Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/166/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. F. B.,

zastúpeného JUDr. M.O., advokátom v S., proti odporkyni T. M., zastúpenej JUDr. D.M.,

advokátom v P., o určenie neplatnosti závetu, vedenej

na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 22. decembra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

79,58 € k rukám JUDr. D.M., advokáta v P., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom z 15. októbra 2010 č.k. -276 zamietol

návrh na určenie neplatnosti závetu zriadeného poručiteľkou M. M. dňa 9. novembra

1999 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v B., notárkou JUDr. Ľ. F. (N 487/99

Nz 487/99). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške

1 082,22 € k rukám právneho zástupcu odporkyne

JUDr. D.M., do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť trovy štátu vo

výške 77,72 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Poprad.

Dospel k záveru, že navrhovateľ v zmysle neuniesol dôkazné bremeno,

nepreukázal, že by neb. M. M. závet dňa 9. novembra 1999 zriadila v duševnej poruche, ktorá

by ju robila na zriadenie závetu nespôsobilou. Tvrdenie odporkyne o tom, že neb. M. M. ju

sama oslovila za účelom zriadenia závetu, bolo jednoznačne potvrdené výsluchom svedkyne

A. M., s ktorou nebohá pred zriadením závetu a bezprostredne po zriadení závetu bola

v osobnom kontakte, keď u uvedenej svedkyne sa v tom čase zdržiavala v B.. Vypočutí

svedkovia v konaní A. M., H. G., ktoré boli v kontakte s nebohou v roku 1999, potvrdili, že

zdravotný stav nebohej v roku 1999 bol dobrý, zo správania nebohej nebolo zrejmé, že by

trpela duševnou poruchou. Svedkyňa A. M. potvrdila čipernosť, dobré duševné zdravie

nebohej v roku 1999. Svedkyňa H. G. sa s nebohou poznala od roku 1994, potvrdila, že

nebohá pred zriadením závetu mala úmysel majetok zanechať na čas po smrti odporkyni,

nechcela, aby sa o tom dozvedel navrhovateľ. Z výpovede svedkov P. O., Ing. L. H., L. M., P.

M. nebolo zrejmé, že by sa vedeli presne vyjadriť k duševnému stavu nebohej v roku 1999,

avšak svedkovia boli v kontakte s nebohou sporadicky počas jej života a nepotvrdili, že by

u nebohej videli známky takého nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by nebohú robil

v roku 1999 nespôsobilú na zriadenie závetu. Svedok P. O. tvrdil, že nepriaznivý psychický

stav nebohej si uvedomoval v roku 2007, svedkovia Ing. L. H., L. M., P. M. potvrdili, že

s nebohou i po smrti jej manžela v roku 1994 sa dalo normálne komunikovať. Svedkyňa L. L.,

ktorá sa s nebohou poznala od roku 1960, sa nevedela vyjadriť k zdravotnému stavu nebohej

v roku 1999. Tvrdila síce, že u nebohej si všimla zmeny správania v roku 1993, 1994 a že

v roku 2007 mala nebohá výpadky pamäte, nepotvrdila ale, že by zdravotný stav nebohej

v roku 1999 ju robil nespôsobilou na zriadenie závetu. Navyše výpoveď svedkyne L. L. súd

hodnotil do istej miery ako účelovú a ovplyvnenú navrhovateľom s poukazom na vyjadrenie

svedkyne (č.l. 100 spisu), keď podľa jej vyjadrenia navrhovateľ si neželal výpoveď svedkyne

v jej neprítomnosti, aby „niečo nedobabrala“. Ani z výpovede svedkyne J. B., manželky

navrhovateľa, nebola preukázaná existencia duševnej poruchy u nebohej v roku 1999. Ak

svedkyňa tvrdila, že nebohá pred rokom 1999 sa liečila u psychiatra, nevedela ochorenie

konkretizovať, ani označiť ošetrujúceho lekára. Navyše svedkyňa J. B. sa pred súdom

vyjadrovala k starostlivosti navrhovateľa a svedkyne o nebohú. Za podstatný dôkaz považoval

súd správu posledného praktického lekára nebohej MUDr. J. C., ktorý poprel záznam

v zdravotnej dokumentácií nebohej o psychiatrickom vyšetrení v období od roku 1999. Súd

ďalej poukázal na znalecký posudok MUDr. P. F. z roku 2007, v ktorom je síce zmienka

o liečení nebohej, v roku 1974 na diagnózu „neurologický syndróm s depresívnymi rysmi“

a v roku 1977 „vertebrog. alg. syndróm“, uvedené diagnózy podľa názoru súdu bez ďalšieho

nepreukazovali u nebohej duševný stav v roku 1999 a neznamenali, že i keby týmito

diagnózami nebohá trpela, boli by prítomné u nebohej v roku 1999 (po 22-25 rokoch). Navyše

znalec, až v roku 2007 (8 rokov po spísaní závetu) konštatoval existenciu duševnej poruchy

v dôsledku organických zmien mozgu a odporúčal obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

K dôkazu predloženému navrhovateľom - listu navrhovateľa z roku 1993 súd konštatoval, že

u nebohej mohlo ísť v roku 1997 o občasné zvláštne správanie, ktoré v liste opisuje

navrhovateľ, vyplývajúce z povahových rysov nebohej, správanie samo osebe neznamená, že

by u nebohej v roku 1997 a následne v roku 1999 v čase spísania závetu existovala taká

duševná porucha, ktorá by nebohú robila nespôsobilou na spísanie závetu. K takému záveru

súd prvého stupňa dospel

po zhodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti, keď mal za to, že ak by nebohá trpela v roku

1999 duševnou poruchou takého charakteru, túto by boli schopní ako laici rozpoznať vypočutí

svedkovia, ktorí v tom čase boli s nebohou v kontakte. Prisvedčil i názoru okresného

prokurátora, že keďže závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, je vysoko

pravdepodobné, že nebohá i pred notárkou vystupovala takým spôsobom, že notárka, keďže

spísala notársku zápisnicu, nemala podozrenie, že nebohá je postihnutá duševnou poruchou,

ktorá by nebohú robila nespôsobilou na zriadenie závetu. Uviedol, že spísanie plnomocenstva

dňa 7. novembra 2007, sa netýkalo zriadenia nového závetu nebohou, z obsahu

plnomocenstva a výpovede prítomných svedkov pri podpísaní plnomocenstva bolo zrejmé, že

sa týka prenájmu a prípadného predaju bytu v K.. O trovách konania súd rozhodol podľa §

142 ods. 1

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 22. decembra 2011

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 77,29 € na účet právneho zástupcu odporkyne JUDr. D.M.,

advokáta v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V celom rozsahu sa stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Na zdôraznenie správnosti rozsudku

prvostupňového súdu odvolací súd uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal nespôsobilosť poručiteľky M. M. na spísanie závetu dňa 9. novembra 1999.

V tejto súvislosti poukázal na podanie právnej zástupkyne navrhovateľa

zo dňa 2. augusta 2010 na č.l. 255 spisu, podľa ktorého navrhovateľ netrval na nariadení

znaleckého dokazovania vo veci zdravotného stavu nebohej v čase spísania závetu, nakoľko

považoval znalecký posudok MUDr. P. F. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, vypracovaný dňa 28. augusta 2007 za platný. Účastníci na tomto pojednávaní boli

poučení súdom prvého stupňa podľa Odvolací súd poukázal na vyjadrenie

právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 15. októbra 2010 na č.1. 265 spisu,

z ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľa po porade s navrhovateľom netrvala na

doplnení dokazovania, ktoré by sa týkalo označenia ošetrovateľskej agentúry, označenia

ošetrovateľky, resp. iných návrhov, v prípade vo vzťahu k MUDr. C.. Zo strany navrhovateľa,

odporkyne a okresného prokurátora neboli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací

súd mal so zreteľom na uvedené za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by nebohá M. M.

v čase zriadenia závetu dňa

9. novembra 1999 nebola spôsobilá na zriadenie tohto závetu. V súvislosti s námietkami

navrhovateľa uvedenými v odvolaní poukázal na svedeckú výpoveď svedkyne H. G., z ktorej

vyplýva, že poručiteľka M. M. sa na spísanie tohto závetu dlhodobo pripravovala, nešlo

o skratové konanie. Odvolací súd vo vzťahu k znaleckému posudku č. 10/2007 znalca MUDr.

P. F. poukázal na to, že vzhľadom na podanie znaleckého posudku ku dňu 28. augusta 2007

a s poukazom na deň spísania predmetného závetu 9. novembra 1999 nemožno z uvedeného

znaleckého posudku dôvodiť, že by poručiteľka M. M. bola dňa 9. novembra 1999

nespôsobilou na spísanie notárskej zápisnice – závetu. Odvolací súd taktiež konštatoval, že zo

strany navrhovateľa neboli preukázané okolnosti v zmysle ustanovenia § 469 Občianskeho

zákonníka, a to, že by odporkyňa sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľke, jej

manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu

poručiteľovej poslednej vôle. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237

písm. f/ tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Za takú vadu označil skutočnosť, že ako účastník konania nemal možnosť sa dňa 28. mája

2009 zúčastniť na výsluchu svedkyne H. G., ktorá bola vypočutá na základe dožiadania

prostredníctvom Okresného súdu Košice II a vyjadriť sa k obsahu jej výpovede, nakoľko

upovedomenie o termíne konania výsluchu prevzal osobne až hodinu po začatí výsluchu dňa

28. mája 2009. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie potrebné za

zistenie riadneho a úplného skutkového stavu, keď sa uspokojil s jeho „neuváženým,

chvíľkovým a nesprávnym“ rozhodnutím o netrvaní na vykonaní ďalšieho dokazovania

vzhľadom na existenciu znaleckého posudku MUDr. F. z roku 2007. Navrhovateľ v dovolaní

taktiež namietal nedoručenie rozsudku odvolacieho súdu

JUDr. P., ktorá ho zastupovala v konaní na prvom stupni. V dôvodoch dovolania rozoberal

skutkový a právny stav veci.

Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietnuť a priznať jej

trovy dovolacieho konania vo výške 159,17 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi

a navrhovateľovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

K odňatiu možnosti navrhovateľa pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť

tým, že ako účastník konania nemal možnosť sa dňa 28. mája 2009 zúčastniť na výsluchu

svedkyne H. G., ktorá bola vypočutá na základe dožiadania prostredníctvom Okresného súdu

Košice II a vyjadriť sa k obsahu jej výpovede, nakoľko upovedomenie o termíne konania

výsluchu prevzal osobne až hodinu po začatí výsluchu dňa 28. mája 2009.

Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že postupom Okresného súdu

Košice II síce došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, keď sa navrhovateľ

z dôvodu oneskoreného doručenia predvolania na výsluch svedkýň H. G. a L. L., vytýčený na

28. mája 2009, nemohol na výsluchu zúčastniť a vyjadriť sa tak k obsahu výpovedí týchto

svedkýň, avšak uvedené procesné pochybenie Okresného súdu Košice II bolo následne

zhojené vykonaním opakovaného výsluchu svedkýň dňa 4. marca 2010 na základe žiadosti

navrhovateľa o opakovanie výsluchu, na ktorom navrhovateľ mohol svoje procesné práva

uplatniť v plnom rozsahu. Ako vyplýva zo zápisníc z uvedených výsluchov (č.l. 207 a 212

spisu), navrhovateľ, ako aj jeho právny zástupca, sa na výsluchoch osobne zúčastnili a kládli

svedkyniam otázky. Navrhovateľ tak nebol vylúčený z realizácie svojich procesných práv.

Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie

potrebné na zistenie riadneho a úplného skutkového stavu, keď sa uspokojil s jeho

„neuváženým, chvíľkovým a nesprávnym“ rozhodnutím o netrvaní na vykonaní ďalšieho

dokazovania vzhľadom na existenciu znaleckého posudku MUDr. F. z roku 2007.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy

a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. T. P.

v podaní označenom ako Písomné stanovisko k výzve a návrh na doplnenie dokazovania,

doručenom súdu prvého stupňa dňa 3. augusta 2010 (č.l. 255 spisu) uviedla, že „navrhovateľ

netrvá na nariadení znaleckého dokazovania vo veci zdravotného stavu nebohej v čase

spísania závetu, nakoľko považuje znalecký posudok č. 10/2007 MUDr. P. F. z odboru

zdravotníctvo a farmácia a odvetvie psychiatria, vypracovaný dňa 28. augusta 2007 za

platný“. Taktiež ani na pojednávaní pred Okresným súdom Poprad konanom dňa 15. októbra

2010 (viď zápisnicu o pojednávaní na č.l. 261 spisu) navrhovateľ potom, ako bol súdom

riadne poučený v zmysle , nenavrhol dokazovanie doplniť. Vzhľadom na

skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní na súde prvého stupňa zastúpený právnou

zástupkyňou, ktorá bola tiež osobne prítomná na predmetnom pojednávaní, nemal

prvostupňový súd o vážnosti jeho rozhodnutia o netrvaní na vykonaní ďalšieho dokazovania

dôvod pochybovať. Iné (nenavrhnuté) dôkazy nepovažoval súd prvého stupňa vzhľadom na

zistený skutkový stav za potrebné vykonať (, druhá veta, ). Uvedená

námietka navrhovateľa je preto neopodstatnená.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňuje úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či správnosť

skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

K námietke navrhovateľa o nedoručení rozsudku odvolacieho súdu

JUDr. P., ktorá ho zastupovala v konaní na prvom stupni, dovolací súd uvádza, že právne

zastupovanie navrhovateľa JUDr. T. P. v odvolacom konaní bolo ukončené ešte pred

rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 1. decembra 2010 (viď oznámenie o ukončení právneho

zastúpenia na č.l. 289 spisu). Z tohto dôvodu jej prvostupňový súd rozsudok odvolacieho súdu

nedoručoval.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Dovolací súd priznal odporkyni náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol odporkyni vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu z 18. apríla 2012 ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky

vo výške 58,69 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 13,26 € (§ 18 ods. 3

vyhlášky) predstavuje spolu 79,58 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. septembra 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová