Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
32b/385912.6b6ced.pdf
PDF · 200.18 KB
No categories available
6Sžf/50/2011
1
Najvyšší súd 6Sţf/50/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: F. R., K., zastúpený
advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti ţalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, predtým
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Nová ulica č. 13, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13161-84404/2010/992117-r zo dňa 30.7.2010,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 26S/8/2010-156 zo dňa
26. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/8/2010-
156 zo dňa 26. mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13161-
84404/2010/992117-r zo dňa 30.7.2010. Týmto rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Šurany č. 633/230/581/10/Hru zo dňa 21.1. 2010, ktorým
vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2005 v sume
3.824,30 €. Dôvodom vyrubenia uvedeného rozdielu dane bola skutočnosť, ţe správca dane
neuznal daňovému subjektu odpočet dane z predloţených dokladov týkajúcich sa nákupu
nafty a benzínu od dodávateľa FORSAGE s.r.o. v celkovej sume 115.211,30 Sk.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ako aj na § 19 ods. 1 prvú a druhú vetu citovaného
zákona uviedol, ţe z výsledkov dokazovania obsiahnutých v administratívnom spise
prvostupňového orgánu vyplýva, ţe u spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. (údajnom
dodávateľovi predmetnej nafty) nebolo zistené, ţe by bola splnená podmienka vzniku daňovej
povinnosti, keďţe z dôvodov uvádzaných prvostupňovým i odvolacím orgánom finančnej
správy nebolo spoľahlivo preukázané, ţe predmetnú naftu v mnoţstve tvrdenom ţalobcom
ţalobcovi v mesiaci február skutočne dodal. Preto podľa názoru krajského súdu nemoţno
prisvedčiť tvrdeniu ţalobcu, ţe mu vzniklo právo na odpočet dane z tohto tovaru, keďţe toto
právo je striktne viazané práve na vznik daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona
č. 224/2004 Z. z.. Z uvedených dôvodov preto krajský súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného,
ktorým bol dodatočný platobný výmer prvostupňového orgánu potvrdený, za správne.
Vzhľadom k tomu, ţe rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach ţaloby sú podľa
názoru krajského súdu v súlade so zákonom, ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého krajský súd
neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, ţe
prvostupňový súd si osvojil názor ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou tohto
rozhodnutia. Namietal, ţe prvostupňový súd neposúdil vec správne po právnej stránke,
v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Poukázal na to, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový súd
v rozpore s § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nesprávne
vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech ţalobcu, keď ich buď nevykonal alebo tie, ktoré
vykonal, vyhodnotil jednostranne, keď počas celého daňového konania vychádzal
z podkladov spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. a vyhodnotil ich ako správne, a to bez toho,
aby ich pravosť a správnosť overil, hoci o jej konaní boli váţne pochybnosti. V priebehu
kontroly sa preukázal opak – a to, ţe spoločnosť FORSAGE spol. s r.o. porušovala celý rad
predpisov – cez colné, daňové, účtovné – ţe vzápätí po daňovej kontrole prestala vykonávať
podnikateľskú činnosť, „stratila“ registračnú pokladnicu, ktorú je aj po vyradení povinná
uchovávať, ako aj značnú časť dokladov vydaných ERP, a to napriek tomu, ţe je povinná
ich archivovať 10 rokov. Nakoľko je dôvodná pochybnosť o úplnosti a preukaznosti
účtovníctva spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. bolo potrebné preveriť, či neboli
uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto spoločnosti. Tieto dôkazy
nikto nevykonal. Jediný dôkaz, ktorý mohol potvrdiť alebo spochybniť pravosť dokladov
vydaných z ERP spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. bolo vypracovanie znaleckého posudku.
Tak ţalovaný ako aj prvostupňový súd argumentujú, ţe znalecké dokazovanie – ERP
nemohol ţalovaný vykonať z objektívnych dôvodov, nakoľko spoločnosť FORSAGE spol.
s r.o. túto ku kontrole nepredloţila. To je síce pravda, ale ani ţalovaný ani súd sa
nevysporiadal s otázkou, ţe v čase vykonania kontroly bola ERP k dispozícii a sám ţalobca
poţiadal o vykonanie posudku. Tento dôkaz mal byť vykonaný ako dôkaz v prospech
ţalobcu a jeho vykonaním by sa preukázalo, či doklady, ktoré má ţalobca k dispozícii boli
vystavené ERP spoločnosťou FORSAGE spol. s r.o. Ţalobca sám bez súčinnosti ţalovaného
nemohol tento dôkaz vykonať, ţalovaný svojou nečinnosťou jeho vykonanie zmaril, a preto
tvrdenie ţalovaného, ako aj súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, vyznieva viac neţ
paradoxne. Závaţné pochybenie v rozhodovaní súdu vidí v skutočnosti, ţe napriek tomu, ţe
podstatu ţaloby t. j. nezákonného postupu ţalovaného videl ţalobca v tom, ţe aj keď všetci
zamestnanci ţalobcu aj spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. potvrdili, ţe ţalobcovi
zamestnanci naftu a benzín pravidelne vo väčších mnoţstvách čerpali a ţalobca mal
k dispozícii doklady oprávňujúce odpočet DPH, ţalovaný mu neuznal odpočet ani z jedného
litra nafty a benzínu za kontrolované obdobie. Z tvrdenia ţalovaného aj prvostupňového
súdu vyplýva (str. 7 posledný odsek), ţe výpovede vodičov sa rozchádzajú v ďalšom
nakladaní s naftou čerpanou na čerpacej stanici – rozdielne výpovede vodičov o nakladaní
s naftou nie sú dôkazom, ţe ţalobca naftu nečerpal a nepouţil na svoje zdaniteľné plnenie.
Výsledkom tohto zistenia mohla byť skutočnosť, ţe s naftou sa nenakladalo správne, ale nie
tvrdenie, ţe naftu na tejto čerpacej stanici vôbec nečerpali a vôbec nepouţili na zdaniteľné
plnenia ţalobcu. Prvostupňový súd iba prevzal tvrdenie ţalovaného bez toho, aby odôvodnil
v čom a koho svedeckú výpoveď povaţuje za nepresvedčivú a ako mohol zo svedeckých
výpovedí všetkých svedkov, ktorí potvrdili čerpanie pohonných hmôt dospieť k záveru, ţe
tieto neboli čerpané a ţalobcovi dodané. Ďalší dôkaz o nezákonnom postupe ţalovaného, ţe
dôkazy vyhodnocoval subjektívne, tak aby zo ţalobcu vytvoril obraz neseriózneho
podnikateľa je porovnanie jeho spotreby nafty na hektár s „porovnateľným“ podnikateľom
(str. 9 odsek 2). Uţ zo samotného vyjadrenia ţalovaného vidieť, ţe vykonal kontrolu
porovnateľného podnikateľa, tak, ţe nemohla byť porovnateľná – „porovnateľný subjekt“
na rozdiel od ţalobcu nevykonával závlahovú činnosť a ţivočíšnu výrobu, to znamená, ţe
týchto podnikateľov vôbec nebolo moţné porovnať. Zo samotného tvrdenia ţalovaného aj
súdu vyplýva, ţe tieto „porovnateľné“ subjekty okrem kvality pôdy nemajú porovnateľné
vôbec nič – ani výmeru, ani počet strojov, ani počet zamestnancov, ani spôsob
hospodárenia, ani vzdialenosť od hospodárskeho dvora na jednotlivé polia. Taktieţ nie je
zrejmé, ako ţalovaný vypočítal priemernú spotrebu nafty (pouţitej len na rastlinnú výrobu),
keď doklady predloţené ţalobcom vôbec neskúmal. Napriek tomu, ţe bolo jednoznačne
preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný spochybnil
a neuznal tak do nákladov ani odpočet DPH, by ţalobca nemohol dodať tovar a sluţby
v hodnote niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v rokoch 2005 a 2006 – touto
skutočnosťou sa uţ vo svojich rozhodnutiach ani ţalovaný ani prvostupňový súd
nezaoberal. Takisto argumenty ţalobcu, ktoré vyvracajú tvrdenia ţalovaného o „náhlom“
poklese čerpania nafty ako aj zvýšeného čerpania tzv. bielej nafty oproti tzv. červenej nafte
uţ v rozhodnutiach ţalovaného aj prvostupňového súdu absentujú. Obe tieto skutočnosti
objektívne preukazovali oprávnenosť tvrdení ţalobcu. Ţalovaný sa týmito skutočnosťami
vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, ţe z predloţených dokladov sa dali veľmi jednoducho
zistiť. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tvrdením ţalobcu v ţalobe, a to, ţe „rovnaké
zistenia aké sú konštatované v napadnutých rozhodnutiach, boli zistené aj pri kontrole
nadmerného odpočtu za mesiac marec 2007. Podľa Protokolu o opakovanej daňovej
kontrole a tieţ dodatočného platobného výmeru bola odpočítavaná daň zníţená
o 119.480,--Sk, zodpovedajúca nákupu 20400 litrov nafty. Rovnako ak o v prípade
zdaňovacieho obdobia február 2005 išlo o nákupy pohonných látok od spoločnosti
FORSAGE spol. s r.o. Šurany, ktoré táto spoločnosť nemala zaznamenané na kontrolných
páskach z elektronickej registračnej pokladnice. Avšak na základe odvolania odvolací orgán
svojím rozhodnutím zmenil dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane, a to v tom
smere, ţe všetky nadobudnutia pohonných hmôt uznal za preukazné, t. j. akceptoval, ţe
tovar bol dodaný. z tohto pohľadu je postup Daňového riaditeľstva SR rozdielny v dvoch
identických prípadoch. Nakoľko na takýto prístup neexistujú zákonné dôvody, povaţuje
za dôvodné, aby tak, ako boli posúdené odpočty dane v mesiaci marec 2007, boli posúdené
aj za zdaňovacie obdobie február 2005. Vzhľadom na to, ţe toto rozhodnutie ţalovaného
predchádzalo rozhodnutiu, o ktorom sa rozhoduje v tomto konaní a jeho obsah
je diametrálne odlišný, t.j. v prospech ţalobcu - tak ţalovaný ako aj súd bol povinný sa
s rozdielnym postupom ţalovaného vysporiadať, čo neurobil. Napokon ţalobca poukázal
na to, ţe súd si osvojil stanovisko ţalovaného, ţe iba dôkazy v neprospech ţalobcu
sú správne a vierohodné a dôkazmi v jeho prospech sa ani nezaoberal ani nevysporiadal.
Takýto postup podľa jeho názoru nemôţe byť správny, čo potvrdzuje aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sţ-o-KS/147/2006, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe
v konaní nemoţno pouţiť iba dôkazy, ktoré sú v neprospech ţalobcu a tie, ktoré sú v jeho
prospech bez odôvodnenia nepouţiť. Vzhľadom k uvedenému ţiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok prvého stupňa zmenil a jeho návrhu vyhovel.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe v plnom
rozsahu sa pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe ţalobcu, keďţe odvolanie ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, ako tie,
ku ktorým sa ţalovaný podrobne vyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP)
v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 3
veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie.
Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo
s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom
v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli
na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,
t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazová ulica 63, 974 01 Banská
Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP na strane ţalovaného
koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
V zmysle § 244 ods. 1 a 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý
rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali
príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.
V zmysle § 250ja ods. 3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého
stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie
správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak
o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho
porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. V zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia ohľadom podstatných
argumentov súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie
správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď
s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva nie je potrebné zdôvodňovať
kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia
obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli
k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu,
a nie len odkazovať na určité časti zákonov.
Úlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie ţalovaného
v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 250j ods. 1 OSP). Konanie v správnom súdnictve
je totiţ ovládané dispozičnou zásadou znamenajúcou, ţe súd preskúmava napadnuté
rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v ţalobe. Krajský súd podľa názoru
odvolacieho súdu sa však v rozsudku nevysporiadal priamo ani s jednou z námietok
uvedených v ţalobe. Rozsudok krajského súdu tak nereagoval na podstatné námietky ţalobcu,
pričom nie je z jeho odôvodnenia zrejmé, ako dospel k záveru o zákonnosti a správnosti
napadnutého rozhodnutia ţalovaného, preto je rozhodnutie krajského súdu nielenţe
nepresvedčivé, ale z pohľadu prieskumu rozsudku krajského súdu nepreskúmateľné. Súčasťou
náleţitého odôvodnenia je aj náleţité vysporiadanie sa s námietkami účastníka ako poistka
proti svojvôli. V rozsudku totiţ nebolo uvedené, akými úvahami bol krajský súd
pri rozhodovaní v danej veci vedený. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore
s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou kaţdého
základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná. Bez náleţitého odôvodnenia nie je moţné
preskúmať správnosť právneho posúdenia veci.
Z ustanovenia § 246 ods. 1 OSP vyplýva, ţe konanie v správnom súdnictve
je v zásade dvojinštančné. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré
prvostupňový súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu
prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by
odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol
do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o moţnosť
dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom.
Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol bez toho, aby sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s námietkami ţalobcu
týkajúcimi sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec v naznačenom smere znova
v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami ţalobcu a opäť
o ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania
(§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth