Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
224/390128.5e06ab.pdf
PDF · 321.15 KB
No categories available
1TdoV/1/2012
Najvyšší súd 1 TdoV 1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka, JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Š. Michálika
a JUDr. Daniela Hudáka, v trestnej veci proti obvinenému Ing. J. K. a spol., vedenej na Krajskom
súde v Ţiline, pod sp. zn. 3 T 24/2002, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.
septembra 2012 v Bratislave, dovolania, ktoré podali obvinený Ing. J. K., zastúpený obhajcom
JUDr. M.S., advokátom v Č. a obvinení J. Ď. a J. B., zastúpení obhajkyňou JUDr. M. B.,
advokátkou v Ţ., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2011, sp. zn.
4 To 10/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolania obvinených Ing. J. K., J. Ď. a J. B. o d m i e t a j ú
.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 7. novembra 2007, sp. zn. 3 T 24/2002, bol obvinený
Ing. J. K. uznaný za vinného v bodoch 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ rozsudku z pokračovacieho
trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. augusta 2003 (ďalej len „ Tr. zák.“)
a v bode 5/ sčasti i v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr.
zák., obvinený J. Ď. v bode 10/ rozsudku z trestného činu podvodu spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1 Tr. zák. a obvinený J. B. v bode 12/ rozsudku
z účastníctva vo forme pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 250
ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
obžalovaný Ing. J. K.
v bode 3/ rozsudku
potom, čo prostredníctvom doposiaľ nestotoţnenej osoby dňa 15. mája 1995 v Devín banke
a.s., B., pobočka Č. s podvodným úmyslom zaloţil účet č. X. na meno M. T., dňa 5. júna 1995
prostredníctvom tejto nestotoţnenej osoby v rámci clearingového zúčtovania so Slovenskou
republikou cez „starý blok“ poukázal do Českej republiky sumu 4.351.050,- Sk na účet č. .X.
vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. - jedná sa o vkladnú kniţku na doručiteľa s názvom
vkladu „L.“ na heslo „F.“ v uţívaní Ing. J. K., oprávnenosť platby dokladovali dvomi simulovanými
zmluvami o postúpení pohľadávky zo dňa 2. mája 1995 v prvom i druhom prípade medzi
postupcom N. H. a.s., O. a postupníkom M. T., s predmetom plnenia postupcu voči dlţníkovi P.
spojené oceliarne, s.p. K., v prvom prípade sumu 1.572.829,- Kč a v druhom prípade 2.778.821,-
Sk, ktorým konaním spôsobili škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky vo výške 587.392,-Sk,
v bode 4/ rozsudku
potom, čo prostredníctvom doposiaľ nestotoţnenej osoby dňa 18. apríla 1995 v Prvej
komunálnej banke a.s., pobočka Trenčín s podvodným úmyslom zaloţil účet č. X. na meno D. J., z
ktorého prostredníctvom tejto nestotoţnenej osoby v rámci clearingového zúčtovania zo SR cez
„starý blok“ poukázal 2 platby v celkovej výške 3.371.335,- Sk do Českej republiky, a to
- dňa 2. mája 1995 na účet č. X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. sumu 1.621.289,-Sk -
jednalo sa o vkladnú kniţku na doručiteľa v. č. X. s názvom vkladu „S.“ na heslo „X. – JUKO“ v
uţívaní Ing. J. K. na základe simulovanej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej v O. dňa
19. apríla 1995 medzi postupcom N.H. a.s., O. a postupníkom D. J., ul. B. č. X., Ţ.,
- dňa 19. mája 1995 na účet č. X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M.u J. sumu 1.750.045,-Sk
jednalo sa o vkladnú kniţku ako v prvom prípade,
ktorým konaním spôsobili škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky vo výške 498.853,- Sk,
v bode 5/ rozsudku
potom, čo prostredníctvom doposiaľ nestotoţnenej osoby dňa 12. mája 1995 v A. a.s., B.B.,
pobočka D. K. s podvodným úmyslom zaloţili účet č. X. na meno M. T., dňa 19. mája 1995
predloţil tri príkazy na úhradu platieb prostredníctvom nestotoţnenej osoby, v rámci clearingového
zúčtovania zo Slovenskej republiky cez „starý blok“ do Českej republiky poukázal sumu
2.357.983,-Sk, pričom oprávnenosť platby dokladovali zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.
mája 1995 medzi postupcom N.H. a.s., O. a postupníkom M.T. a predmetom zmluvy je postúpenie
pohľadávok postupcom proti dlţníkovi P. S. o. s.p. K. v sume 2.357.980,-Kč, avšak tieto platby zo
strany pracovníkov bankovej inštitúcie neboli z dôvodu nesplnenia podmienok platieb do Českej
republiky v tzv. „starom bloku“ realizované, ktorým konaním by Slovenskej republike v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky spôsobili škodu 282.958,- Sk,
v bode 6/ rozsudku
potom, čo doposiaľ s nestotoţnenou osobou dňa 3. októbra 1994 vo VÚB a.s., pobočka Ţ. s
podvodným úmyslom zaloţili účet č. X. na meno M. H., nar.X., s názvom M. H. – N., z ktorého
prostredníctvom tejto nestotoţnenej osoby v rámci clearingového zúčtovania zo Slovenskej
republiky cez „starý blok“ poukázal platby do Českej republiky:
a) dňa 14. októbra 1994 na účet č. X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. sumu 1.041.890,-
Sk,
b) dňa 15. novembra 1994 na účet č. X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. sumu
1.507.050,- Sk,
c) dňa 5. decembra 1994 na účet č. X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. sumu 2.305.675,-
Sk,
v týchto prípadoch sa jednalo o vkladnú kniţku na doručiteľa v. č. X. s názvom vkladu „S.“
na heslo „X.-JUKO“ na základe simulovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20. septembra
1994 uzatvorenej medzi postupcom T. a.s. L. a postupníkom M. H. – N. s predmetom plnenia
postupcu proti dlţníkovi firme K. G.,
ktorým konaním pre štátny rozpočet Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom
financií Slovenskej republiky spôsobili škodu v bode a) 184.415,- Sk, v bode b) 256.199,- Sk,
v bode c) 371.214,- Sk,
- dňa 12. januára 1995 na účet č. X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. sumu
708.268,- Sk - jednalo sa o vkladnú kniţku na doručiteľa v. č. X. s názvom vkladu „S.“ na heslo
„X.-JUKO“ na základe simulovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19. decembra 1994
medzi postupcom N.H. a.s., O. a postupníkom M. H. – N. s predmetom plnenia postúpenia
pohľadávky postupcu, dlţníka P. S. o. s.p. K.,
ktorým konaním pre štátny rozpočet Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom
financií Slovenskej republiky spôsobili škodu 114.739,- Sk,
v bode 7/ rozsudku
potom, čo prostredníctvom doposiaľ nestotoţnenej osoby dňa 13. apríla 1995 vo VÚB a.s.,
pobočka M., expozitúra T. T., s podvodným úmyslom zaloţil účet č. X. na meno D. J. - D. dňa 19.
apríla 1995 prostredníctvom tejto nestotoţnenej osoby v rámci clearingového zúčtovania zo
Slovenskej republiky cez „starý blok“ do Českej republiky poukázal sumu 1.173.870,- Sk na účet č.
X. vedeného v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. - jednalo sa o vkladnú kniţku na doručiteľa v. č. X. s
názvom vkladu „S.“ na heslo „X.-JUKO“, pričom oprávnenosť platby dokladovali simulovanou
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12. apríla 1995 medzi firmou N. H.. O. k postupcovi D.i J.
na základe faktúry č. X. zo dňa 28. marca 1992,
ktorým konaním spôsobili škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republike v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v sume 207.775,- Sk,
v bode 8/ rozsudku
potom, čo prostredníctvom doposiaľ nestotoţnenej osoby dňa 13. apríla 1995 v Morávii
banke a.s., expozitúra M., s podvodným úmyslom zaloţil účet X. na meno D. J. - D. - A. S., dňa 19.
apríla 1995 prostredníctvom tejto nestotoţnenej osoby v rámci clearingového zúčtovania zo
Slovenskej republiky cez „starý blok“ do Českej republiky poukázal sumu 1.621.289,- Sk na účet č.
X. vedeného v A. a.s. P., jednateľstvo M. u J. - jednalo sa o vkladnú kniţku na doručiteľa v. č. X. s
názvom vkladu „S.“ na heslo „X.-JUKO“, pričom oprávnenosť platby dokladovali simulovanou
faktúrou č. 172564 zo dňa 10. júna 1992, ktorou N.H. a.s., O. fakturuje firme P. S. o. s. p. K. sumu
1.621.289,- Kč.
ktorým konaním spôsobil škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v sume 286.968,- Sk,
obžalovaní Ing. J. K. a Ing. Š. K.
v bode 9/ rozsudku
na základe vzájomnej dohody s podvodným úmyslom obţalovaný Ing. Š. K. poţiadal P. M.,
nar. X., o zriadenie podnikateľského účtu, ktorý tejto poţiadavke vyhovel a dňa 9. júla 1993 si
zriadil účet č. X. v A. a.s., pobočka B.B., účet mu dal k dispozícii a súčasne mu podpísal niekoľko
bianko príkazov k úhrade s tým, ţe s účtom výlučne bude disponovať iba Ing. K., čo obidvaja
obţalovaní zneuţili, vypísali jeden z bianko podpísaných príkazov na úhradu platby z účtu
č. X. v rámci clearingového zúčtovania zo Slovenskej republiky cez „starý blok“ do Českej
republiky poukázal dňa 14. októbra 1993 sumu 440.000,- Sk na účet č. X.X. vedeného v A. a.s., P.,
jednateľstvo M. u J., na meno Ing. K., na základe fingovaného príkazu k úhrade faktúry č. X. zo dňa
10. novembra 1992, ktorou firma A.H. fakturovala firme E. - P. M. dodávku 10 ks počítačov
v sume 440.000,- Kč,
ktorým konaním spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky škodu vo výške 40.480,- Sk,
obžalovaní Ing. J. K. a J. Ď.
v bode 10/ rozsudku
na základe vzájomnej dohody s podvodným úmyslom obţalovaný J. Ď. dňa
5. novembra 1993 vloţil na účet č. X. vedený vo VÚB a.s., pobočka Č., expozitúra K. nad K. na
meno D. Ď., sumu 500.000,- Sk a v ten istý deň vystavil príkaz k úhrade na platbu v rámci
clearingového zúčtovania zo Slovenskej republiky cez „starý blok“ do Českej republiky na účet č.
X. vedený v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J., na meno Ing. J. K., pričom oprávnenosť platby
dokladoval predloţením simulovanej faktúry č. X. zo dňa 15. januára 1993, ktorou dodávateľ firma
H. s.r.o. I. – E. B. fakturuje odberateľovi D. Ď. za dodávku mäsových výrobkov čiastku 500.000,-
Kč,
ktorým konaním spôsobili škodu štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Ministerstvom financií Slovenskej republiky vo výške 39.500,- Sk,
obžalovaný J. B.
v bode 12/ rozsudku
v úmysle pomôcť páchať trestnú činnosť obţalovanému Ing. J. K. rozvedenú v
predchádzajúcich skutkoch vykonal nasledovné podvodné bankové operácie na tom skutkovom
základe, ţe
a) dňa 30. januára 1995 bol v A. a.s., P., filiálka O., jednateľstvo M. u J., zriadený účet č. X. na
meno J. S., bytom T. č. 700, ku ktorému dňa 20. februára 1995 nezisteným spôsobom zriadený
podúčet č. X., ku ktorému mal podpisové právo obţalovaný, pričom v dobe od 2. marca 1995
do 10. apríla 1995 z tohto účtu vykonal celkom 14 podvodných platieb, v rámci clearingového
zúčtovania v tzv. „novom bloku“ z Českej republiky na účty v Slovenskej republike
v celkovej výške 6.858.557,- Kč, a to
- 4 platby v celkovej výške 1.703.999,20 Kč na osobný účet č. X. vedený v ČSOB a.s., Ţ. na meno
Ing. J. K.,
- 3 platby v celkovej výške 1.545.999,20 Kč na osobný účet č. X. vedený v ČSOB a.s., Ţ.na meno J.
B.,
- 2 platby v celkovej výške 249.999,45 Kč na osobný účet č. X. vedený vo VUB a.s., pobočka Č. na
meno Ing. J. K.,
- 2 platby v celkovej výške 679.999,70 Kč na osobný účet č. X. vedený v Poľnobanke a.s., pobočka
Ţ. na meno Ing. J. K.,
- 2 platby v celkovej výške 1.814.999,65 Kč na podnikateľský účet č. X. vedeného vo VÚB a.s., Ţ.
na meno M. H. – N.,
- 1 platbu vo výške 863.559,78 Kč na podnikateľský účet č. X. vedeného vo VÚB a.s., Ţ. na meno
D. J. - D.,
ktoré platby boli vykonané vţdy následne po tom, ako tieto obţalovaní J. B.
a Ing. J. K. v hotovosti vloţili v dobe od 21. februára 1995 do 6. apríla 1995 v celkovej výške
6.858.600,- Kč vrátane počiatočného vkladu vo výške 1.000,- Kč, pričom ako dôvod platby J. B. v
rámci clearingového zúčtovania v „novom bloku“ na príkazoch uvádzal k úhrade striedavo platby
za stavebné, montáţne práce a za finančné sluţby a poistné i napriek tomu, ţe si bol vedomý, ţe
takéto činnosti na území Českej republiky nevykonával,
b) dňa 14. októbra 1994 v ČSOB a.s., pobočka Ţ. zriadil osobný účet č. X., na ktorý v rozpore so
zásadami ČSOB a.s., pre vedenie a pouţívanie osobných účtov prijímal podvodné platby
zdôvodnené ako platby za podnikateľskú činnosť, nasledovne:
- v dobe od 25. októbra 1994 do 15. decembra 1994 prišlo na tento účet z účtu
č. X. vedeného v A. a.s., jednateľstvo M. u J., ktorého majiteľom bol Ing. L. U. 5 podvodných
platieb v rámci clearingového zúčtovania v tzv. „novom bloku“ v celkovej výške 3.414.293,12 Sk,
ktoré platby zasielal Ing. J. K. a tieto boli zdôvodňované ako platby za stavebné a montáţne práce,
- v dobe od 9. marca 1995 do 13. apríla 1995 prišli na tento účet z účtu č. X. vedeného v A. a.s.,
jednateľstvo M. u J., 3 podvodné platby v rámci clearingového zúčtovania v tzv. „novom bloku“ v
celkovej výške 1.817.824,73 Sk, ktoré platby si zasielal obţalovaný J. B. a zdôvodňoval ako platby
za stavebné a montáţne práce,
pričom peniaze pripísané na tomto účte následne vţdy potom vyberal cez pokladňu J. B.,
okrem jedného prípadu, kedy na výberovom lístku podpísanom J. B. peniaze vybral Ing. J. K. dňa
30. novembra 1994 vo výške 940.000,- Sk,
c) potom, čo Ing. J. K. dňa 15. mája 1995 zaloţil v A. a.s., P., jednateľstvo M. u J. vkladnú kniţku
A. na heslo č. X., na ktorú bolo v rámci clearingového zúčtovania v „starom bloku“ z účtu M. T.
vedeného v Devín banke a.s., pobočka Č. zaslaná suma 4.351.050,- Sk, v dňoch 13. júna - 26. júna
1995 Ing. J. K. ich neoprávnene vybral cez pokladňu okrem jedného prípadu, a to dňa 15. júna
1995, ktorú sumu vo výške 950.000,- Kč vybral J. B., následne ju vloţil dňa 16. júna 1995 na účet
č. X. vedeného v A. a.s., jednateľstvo M. u J., ktorého majiteľom bol M. S. a v ten istý deň t.j. 16.
júna 1995 táto suma vo výške 950.000,- Sk bola v rámci clearingového zúčtovania v „novom
bloku“ zaslaná na účet č. X. vedeného v Slovenskej kreditnej banke a.s., pobočka Bratislava - mesto
na meno M. T., z ktorého účtu dňa 23. júna 1995 vo výške 1.080.000,- Sk boli v rámci
clearingového zúčtovania v „starom bloku“ zo Slovenskej republiky zaslané do Českej republiky,
ktorým konaním J. B. t.j. realizovaním neoprávnených platieb v rámci clearingového
zúčtovania z Českej republiky do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky
do Českej republiky zrealizoval bankové operácie v celkovej sume 14.121.675,- Kč, čím pomohol
obţalovanému Ing. J. K. obohatiť sa o sumu minimálne 2.118.000,-Sk.
Za tento trestný čin uloţil Krajský súd v Ţiline obvinenému Ing. J. K. podľa § 250 ods.
4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odloţený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. bola
určená skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov,
Ďalej mu bol podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uloţený peňaţný trest vo výmere 250.000,- Sk
a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by peňaţný trest mohol byť úmyselne zmarený, mu bol
ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov,
Obvinenému J. Ď. krajský súd uloţil podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 53 ods. 2
písm. a), § 53 ods. 3 Tr. zák. peňaţný trest vo výmere 15.000,- Sk a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre
prípad, ţe by peňaţný trest mohol byť úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Obvinenému J. B. uloţil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky, pričom podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne
odloţil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov,
Ďalej mu bol podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uloţený peňaţný trest vo výmere 250.000,- Sk
a podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, ţe by peňaţný trest mohol byť úmyselne zmarený, mu bol
ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov,
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 uloţil povinnosť nahradiť
majetkovú škodu spôsobenú trestným činom poškodenému MF SR, so sídlom v B., Š. č. X., a to
obţalovaným Ing. V. Ď. a J. P. solidárne v sume 92.700,- Sk, obţalovaným Ing. V. Ď. a M. S.
solidárne v sume 464.955,- Sk, obžalovaným Ing. J. K. a J. Ď. solidárne v sume 39.500,- Sk
a obžalovanému Ing. J. K. v sume 2.547.055,- Sk.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 poškodenú stranu Ministerstvo
financií Slovenskej republiky so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Naproti tomu podľa § 226 písm. b) Tr. por. účinného do 1. januára 2006 obžalovaného
Ing. J. K. spod obţaloby krajského prokurátora v Banskej Bystrici z 30. júla 2002, pod
sp. zn. Kv 10/01, v bode 12/ pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
4 Tr. zák. účinného do 30. júna 1990, ktorého sa mal dopustiť tak, ţe
v rozpore so zákonom č. 21/1991 Zb. o bankách v platnom znení neoprávnene podpísal
za VÚB, a. s., pobočka Č. dňa 23. októbra 1992 prehlásenie ručiteľa (bankovú záruku)
na 20.000.000,- Kčs k úverovej zmluve č. X. a dňa 5. januára 1993 ručiteľskú listinu č. 1/93 na
sumu 30.000.000,- Kčs, pričom takto poskytnuté záruky nezaúčtoval do účtovnej operácie banky,
poskytnutie bankových záruk zatajil, čím spôsobil, ţe potom VÚB, a.s., pobočka Č. plnila
ručiteľskú povinnosť voči A., a.s., filiálka B.B. tým, ţe firme K., s. r. o., Č., poskytla vynútený úver
vo výške 30.000.000,- Sk, ktorý firma K., s.r.o., nesplatila, čím VÚB, a.s., B., spôsobil škodu vo
výške 30.000.000,- Sk, oslobodil.
Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 poškodenú stranu Všeobecnú
úverovú banku, a.s., so sídlom B., M.N č. X., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie
o veciach občianskoprávnych.
Rozsudok Krajského súdu v Ţiline nadobudol právoplatnosť 21. júna 2011, kedy Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 4 To 10/2010, podľa § 256
Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 odvolania obvinených Ing. J. K.,
Milana S., J. P., J. B., J. Ď. a obhajkyne JUDr. M. B. u obvineného M. T. zamietol.
Krajský súd v Ţiline predloţil 12. januára 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
dovolanie, ktoré podali obvinení Ing. J. K. 26. augusta 2011, J. Ď. 09. septembra 2011 a J. B. 28.
septembra 2011 na uvedenom Krajskom súde v Ţiline, proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. júna 2011, sp. zn. 4 To 10/2010, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
písm. g) a i) Tr. por. a obvinení J. Ď. a J. B. aj z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Domáhali sa nimi, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, vyslovil, ţe týmto
uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol zákon porušený v ich neprospech.
V tejto súvislosti obvinený Ing. J. K. prostredníctvom obhajcu argumentoval nasledovne :
Poukazujem najmä na nezákonnosť zaobstaraných dôkazov. Okresný úrad vyšetrovania PZ
Ţiline vydal 23. júla 1995, pod č. ČVS: VP-260/02-95, príkaz na prehliadku iných priestorov –
osobného motorového vozidla BMW 325, ŠPZ X., ktorého majiteľom bola v tom čase spoločnosť K.
s.r.o., so sídlom J., B. X., pričom som bol uţívateľom tohto motorového vozidla a zároveň jediným
konateľom obchodnej spoločnosti K. s.r.o,. S uvedenou prehliadkou iných priestorov vyjadril krátky
súhlas okresný prokurátor v Ţiline 24. júla 1998 bez toho, ţe by túto skutočnosť zdôvodnil, čím
došlo nielen k podstatnej chybe konania v zmysle ustanovenia § 258 ods. 1 písm. a) Tr. por., ale aj k
porušeniu môjho práva na súkromie. Na základe uvedeného príkazu boli zaistené listinné dôkazy,
ktoré sú podkladom pre bod 3/ aţ 8/ rozsudku Krajského súdu Ţilina. Príkaz na prehliadku iných
priestorov bol vydaný podľa v tom čase platného ustanovenia § 83a ods. 1 Trestného poriadku č.
141/1961 Zb., ktoré platilo na území Slovenskej republiky i Českej republiky. Toto ustanovenie
následne vyhlásil Ústavný súd Českej republiky nálezom z 8. júla 2010, sp. zn. PL.ÚS 3/09, za
neústavné a zrušil ho z dôvodu nerešpektovania základných práv jednotlivca ústavne
garantovaných, ako i práv garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Keďţe ustanovenie § 83a ods. 1 Tr. por. zákona č. 141/1961 Zb. bolo zrušené iným štátom,
ktorý ho kontinuálne pouţíval, tak ako Slovenská republika po rozdelení ČSFR, pretoţe bolo zistené
Ústavným súdom Českej republiky, ţe toto ustanovenie je protiústavné a v rozpore s právom
Európskej únie, je zrejmé, ţe toto ustanovenie je protiústavné aj na území Slovenskej republiky. Ak
bolo na základe dôkazov získaných podľa tohto ustanovenia vydané rozhodnutie, javí sa byť takéto
rozhodnutie nezákonné. Pre túto chybu konania v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. a na základe
takto získaných dôkazov, nemôţe dôjsť k odsudzujúcemu rozsudku, nakoľko takéto rozhodnutie je
odôvodnené nezákonnými dôkazmi.
Ďalším pochybením oboch súdov bola tá skutočnosť, ţe súdy sa nevysporiadali
s namietanou zákonnosťou všetkých výsluchov, ktorých sa zúčastňovali príslušníci finančnej polície
ako nezúčastnené osoby, ktorí túto trestnú vec realizovali, a to najmä npor. K. a npor. P..
Prítomnosť týchto osôb pri vyšetrovacích úkonoch nie je v súlade s Trestným poriadkom, nakoľko
nejde o nezúčastnené osoby a ich prítomnosť na procesných úkonoch je podľa judikatúry vzhľadom
na realizáciu úkonov pred začatím trestného stíhania nepriamym nátlakom na tieto osoby.
Uznaním viny súdov oboch stupňov z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b)
Tr. zák. došlo k zásadnému pochybeniu oboch súdov, keď skutky vyhodnotili ako trestný čin
podvodu, s tým, ţe došlo ku škode Ministerstva financií Slovenskej republiky v rámci clearingového
platobného styku medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, čo však nie je pravda. Podľa
zásad clearingového zúčtovania platby za vývoz a dovoz nemôţu byť hradené z rozpočtu štátu.
Je jasne stanovené, ţe saldo clearingu sa vysporiadava na základe platieb do clearingového účtu
vývozcom a dovozcom, čiţe ţiadne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu sa tu nepouţívajú.
Mám za to ţe prípravné konanie, ktoré prebehlo za hore uvedených okolností nemohlo byť
podkladom pre akékoľvek rozhodnutie súdu a vyhodnotenie skutkov tak, ako sú uvedené v obţalobe,
a preto je dovolanie podľa môjho názoru dôvodné podľa § 371 ods. 1 písm. i), g) Tr. por.
Z týchto dôvodov obvinený Ing. J. K. v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. júna 2011, sp. zn. 4 To 10/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 7.
novembra 2007, sp. zn. 3 T 24/2002. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa §
380 ods. 4 rozhodol o odklade vykonateľnosti namietaného rozhodnutia a podľa § 388 ods. 1 Tr.
por. prikázal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu, aby vec v potrebnom
rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa krajský prokurátor v Ţiline 7. októbra 2011 k obsahu dovolania
obvineného Ing. J. K. vyjadril nasledovne:
Namietaný úkon-nezákonne vykonanú prehliadku iných priestorov, povaţujem za zákonnú,
nakoľko bol tento úkon vykonaný podľa v tom čase platného a účinného Trestného poriadku,
pričom boli dodrţané všetky formálne i materiálne podmienky na vydanie príkazu na prehliadku
iných priestorov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL ÚS 36/09, na ktorý sa obvinený
odvoláva, nemá platnosť na území Slovenskej republiky, navyše nemôţe pôsobiť spätne. Účasť
príslušníkov finančnej polície na výsluchoch svedkov nemá za následok nezákonnosť takto
získaných dôkazov, keďţe ţiadne ustanovenie Trestného poriadku nezakazuje účasť týchto osôb
po začatí trestného stíhania. Obvinený v dovolaní nekonkretizuje výsluchy ktorých svedkov povaţuje
za nezákonné z dôvodu, ţe boli vykonané slovenskými policajnými zloţkami v Českej republike.
Prokurátor pri podávaní obţaloby, ale ani prvostupňový súd túto nezákonnosť nezistili. S týmto
stanoviskom sa stotoţňujem. Zápisnice o výsluchoch svedkov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prečítané, spĺňajú všetky formálne náleţitosti stanovené pre svedeckú výpoveď Trestným
poriadkom. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený Ing. J. K. namieta
výlučne skutkové zistenia súdov, keď spochybňuje vznik škody. Takéto dovolanie odporuje
ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vylučuje moţnosť, aby sa dovolací súd zaoberal
správnosťou a úplnosťou zisteného skutku.
Krajský prokurátor v Ţiline preto navrhol dovolanie obvineného. Ing. J. K. podľa § 382
písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Obvinený J. Ď. prostredníctvom obhajkyne argumentoval nasledovne :
Tvrdím, ţe skutok uvedený v bode l0. rozsudku súdu prvého stupňa nie je moţné hodnotiť
v súlade so skutkovou podstatou uvedenou v § 250 ods. 1. Tr. zák. ako trestný čin. Tento skutok nie
je trestným činom, pretoţe uţ zo samotnej skutkovej vety uvedenej v tomto bode l0/ rozsudku,
je nepochybne zrejmé, ţe pokiaľ som si poţičal od Ing. J. K. sumu vo výške 500 000,-Sk, táto bola
v rovnakej výške poukázaná na jeho účet zaloţený na území Českej republiky a zodpovedala sume
500 000,-Kč. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k spôsobeniu ţiadnej škody Ministerstvu financií
Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku prvostupňového súdu. Pokiaľ ide
o vyhodnotenie dôkazov v tejto trestnej veci poukazujem na tú skutočnosť, ţe pri rozhodovaní vo
veci súd vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov, čo je zrejmé aj z odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu, avšak tieto listinné dôkazy nesprávne vyhodnotil. Opätovne sa odvolávam na
svoje tvrdenia uvedené v priebehu tohto konania, ako i na platnú právnu úpravu a tvrdím, ţe
faktúru č. X. nie je moţné povaţovať za fiktívnu, nakoľko táto bola vystavená a riadne doručená.
Plnenie na základe tejto faktúry bolo poskytnuté a túto som uhradil priamo na účet Ing. J. K. z toho
dôvodu, ţe v súvislosti s mojím podnikaním mi pri začatí činnosti poskytol pôţičku vo výške
500.000,-Sk.
Obvinený J. B. prostredníctvom obhajkyne argumentoval nasledovne :
Opätovne sa odvolávam na svoje tvrdenia uvedené v priebehu tohto konania, ako i na platnú
právnu úpravu v čase, v ktorom došlo ku skutkom uvedeným v bode 12/ rozsudku súdu prvého
stupňa, najmä však namietam vyhodnotenie skutkových zistení tak, ţe by z nich vyplýval záver,
ţe došlo mojím konaním k porušeniu trestno-právnej zodpovednosti.
Tvrdím, ţe skutok uvedený v bode 12/ rozsudku súdu prvého stupňa nie je moţné hodnotiť
v súlade so skutkovou podstatou uvedenou v § 10 ods. 1. písm. c) k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b)
Tr. zák. ako trestný čin. Tento skutok nie je trestným činom, pretoţe uţ zo samotnej skutkovej vety
uvedenej v tomto bode 12/ rozsudku, je nepochybne zrejmé, ţe som mal pomôcť páchať trestnú
činnosť Ing. J. K. rozvedenú v bodoch 1/ aţ 10/ rozsudku prvostupňového súdu a vykonať niţšie
uvedené podvodné bankové operácie, pričom však som nespôsobil ţiadnu škodu Ministerstvu
financií Slovenskej republiky. Obligatórnym znakom objektívnej stránky tohto trestného činu je
vznik majetkovej škody. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, ţe som ţiadnu
majetkovú škodu Slovenskej republike nespôsobil, teda nie je splnená táto zákonná podmienka ako
formálny znak tohto trestného činu. Zároveň absentuje a subjektívna stránka – zavinenie pre
naplnenie skutkovej podstaty pomoci k trestnému činu podvodu. Vzhľadom k tomu, ţe ţiaden môj
zámer nesmeroval k spôsobeniu škody na cudzom majetku, nie je moţné na moje konanie aplikovať
zavinenie vo forme úmyslu podľa ustanovenia § 4 písm. a) alebo b) Tr. zák. Dovolím si tvrdiť, ţe
objektívna stránka môjho konania bola v súlade s predpismi pre clearingové zúčtovanie pri
riadnom obchodnom styku so zahraničím, a i keď skutok v bode 12/ rozsudku súdu prvého stupňa sa
stal, jeho okolnosti nemali protiprávny základ, resp. vyjadrenie vo forme existencie zákonných
znakov trestného činu.
Obvinení J. Ď. a J. B. zhodne vo svojich dovolaniach dodávajú:
Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 4 To 10/2010 udáva, ţe zo
stanoviska Národnej banky Slovenska z 27. septembra 1994 adresovaného Ústrednému daňovému
riaditeľstvu Slovenskej republiky vyplýva záver, ţe v prípade neoprávnených platieb do Českej
republiky došlo k poškodeniu štátneho rozpočtu (kurzový rozdiel znáša štátny rozpočet), ide len
o názor vyslovený Národnou bankou Slovenskej republiky a týka sa prípadov porušenia
neoprávnených platieb do Českej republiky „v starom bloku“.
Zhodne tvrdíme, ţe ţiaden kurzový rozdiel pri poukázaní platieb na účty Ing. J. K.
a účet J. B. nevznikol a súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd sa nezaoberali záverom vysloveným
stanovisku NBS, podľa ktorého „váš názor o povinnosti vrátiť do štátneho rozpočtu zisk získaný
z titulu neoprávnených platieb do Českej republiky „v starom bloku“ Ministerstvo financií
Slovenskej republiky neakceptovalo vzhľadom na absenciu právnej úpravy“. V súvislosti
so záverom NBS vysloveným v tomto stanovisku tvrdíme, ţe naše konanie nie je moţné posudzovať
ako akýkoľvek trestný čin.
Poukazujeme aj na výsledky prípravného konania, ako i na dokazovanie, ktoré prebehlo
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa, z ktorého je nepochybné, ţe skutok, ktorý je uvedený
v rozsudku prvostupňového súdu v bode 10/ a 12/ jeho výroku, nemoţno kvalifikovať ako akýkoľvek
trestný čin, najmä namietame vyhodnotenie skutkových zistení tak, ţe by z nich vyplýval záver,
ţe došlo k porušeniu trestno-právnej zodpovednosti. Vo vykonaných listinných dôkazoch sú značné
rozpory a tvrdím, a to najmä výpovedi Ing. J. K., ktorá je vykonštruovaná a účelová.
Ďalej upozorňujeme aj na znalecký posudok, ktorý potvrdzuje záver vyslovený v stanovisku
NBS z 27. septembra 1994, a teda nemôţeme súhlasiť s odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu
sp. zn. 4 To 10/2010, ţe na tento dôkaz – znalecký posudok č. 11/06, nie je potrebné prihliadať.
Tento dôkaz je potrebné hodnotiť ako ostatné listinné dôkazy zadováţené orgánmi trestného
konania vo vzájomnej súvislosti.
Pokiaľ ide o priebeh prípravného konania, došlo k porušeniu procesných predpisov, a to
jednak pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a jednak pred súdom prvého stupňa, pretoţe pri
úkonoch prípravného konania boli prítomní príslušníci finančnej polície, ktorí vec realizovali.
Pokiaľ ide o výsluchy svedkov z Českej republiky, títo boli vypočutí pred doţiadanými oddeleniami
policajného zboru na území Českej republiky bez toho, aby bola podaná ţiadosť o právnu pomoc
prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky alebo príslušného prokurátora podľa § 424, § 425 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006. Je síce pravdou, ţe v roku 1992 sme tvorili spoločnú republiku -
Československú federatívnu republiku, ktorá sa však rozdelila na dva samostatné štáty s vlastnými
úradnými jazykmi. Pokiaľ boli vykonané úkony prípravného konania na území Českej republiky
a boli spísané v českom jazyku, tieto mali byť tlmočníkom zapísaným v zozname tlmočníkov
príslušného súdu preloţené do jazyka slovenského a aţ potom mohli byť čítané ako dôkaz
na pojednávaní, pokiaľ by bolo podané doţiadanie v súlade s platnou právnou úpravou
o poskytnutie právnej pomoci políciou na území Českej republiky. Z dôvodu absencie doţiadania
prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky alebo príslušného prokurátora, ako i pre absenciu prekladov týchto výsluchov
svedkov, na tieto dôkazy nie je moţné prihliadať, pretoţe boli získané nezákonným spôsobom.
Z týchto dôvodov obvinení J. Ď. a J. B. v dovolaní zhodne navrhli, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
c), g), i) Tr. por. konštatoval uvedené porušenie zákona v ich neprospech zrušil uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2011, sp. zn. 4 To 10/2010, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 7. novembra 2007, sp. zn. 3 T 24/2002, vo výroku o vine
a treste, v bode 10/ a 12/ rozsudku a súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce.
Ďalej navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu
prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa krajský prokurátor v Ţiline 7. októbra 2011 vyjadril zhodne
k obsahu dovolania obvineného J. Ď. a 14. novembra 2011 k obsahu dovolania obvineného J. B.:
Obvinený J. Ď. podáva dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g), i) Tr. por.
a obvinený J. B. aj z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dôvody dovolaní v danom
prípade nepovaţujem za naplnené. V prevaţnej časti dovolania sa obvinení zaoberajú hodnotením
vykonaných dôkazov, ktoré podľa ich názorov odôvodňujú iné závery, neţ boli vyslovené
právoplatným rozsudkom súdu. Obvinení namietajú výlučne skutkové zistenia súdov, keď
spochybňujú závery o fiktívnosti faktúry č. X., inak ako súdy hodnotia význam stanoviska NBS z 27.
septembra 1994 a závery znaleckého posudku č. 11/2006 organizácie Z., s.r.o., namietajú
hodnovernosť výpovede Ing. J. K. a závery súdov o vzniku škody. Obvinený J. B. v tomto smere
spochybňuje aj naplnenie subjektívnej stránky trestného činu. Takéto dovolania odporujú
ustanoveniu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vylučuje moţnosť, aby sa dovolací súd zaoberal
správnosťou a úplnosťou zisteného skutku.
V ďalšej časti dovolania obvinený J. Ď. namieta porušenie zásady rovnakého postavenia
obţalovaných, keď uvádza, ţe súd rozhodol inak v prípade Ing. Š. K., u ktorého bolo upustené od
potrestania. Táto námietka však nenapĺňa ţiadny z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Nestotoţňujem sa ani s názorom obvinených J. Ď. a J. B. o procesných pochybeniach pri
vykonávaní dôkazov. Účasť príslušníkov finančnej polície, ktorí vec realizovali, na výsluchoch
svedkov v štádiu po začatí trestného stíhania nie je vylúčená ţiadnym ustanovením Trestného
poriadku. Takisto povaţujem za zákonné výsluchy svedkov vykonané pred doţiadanými oddeleniami
policajného zboru v Českej republike, nakoľko tieto spĺňajú všetky formálne náleţitosti výsluchu
stanovené Trestným poriadkom. Pri čítaní výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní obţalovaní
nenamietali, ţe textu nerozumejú a neţiadali preklad do materinského jazyka, prípadne o pribratie
tlmočníka, hoci na vyuţitie tohto práva mali moţnosť.
Krajský prokurátor v Ţiline preto navrhol dovolania obvinených J. Ď. a J. B. podľa § 382
písm. c) Tr. por. odmietnuť.
V zmysle § 376 Tr. por. sa obvinení Milan T. a J. B. prostredníctvom obhajkyne, JUDr. M.
B., 10. októbra 2011 vyjadrili zhodne k obsahu dovolaní obvinených Ing. J. K. a J. Ď.:
V plnom rozsahu sa stotoţňujeme s argumentáciou obvineného Ing. J. K. a J. Ď. v ich
podaných dovolaniach z 27. augusta 2011 a z 8. septembra 2011 a tvrdíme, ţe sú dôvodné. Pokiaľ
dovolací súd zistí porušenie hmotného a procesného práva, vzhľadom na procesné spoločenstvo,
mala by sa vzťahovať aj na nás, teda aj rozsudok súdu prvého stupňa týkajúci sa nás, by mal byť
zrušený vo výroku o vine a treste a vec by mala byť vrátená na nové rozhodnutie súdu prvého
stupňa.
Zo skutočností uvádzaných v obsahu dovolania Ing. J. K. a dovolania J. Ď., ako i zákonných
ustanovení uvádzaných v ich obsahu, máme za to, ţe uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon
i v náš neprospech.
Obvinení M. T. a J. B. preto navrhli, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona
podľa § 371 ods. 1. písm. g), písm. i) Tr. por. a súčasne aby podľa § 386 ods.2. Tr. por. zrušil
napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu, pretoţe ich nemoţno oddeliť od ostatných častí
rozhodnutia súdu prvého stupňa a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa obvinený Ing. J. K. a 25. októbra 2011 vyjadril k obsahu
dovolania obvineného J. Ď. nasledovne:
Podstata trestného činu podvodu je v tom, ţe poškodený poskytuje páchateľovi nejaké
plnenie, ktorým si spôsobuje škodu a páchateľovi alebo inej osobe zabezpečuje majetkový prospech
úplne dobrovoľne a má za to, ţe ide o nárok páchateľa, alebo ţe dostane za svoje plnenie
protihodnotu. Páchateľovi sa musí dokázať, ţe prinajmenšom vedel, ţe druhá strana koná v omyle.
Orgány činné v trestnom konaní však toto nikdy nepreukázali a osobitne u pána Ď. Pán Ď. splnil
všetky zákonné podmienky, ktoré v tej dobe platili na vrátenie mi peňaţnej čiastky, ktorú som jemu
a jeho manţelke poţičal na rozbeh podnikateľskej činnosti. Ministerstvo financií Slovenskej
republiky neposkytlo ţiadne plnenie pánovi Ď., tak si od neho ani nemôţe nič nárokovať.
Veľmi závaţnou, nepravdivou, vymyslenou skutočnosťou je vyčísľovanie údajnej škody
pracovníčkou Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ing. K. Celé vyčíslenie vyplýva
z neodbornosti a nevedomosti, ktorú jej vloţili do úst policajti.
Odvolací súd vyhodnotil uznesenie vyšetrovateľa ÚJKP KR PZ Ţilina z 23. januára 2004,
ČVS:KÚV-21/20-97, o zastavení trestného stíhania v obdobnej trestnej veci ako vec, s ktorou nie je
daná ţiadna právna alebo skutková súvislosť. Nemoţno s tým súhlasiť, pretoţe sa jednalo o takmer
totoţnú vec, o clearingové zúčtovanie a práve tu Ministerstvo financií Slovenskej republiky
potvrdilo, ţe mu nevznikla ţiadna škoda. Čiţe nemôţe tu byť iný postup a náhľad na vec na toho, či
onoho klienta.
Odvolací súd na námietku prieťahov v konaní reagoval na náročnosť prípadu, keď dôkazy
bolo treba zaobstarávať aj v Českej republike, avšak sa vôbec nevyjadril k tak závaţnej skutočnosti,
ţe boli v konaní pouţité výsluchy svedkov, ktoré nezákonným spôsobom získal vyšetrovateľ v inom
štáte.
V zmysle § 376 Tr. por. sa obvinený Ing. J. K. 24. novembra 2011 vyjadril k obsahu
dovolania obvineného J. B. nasledovne:
Stotoţňujem sa s pánom B., ţe Ministerstvu financií Slovenskej republiky nespôsobil ţiadnu
škodu, a tým nie je splnená podmienka ako formálny znak trestného činu. Zároveň absentuje
subjektívna stránka zavinenia pre naplnenie skutkovej pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10
ods. 1 písm. c) k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Plne sa stotoţňujem s dovolaním pána B. vo veci svedeckej výpovede svedkyne, bývalej
referentky z Ministerstva financií Slovenskej republiky, ţe jej výpoveď bola vykonštruovaná
a účelová. Krajský súd v Ţiline nepripustil, ţiadnu inú výpoveď zástupcu z Ministerstva financií
Slovenskej republiky, a to najmä s poukazom na skutočnosť, ţe táto pracovníčka v čase jej výpovede
uţ niekoľko rokov nepracovala na ministerstve a ona mala vyčíslovať údajnú škodu aj za pána B.,
v rámci clearingového zúčtovania, pričom bol obvinený z trestného činu ohrozenia devízového
hospodárstva.
Ďalšími závaţnými skutočnosťami u pána B. bolo porušenie jeho ústavných práv na súde,
keď boli zaznamenané prieťahy v konaní, keď konanie prebieha uţ 16 rokov a podľa Listiny
základných práv a slobôd dĺţka pojednávania by nemala prekračovať 6 rokov. Úkony na
pojednávaní Krajského súdu v Ţiline vo veci výsluchu svedkov z Českej republiky neboli tlmočené
do slovenského jazyka a pán B. nemohol adekvátne reagovať na výpovede svedkov z Českej
republiky.
Obvinený Ing. J. K. preto zhodne vo svojich vyjadreniach navrhol, aby dovolací súd vyslovil
porušenie zákona v rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 7. novembra 2007, sp. zn.
3 T 24/02, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2011, sp. zn.
4To 10/2010, a zrušil rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znova prerokoval
a rozhodol.
So zreteľom na novelu Trestného poriadku č. 226/2011 Z. z. a prechodné ustanovenie § 567j
ods. 2 Tr. por., sa pouţije pre rozhodovanie o dovolaní obvinených Ing. J. K., J. Ď. a J. B. Trestný
poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 6 a 7,
ustanovenie § 370 a § 371 sa pouţije v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie
je prípustné (§ 368 ods.1 a ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného do 31. augusta 2011), ale súčasne po preskúmaní veci
zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe
nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených
námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je
dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania,
vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody
dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní -
podstatne užšie.
Z obsahu dovolania obvineného J. Ď. a J. B. vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod,
uvádzajú, ţe bolo zásadným spôsobom porušené ich právo na obhajobu, a to čo sa týka
hodnotenia vykonaných dôkazov, ako napr. posúdenia znaleckého posudku č. 11/06, posúdenie
výpovede svedkyne Ing. J. K.. Skutočnosť, ţe „súd prvého stupňa rozhodol o upustení od
potrestania u obvineného Ing. Š. K.“, povaţuje obvinený J. Ď. za porušenie rovnakého postavenia
obţalovaných.
Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu
zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako ţalobcom
v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku
upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; je
garantovaná aj v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv
a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek ( resp.
kaţdé ) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.
Pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo
obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť
individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť
obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti
svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.
Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací
dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku
o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez
prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinení vyuţívali
v celom rozsahu moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom svojich obhajcov.
Z obsahu zväzkov spisového materiálu vyplýva, ţe obvinení mali moţnosť od začiatku konania sa
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa im kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy,
podávať ţiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne
i prostredníctvom obhajcov, vypočúvať svedkov, ktorých sami alebo prostredníctvom obhajcu
navrhli a klásť im otázky.
Neobstojí ani tvrdenie obvinených, ţe ich právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom
porušené práve tým, ţe súdy nesprávne hodnotili vykonané dôkazy (ako napr. vykonštruovaná
a účelová výpoveď pracovníčky Ministerstva financií Slovenskej republiky - svedkyne Ing. J. K.,
listinné dôkazy, znalecký posudok č. 11/06, stanovisko NBS z 27. septembra 1994). Právo na
obhajobu obvinených nemôţe byť porušené tým, ţe súd, vychádzajúc zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč neţ je predstava obvinených alebo inej strany v konaní.
Obvinení J. B. a J. Ď. zhodne uvádzajú, ţe k zásadnému porušeniu práva na obhajobu došlo
aj absenciou prekladov výsluchov viacerých svedkov a listinných dôkazov (najmä kúpnych zmlúv
a dokumentácii k účtom v jednotlivých bankách) získaných na území Českej republiky, ktoré neboli
preloţené do slovenského jazyka.
Ako je zrejmé zo spisového materiálu, bola časť dôkazov vykonaná v cudzom-českom
jazyku, aj keď tak prípravné konanie, ako aj hlavné pojednávanie, bolo vedené v materinskom
jazyku obvinených. Aj keď sa dá predpokladať, ţe obvinení ovládajú český jazyk v primeranom
rozsahu, nie je to ich materinský jazyk, a preto bolo potrebné rešpektovať ich právo vyplývajúce
z ustanovenia § 28 Tr. por. účinného do 1. januára 2006. Pribranie tlmočníka a prekladateľa
nezávisí od posúdenia orgánov činných v trestnom konaní, či a do akej miery obvinení ovládajú
predmetný jazyk.
Uvedená zásada platí aj vo vzťahu slovenského a českého jazyka, ktoré boli rovnocenné
a zameniteľné v úradnom styku v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku
v Slovenskej republike, ktorý bol zrušený zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej
republiky, účinným od 1. januára 1996. Uvedeným dňom, okrem ostatných štátnych orgánov, aj
v Policajnom zbore Slovenskej republiky, aj v konaní pred súdmi na celom území Slovenskej
republiky sa pouţíva štátny jazyk, ktorým je slovenčina (viď č. 10/2008 ZSP, zv. 1, r. 2008, s. 27).
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, konajúci súd si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
zo zákona a porušil právo na obhajobu obvinených, vzhľadom k tomu, ţe výsluchy vykonané
po 1. januári 1996 bolo potrebné preloţiť do úradného slovenského jazyka (týka sa to len
niektorých - napr. výpoveď sv. M. S. z 18. apríla 1997, M. a L. U. z 13. marca 1997, Ing. F. L. z 8.
novembra 1996, Ing. K. J. z 23. septembra 1996 a i.).
Avšak dovolací súd v tejto súvislosti dospel k záveru, ţe tieto skutočnosti v danom prípade
neznamenajú porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, nemajú vplyv na posúdenie viny
obvinených a zistené porušenie neovplyvnilo ich postavenie v konaní. Navyše uvedené dôkazy
neviedli bezprostredne k rozhodnutiu v predmetnej trestnej veci. Námietku obvinených, ţe v konaní
bolo zásadným spôsobom porušené ich právo na obhajobu, preto nie je moţné akceptovať.
Obvinení Ing. J. K., J. Ď. a J. B. poukázali aj na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, ktorý spočíva v tom, ţe rozhodnutie je
zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V tejto súvislosti
zhodne upozorňujú na nezákonne získaný dôkaz, ktorým podľa obvinených majú byť výsluchy
svedkov v prípravnom konaní, resp. zápisnice z týchto výsluchov, realizované za účasti
príslušníkov finančnej polície, ktorí túto trestnú vec realizovali a po začatí trestného stíhania sa
uvedených výsluchov zúčastňovali ako nezúčastnené osoby (npor. K. a npor. P.). Obvinení v tejto
súvislosti poukazujú aj na výsluchy svedkov, ktoré podľa nich nezákonným spôsobom získal
vyšetrovateľ v Českej republike.
Podľa § 89 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo
môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov.
Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného
ustanovenia, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyţado-
vaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu
a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon-pouţitý dôkazný prostriedok
na vykonanie resp. získanie dôkazu-bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný
a pouţitý môţe byť.
Podľa § 95 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zápisnicu o výsluchu, ktorý
sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na
prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice
námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do
zápisnice.
Podľa § 103 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95
o výsluchu obvineného sa pouţijú primerane i na výsluch svedka.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe zápisnice o výsluchu obvinených a svedkov boli
napísané v prítomnosti zapisovateľa, v ostatných prípadoch boli pred podpisom prečítané, resp. boli
na prečítanie predloţené v prítomnosti nezúčastnených osôb. Nezúčastnenými osobami môţu byť aj
iní príslušníci policajného zboru, ak danú trestnú vec nevyšetrujú, tak ako boli v uvedenom prípade
aj namietaní npor. K. a npor. P.. Vyšetrovateľom v danej trestnej veci, ktorý vykonával aj väčšinu
úkonov v prípravnom konaní bol mjr. R. K.. Skutočnosť, ţe uvedení príslušníci policajného zboru
spracovali sluţobný záznam alebo fotodokumentáciu, neznamená, ţe danú trestnú činnosť
vyšetrovali.
Výsluchy obvinených a svedkov z prípravného konania boli vykonané aj na hlavnom
pojednávaní v konaní pred prvostupňovým súdom v súlade so zákonom, najmä pri uplatnení zásad
priamosti, ústnosti a bezprostrednosti. Zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 12 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006 (§ 2 ods. 19 Tr. por.) stanovuje, ţe pri rozhodovaní na hlavnom
pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie
dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Súd teda prihliada len na
tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, opiera sa o dôkazy, ktoré boli pred
súdom vykonané a rozhoduje len na základe týchto dôkazov.
Podľa § 425 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 doţiadania slovenských
orgánov prípravného konania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú prostredníctvom generálnej
prokuratúry. Doţiadania slovenských súdov sa do cudziny zasielajú prostredníctvom ministerstva
spravodlivosti. Diplomatická cesta tým nie je vylúčená. Ak to umoţňuje medzinárodná zmluva,
môţu slovenské orgány zasielať svoje doţiadania do cudziny aj iným spôsobom, neţ uvedeným v
odseku 1. Vyšetrovateľ a policajný orgán môţe doţiadanie zaslať do cudziny vždy len
prostredníctvom prokurátora.
Takouto zmluvou je Zmluva medzi slovenskou republikou a Českou republikou o právnej
pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprava niektorých právnych vzťahov v občianskych
a trestných veciach (ďalej len “zmluva“), ktorá bola podpísaná 29. októbra 1992, nadobudla
platnosť 5. apríla 1993 (v Zbierke zákonov uverejnená pod č. 193/1993 Z. z.) a Dohoda medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci orgánov prípravného konania (ďalej len
“dohoda“), ktorá bola podpísaná 22. februára 1993 a týmto dňom aj nadobudla platnosť (uverejnená
v Zbierke zákonov pod č. 167/1993 Z. z.).
Podľa čl. 10 ods. 2 zmluvy justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní dôkazov
alebo iných procesných úkonov stýkajú navzájom priamo. Podľa čl. 3 zmluvy ţiadosti podané
podľa tejto zmluvy a pripojené písomnosti nie je potrebné prekladať.
Spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní oboch zmluvných strán zahŕňa najmä
výsluch obvinených osôb a svedkov, vyţiadanie znaleckých posudkov, obhliadku, prehliadku,
zaistenie vecí, zasielanie predpisov, písomností alebo iných predmetov potrebných na trestné
konanie, doručovanie písomností, ako aj zasielanie odpisov z registra trestov. Na účely tejto dohody
sa orgánom činným v trestnom konaní rozumie vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán (čl. 3
ods. 1 a ods. 2 dohovoru)
Podľa § 428 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 doručenie vykonané na ţiadosť
slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, ak boli
vykonané v súlade s právnym poriadkom doţiadaného štátu, alebo ak vyhovujú právnemu poriadku
Slovenskej republiky.
Doţiadanie musí okrem presného vymedzenia poţadovaného úkonu právnej pomoci
obsahovať opis skutkových okolností činu, ktorého sa doţiadanie týka, právnu kvalifikáciu
s uvedením doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípadne
poškodenom alebo svedkovi, ak sa ţiada ich vypočutie, a ďalšie údaje potrebné na riadne
poskytnutie poţadovanej právnej pomoci, ale aj formálne údaje ako označenie doţadujúceho
orgánu, spisovú značku trestnej veci, dátum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úradnej
osoby a odtlačkom okrúhlej pečiatky tohto orgánu (§ 426 Tr. por. účinného do 1. januára 2006).
V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zdôrazniť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky
poţiadal krajskú prokuratúru o zaslanie namietaných doţiadaní a po ich preskúmaní zistil,
ţe spĺňajú zákonom určené formálne a materiálne náleţitosti, a preto sú dôkazy vykonané v Českej
republike na základe doţiadaní slovenskými orgánmi získané zákonným spôsobom. Navyše
je potrebné zdôrazniť, ţe tieto výpovede boli na území Českej republiky vykonané v súlade s vtedy
platným právnym poriadkom Českej republiky, sú teda účinné (v zmysle ustanovenia § 428 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006), pričom všetci obhajcovia obvinených boli o týchto úkonoch
vyrozumení a mohli sa na nich zúčastniť (č. l. 6839, 6984, 6986, 6993, zv. 34).
Obvinený Ing. J. K. vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1. písm. g) tvrdí,
ţe príkaz na prehliadku iných priestorov-osobného motorového vozidla BMW, s ktorým vyjadril
súhlas len okresný prokurátor je v rozpore so zákonom, a preto všetky dôkazy takto získané
sú nezákonné. Uvedené tvrdenie obvineného podľa jeho názoru podporuje aj nález Ústavného súdu
Českej republiky z 8. júla 2010, sp. zn. PL. ÚS 3/2009, ktorým uvedené ustanovenie na území
Českej republiky zrušil z dôvodu nerešpektovania ústavne garantovaných základných práv
jednotlivca, ako i práv garantovaných v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Podľa § 83a Tr. por. účinného do 1. januára 2006 prehliadku iných priestorov alebo
pozemkov je oprávnený nariadiť sudca alebo predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,
vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán na to potrebuje
predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
Doručí sa vlastníkovi alebo uţívateľovi priestorov alebo pozemku alebo ich zamestnancovi pri
prehliadke, a ak to nie je moţné, neodkladne po odpadnutí prekáţky, ktorá bráni doručeniu.
V súlade s citovaným ustanovením bola vykonaná aj prehliadka iných priestorov
23. júla 1995 na základe odôvodneného príkazu č. ČVS:VP-260/02-95, po predchádzajúcom
písomnom súhlase prokurátora z 24. júla 1995 (č. l. 247-248, zv. 2), tak ako to upravoval v tom
čase platný a účinný Trestný poriadok č. 141/1961 Zb. Uvedené ustanovenie sa nachádza aj
v novom Trestnom poriadku č. 301/2005 Z. z. (§ 101), pričom je potrebné zdôrazniť, ţe existencia
nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/09, nemá na realizáciu príkazu na
prehliadku iných priestorov a pozemkov na území Slovenskej republiky ţiaden vplyv.
V týchto súvislostiach Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozsudkom
zo 14. januára 2010 v prípade Mastepan v. Russia uviedol, ţe do práva na rešpektovanie domovej
slobody (podľa čl. 8 dohovoru-právo na rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota) moţno
zasiahnuť len na základe a v medziach zákona alebo súdneho rozhodnutia daného štátu.
Domovú prehliadku alebo inú prehliadku môţe vykonať v naliehavých prípadoch aj vyšetrovateľ
bez súdneho príkazu, ak vec neznesie odklad, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme predchádzania zločinnosti. Ak je účelom takéhoto zásahu
zabezpečiť miesto a stopy trestného činu, prípadne iné vecné a listinné dôkazy, je takáto prehliadka
vykonaná zákonne, pričom zásah do práva na rešpektovanie domovej slobody musí byť úmerný
sledovaným legitímnym cieľom.
Na základe uvedeného moţno zhrnúť, ţe dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní súdy oboch
stupňov vychádzali, boli získané zákonným spôsobom, a preto najvyšší súd v posudzovanom
prípade nezistil, ţe by bol daný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. účinného
do 31. augusta 2011.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 dovolanie
moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,
alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Z obsahu dovolania obvinených vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod, uvádzajú
námietky týkajúce sa zásadne skutkových zistení súdov oboch stupňov, a to čo sa týka hodnotenia
vykonaných dôkazov. Namietanie týchto skutočností, formou spochybňovania vyhodnotenia
vykonaného dokazovania, iné hodnotenie skutku, predstavuje namietanie skutkových zistení
a záverov, čo vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku nepripúšťa. Skutkové zistenia
(v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre
dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe
doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 vyplýva,
ţe dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie
súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov
a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vţdy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre
ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho,
dôsledne vychádza zo zásady, ţe trestné konanie je zaloţené na princípe dvojinštančnosti.
Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky,
ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky
v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho
hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú
právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť
a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného
dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretoţe to sú
otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá
skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd,
kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu
rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané
vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby
mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.).
Najvyšší súd vychádza z toho, ţe tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou
zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací
súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací súd hodnotí
skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol
obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal
znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný
(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom
len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu.
Vychádzajúc z tejto právnej úpravy dovolací súd skúmal, či zistený skutkový stav bol
správne právne kvalifikovaný, teda či skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty daného trestného
činu a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru (napr. či neexistujú
dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.).
V súlade s vyššie uvedeným je zrejmé, ţe existencia uplatneného dovolacieho dôvodu
(§ 371 ods. 1, písm. i) Tr. por.) je zaloţená výlučne na skutkových výhradách obvinených, obsahuje
argumenty a subjektívne názory stojace mimo dovolacieho dôvodu.
Najvyšší súd v týchto súvislostiach preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku obvinených, ţe rozhodnutie je zaloţené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, nie je moţné akceptovať, lebo u obvineného
Ing. J. K. skutky uvedené pod bodom 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, napĺňajú znaky skutkovej podstaty
pokračovacieho trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a v bode 5/ sčasti i v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods.
2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., u obvineného J. Ď. skutok uvedený pod bodom 10/, napĺňa
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2, § 250 ods. 1 Tr. zák. a u obvineného J. B. skutok uvedený pod bodom 12/, napĺňa znaky
skutkovej podstaty účastníctva vo forme pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm.
c),§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák.
So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli naplnené uplatnené dôvody dovolaní
podľa § 371 ods. 1 písm. c), g), i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd bez
preskúmania veci podané dovolania obvinených Ing. J. K., J. Ď. a J. B. odmietol na neverejnom
zasadnutí ( § 382 písm. c) Tr. por. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok ( § 392 ods. 2
Tr. por.).
V Bratislave, 18. septembra 2012
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová