Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/162/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: L. Z., nar. X., bytom H., zast.: JUDr. Z. H.,

so sídlom advokátskej kancelárie M., Ţ., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Žilina,

so sídlom A. Kmeťa 17, Ţilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu

v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

zo dňa 09. septembra 2011 č. k. -65, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo dňa

09. septembra 2011 č. k. -65 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. k. ObPÚ 2011/00033/R z 03.02.2011 (príloha č. 48 priloţeného

administratívneho spisu) odporca ako prvostupňový správny orgán príslušný podľa § 9 ods. 4

zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „

Zb.“) a o pozemkových úpravách, usporiadaní

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

2

spoločenstvách v znení neskorších predpisov a v súlade s

o správnom konaní (Správny poriadok) nepriznal navrhovateľovi vlastníctvo ani právo

na náhradu za nehnuteľnosť v k.ú. N.,

2

a) časť PK parcely č. X., roľa o výmere 11.688 mzapísaná v majetkovej podstate č. X.

(neskôr rozdelená na pkn. parc. č. X./2, X./3, X./4, X./X., X./6, X./7, X./8, X./9),

b) v katastri nehnuteľností totoţná s parcelami C-KN č. X., X., X., X., X., X., X., X., X.,

X., X., X., X., X., X., X., X., X.,

a to z dôvodu, ţe nebolo preukázané splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 6 ods. 1

písm. a) aţ v) tzn. ţe k prechodu vlastníckeho práva na štát pripadne inú

právnickú osobu došlo jedným zo spôsobov uvedených v citovanom zákone.

2. Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, ţe navrhovateľ si svojou ţiadosťou

doručenou 03.03.1992 uplatnil reštitučný nárok (neskôr spresnený podľa § 6 ods. 1 písm. b),

resp. bolo ponechané na správnom orgáne, aby nárok ţiadateľa subsumoval pod príslušnú

právnu normu) na nehnuteľnosť patriacu jeho matke A. Z. ako prídelovej

vlastníčke z dôvodu vyvlastnenia Národným výborom v Nededzi a následného rozdelenia

občanom ako stavebné pozemky a čiastočne z titulu vrátenia v reštitúcii.

3. Následne Krajský súd v Ţiline v rozsudku sp. zn. zo 17.08.2008

vyslovil právny názor, ţe v novom dokazovaní bude nutné sa zamerať na ustálenie predmetu

samotného reštitučného nároku, tzn. presného určenia časti PK parcely č. X., ktorá bola matke

navrhovateľa pridelená v rámci prídelového konania z bývalého ţidovského majetku.

4. Za týmto účelom oslovil odporca so ţiadosťou o ďalšie dôkazové materiály príslušné

orgáne verejnej správy a zároveň vyzval navrhovateľa na doplnenie svojho podania

a preukázanie prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu.

5. Z doručených dokladov odporca zistil, ţe v roku 1944 v skrátenom prídelovom

pokračovaní vo veci likvidovania ţidovských poľnohospodárskych nehnuteľností pôvodných

vlastníkov J. R. a spol. bola vybratá A. Z. ako prídelca k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v k.ú. N. okrem iného aj k časti PK parcely č. X. evidovanej v majetkovej podstate č. X..

Geometrickým plánom č.J. 1836/b zo dňa 24.10.1944 na rozdelenie PK parciel č. X. a X.

vznikla nová parcela č. X./35 s prídelovou cenou 24.170,- Ks, ktorú A. Z. aj zaplatila tak, ako

je to uvedené v úradnom zázname z 25.05.1948.

3

6. Podľa úplného výpisu z majetkovej podstaty č. X., v ktorej bola evidovaná PK

parcela č. X. mal odporca preukázané, ţe nielen k zápisu vlastníctva prídelcu (A. Z.) A. tohto

geometrického plánu nikdy nedošlo, ale súčasne neboli vykonané ani zmeny v ňom uvedené,

tzn. nebolo vykonanie rozdelenie parcely aj na časť X./35, čím v ďalšom období dochádzalo

k tomu, ţe parcela bola stále uvádzaná ako pozemok č. X. bez akéhokoľvek rozdelenia.

7. V roku 1947 došlo zo strany potomkov po pôvodných vlastníkoch J. R. A. spol.

k uplatneniu reštitučného nároku v zmysle vtedy platného , ktorému

Okresný súd v Ţiline prostredníctvom svojho uznesenia sp. zn. Nc VII 212/47 vydaného dňa

23.11.1949 vyhovel. Odporca zdôraznil, ţe okresný súd zaviazal všetkých prídelcov, tzn. aj

A. Z., aby za nehnuteľnosti namiesto ich vrátenia in natura zaplatili ţiadateľom o reštitúciu

vyrovnávaciu čiastku 470.000,- Kčs. Skutočnosť, či došlo k vyplateniu tejto sumy a

zachovaniu vlastníctva prídelcov sa však odporcovi nepodarilo zistiť z dôvodu hore uvedenej

absencie akýchkoľvek ďalších dokladov týkajúcich sa tohto konania.

8. Ďalej odporca konštatoval, ţe vo vzťahu k časti PKN parc. č. X. pridelenej A. Z. bolo

v roku 1949 vedené konanie podľa o novej pozemkovej reforme,

nakoľko podľa potvrdenia MNV v Nededzi č. 26.772-1/7-1949 zo dňa 18.09.1949 táto

parcela podliehala výkupu v zmysle § 16 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Zo zápisnice zo

dňa 12.02.1951 spísanej v uvedenom konaní na Národnom výbore v Nededzi vo veci zistenia

pôdy podliehajúcej výkupu vyplynulo, ţe vo výkupovom konaní nie je moţné pokračovať,

pretoţe stále nebolo doriešené vyplatenie finančnej náhrady nápadníkom (nástupcom) po J..

a R. R. určenej v súdnom uznesení sp. zn. Nc VII 212/47 zo dňa 23.11.1949. Túto skutočnosť

má podľa odporcu dosvedčovať aj list JNV v Ţ. č. IX-611-1951-Fs zo dňa 24.07.1951

s poznámkou o urgovaní vyjadrenia dňa 31.07.1952.

9. Nakoľko podľa odporcu ďalšie listinné dôkazy súvisiace s výkupom nehnuteľností

zo strany ţiadateľa predloţené neboli, a ani správnemu orgánu sa ich nepodarilo získať,

s poukazom na a o novej pozemkovej reforme konštatoval,

ţe k prechodu vlastníckeho práva na štát podľa reštitučného titulu § 6 ods. 1 písm. b) zák. č.

, ktorý si uviedol ţiadateľ, nedošlo.

4

10. Následne odporca riešil otázku moţnosti vyvlastnenia pozemku, ako to tvrdil

navrhovateľ. Ako podklad mu slúţila jediná zachovaná listina vyhotovená Ľudovým súdom

v Ţiline, a to uznesenie č. d. 359/1958 o povolení zápisu v pozemkovej knihe, z ktorého

vyplynulo, ţe časť parcely označená ako X./35 pridelená A. Z. v rámci prídelového konania

opísaného vyššie bola nanovo rozdelená geometrickým plánom, pričom jej zodpovedali PKN

parcely č. X./2 aţ X./9.

11. Avšak tieto parcely boli podľa zápisov na stranách 4 aţ 6 uvedeného uznesenia

prevedené – zapísané na rôzne fyzické osoby z titulu kúpy a skutočnej drţby

od mimopozemkovokniţných vlastníkov H. R. zo Ţ. (označovaný v dobových dokumentoch

na č. l. 46 administratívneho spisu ako aj H. alebo H.) a Ľ. H. z N. Z. (obdobne aj on ako Ľ.

H., resp. H.). Takto bol aj vykonaný zápis do majetkovej podstaty č. X. ako aj ďalších

majetkových podstát, z ktorých boli tieto novovytvorené parcely z vlastníctva uvedených H.

R. a Ľ. H. odpísané.

12. Na základe tejto skutočnosti opätovne odporca skonštatoval, ţe k prechodu

vlastníckeho práva z A.. Z. na štát resp. inú právnickú osobu nedošlo, keďţe bolo

jednoznačne preukázané, ţe vlastníkmi boli H. R. A. Ľ. H.

Navyše počas celého konania zo strany navrhovateľa nebol doplnený ani jeden doklad

jednoznačne preukazujúci prechod vlastníckeho práva na štát resp. inú právnickú osobu.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ na Krajský súd v Ţiline včas opravný

prostriedok zo 14.2.2011.

14. Krajský súd v Ţiline ako súd prvého stupňa po preštudovaní správneho spisu

konštatuje, ţe správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zákonne vo veci rozhodol.

Preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

15. Svoj potvrdzujúci rozsudok najmä odôvodnil tým, ţe v konaní podľa zák. č.

je základným predpokladom kladného rozhodnutia tá skutočnosť, ţe došlo

k prechodu vlastníckeho práva z oprávnených osôb alebo ich právnych predchodcov na štát,

resp. iné právnické osoby v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zák. č.

5

Podľa krajského súdu preto odporca ako správny orgán správne z úradnej

činnosti skúmal, či došlo k takému prechodu aj v tomto prípade.

16. Samotný navrhovateľ vo svojej reštitučnej ţiadosti i v celom správnom konaní

tvrdil, ţe k prechodu vlastníckeho práva jeho právnej predchodkyne A. Z. na štát došlo

v dôsledku jeho odňatia postupom podľa o novej pozemkovej reforme.

Toto však v danom prípade preukázané nebolo. Naopak, pre krajský súd bol z obsahu

administratívneho spisu preukázaný prechod vlastníckeho práva z A. Z. na iné fyzické osoby,

a to H. R. a Ľ. H.

V súvislosti s uvedeným mal krajský súd preukázané, ţe prostredníctvom konania

o reštitúcii nehnuteľností okrem iného zapísaných aj v PK protokole č. X. ako parc. č. X.

pre k.ú. N. bolo uznesením Okresného súdu v Ţiline z 23.11.1949 deklarované,

ţe nadobudnutie nehnuteľností vo forme majetkového zásahu z doby neslobody smerujúceho

do pôvodného vlastníctva J. a R. R. je nutné podľa § 2 zákona č. 128/1946 Sb. o neplatnosti

niektorých majetkovo-právnych dojednaní z doby neslobody a o nárokoch z tejto neplatnosti a

z iných zásahov do majetku vzchádzajúcich za neplatné vo vzťahu k skupine prídelcov ako

odporcov (vrátane A. Z.) v prebiehajúcom vtedajšom reštitučnom konaní. Aţ pod

podmienkou zaplatenia sumy 470.000 Kčs solidárne vtedy konajúci súd vyslovil, ţe

odporcovia budú oprávnení poţiadať o prepis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy (tzn.

nadobudnúť vlastnícke právo intabulačným princípom). Krajský súd na základe zistených

skutočností uzavrel, ţe v tomto konaní nemohlo dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva právnej

predchodkyni navrhovateľa zo strany štátu.

17. Ďalej z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, ţe list JNV poľnohospodárskeho

referátu v Ţ. zo dňa 24.7.1951 ustaľuje majetok podliehajúci , a to pod

jeho bodom 2, ţe ide o majetok po nebohom J. a R. R. v tom prípade, keď súd ustálil

späťvrátenie majetku in natura H. R. a spol. Na základe uvedeného mal krajský súd

preukázané, ţe nedošlo k vydaniu rozhodnutia o výkupe v zmysle § 10 zákona č. 46/1948 Sb.

o novej pozemkovej reforme.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 46/1948 Sb. místní rolnická komise v součinnosti s místním

sdružením příslušného Jednotného svazu zemědělců se pokusí v každém jednotlivém případě

o dohodu s vlastníkem (§ 1, odst. 2 až 6) o tom, zda a které z jeho pozemků se vykoupí.

Dohoda o tom sjednaná podléhá schválení místního národního výboru, který ji předloží

okresnímu národnímu výboru k vydání výměru o výkupu a k provedení řízení podle odstavce

6

2. Nedojde-li k dohodě nebo neschválí-li ji místní národní výbor, předloží místní národní

výbor spisy okresnímu národnímu výboru k rozhodnutí o výkupu a po případě k provedení

řízení podle odstavce 2. Okresní národní výbor předloží v obou případech opis pravoplatného

rozhodnutí o výkupu ministerstvu zemědělství nebo orgánu jím pověřenému.

18. Skutkový stav tak, ako ho zistil odporca, je podľa krajského súdu v súlade

s dôkazmi, ktoré boli v konaní zhromaţdené a riadne vykonané. Podľa krajského súdu bolo

v správnom konaní preukázané, ţe nedošlo k vydaniu rozhodnutia o výkupe v zmysle § 10

zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme. Zaloţené listinné dôkazy preukazujú,

ţe ak by došlo k vráteniu majetku po nebohom J. a R. R. in natura právnym nástupcom po

ňom (tzn. H. R. a Ľ. H.), potom by bolo na tento majetok zavedené výkupové konanie. Teda

v ţiadnom prípade nemalo byť zavedené výkupové konanie k tomuto majetku v prípade, ak

by vlastnícke právo zostalo pôvodným vlastníkom (odporcom v hore uvedenom reštitučnom

konaní), medzi inými i pani A. Z. Aj zo zápisnice z 12.02.1951 podľa krajského súdu tento

zámer vyplýva. Je v nej uvedené, ţe v prípade, pokiaľ súd ustáli späťvrátenie majetku in

natura H. R. a spol., vyzve tunajší MNV predmetných vlastníkov k podaniu súpisu ich

majetku v troch exemplároch na vzore A., B, z ktorého po jednom exemplári predloţí JNV

a KNV pôdohospodárskemu referátu na ďalšie pokračovanie.

19. Krajský súd uzavrel hore uvedené zistenia v tom duchu, ţe nie je teda dôvodný

odvolací dôvod navrhovateľa, keď uvádzal, ţe k odňatiu pôvodného majetku prideleného A.

Z. štátom došlo, a to spôsobom podľa , tzn. postupom

podľa o novej pozemkovej reforme. Postup podľa tohto zákona iba bol

navrhovaný vtedajším Miestnym národným výborom a Jednotným národným výborom v Ţ., a

to len v tom prípade, ak dôjde súdnou cestou k ustáleniu späťvrátenia majetku in nátura

právnym nástupcom pôvodných ţidovských vlastníkov H. R. a Ľ. H.

20. K výkupu PK parcely č. X. teda nedošlo a vlastnícke právo predchodkyne

navrhovateľa zachované nebolo, pretoţe z pôvodných vlastníkov, tzn. súrodencov J. a R. R.

prešlo na fyzické osoby H. R. a Ľ. H. Krajský súd nepoprel, ţe napríklad k iným parcelám č.

X., X. a X. A. Z. nadobudla vlastnícke práva, ale nie na základe ich prídelu za Slovenského

štátu, ale na základe kúpy od reštituentov. Naopak pri parc. č. X./35 (tzn. nehnuteľnosť, ktorá

je predmetom tohto konania) je z geometrického plánu zrejmé, ţe predmetná parcela bola

7

rozdelená na viaceré stavebné parcely, ktoré do svojho vlastníctva nadobudli rôzne fyzické

osoby z vlastníctva mimopozemkovokniţných vlastníkov H. R. a Ľ. H.

Za právny titul mimopozemkovokniţného vlastníctva H. R. a Ľ. H. krajský súd uvádza

uznesenie Okresného súdu Ţilina č. d. Nc VII 212/47 z 23.11.1949 s jeho vloţením do PK

pod beţným č. X., ďalej zápisnica vlastného súdu č. z 09.11.1956 a rozhodnutie

na základe zákona č. X./1951 Sb. ONV v Ţ. č. Pôd. 2967/1956-Ls zo 14.03.1957.

21. Námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku, ţe štát odňal bez náhrady

vlastnícke právo právnej predchodkyni navrhovateľa, sú zaloţené podľa krajského súdu iba

na prípisoch Povereníctva techniky z 26.05.1949 a 18.09.1949. Uvedené dôkazné prostriedky

krajský súd označil na základe uvedených záverov ako irelevantné. Navyše samotná

skutočnosť, ţe na parc. č. X. boli postavené fyzickými osobami (stavebníkmi) domy,

nepreukazuje, ţe pozemky boli odkúpené týmito stavebníkmi od štátu.

22. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti krajský súd s odkazom na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zdôraznil, ţe účastník správneho konania

má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne

aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môţe

mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania.

Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje

v súlade so správnym poriadkom, ak keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu

orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa ţiadnym spôsobom

nevyjadruje.

23. Hoci sa listina nezachovala, krajský súd vychádzal zo zápisu z PKV

č. X. pre k.ú. N., časť B, poradové č. X., podľa ktorého je pravosť a hodnovernosť obsahu

tejto zápisnice preukázaná.

24. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, ţe nedodrţaním lehôt na vydanie rozhodnutia

bolo mu zmarené jeho právo na vypočutie svedkov, krajský súd zdôraznil, ţe ide

o hypotetickú námietku zo strany navrhovateľa, pretoţe tento sám nekonkretizuje, aké

dôkazy, akými svedkami, resp. pre aké skutočnosti chcel dokazovanie vykonať.

III.

8

Odvolanie navrhovateľa/stanoviská

A.)

25. Včas podané odvolanie z 07.10.2011 (č. l. 72) proti rozsudku prvostupňového súdu

navrhovateľ zaloţil na odvolacích dôvodoch podľa v súvislosti s

a podľa , , , , v súvislosti s ust.

26. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a na ich

základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec posúdil nesprávne, nepouţil správne

ustanovenie právneho predpisu a dospel tak k nesprávnym právnym záverom, pričom aj

odobril nedostatočne zistený skutkový stav správnym orgánom, čo sa prejavilo v potvrdení

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

27. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, ţe krajský súd odvíja správnosť rozhodnutia

správneho orgánu od uznesenia Okresného súdu v Ţiline, sp. zn. Nc VII 212/47 zo dňa

23.11.1949, avšak konajúci súd nevyhodnotil to, ţe by nehnuteľnosti patriace jeho matke A.

Z. prešli na právnych nástupcov pôvodných vlastníkov H. R. a Ľ. H. Navyše navrhovateľ uţ

skôr upozornil aj na to, ţe nie je zrejmé, či uvedené rozhodnutie vôbec nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť, a z toho všetkého mu vyplýva, ţe vlastníctvo A. Z.

k prideleným nehnuteľnostiam zostalo zachované.

28. Ďalej navrhovateľ poukázal na aj ust. zák. , ktoré

umoţňovalo, aby štát, aj bez vykonania zápisu – poznámky o výkupe v pozemkovej knihe,

priamo nadobudol vlastnícke právo k vykúpenej pôde. Navyše za účinnosti Občianskeho

(1.1.1951 - 31.3.1964) zápisy v pozemkovej knihe mali uţ len

evidenčný charakter. Neskôr sa táto pôda prideľovala na výstavbu rodinných domčekov

jednotlivým stavebníkom, nakoľko sa rozširoval intravilán obce Nededza, čo je podľa

navrhovateľa nielen všeobecne známe. ale správnemu orgánu to bolo známe aj z jeho úradnej

činnosti.

29. Rovnako navrhovateľ poukázal na Územné rozhodnutie o umiestnení stavby

rodinného domku ONV Ţ., č. Výst-3.501/1965-H.. zo dňa 14.02.1966, z ktorého vyplýva, ţe

MNV v Nededzi odovzdalo stavebníkovi pozemok v zákonom prípustnej výmere za účelom

výstavby rodinného domu. konkrétne išlo X./23 – teda pôvodný ţidovský majetok.

9

30. Podľa navrhovateľa, ak mal krajský súd preukázané, ţe došlo k prechodu

vlastníckeho práva z A. Z. na iné fyzické osoby – H. R. a Ľ. H., potom len za predpokladu, ţe

právni nástupcovia po býv. ţidovských vlastníkoch, teda H. R. a Ľ. H., nadobudnú späť

vlastníctvo k daným pozemkom, majú títo podliehať výkupu podľa zák. č. 46/1948 Sb. Ak by

potom bola úvaha krajského súdu správna, tak by podľa navrhovateľa malo dôjsť

k výkupovému konaniu voči H. R. a Ľ. H. A. mala im byť zaplatená výkupová cena, čo však

nezodpovedá realite.

31. Ďalej navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, ţe krajský súd svoje rozhodnutie,

napriek tomu, ţe zápisnica vlastného súdu č. zo dňa 09.11.1956 a rozhodnutie

ONV v Ţiline č. Pôd. 2967/1956-Ls zo 14.03.1957 sa v spise nenachádzajú a celý spis

č. v archívoch chýba, tak pri svojom rozhodovaní z nich vychádzal, hoci ich

obsah bol krajskému súdu a rovnako aj správnemu orgánu neznámy.

32. Navrhovateľ nesúhlasil, ţe by si svoju povinnosť a súčasné právo – predkladať

dôkazy, riadne nesplnil. Navyše zdôraznil, ţe nie je moţné od neho ţiadať, aby predkladal

doklady o úkonoch štátu, keď týmito materiálmi disponoval iba štát a ako vyšlo najavo,

mnohé z nich sa stratili aj z jeho archívov.

Ak by ho odporca včas upozornil, ţe sa nestotoţňuje s jeho reštitučnou ţiadosťou, resp.

ţe má núdzu o listinné dôkazy, navrhovateľ vyslovil, ţe by označil ešte pred 19-timi rokmi

osoby znalé pomerov, či osoby priamo činné v predmetnej veci a trval by na ich výsluchu.

33. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, ţe odporca sa vôbec nezaoberal a krajský súd len

okrajovo, s moţnosťou odňatia pôdy bez právneho dôvodu podľa ust. § 6 ods. 1 písm. p) resp.

z iného právneho titulu. Podľa navrhovateľa sa uvedené javilo ako nevyhnutné najmä po tom,

čo archívy nedisponovali spismi vlastného súdu z konania č. , v súvislosti

s ktorým bol vykonaný zápis pozemkovej knihe.

34. Záverom navrhovateľ s poukazom na ustanovenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20, ods. 1 a 4

navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší

napadnuté rozhodnutie odporcu a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie so súčasným

uloţením povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

10

B)

35. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 24.10.2011 (č. l. 36) vyplýva, ţe nesúhlasí s podaným

odvolaním.

36. Nakoľko sa plne stotoţňuje s napadnutým rozsudkom, záverom odporca poţiadal

odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle v spojení s

ods. 1 v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa

(ďalej v texte rozsudku tieţ „“). Po zistení, ţe odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok,

proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s podanie odvolania prípustné,

nenariadil vo veci pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore

vychádzajúce z občianskoprávnych vzťahov vyţaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak

takýto postup v zmysle v spojení s v odvolacom konaní

senát nepovaţoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu

jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe podanie odvolania nie je

dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219

ods. 1 v spoj. s ako vecne správny vo výroku z nasledovných dôvodov

potvrdil.

38. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí

správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a. okruhu účastníkov) sa Najvyšší

súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich

osvojil zo zistení uvedených konajúcim správnym orgánom. Na druhej strane podstatou

odvolania ako aj podaného opravného prostriedku, ktorou sa navrhovateľ domáha

preskúmania rozhodnutia odporcu, je právna otázka, či neúplnosť listín v katastrálnej

(pozemkovokniţnej) evidencii nasvedčuje tvrdenému vlastníckemu právu predchodcu

navrhovateľa, resp. či bolo právne irelevantné pri postupe podľa zák. č. 46/1948 Sb., kto je

11

vedený ako vlastník dotknutých nehnuteľností. Práve tento právny rámec aj vymedzuje

potrebné medze skutkového zistenia.

39. V súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,

ţe po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody),

najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.

40. Najvyšší súd na prvom mieste v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa musí

zdôrazniť, ţe základný cieľ zákonodarcu, ktorým sa spravoval pri prijatí

s mimoriadnym dopadom na právnu istotu jednotlivcov pri výkone vlastníckeho práva, je

načrtnutý v jeho preambule nasledovnými slovami:

„Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe

- zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,

- dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením

pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a

- upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj

v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia

uznieslo sa na tomto zákone“.

12

41. Z uvedeného ustanovenia preto vyplýva, ţe úprava vlastníckych vzťahov a

prinavrátenie vlastníctva, ktoré bolo v rozhodnom období narušené, oprávneným osobám je

hlavnou myšlienkou prijatého zákona. Preto podľa reţimu tohto zákona nemohol postupovať,

resp. sa dovolávať nápravy krivdy nikto vrátane dedičov, koho vlastnícke právo v zákone

pomenovanými majetkovými krivdami nebolo platne dotknuté.

42. Je nepochybné, ţe navrhovateľ prostredníctvom podaného odvolania brojí najmä

proti právnym názorom odporcu, ţe právna predchodkyňa navrhovateľa ako jeho matka

nebola vlastníčkou dotknutých nehnuteľností. Pri uvedenej veci sa pritom rieši otázka

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam historicky vedeným v období konca

40. rokov a začiatku 50. rokov minulého storočia ako časť PK parcely č. X., roľa o výmere

2

11.688 mzapísaná v majetkovej podstate č. X..

43. Z vtedajších právnych prameňov je nepochybné, ţe vlastnícke právo, tzn. jeho

nadobudnutie alebo zmena bolo do roku 1950 v historických právnych reţimoch predchodcov

Slovenskej republiky upravované intabulačným princípom (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14.08.2012). Najmä prostredníctvom ustanovenia § 42 zákona

č. zákona č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon)

Najvyššiemu súdu vyplýva záver, ţe v období po druhej svetovej vojne bol kladený dôraz

cez intabulačný princíp na formálnu publicitu pozemkového katastra, a to v rozsahu všetkých

jeho zloţiek, tzn. aj popisných (technických) údajov zachytených v geometrických plánoch.

Za účelom ich včasnej a riadnej aktualizácie bol nielen knihovný súd ale aj príslušný

katastrálny úrad zememeračský povinný udrţiavať vzájomný súlad údajov zapisovaných

do pozemkového katastra ako aj do jednotlivých evidenčných kníh (zemské dosky, knihy

pozemkové, knihy ţelezničné, banské a oficiálny súpis pamiatok).

44. Na podporu hore uvedeného (bod č. 43) je moţné napríklad prezentovať názory

uvedené v pomerne staršej odbornej literatúre (Doc. Dr. Fajnor, V. a Dr. Záturecký,

A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, 3. vydanie

pôvodného diela, Heuréka, Šamorín, 1998, s. 128 a 132), kde sa zdôrazňuje [Najvyšší súd sa

pri citácii pridrţiava aj archaického vyjadrenia myšlienky]: „1. Vlastníkom nehnuteľnosti,

13

do pozemkovej knihy zapísanej, zpravidla môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe ako

vlastník vpísaný. .........

Jestli si kúpim nehnuteľnosť od dosavadného vlastníka A., aj vyplatím cenu

nehnuteľnosti a on ma aj uvedie v jej držbu, avšak nedám sa vpísať do pozemkovej knihy:

vlastníkom nehnuteľnosti ešte vždy nie som ja, ale A. “

Preto musel Najvyšší súd argumentáciu navrhovateľa, ţe za účinnosti Občianskeho

(tzn. 01.01.1951 -31.03.1964) zápisy v pozemkovej knihe mali uţ

len evidenčný charakter.

45. Hoci v období od roku 1951 aţ do účinnosti o zápisoch

vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam bolo upustené od hore uvedeného

princípu konštitutívnych účinkov zápisov vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, tak prostredníctvom ustanovenia citovaného

Zb. bol tento princíp aj pre zápisy právnych vzťahov, ktoré boli v evidencii nehnuteľností

vykonané podľa doterajších predpisov, opätovne oţivený, a preto aj na historické údaje

zapísané v katastrálnom operáte pre k.ú. N. je nutné nazerať ako na hodnoverné (tzn. ţe sa

nevylučujú ich právotvorné účinky), pokiaľ sa nepreukáţe opak.

46. Odporca spolu s krajským súdom ale poukázali na to (bod č. 7), ţe v roku 1947

reštitučné konanie iniciované zo strany potomkov po pôvodných vlastníkoch J. R. a spol. bolo

ukončené 23.11.1949 vydaním uznesenia sp. zn. Nc VII 212/47 Okresného súdu v Ţiline,

ktorým vtedy konajúci súd reštitučnému nároku podľa vyhovel.

Podľa § 1 zákona č. 128/1946 Sb. jakékoliv majetkové převody a jakákoliv majetkově-

právní jednání, ať se týkají majetku movitého či nemovitého, veřejného či soukromého, jsou

neplatné, pokud k nim došlo po 29. září 1938 pod tlakem okupace nebo politické persekuce,

ledaže ten, na koho majetek přešel nebo kdo uzavřel jiné majetkově-právní jednání, je osoba

státně spolehlivá a bude prokázáno, že k majetkovému převodu nebo k jinému majetkově-

právnímu jednání došlo za přiměřenou úplatu buď z podnětu původního vlastníka

(oprávněného) nebo v převážném jeho zájmu.

Podľa § 2 zákona č. 128/1946 Sb. stejné nároky jako z majetkových převodů neplatných

podle § 1 vzcházejí z majetkových přechodů provedených po 29. září 1938 právním předpisem

neplatným () nebo jakýmkoliv ůsobem, zejména úředním výrokem, na základě takového

předpisu anebo jinak výrokem soudním nebo úředním, který bude jako výrok z doby

14

nesvobody zrušen nebo změněn. To platí přiměřeně o jiných zásazích do majetku,

provedených takovými neplatnými předpisy nebo na jejich základě anebo takovými soudními

nebo úředními výroky.

47. Krajský súd uvedené súdne rozhodnutie Okresného súdu v Ţiline vysvetľuje v tom

duchu, ţe síce okresný súd dotknuté pozemky (vrátane parc. č. X.) ponechal v majetkovej

dispozícii prídelcov (tzn. aj A. Z.), avšak zaviazal ich aj právnu predchodkyňu navrhovateľa

na zaplatenie určitej sumy. Tento postup korešponduje s duchom hore uvedených ustanovení,

ktoré akékoľvek majetkové prevody a akákoľvek majetkovo-právne ujednanie, či sa týkajú

majetku hnuteľného alebo nehnuteľností, verejného či súkromného, sú zo zákona neplatné, ak

k nim došlo po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie alebo politickej perzekúcie.

48. Ďalej z uvedeného sa potom ako veľmi pravdepodobný zámysel vtedy konajúceho

okresného súdu javí, ţe umoţnil prídelcom, aby zaplatením stanovenej sumy 470.000,- Kčs

konvalidovali krivdu pri prevode uvedených pozemkov z obdobia neslobody a na základe

uvedeného mohli byť zapísaní do evidencie nehnuteľností ako ich vlastníci. Táto skutočnosť,

tzn. skutočné zaplatenie sumy sa však nepreukázalo, resp. zápisy v pozemkových knihách toto

nedosvedčujú, a preto správne odporca spolu s krajským súdom v zmysle jeho

predchádzajúceho právneho pokynu (bod č. 3 – v novom dokazovaní bude nutné sa zamerať

na ustálenie predmetu samotného reštitučného nároku) ustálil, ţe vlastnícke právo A. Z.

k uvedenej parc. č. X. nebolo v tomto konaní potvrdené.

49. Vzhľadom na hore uvedené závery o hodnovernosti pôvodných zápisov (body č. 43

a 44) je potom celkom irelevantné, ţe sa listina č. nezachovala. Odporca

a následne krajský súd správne vychádzal zo zápisu z PKV č. X. pre k.ú. N., časť B, poradové

č. X. ako z hodnoverného údaju, z ktorého vyplýva, ţe o reštitučných nárokoch právnych

nástupcov pôvodných vlastníkov bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou v konaní pred

Ľudovým súdom v Ţiline, a uvedený zápis v pozemkovej knihe iba pravosť a hodnovernosť

obsahu tejto zápisnice preukázal.

50. Rovnako je nepochybné, ţe správny orgán v reštitučnom konaní musel bez ohľadu

na tvrdenie navrhovateľa zisťovať, komu svedčilo vlastnícke právo k dotknutým

nehnuteľnostiam. Iba takýto postup odporcu mohol v konečnom dôsledku potvrdiť

oprávnenosť nároku navrhovateľa. Podľa Najvyššieho súdu preto nie je správny záver

15

uvedený na str. 4 ods. 2 (č. l. 75) odvolania ţalobcu, ţe „Ak bolo zámerom štátu postupovať

podľa zák. č. 46/1948 Sb., bolo právne irelevantné, kto je vedený ako vlastník dotknutých

nehnuteľností. “

51. Ďalej navrhovateľ v svojom odvolaní s poukazom na ust. § 10 ods. 3 zák. 46/1948

Zb. tvrdil, ţe uvedené ustanovenie umoţňovalo, aby štát, aj bez vykonania poznámky

o výkupe v pozemkovej knihe, priamo nadobudol vlastnícke právo k vykúpenej pôde. Takéto

tvrdenie je podľa Najvyššieho súdu irelevantné, lebo z predchádzajúceho krajskému súdu

vyplynulo, ţe aj keby štát takto nadobudol uvedené nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, tak

A. Z. vlastnícke právo nesvedčilo.

Pokiaľ v súvislosti s uvedeným navrhovateľ tvrdil, ţe neskôr sa táto pôda prideľovala

na výstavbu rodinných domčekov jednotlivým stavebníkom, nakoľko sa rozširoval intravilán

obce Nededza, čo označil nielen za všeobecne známu notorietu, ale správnemu orgánu to

malo byť známe aj z jeho úradnej činnosti, potom mal ním vyslovené tvrdenie povinnosť aj

preukázať, čo sa však nestalo.

52. Tieţ námietku navrhovateľa opierajúcu sa o Územné rozhodnutie o umiestnení

stavby rodinného domku ONV Ţ., č. Výst-3.501/1965-H.. zo dňa 14.02.1966, z ktorého

vyplýva, ţe MNV v Nededzi odovzdalo stavebníkovi pozemok v zákonom prípustnej výmere

za účelom výstavby rodinného domu, musel Najvyšší súd odmietnuť ako nedôvodnú.

Samotný navrhovateľ z uvedeného rozhodnutia vety citoval, ktoré mu nedávajú za pravdu:

„ Vymedzený pozemok ........ požiadanie k príprave výstavby odovzdá zástupca MNV v Nededzi

osobne na základe tohto rozhodnutia. Rozhodnutie Vás po prebratí pozemku od MNV

oprávňuje robiť na pozemku všetky prípravné práce na výstavbu ...“. Preto musí Najvyšší súd

konštatovať, ţe je irelevantné a samo o sebe nepreukazuje nárok tvrdený navrhovateľom.

53. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil, ţe by si svoju povinnosť a súčasné právo – predkladať

dôkazy, riadne nesplnil. Navyše zdôraznil, ţe nie je moţné od neho ţiadať, aby predkladal

doklady o úkonoch štátu, keď týmito materiálmi disponoval iba štát a ako vyšlo najavo,

mnohé z nich sa stratili aj z jeho archívov. Avšak Najvyšší súd v súvislosti s touto námietkou

poukazuje na to, ţe ak sa navrhovateľ rozhodne podať ţiadosť, potom musí v súlade

so zásadou aktívnej súčinnosti v zmysle § 4 ods. 1 Správneho poriadku ako aj § 34 ods. 3

16

navrhovať, resp. disponovať takými dôkazmi, ktoré u neho potvrdzujú jeho nárok. V opačnom

prípade musí očakávať, ţe jeho návrhu nebude vyhovené, čo sa aj v prejednávanej veci stalo

54. Vo vzťahu k námietke, ţe odporca sa vôbec nezaoberal a krajský súd len okrajovo,

s moţnosťou odňatia pôdy bez právneho dôvodu podľa ust. § 6 ods. 1 písm. p) resp. z iného

právneho titulu, pričom navrhovateľ uvedené zdôraznil, ako nevyhnutné najmä po tom, čo

archívy nedisponovali spismi vlastného súdu z konania č. , v súvislosti s ktorým

bol vykonaný zápis v pozemkovej knihe. Najvyšší súd uvádza, ţe v zmysle § 6 a § 9 ods. 1

a 4 v spojení s § 19 ods. 2 Správneho poriadku podporne § 1 Správneho poriadku musí

navrhovateľ v podaní, ktorým sa začína správne konanie najmä uviesť, akej veci sa týka a čo

sa navrhuje vrátane preukázania, kedy a akým právnym titulom prešli pozemky na štát alebo

právnickú osobu spolu s priloţenými alebo navrhnutými dôkaznými prostriedkami. Nakoniec

takúto poţiadavku vyslovil aj krajský súd v svojom predchádzajúcom zrušovacom rozsudku

zo dňa 17.08.2008, č. k. , kedy záväzne nariadil odporcovi ustáliť, ktoré

konkrétne nehnuteľnosti dostala A. Z. ako prídel.

Nakoľko navrhovateľ na základe výzvy zo 04.03.1992 (príloha č. 5 administratívneho

spisu) a s ním spojeného rozhodnutia o prerušení konania (príloha č. 10 administratívneho

spisu) sa na vytýčenom pojednávaní dňa 19.07.2007 (príloha č. 15 administratívneho spisu)

po vykonanom poučení vyjadril, ţe „Podanému vysvetleniu som plne porozumel, nežiadam

o zabezpečenie ďalších dokladov a k pripravovanému rozhodnutiu nemám námietky“,

vyhodnocuje Najvyšší súd uvedenú námietku ako irelevantnú.

V.

55. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza,

ţe napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia

v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených

v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe navrhovateľka nespĺňa zákonné podmienky

pre prinavrátenie vlastníctva. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd

nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo

17

potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich

1)

právnych aktov orgánov Európskej únie,pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.

56. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tieţ s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom

rozhodnutí sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si

argumentácie krajského súdu postupom podľa v spojení s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

57. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

58. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l

ods. 2 rozhodol bez pojednávania. Prečo tak konal je odôvodnené vyššie (bod č. 37),

lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 25. septembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová