Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/46/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného A. C. , pre zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zák. o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. G. K. proti

uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 18. apríla 2012, sp. zn. ,

na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2012 podľa , a

z dôvodu rozhodol

t a k t o :

Uznesením Krajského súdu v Ţiline z 18. 04. 2012, sp. zn. a konaním,

ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení , v , Tr. zák., a

ods. 2 účinného do 31. augusta 2011.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline sa z r u š u j e .

2

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z 9. januára 2012, sp. zn.

.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Ruţomberok sa p r i k a z u j e , aby vec v potrenom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa obvinený A. C., nar. X. v R., trvale bydlisko R., adresa

na doručovanie písomností R., bez pracovného pomeru sa neberie do väzby.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 9. januára 2012, sp. zn. ,

bol obvinený A. C. uznaný za vinného z trestného činu lúpeţe podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

dňa 11.04.2011 v čase okolo 14.00 hod. v byte č. X. na ulici Z. č. X. v R. po tom, čo si

V. Ď. vzal od A. C. svoje peniaze v celkovej výške 130,- Eur, ktoré mal V. Ď. predtým

uloţené na poličke v kuchyni, A. C. chytil pod krk V. Ď. a povedal mu, ţe ho zmláti,

ak mu nedá tie peniaze, preto zo strachu mu V. Ď. dal 10,- Eur, A. C.

si stále pýtal, ţe mu má dať všetky, ţe sú to jeho peniaze, preto V. Ď. dal 20,- Eur, avšak

A. C. povedal, ţe chce všetky, ale V. Ď. mu 100,- Eur nechcel dať, na čo mu A. C. povedal,

ţe ho dopichá noţom a vybral sa ku kredencu, kde otvoril šuplík s noţmi, pričom A. C. mal

pri sebe aj vlastný otvárací nôţ červenej farby, následne A. C. dal V. Ď. nôţ pod krk, preto

V. Ď. dal A. C. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 100,- Eur, čím A. C. spôsobil V. Ď., nar.

X. v R., trvalé bydlisko R. č. X., škodu vo výške 130,- Eur.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 36

písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. g/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)

rokov.

3

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

Podľa súd poškodeného V. Ď., nar. X. v R., trvale bytom R.

č. X., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu,

Krajský súd v Ţiline uznesením z 18. apríla 2012, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného podľa ak nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne

dovolanie obvinený A. C..

Obvinený v ňom uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/ Podľa jeho názoru rozhodnutiam súdov obidvoch stupňov predchádzalo

konanie, ktorým bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy

na podklade ktorých súdy rozhodli, neboli vykonané zákonným spôsobom a zistený skutok

bol nesprávne právne posúdený a to v jeho neprospech.

Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v nasledovných

skutočnostiach.

Dokazovanie v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní bolo vykonané

v neprítomnosti obhajcu hoci podľa uţ pri svojom prvom výsluchu

v prípravnom konaní poţiadal vyšetrovateľa o ustanovenie obhajcu avšak obhajca

mu ustanovený nebol. Obhajca mu mal byť ustanovený navyše aj z dôvodu uvedeného v § 37

ods. 2 pretoţe uţ v prípravnom konaní podrobne poukázal na svoj zlý psychický stav

a preto existovali pochybnosti o jeho spôsobilosti náleţite sa obhajovať (§ 371 ods. 1 písm. c/

).

Opoznanie, (rekognícia) jeho osoby poškodeným v prípravnom konaní bolo vykonané

v rozpore s ustanovením pretoţe bez predchádzajúceho opisu páchateľa

4

poškodeným (po začatí trestného stíhania) bol „in natura“ postavený medzi ďalšie štyri osoby

a týmto spôsobom bol poškodeným opoznaný ( ).

Skutok, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného sa nestal a z jeho spáchania

ho usvedčuje výlučne poškodený. Iní svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí pri údajnom

spáchaní skutku prítomní neboli sú len nepriamymi svedkami a výpoveď poškodeného

nepotvrdili. Za daného stavu podľa názoru obvineného neexistuje vo veci súhrn dôkazov

tvoriaci logickú a ničím nenarušenú sústavu, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania uvedeného

skutku a zároveň vylučovali moţnosť akéhokoľvek iného záveru (§ 371 ods. 1 písm. i/

).

Obvinený preto navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v jeho

neprospech z dôvodov , a , , citované

rozhodnutia okresného a krajského súdu zrušil a prikázal vec znovu prerokovať a rozhodnúť.

Taktieţ navrhol, aby dovolací súd v zmysle prerušil výkon trestu

odňatia slobody, ktorý nastúpil 24. apríla 2012 a to aţ do rozhodnutia o podanom dovolaní.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ruţomberok.

Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení z 1. júna 2012, doručenom okresnému súdu

4. júna 2012 uviedol, ţe uplatnené dovolacie dôvody nie sú v posudzovanom prípade dané,

a preto navrhol dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť.

Následne súd prvého stupňa predloţil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd zistil, ţe dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368

ods. 1 a ) a bolo podané oprávnenou osobou (

) v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie súčasne spĺňa

podmienky uvedené v aţ , ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, ţe dovolanie obvineného

je dôvodné.

5

Podľa § 371 ods. 1 dovolanie moţno podať ak

c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

g/ rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom,

i/ rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov

uvedených v ustanovení , , je potrebné uviesť

nasledovné.

Zásadným porušením práva na obhajobu ( ) je stav,

keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, ţe ho mal mať,

a orgány činné v trestnom konaní v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania,

ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.

Dovolací dôvod podľa moţno uplatniť len v prípade, ak dôjde

k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných

prostriedkov.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku ( )

sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne pouţitie iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Potrebné je však uviesť, ţe dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak

legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch

stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

6

Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací

súd povinný prezumovať.

Preskúmaním obsahu predloţeného spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti.

Trestné stíhanie vo veci pre zločin z ktorého bol obvinený uznaný za vinného bolo

začaté (ako to vyplýva aj z uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci zo 14. apríla 2011,

č. l. 15) vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, ktorým v posudzovanom

prípade bola obhliadka miesta činu, ktorá bola na podklade trestného oznámenia obvineného

vykonaná 12. apríla 2011 od 08.50 hod. do 09. 30 hod. (č. l. 67, 68).

Po takto začatom trestnom stíhaní boli vo veci vypočutí 12. apríla 2011 poškodený

V. Ď., svedok P. Š. a poškodený v tejto svojej výpovedi zároveň opísal aj páchateľa skutku,

za ktorého pri rekognícii „in natura“ vykonanej 15. apríla 2011 v obidvoch prípadoch

spoľahlivo označil obvineného A. C..

Aţ následne 18. apríla 2011 bolo na podklade týchto dôkazov voči A. C. vznesené

obvinenie.

Obvinený pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní 9. mája 2011 poţiadal

v zmysle vyšetrovateľa o ustanovenie obhajcu s odôvodnením, ţe nemá

dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a na úvod výsluchu pri zisťovaní jeho

osobných pomerov uviedol, ţe je poberateľom sociálnych dávok v sume 62 eur.

Z tohto dôvodu bol vyšetrovateľom ihneď vyzvaný, aby v lehote do 13. mája 2011 predloţil

doklad preukazujúci túto skutočnosť. Následne 16. mája 2011 vyšetrovateľ v písomnom

podaní Okresnému súdu Ruţomberok (označenom ako ţiadosť o ustanovenie obhajcu) okrem

iného konštatoval, ţe obvinený v lehote do 13. mája 2011 a ani v lehote do 16. mája 2011

nepredloţil ţiaden doklad o tom, ţe je v hmotnej núdzi alebo ţe nemá prostriedky na úhradu

trov obhajoby a len v zápisnici o výsluchu obvineného, v pretlači uviedol, ţe poberá sociálne

dávky vo výške 62 eur. Na tomto podklade vyššia súdna úradníčka okresného súdu

s poukazom na ţiadosti obvineného ako bezpredmetnej nevyhovela.

Z tohto dôvodu bolo následne (po vznesení obvinenia A. C.) dokazovanie v prípravnom

konaní výsluchmi svedkov Mgr. M. H. (4. júla 2011), V. Ď. staršieho (7. októbra 2011), H. P.

(25. októbra 2011) a na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vykonané v neprítomnosti

7

obhajcu obvineného, ktorého si obvinený zvolil aţ po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa

12. januára 2012.

Podľa obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu

trov obhajoby a poţiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov

aj v prípade, ţe neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, ţe nemá dostatočné

prostriedky, musí obvinený preukázať.

Podľa , účinného do 31. augusta 2011 obvinený,

ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu

alebo na obhajobu za zníţenú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu

za zníţenú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov

trestného konania.

Z citovaných ustanovení je preto zrejmé, ţe obvinený, ktorý

poţiadal o ustanovenie obhajcu skutočnosť, ţe nemá dostatočné prostriedky na obhajobu

bol povinný podľa v tom čase platného a účinného preukázať a to v lehote

najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania. Táto lehota je zákonnou lehotou,

ktorú nie je moţné skrátiť postupom zvoleným vyšetrovateľom, ale len zákonom ako sa stalo

novelizáciou tohto ustanovenia účinnou od 1. septembra 2011, ktorou bola uvedená lehota

skrátená na tridsať dní po tom, čo obvinenému bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.

Na podklade týchto skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe v posudzovanom

prípade bol dovolací dôvod uvedený v splnený, pretoţe

dokazovanie výsluchmi svedkov Mgr. M. H. a V. Ď. staršieho v prípravnom konaní a svedkov

a poškodeného na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v neprítomnosti obhajcu hoci tento

mal byť obvinenému na podklade jeho ţiadosti v zmysle ustanovený

a aj na základe týchto dôkazov bol obvinený uznaný za vinného.

Vo vzťahu k ostatným dôkazom, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní

po vznesení obvinenia teda po 18. apríli 2011 (pretoţe len od tohto momentu mohol mať

obvinený obhajcu), ktorými sú písomne vyhotovené znalecké posudky a listinné dôkazy

8

nachádzajúce sa v spise však k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu nedošlo,

pretoţe nešlo o vyšetrovacie úkony podľa aţ 4

K dovolacím námietkam obvineného spočívajúcim v povinnej obhajobe v zmysle § 37

ods. 2 teda, ţe sú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náleţite sa obhajovať,

je potrebné uviesť nasledovné.

Z výpovedí obvineného v prípravnom konaní (pokiaľ neodmietol vypovedať,

výslovne vyhlásil, ţe je schopný vypovedať) a na hlavnom pojednávaní moţno zistiť,

ţe obvinený na priebeh trestného stíhania reagoval adekvátne, spáchanie skutku v celom

rozsahu poprel a na poloţené otázky odpovedal primerane, súvislým opisom udalostí

z kritického dňa, a preto z jeho reálneho konania nevyplývalo nič, čo by odôvodňovalo postup

podľa posledne uvedeného ustanovenia . Je síce pravdou, ţe obvinený

pri svojom druhom výsluchu pred vyšetrovateľom (16. júna 2011) uviedol skutočnosti

o svojom psychickom zdravotnom stave v dôsledku ktorého bol v čase od 23. mája 2011

do 5. júna 2011 z dôvodu depresívnych stavov hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení

Ústrednej vojenskej nemocnice v Ruţomberku a do 30. júna 2011 bol práceneschopný, avšak

ani táto skutočnosť spolu s lekárskymi správami o návštevách psychiatrických ambulancií

(č. l. 124,125, 127) a znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie neodôvodňovala postup podľa

Zo zadováţených lekárskych správ moţno zistiť, ţe obvinený bol opakovane

hospitalizovaný pre problémy vyplývajúce so závislosti od alkoholu avšak v liečbe

nespolupracoval a odporúčané liečebné opatrenia nedodrţiaval. V čase od 23. mája 2011

do 6. júna 2011 bol hospitalizovaný s prejavmi odvykacieho syndrómu na podklade závislosti

od alkoholu v komorbidite s poruchou osobnosti.

Znaleckým dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, ţe obvinený netrpí duševnou

poruchou v zmysle psychózy. Jedná sa u neho o syndróm závislosti od alkoholu v treťom

štádiu vývoja. Jeho intelektové schopnosti sú v dolnou pásme priemeru a jeho osobnostná

štruktúra je abnormná s črtami emočnej nestability. Táto sa prejavuje nezdrţanlivosťou,

opozíciou a vzdorom, paranoiditou, infantilitou, emočnou labilitou, hostilitou,

vzťahovačnosťou, impulzivitou, preexponovanými emočnými reakciami na psychologickú

záťaţ a správaním, ktoré je v rozpore so spoločenskými normami. Má zníţenú toleranciu

9

frustrácie, zhoršenú adaptabilitu na záťaţové podmienky, sklon k depresívnej reaktivite

a tendenciu racionalizovať svoje správanie, ktoré je v rozpore so spoločenskými normami.

Moţno pozorovať účelové a únikové osobnostné mechanizmy. Nebola u neho zistená

kvantitatívna porucha vedomia ani prejavy duševnej poruchy, ktoré by ovplyvňovali jeho

schopnosť vnímať udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať v základnej podstate.

Zmysel trestného konania obvinený chápe. Nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť

obvinený rozpoznať mohol ako aj ovládať svoje konanie. Ak mal poţitý alkohol a tabletky

Xanax zároveň, jeho ovládacia schopnosť bola len mierne zníţená.

Pokiaľ ide o dôvod dovolanie uvedený v uplatnený

obvineným v ním podanom dovolaní potrebné je uviesť nasledovné.

Podľa ak sa má výsluchom zistiť totoţnosť nejakej osoby alebo

veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Aţ potom sa mu má osoba alebo vec ukázať,

a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

Rovnako tak, ak sa má výsluchom svedka zistiť totoţnosť páchateľa, vyzve

sa, aby ju opísal. Potom osoba, ktorá je podozrivá, ţe je páchateľom, mu má byť ukázaná

medzi niekoľkými osobami podobného vzhľadu.

Najvyšší súd uţ na strane sedem opísal časovú chronológiu jednotlivých úkonov

a vykonaných dôkazov z ktorej je zrejmé, ţe poškodený V. Ď. mladší poskytol opis páchateľa

skutku po začatí trestného stíhania a následne pri vykonanej rekognícii ho v osobe

obvineného aj spoľahlivo opoznal.

Z uvedených skutočností a časovej postupnosti vykonania jednotlivých úkonov

trestného stíhania moţno preto vyvodiť spoľahlivý záver, ţe obidve podmienky zákonného

vykonania opoznania uvedené v boli splnené a to v priebehu uţ začatého

trestného stíhania. Obhajca obvineného pri vykonaní tohto dôkazu prítomný však

byť nemohol, pretoţe obvinenie voči A. C. bolo vznesené aţ po vykonaní tohto dôkazu

a preto vykonanie tohto dôkazu je zákonné.

Na podklade uvedeného moţno preto vysloviť, ţe obvineným uplatnený dovolací

dôvod uvedený v s. 1 písm. g/ v tomto prípade splnený nebol.

10

So zreteľom na uvedené skutočnosti najvyšší súd existenciu dovolacieho dôvodu

podľa uţ neskúmal, pretoţe napadnuté rozhodnutie je výsledkom

konania, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, a preto

je ho potrebné znovu vykonať.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie

zákonným spôsobom tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v prítomnosti obhajcu obvineného

a na podklade takto vykonaného dokazovania rozhodnúť v súlade so zákonom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. septembra 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová