Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/53/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra

Melichera v právnej veci žalobcu: Zdeno Miškolci - HYDROTHERM, ul. Tichá 5149/34,

Bratislava, zastúpeného AK Dvorská & Mrekajová, s.r.o., Panenská 33, Bratislava

proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, Lazovná ul. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu

žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky číslo I/222/13741-

77320/2008/991050-r zo dňa 5.12.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -50 zo dňa 22.6.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -50 zo dňa 22.6.2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. -50 zo dňa

22.6.2011 zamietol podľa žalobu, ktorou

2

sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

(právneho predchodcu žalovaného) číslo I/222/13741-77320/2008/991050-r zo dňa

5.12.2008, ktorým bolo podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia (ďalej len „“) potvrdené rozhodnutie –

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I číslo 600/230/133388/2008/Fab

zo dňa 4.8.2008 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január

2000 v sume 291.916,--Sk podľa

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že právo vyrubiť DPH za zdaňovacie

obdobie január 2000 nebolo prekludované v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia,

keďže pred uplynutím päťročnej prekluzívnej lehoty podľa

Zb. bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie rozdielu dane – doručenie protokolu

o daňovej kontrole č. 894/340/31814/2004/Sbo zo dňa 8.4.2004. To malo za následok, že

od konca roku 2004 začala plynúť nová päťročná prekluzívna lehota, počas plynutia ktorej

bolo vydané preskúmavané rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného. Krajský súd

neprisvedčil ani tvrdeniu žalobcu, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z daňových

predpisov, že dodávateľovi prác zaplatil fakturovanú sumu vrátane DPH, že zodpovednosť

za správnosť údajov na daňovom doklade niesol platiteľ dane a že žalobca nemal v danom

čase žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti svojho konania, keďže informácie

o platiteľoch DPH neboli v roku 1999 verejne prístupné. Krajský súd vyslovil záver, že

v danom prípade žalobca prijal vo veci podstatné zdaniteľné plnenie od obchodnej spoločnosti

INTER-TRADING, ktorá v rozhodnom čase nebola platcom DPH. Následkom toho

nesplnenie hmotnoprávnych zákonných podmienok ustanovenia § 20 ods. 1 a 2 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vylúčilo u žalobcu

možnosť uplatniť si právom odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2000. V odôvodnení

rozsudku sa krajský súd náležite zaoberal aj otázkou legitimity opakovanej daňovej kontroly.

Nezistil rozpor s právnymi predpismi v postupe daňových orgánov, keď po zrušujúcom

rozsudku krajského súdu a zmene sídla žalobcu z územného obvodu patriaceho pod Daňový

úrad Žilina II do obvodu s územnou pôsobnosťou Daňového úradu Bratislava I vydal právny

predchodca žalovaného v súlade s podnet

na výkon opakovanej daňovej kontroly DPH a miestne príslušný správca dane - Daňový úrad

Bratislava I vo veci začal opakovanú daňovú kontrolu a vykonal ju v súlade s § 15 zákona

3

č. Pri výhrade žalobcu, že správca dane rozhodol bez priameho dôkazu, krajský

súd poukázal na použitie nepriamych dôkazov v súlade so zákonom a na nespornú

skutočnosť, že bolo zrejmé, že daňový subjekt, od ktorého žalobca prijal predmetné

zdaniteľné plnenie, nebol v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu platiteľom DPH.

Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia

zásad daňového konania; daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol

na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Mal za to, že námietky, uvedené v žalobe

neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného ako aj preskúmavané

rozhodnutie boli v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť, žalobe vyhovieť, rozhodnutie právneho predchodcu

žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu

je nesprávne a nemá oporu v podanom návrhu a dokazovaní. Zotrval na tvrdení, že kontrola

DPH za zdaňovacie obdobie január 2000 už bola uskutočnená správcom dane Daňovým

úradom Žilina II, ktorý nevydal daňový platobný výmer na rozdiel dane vo výške

291.916,--Sk, túto sumu zahrnul do dodatočného daňového platobného výmeru

č. /Bab zo dňa 3.5.2004 na sumu 8.533.455,--Sk, ktorá bola súčtom

viacerých rozdielov DPH za obdobie január 2000 vykázaných daňovou kontrolou. Tento

dodatočný daňový platobný výmer bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Žiline

č. k. -152 zo dňa 11.7.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2006 a vec

bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 15b ods. 3 písm. a/ zákona

č. , podľa ktorého opakovanou kontrolou nie je preverenie výsledkov daňovej

kontroly v rámci konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ďalej

uviedol, že v zmysle bolo potrebné vyrubiť dodatočnú daň

5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie; správca dane

pokiaľ ide o rozdiel dane 291.916,--Sk za zdaňovacie obdobie január 2000 takto

nepostupoval. Namiesto vydania daňového platobného výmeru začal oznámením zo dňa

20.6.2007 opakovanú daňovú kontrolu, ktorej výsledkom je podľa protokolu

č. /Jir zo dňa 9.6.2008 s dodatkom č. 1 prerokovaným dňa 29.7.2008

namietaný platobný výmer č. /Fab zo dňa 4.8.2008 na rozdiel dane

za zdaňovacie obdobie január 2000 vo výške 291.916,--Sk, teda totožný rozdiel oproti

4

predchádzajúcej daňovej kontrole. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že nakoľko správca

dane nevydal v lehote podľa dodatočný platobný výmer

na rozdiel DPH v sume 291.916,--Sk, právo vyrubiť daň zaniklo. V odvolaní ďalej žalobca

zopakoval tvrdenia žaloby, týkajúce sa splnenia zákonných podmienok § 20 vtedy platného

zákona o DPH (č. ) ako aj nedostatkov vykonaného dokazovania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že nešlo – ako to tvrdil žalobca – o preverenie výsledkov daňovej

kontroly v rámci konania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale Daňový

úrad Bratislava I (v tom čase miestne príslušný správca dane) začal vo veci konať tým, že

na podnet Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky – pracovisko Bratislava na výkon

opakovanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2000 začal opakovanú

daňovú kontrolu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu pokiaľ išlo o zánik práva vyrubiť daň

alebo rozdiel dane, pričom poukázal na to, že po tom, čo bol pred uplynutím lehoty vykonaný

úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynula päťročná lehota znovu

od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Zopakoval, že

dodatočný platobný výmer č. /Fab zo 4.8.2008 nie je na totožný rozdiel

oproti predchádzajúcej daňovej kontrole, nakoľko dodatočný platobný výmer Daňového

úradu Žilina II č. /Bab bol na sumu 8.533.455,--Sk a nie na sumu

291.916,--Sk; oba rozdiely vznikli na základe totožného daňového dokladu (v prípade

dodatočného platobného výmeru č. /Bab aj iných daňových dokladov).

Uviedol tiež, že v žiadnom prípade neukladal žalobcovi povinnosť preverovať osobu, ktorá

vyhotovila daňový doklad, len poukázal na zodpovednosť daňového subjektu (žalobcu)

za splnenie nároku na odpočet dane (§ 20 v tom čase platného zákona o dani z pridanej

hodnoty č. v znení neskorších predpisov) a tým aj za správnosť svojho

daňového priznania, takže preverenie obchodných partnerov bolo len v jeho záujme. Správca

dane nemal zákonnú povinnosť ani právo preverovať mieru zavinenia daňového subjektu, ani

či bol uvedený do omylu inou osobou vydávajúcou sa za platiteľa dane. Pri nesplnení

zákonných podmienok na odpočet dane správca nemá inú zákonnú možnosť, len neuznať

nárok daňového subjektu na odpočet dane. K výhrade žalobcu, že správca dane nemal

k dispozícii daňový doklad č. 990803001 (interné číslo 995) od dodávateľa INTER-

TRADING, spol. s r.o. so základom dane v sume 2.919.160,--Sk a DPH v sume 291.916,--Sk

žalovaný uviedol, že tento doklad bol zadržaný orgánmi činnými v trestnom konaní,

5

preto boli použité nepriame dôkazy: evidencia DPH, protokol o daňovej kontrole

č. 894/340/31814/2004/Sbo z 8.4.2004 a rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -152 z 11.7.2006. Kontrolu tak bolo možné uzavrieť aj z dôvodu, že

dispozícia dokladu – faktúry by nič nezmenila na skutočnosti, že tento doklad vyhotovila

spoločnosť, ktorá v rozhodnom čase nebola registrovaná za platiteľa DPH, z ktorého dôvodu

nebol žalobcovi uznaný nárok na odpočet dane. Postup správcu dane ako aj žalovaného bol

v zmysle ustanovení o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

finančných orgánov v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle v tom čase platného zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá

veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( Občianskeho

súdneho poriadku), s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu (§ 156 ods. 3

v spojení s prvá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis žalovaného číslo I/222/13741-77320/2008/991050-r zistil, že Daňový

úrad Bratislava I vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu (protokol z 9.6.2008 číslo

/Jir). Kontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie január

2000 bolo zistené, že žalobca porušil ustanovenie § 20 ods. 2 písm. c/ a časť ustanovenia § 20

ods. 2 písm. d/ vtedy platného zákona o DPH, keď odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume

291.916,--Sk z dokladu č. 990803001 (interné číslo 995) od dodávateľa INTER–TRADING

so základom dane v sume 2.919.160,--Sk a DPH v sume 291.916,--Sk s dátumom

uskutočnenia zdaniteľného plnenia dňa 3.8.1999. Daňový subjekt INTER TRADING v čase

vzniku daňovej povinnosti nebol platiteľom DPH, t.j. daňový subjekt (žalobca) nezaplatil daň

platiteľovi, ani nemal daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ. Daňový úrad

Bratislava I nespochybnil, že daňový subjekt mal doklad č. 995, ktorý bol vyhotovený

neplatiteľom DPH. Správca dane nemal k dispozícii daňový doklad č. 990803001 (interné

číslo 995) od dodávateľa INTER – TRADING so základom dane v sume 2.919.160,--Sk

6

a DPH v sume 291.916,--Sk, ktorý bol zadržaný orgánmi činnými v trestnom konaní, preto

boli použité nepriame dôkazy: evidencia DPH, protokol o daňovej kontrole

č. 894/340/31814/2004/Sbo z 8.4.2004 a rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -152 z 11.7.2006. Na základe uvedených zistení Daňový úrad

Bratislava I konštatoval porušenie ustanovenia § 20 ods. 2 písm. c/ vtedy platného zákona

o DPH, podľa ktorého mal platiteľ nárok na odpočet dane, ak daň zaplatil platiteľovi, ktorý

uskutočnil zdaniteľné plnenie a časti ustanovenia § 20 ods. 2 písm. d/ uvedeného zákona,

podľa ktorého má platiteľ nárok na odpočet dane, ak má daňový doklad alebo zjednodušený

daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane. Na základe uvedených

zistení z opakovanej daňovej kontroly vydal Daňový úrad Bratislava I dňa 4.8.2008

rozhodnutie – dodatočný platobný výmer číslo 600/230/133388/2008/Fab o vyrubení rozdielu

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2000 v sume 291.916,--Sk podľa § 44

ods. 6 písm. b/ bod 1 Rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto

súdneho preskúmavacieho konania právny predchodca žalovaného potvrdil dodatočný

platobný výmer správcu dane.

Na daňové konanie o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku

na odpočet dane z pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní.

Pre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty musí daňový subjekt splniť

zákonné podmienky ( a nasl. vtedy platného o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov). Ide (išlo) o hmotnoprávne zákonné podmienky,

pričom nesplnenie čo i len jednej z nich malo za následok nesplnenie nároku na odpočítanie

dane.

V danej veci bolo nepochybne zistené, že pri predmetnom zdaniteľnom plnení

dodávateľ žalobcu (INTER TRADING, spol. s r.o.) nebol v čase vzniku daňovej povinnosti

platiteľom DPH. Preto je potrebné prisvedčiť záveru daňových orgánov, že došlo k vzniku

rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2000 v sume 291.916,--Sk.

Správne bol uvedený rozdiel dane dodatočným platobným výmerom vyrubený. Ani najvyšší

súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, ktoré sa týkalo zániku práva vyrubiť daň. Bol

vykonaný úkon, smerujúci k vyrubeniu dane, čo malo za následok nové plynutie lehoty (§ 45

vtedy platného ).

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom konštatuje, že žalobca v odvolaní uviedol

takmer identické dôvody, ktoré boli uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

právneho predchodcu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, preto

s väčšinou týchto dôvodov sa vyporiadal už krajský súd vo svojom rozsudku a Najvyšší súd

Slovenskej republiky na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností považuje postup

a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov ako aj krajského súdu za správny a v súlade

so a so Najvyšší súd nezistil zo strany

krajského súdu nesprávnu aplikáciu právnych predpisov. Krajský súd na vec aplikoval

hmotnoprávne predpisy v súlade s prvá veta .

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -50 zo dňa 22.6.2011 ako vecne

správny ( a ).

O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodnutia podľa § 250k ods. 1 v spojení

s , keď žalobca nebol v odvolacom konaní

úspešný a žalovanému náhradu trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 19. septembra 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth