Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
39c/386008.c36c0b.pdf
PDF · 148.72 KB
No categories available
8Sžo/54/2011
Najvyšší súd 8Sžo/54/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne : J.. V. L., bytom v K.,
R., proti ţalovanej : Slovenskej advokátskej komore, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4,
zastúpenej J.. E. B., advokátkou, so sídlom v B., T., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovanej č. 2030/11 zo dňa 25. marca 2011, o odvolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/46/2011-37 zo dňa 28. septembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k.
21S/46/2011-37 zo dňa 28. septembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovanej, ktorým bolo uznesenie
Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory vydané podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom
podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“), rozhodlo o nezapísaní ţalobkyne do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou
advokátskou komorou z dôvodu, ţe nebola splnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. c/
zákona o advokácii, keďţe ţalobkyňa nezískala najmenej trojročnú prax ako advokátsky
koncipient.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalovaná vec správne posúdila konštatujúc,
ţe ţalobkyňa nesplnila podmienky stanovené v § 3 ods. 1 zákona o advokácii. Uviedol, ţe
preukazovanie podmienky podľa § 6 ods. 3 zákona o advokácii, ţe najneskôr ku dňu konania
advokátskej skúšky určeného komorou sa získala prax podľa § 3 ods. 1 písm. c/ tohto zákona
ţiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má zloţenú advokátsku skúšku, za
neopodstatnené a odporujúce § 77 ods. 3 zákona o advokácii. Z predloţených dokladov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal zistené, ţe ţalobkyňa nie je a ani v minulosti
nebola advokátskou koncipientkou a nepredloţila doklad o tom, ţe vykonávala prax sudcu,
justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry alebo notársku prax
a nepredloţila ani doklad o samotnej praxi podľa § 6 ods. 2 zákona o advokácii. Vyhodnotil
ako nedôvodnú námietku ţalobkyne poukazujúcu na prechodné a záverečné ustanovenia
zákona č. 176/2003 Z. z. (zrejme má byť správne uvedený „zákon č. 586/2003 Z. z.“),
nakoľko skutočnosť, ţe ţalobkyňa spĺňala podmienky právnej praxe stanovené pre zloţenie
skúšky komerčného právnika a následne na zápis do zoznamu komerčných právnikov
ustanovené dnes uţ neplatným zákonom o komerčných právnikoch nemohla ţalovaná
povaţovať za relevantnú, nakoľko podmienky na zápis do zoznamu advokátov sa prijatím
zákona o advokácii zmenili a ani prechodné ustanovenia zákona o advokácii neobsahujú
úpravu, ktorá by umoţňovala zápis ţalobkyne do zoznamu advokátov, zdôrazniac, ţe
ţalobkyňa v čase nadobudnutia účinnosti zákona o advokácii nebola ani advokátkou ani
komerčnou právničkou podľa dovtedy platných a účinných predpisov, na základe čoho dospel
k záveru, ţe v preskúmavanej veci bol riadne zistený skutkový stav a vec bola správne právne
posúdená. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“) tak, ţe neúspešnej ţalobkyni ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote ţalobkyňa odvolanie navrhujúc, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poţadovanie získania právnej praxe ako advokátskeho koncipienta podľa § 3 ods. 1
písm. c/ zákona o advokácii, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti
potrebné na výkon advokácie ţiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má zloţenú
skúšku, povaţovala za nesprávne a nelogické. V odvolaní poukázala na to, ţe pre zloţenie
skúšky komerčného právnika, ktorá je povaţovaná za advokátsku skúšku, spĺňala jednu
z dvoch rovnocenných podmienok právnej praxe pre zloţenie skúšky komerčného právnika –
výkon právnickej praxe aspoň počas piatich rokov (§ 5 písm. c/ zákona Slovenskej národnej
rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch). Poukazujúc na čl. 1 Uznesenia
Predsedníctva ţalovanej, ktorým sa schvaľuje Skúšobný poriadok Slovenskej advokátskej
komory zo dňa 1. januára 2011, podľa ktorého účelom advokátskej skúšky je overiť, či má
uchádzač potrebné odborné znalosti a spôsobilosť vykonávať povolanie advokáta, zdôraznila,
ţe jej odborná spôsobilosť bola preverená úspešným vykonaním odbornej skúšky komerčného
právnika, ktorá sa povaţuje za advokátsku skúšku (§ 77 ods. 3 zákona o advokácii), a teda
logickým výkladom musia byť splnené i podmienky ustanovené v § 6 ods. 3 zákona
o advokácii týkajúce sa poţadovanej praxe.
Ţalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Rozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Odvolací súd z obsahu pripojených spisov zistil, ţe preskúmavaným rozhodnutím
Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo o nezapísaní ţalobkyne do zoznamu
advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu, ţe nebola splnená
podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, keďţe ţalobkyňa nezískala najmenej
trojročnú prax ako advokátsky koncipient.
S ohľadom na odvolaciu námietku na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa sa odvolací súd prvotne zaoberal tým, či rozsudok súdu prvého stupňa dáva dostatočné
odpovede na právnu argumentáciu ţalobkyne v ţalobe, ktorá je v podstate totoţná
i v podanom odvolaní. Spočívala v tom, ţe pokiaľ odborná spôsobilosť ţiadateľa o zápis do
zoznamu advokátov bola preverená úspešným vykonaním odbornej skúšky komerčného
právnika, ktorá sa povaţuje za advokátsku skúšku, logickým výkladom musia byť splnené
i podmienky ustanovené v § 6 ods. 3 zákona o advokácii týkajúce sa poţadovanej praxe.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces,
patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené.
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 21.1.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku,
rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu
SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS
95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby na kaţdú
ţalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď, a rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na
okolnosti kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú ţalobcom, je potrebné tento
nedostatok povaţovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby
jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. dáva. Procesným
právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. totiţ znamená
právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa
účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na
spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal,
nedostatočne sa vysporiadal so zásadnou námietkou ţalobkyne, a preto odvolací súd jeho
záver, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného je v súlade so zákonom, povaţuje za
predčasný.
V prejednávanej veci za zásadnú je nepochybne nutné povaţovať námietku týkajúcu
poţadovania získania právnej praxe ako advokátskeho koncipienta podľa § 3 ods. 1 písm. c/
zákona o advokácii, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné
na výkon advokácie ţiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má zloţenú advokátsku
skúšku. Ak krajský súd na jednej strane povaţoval preukazovanie podmienky podľa § 6 ods. 3
zákona o advokácii, ţe najneskôr ku dňu konania advokátskej skúšky určeného komorou sa
získala prax podľa § 3 ods. 1 písm. c/ ţiadateľom o zápis do komory advokátov, ktorý má
zloţenú advokátsku skúšku, za neopodstatnené a odporujúce § 77 ods. 3 uvedeného zákona,
a na strane druhej dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nesplnila podmienky ustanovené v § 3 ods. 1
písm. c/ zákona o advokácii, odvolací súd povaţuje túto argumentáciu nielen za nedostatočnú,
ale aj za vnútorne rozpornú.
Nakoľko v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim
spôsobom nevysporiadal s právne relevantnou námietkou, ktorú uplatnila ţalobkyňa vo svojej
ţalobe, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd meritom veci nezaoberal. Bude úlohou
krajského súdu v ďalšom konaní vec prejednať v naznačenom smere a znova vo veci
rozhodnúť s uvedením náleţitých dôvodov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O. s .p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 250ja ods. 4 O. s. p. v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. septembra 2012
JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská