Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/159/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. H., bývajúcej v K.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom

v Prešove, Vajanského 33, proti ţalovanému Národnému ústavu tuberkulózy, pľúcnych

chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy, so sídlom vo Vyšných Hágoch, IČO: 227811,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. júna 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 15. októbra 2008 č.k. -393 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 4 112,50 Sk spolu s 3 % úrokom z omeškania

ročne od 26. augusta 1992 aţ do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu ţalobkyne zamietol a súčasne rozhodol o trovách

účastníkov konania, o trovách štátu a o povinnosti ţalovaného zaplatiť na účet okresného

súdu súdny poplatok. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v časti mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia za bolesť povaţoval za primerané zvýšenie v rozsahu 2,33 násobku základného

bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu 3 112,50 Sk. Pri odškodnení sťaţenia

spoločenského uplatnenia (SSU) nad rámec základného bodového ohodnotenia vychádzal

zo zistenia, ţe u ţalobkyni nejde o taký následok, ktorý by ju akokoľvek obmedzoval v jej

ţivote. Za primerané preto povaţoval zvýšenie len v rozsahu 0,66 násobku základného

bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu 1 000,-- Sk. Do týchto súm ţalobe ţalobkyni

2

vyhovel a nad priznané odškodnenie do výšky ţalobkyňou poţadovaného odškodnenia, t.j.

do sumy 6 000,-- Sk, resp. sumy 21 000,-- Sk ţalobu zamietol. Pokiaľ ţalobkyňa ţiadala

priznať jednorazové odškodnenie v sume 1 500 000,-- Sk a platenie mesačnej renty v sume

1 500,-- Sk ako rozdielu medzi pravdepodobne dosahovaným zárobkom a výškou poberaného

invalidného dôchodku, ţalobu v tejto časti zamietol pre dôvodne vznesenú námietku

premlčania ţalovaným a z dôvodu, ţe tieto ţalobkyňou poţadované nároky nemajú oporu

v zákone. Uplatnené príslušenstvo priznal len vo výške zodpovedajúcej zákonnej úprave a len

z priznanej istiny. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

a

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. júna 2009 sp. zn. na odvolanie

ţalobkyne rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa v časti nárokov o mimoriadne

zvýšenie odškodnenia za bolesť a za SSU zistil náleţite skutkový stav veci a dospel aj

k správnym právnym záverom. Výsledky vykonaného dokazovania nedávali moţnosť

na zvýšenie odškodnenia nad sumy priznané súdom prvého stupňa. Za správne, zákonu

zodpovedajúce povaţoval aj zamietnutie ţaloby o jednorazové odškodnenie v sume

1 500 000,-- Sk a platenie renty, keď okresný súd dospel k správnemu záveru, podľa ktorého

tieto nároky sú premlčané a keďţe ţalovaný sa dovolal premlčania, ţalobkyni ich nemoţno

priznať ( ). V odôvodnení sa vyporiadal aj s výhradami ţalobkyne, ktoré sa

týkali procesných pochybení v postupe súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, ţe v konaní pred súdmi

niţších stupňov došlo k vadám uvedeným v a , keďţe ako účastníčka

konania nemala procesnú spôsobilosť a nebola riadne zastúpená a v dôsledku neustanovenia

zástupcu bola ukrátená na svojich právach. Vytýkala odvolaciemu aj prvostupňovému súdu,

ţe sa nezaoberal otázkou, či ako osoba nevidiaca bola spôsobilá sama vystupovať ako

účastníčka konania a či tento jej zdravotný handicap nebol na ujmu jej práv. Dovolanie

odôvodnila tieţ tým, ţe súdy niţších stupňov nezistili riadne skutkový stav veci a ţe vec

nesprávne právne posúdili.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobkyňa počas základného konania

v ţiadnom v svojich písomných podaní ani vo svojich vyjadreniach neuviedla, ţe je nevidomá

3

a táto skutočnosť nebola zrejmá ani z jej vystupovania pred súdom. Túto skutočnosť

neuviedla ani v dôvodoch ňou podaného dovolania. Ţalobkyňa sa zúčastňovala

na pojednávaniach, robila prednesy, navrhovala dôkazy, vyjadrovala sa k vykonaným

dôkazom, čo vyplýva zo zápisníc z pojednávaní, ako aj z jej podaní. Ţalobkyňa teda svoje

procesné práva v plnom rozsahu realizovala, neboli jej odňaté. Navrhol preto jej dovolanie

ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (účinky doručenia rozsudku krajského súdu nastali

aţ jeho doručením zástupcovi ţalobkyne), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť ( a nasl. ). Dovolanie

prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru,

ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je preto

prípustné ani podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd vady takejto povahy v dovolacom konaní nezistil.

K tvrdeniu zástupcu ţalobkyne, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov bolo

postihnuté vadou uvedenou v treba uviesť, ţe spôsobilosť byť

účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Odpoveď na otázku, kto má

spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva , podľa ktorého spôsobilosť

fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou (, ).

Z uvedeného vyplýva, ţe predpokladom byť účastníkom konania je hmotnoprávna

subjektivita vo význame mať práva a povinnosti, ktorú vlastnosť ţalobkyňa ako ţijúca fyzická

osoba nepochybne má ( ). Zástupca ţalobkyne preto neopodstatnene namieta, ţe

konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom trpelo vadou podľa § 237

písm. b/

V danej veci nejde ani o prípad odňatia moţnosti konať pred súdom z dôvodu, ţe

ţalobkyňa nebola v konaní zastúpená, resp. ţe súdy niţšieho stupňa jej neustanovili

na ochranu záujmov zástupcu, hoci to bolo nevyhnutné (u ţalobkyni išlo o osobu nevidomú).

V rámci zaručeného práva účastníka na spravodlivý proces, sú súdy povinné

poskytnúť účastníkom konania poučenie o tom, aké práva a povinnosti im procesné predpisy

priznávajú a ukladajú ( ) resp. sú povinné za splnenia zákonných predpokladov

uvedených v , ustanoviť rozhodnutím účastníkovi konania zástupcu.

Uvedené zákonné ustanovenia však nemoţno vykladať tak, ţe súdy sú povinné hneď

na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých do úvahy prichádzajúcich procesných

právach a povinnostiach, resp. ţe sú povinné bez príslušného šetrenia rozhodnúť o ustanovení

5

zástupcu účastníkovi. Predpokladom poučovacej povinnosti v zmysle , resp.

povinnosti rozhodnúť v zmysle je, ţe súd v priebehu konania zistí, ţe účastník,

napr. pre svoj nepriaznivý zdravotný stav (je osobou nevidomou), nie je schopný vykonávať

samostatne všetky procesné úkony, resp. ţe nemôţe pred súdom samostatne konať.

Skutočnosť, ţe účastník je nevidomou osobou, sa súd najmä v prípade, ak táto nie je

z vonkajších prejavov účastníka zrejmá, dozvedá aţ z oznámenia samotného účastníka. Aţ

vtedy, ak súd takúto skutočnosť zistí, má povinnosť pristúpiť k poučeniu, ţe účastník má

právo dať sa zastúpiť, a to buď pre celé konanie alebo pre určitý úkon (napr. pre doručovanie

písomností), resp. ak zlyhali procesné moţnosti ako zabezpečiť práva takéhoto účastníka, má

povinnosť skúmať, či nie sú splnené predpoklady pre rozhodnutie v zmysle

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa neuviedla v ţiadnom

zo svojich písomných podaní a ani v svojich vyjadreniach na pojednávaniach pred súdmi

niţších stupňov, ţe je osobou nevidiacou. Táto skutočnosť nebola súdu a ţalovanej strane

zrejmá ani z jej vystupovania v konaní pred súdom. Ţalobkyňa túto skutočnosť neuviedla ani

v jej podaní z 2. septembra 2009 označenom ako dovolanie.

Za tohto stavu veci nemoţno preto súdom niţšieho stupňa vyčítať, ţe nepoučili

ţalobkyňu o jej práve dať sa v konaní pred súdom zastúpiť, resp. ţe po zlyhaní dostupných

procesných moţností neskúmali, či nie sú splnené predpoklady pre rozhodnutie v zmysle § 29

Súdy niţšieho stupňa k takémuto procesnému postupu nemali ţiaden dôvod. Napokon,

z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa bola na pojednávaniach ako účastníčka konania

prítomná, súd vykonal dôkaz aj jej výsluchom, robila prednesy, písomné podania, navrhovala

dôkazy, k vykonaným dôkazom sa vyjadrovala. Uvedené skutočnosti nepochybne svedčia

o tom, ţe ţalobkyňa je schopná pred súdom samostatne konať a ţe v konaní pred súdmi

niţších stupňov neutrpela ţiadnu ujmu na svojich procesných právach. Neopodstatnene preto

namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom, resp. pred súdom prvého stupňa je postihnuté

vadou uvedenou v

K námietkam ţalobkyne spochybňujúcim úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či

nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe tieto námietky bez ďalšieho nespôsobujú

vady konania v zmysle Rovnako ani nesprávne právne posúdenie veci namietané

ţalobkyňou samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie

prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením

6

dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobkyne smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3

) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. septembra 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová