
výšku trov exekúcie a nesprávne mu priznali daň z pridanej hodnoty len v rozsahu 19 %, hoci
mali správne vychádzať z výšky dane 20 % zo základe dane.
Oprávnený ani povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie súdneho exekútora, ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny
opravný prostriedok, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania
proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy,
ak ide o uznesenie o trovách konania.
Exekučné konanie je postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania
pri nútenom výkone judikovaného práva. Ide o osobitný typ občianskeho súdneho konania.
Exekučné konanie je upravené Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym
poriadkom (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Neexistuje žiadne ustanovenie právneho predpisu (ani iný
relevantný dôvod), ktoré by osobitne vyňalo trovy exekúcie spomedzi trov konania podľa
§ 137 O.s.p. Napokon, konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
považuje trovy exekúcie za trovy konania (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. októbra sp. zn. 6 Cdo 80/2010, z 15. októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 170/2009,
z 3. októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 170/2011, z 13. septembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 4/2011) a nie
je dôvod sa od nej odchýliť.
V posudzovanej veci je nepochybné, že súdny exekútor napáda dovolaním uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, t.j. napáda uznesenie
o trovách exekučného konania. Dovolanie súdneho exekútora preto podľa § 239 O.s.p.
prípustné nie je.
Dovolací súd, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., preskúmal prípustnosť
dovolania aj podľa ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti
každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z vyššie uvedených procesných
vád neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť
dovolania preto nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Dôvodné nie sú ani námietky súdneho exekútora, ktoré treba považovať za dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý však sám osebe prípustnosť dovolania
nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci,
môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom
jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,
a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní účastníkom trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo
im v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková