Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/50/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: F. R., K., zastúpený

advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti ţalovanému: Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, predtým

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Nová ulica č. 13, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13161-84404/2010/992117-r zo dňa 30.7.2010,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -156 zo dňa

26. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -

156 zo dňa 26. mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13161-

84404/2010/992117-r zo dňa 30.7.2010. Týmto rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Šurany č. 633/230/581/10/Hru zo dňa 21.1. 2010, ktorým

vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2005 v sume

3.824,30 €. Dôvodom vyrubenia uvedeného rozdielu dane bola skutočnosť, ţe správca dane

neuznal daňovému subjektu odpočet dane z predloţených dokladov týkajúcich sa nákupu

nafty a benzínu od dodávateľa FORSAGE s.r.o. v celkovej sume 115.211,30 Sk.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na § 49 ods. 1 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty ako aj na prvú a druhú vetu citovaného

zákona uviedol, ţe z výsledkov dokazovania obsiahnutých v administratívnom spise

prvostupňového orgánu vyplýva, ţe u spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. (údajnom

dodávateľovi predmetnej nafty) nebolo zistené, ţe by bola splnená podmienka vzniku daňovej

povinnosti, keďţe z dôvodov uvádzaných prvostupňovým i odvolacím orgánom finančnej

správy nebolo spoľahlivo preukázané, ţe predmetnú naftu v mnoţstve tvrdenom ţalobcom

ţalobcovi v mesiaci február skutočne dodal. Preto podľa názoru krajského súdu nemoţno

prisvedčiť tvrdeniu ţalobcu, ţe mu vzniklo právo na odpočet dane z tohto tovaru, keďţe toto

právo je striktne viazané práve na vznik daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona

č. . Z uvedených dôvodov preto krajský súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného,

ktorým bol dodatočný platobný výmer prvostupňového orgánu potvrdený, za správne.

Vzhľadom k tomu, ţe rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach ţaloby sú podľa

názoru krajského súdu v súlade so zákonom, ţalobu podľa zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého krajský súd

neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, ţe

prvostupňový súd si osvojil názor ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou tohto

rozhodnutia. Namietal, ţe prvostupňový súd neposúdil vec správne po právnej stránke,

v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Poukázal na to, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový súd

v rozpore s a v znení neskorších predpisov nesprávne

vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech ţalobcu, keď ich buď nevykonal alebo tie, ktoré

vykonal, vyhodnotil jednostranne, keď počas celého daňového konania vychádzal

z podkladov spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. a vyhodnotil ich ako správne, a to bez toho,

aby ich pravosť a správnosť overil, hoci o jej konaní boli váţne pochybnosti. V priebehu

kontroly sa preukázal opak – a to, ţe spoločnosť FORSAGE spol. s r.o. porušovala celý rad

predpisov – cez colné, daňové, účtovné – ţe vzápätí po daňovej kontrole prestala vykonávať

podnikateľskú činnosť, „stratila“ registračnú pokladnicu, ktorú je aj po vyradení povinná

uchovávať, ako aj značnú časť dokladov vydaných ERP, a to napriek tomu, ţe je povinná

ich archivovať 10 rokov. Nakoľko je dôvodná pochybnosť o úplnosti a preukaznosti

účtovníctva spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. bolo potrebné preveriť, či neboli

uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto spoločnosti. Tieto dôkazy

nikto nevykonal. Jediný dôkaz, ktorý mohol potvrdiť alebo spochybniť pravosť dokladov

vydaných z ERP spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. bolo vypracovanie znaleckého posudku.

Tak ţalovaný ako aj prvostupňový súd argumentujú, ţe znalecké dokazovanie – ERP

nemohol ţalovaný vykonať z objektívnych dôvodov, nakoľko spoločnosť FORSAGE spol.

s r.o. túto ku kontrole nepredloţila. To je síce pravda, ale ani ţalovaný ani súd sa

nevysporiadal s otázkou, ţe v čase vykonania kontroly bola ERP k dispozícii a sám ţalobca

poţiadal o vykonanie posudku. Tento dôkaz mal byť vykonaný ako dôkaz v prospech

ţalobcu a jeho vykonaním by sa preukázalo, či doklady, ktoré má ţalobca k dispozícii boli

vystavené ERP spoločnosťou FORSAGE spol. s r.o. Ţalobca sám bez súčinnosti ţalovaného

nemohol tento dôkaz vykonať, ţalovaný svojou nečinnosťou jeho vykonanie zmaril, a preto

tvrdenie ţalovaného, ako aj súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, vyznieva viac neţ

paradoxne. Závaţné pochybenie v rozhodovaní súdu vidí v skutočnosti, ţe napriek tomu, ţe

podstatu ţaloby t. j. nezákonného postupu ţalovaného videl ţalobca v tom, ţe aj keď všetci

zamestnanci ţalobcu aj spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. potvrdili, ţe ţalobcovi

zamestnanci naftu a benzín pravidelne vo väčších mnoţstvách čerpali a ţalobca mal

k dispozícii doklady oprávňujúce odpočet DPH, ţalovaný mu neuznal odpočet ani z jedného

litra nafty a benzínu za kontrolované obdobie. Z tvrdenia ţalovaného aj prvostupňového

súdu vyplýva (str. 7 posledný odsek), ţe výpovede vodičov sa rozchádzajú v ďalšom

nakladaní s naftou čerpanou na čerpacej stanici – rozdielne výpovede vodičov o nakladaní

s naftou nie sú dôkazom, ţe ţalobca naftu nečerpal a nepouţil na svoje zdaniteľné plnenie.

Výsledkom tohto zistenia mohla byť skutočnosť, ţe s naftou sa nenakladalo správne, ale nie

tvrdenie, ţe naftu na tejto čerpacej stanici vôbec nečerpali a vôbec nepouţili na zdaniteľné

plnenia ţalobcu. Prvostupňový súd iba prevzal tvrdenie ţalovaného bez toho, aby odôvodnil

v čom a koho svedeckú výpoveď povaţuje za nepresvedčivú a ako mohol zo svedeckých

výpovedí všetkých svedkov, ktorí potvrdili čerpanie pohonných hmôt dospieť k záveru, ţe

tieto neboli čerpané a ţalobcovi dodané. Ďalší dôkaz o nezákonnom postupe ţalovaného, ţe

dôkazy vyhodnocoval subjektívne, tak aby zo ţalobcu vytvoril obraz neseriózneho

podnikateľa je porovnanie jeho spotreby nafty na hektár s „porovnateľným“ podnikateľom

(str. 9 odsek 2). Uţ zo samotného vyjadrenia ţalovaného vidieť, ţe vykonal kontrolu

porovnateľného podnikateľa, tak, ţe nemohla byť porovnateľná – „porovnateľný subjekt“

na rozdiel od ţalobcu nevykonával závlahovú činnosť a ţivočíšnu výrobu, to znamená, ţe

týchto podnikateľov vôbec nebolo moţné porovnať. Zo samotného tvrdenia ţalovaného aj

súdu vyplýva, ţe tieto „porovnateľné“ subjekty okrem kvality pôdy nemajú porovnateľné

vôbec nič – ani výmeru, ani počet strojov, ani počet zamestnancov, ani spôsob

hospodárenia, ani vzdialenosť od hospodárskeho dvora na jednotlivé polia. Taktieţ nie je

zrejmé, ako ţalovaný vypočítal priemernú spotrebu nafty (pouţitej len na rastlinnú výrobu),

keď doklady predloţené ţalobcom vôbec neskúmal. Napriek tomu, ţe bolo jednoznačne

preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný spochybnil

a neuznal tak do nákladov ani odpočet DPH, by ţalobca nemohol dodať tovar a sluţby

v hodnote niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v rokoch 2005 a 2006 – touto

skutočnosťou sa uţ vo svojich rozhodnutiach ani ţalovaný ani prvostupňový súd

nezaoberal. Takisto argumenty ţalobcu, ktoré vyvracajú tvrdenia ţalovaného o „náhlom“

poklese čerpania nafty ako aj zvýšeného čerpania tzv. bielej nafty oproti tzv. červenej nafte

uţ v rozhodnutiach ţalovaného aj prvostupňového súdu absentujú. Obe tieto skutočnosti

objektívne preukazovali oprávnenosť tvrdení ţalobcu. Ţalovaný sa týmito skutočnosťami

vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, ţe z predloţených dokladov sa dali veľmi jednoducho

zistiť. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tvrdením ţalobcu v ţalobe, a to, ţe „rovnaké

zistenia aké sú konštatované v napadnutých rozhodnutiach, boli zistené aj pri kontrole

nadmerného odpočtu za mesiac marec 2007. Podľa Protokolu o opakovanej daňovej

kontrole a tieţ dodatočného platobného výmeru bola odpočítavaná daň zníţená

o 119.480,--Sk, zodpovedajúca nákupu 20400 litrov nafty. Rovnako ak o v prípade

zdaňovacieho obdobia február 2005 išlo o nákupy pohonných látok od spoločnosti

FORSAGE spol. s r.o. Šurany, ktoré táto spoločnosť nemala zaznamenané na kontrolných

páskach z elektronickej registračnej pokladnice. Avšak na základe odvolania odvolací orgán

svojím rozhodnutím zmenil dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane, a to v tom

smere, ţe všetky nadobudnutia pohonných hmôt uznal za preukazné, t. j. akceptoval, ţe

tovar bol dodaný. z tohto pohľadu je postup Daňového riaditeľstva SR rozdielny v dvoch

identických prípadoch. Nakoľko na takýto prístup neexistujú zákonné dôvody, povaţuje

za dôvodné, aby tak, ako boli posúdené odpočty dane v mesiaci marec 2007, boli posúdené

aj za zdaňovacie obdobie február 2005. Vzhľadom na to, ţe toto rozhodnutie ţalovaného

predchádzalo rozhodnutiu, o ktorom sa rozhoduje v tomto konaní a jeho obsah

je diametrálne odlišný, t.j. v prospech ţalobcu - tak ţalovaný ako aj súd bol povinný sa

s rozdielnym postupom ţalovaného vysporiadať, čo neurobil. Napokon ţalobca poukázal

na to, ţe súd si osvojil stanovisko ţalovaného, ţe iba dôkazy v neprospech ţalobcu

sú správne a vierohodné a dôkazmi v jeho prospech sa ani nezaoberal ani nevysporiadal.

Takýto postup podľa jeho názoru nemôţe byť správny, čo potvrdzuje aj rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sţ-o-KS/147/2006, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu

v Košiciach a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe

v konaní nemoţno pouţiť iba dôkazy, ktoré sú v neprospech ţalobcu a tie, ktoré sú v jeho

prospech bez odôvodnenia nepouţiť. Vzhľadom k uvedenému ţiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok prvého stupňa zmenil a jeho návrhu vyhovel.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe v plnom

rozsahu sa pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe ţalobcu, keďţe odvolanie ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, ako tie,

ku ktorým sa ţalovaný podrobne vyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( )

v medziach odvolania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 3

veta prvá ) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie.

Vzhľadom k tomu, ţe a bolo

s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom

v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazová ulica 63, 974 01 Banská

Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa na strane ţalovaného

koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

V zmysle a v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy

a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti

druhej hlavy (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý

rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali

príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.

V zmysle ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak

o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia

a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho

porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. V zmysle

ust. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia ohľadom podstatných

argumentov súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie

správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď

s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva nie je potrebné zdôvodňovať

kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu,

a nie len odkazovať na určité časti zákonov.

Úlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie ţalovaného

v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe ( ). Konanie v správnom súdnictve

je totiţ ovládané dispozičnou zásadou znamenajúcou, ţe súd preskúmava napadnuté

rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v ţalobe. Krajský súd podľa názoru

odvolacieho súdu sa však v rozsudku nevysporiadal priamo ani s jednou z námietok

uvedených v ţalobe. Rozsudok krajského súdu tak nereagoval na podstatné námietky ţalobcu,

pričom nie je z jeho odôvodnenia zrejmé, ako dospel k záveru o zákonnosti a správnosti

napadnutého rozhodnutia ţalovaného, preto je rozhodnutie krajského súdu nielenţe

nepresvedčivé, ale z pohľadu prieskumu rozsudku krajského súdu nepreskúmateľné. Súčasťou

náleţitého odôvodnenia je aj náleţité vysporiadanie sa s námietkami účastníka ako poistka

proti svojvôli. V rozsudku totiţ nebolo uvedené, akými úvahami bol krajský súd

pri rozhodovaní v danej veci vedený. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore

s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1

a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou kaţdého

základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná. Bez náleţitého odôvodnenia nie je moţné

preskúmať správnosť právneho posúdenia veci.

Z ustanovenia vyplýva, ţe konanie v správnom súdnictve

je v zásade dvojinštančné. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré

prvostupňový súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu

prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by

odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol

do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o moţnosť

dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom.

Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol bez toho, aby sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s námietkami ţalobcu

týkajúcimi sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec v naznačenom smere znova

v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami ţalobcu a opäť

o ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu ( v spojení s veta prvá ).

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania

( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. septembra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth