Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/40/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobkyne: ELDON, s.r.o., so sídlom Dolná 40, Banská Bystrica,

IČO: 36 031 836 právne zastúpenej JUDr. Jánom Geregom, advokátom, so sídlom Dolná 36,

Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

so sídlom Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra

hospodárstva SR číslo: 1208/2008-1000-3100 zo dňa 10. júna 2008, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -78 zo dňa 8. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -78 zo dňa 8. júna 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného číslo:

1208/2008-1000-3100 zo dňa 10. júna 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo

„prvostupňový súd“) zamietol podľa (ďalej len

ako „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví

uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. Pk5/2008-1050-2 zo dňa 26. marca 2008 (ďalej

len ako „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni uložená pokuta

vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €) za nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 6 zákona

č. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení

Zb. v znení účinnom do 31. októbra 2009 (ďalej len ako „“). O trovách

konania rozhodol podľa tak, že vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal

žalobkyni právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 10

ods. 6 a uviedol, že zo skutkových zistení i z nesporných

tvrdení účastníkov vyplynulo, že dňom 22. februára 2008 zanikla žalobkyni platnosť

potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, pričom nebolo zároveň rozhodnuté

o novom potvrdení o jej priemyselnej bezpečnosti, ktoré by nadväzovalo na predchádzajúce

potvrdenie. Dôvodil, že z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa v zmysle § 10 ods. 6 citovaného

zákona povinná oznámiť žalovanému zánik platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti

a nahlásiť množstvo skladových zásob vojenského materiálu a keďže si oznamovaciu

povinnosť žalobkyňa splnila až listom zo dňa 14. marca 2008, po tom, ako bola upovedomená

o začatí správneho konania o uložení pokuty, niet pochýb o porušení tejto povinnosti.

V nadväznosti na žalobný dôvod, ktorým žalobkyňa poukazovala na zbavenie zodpovednosti

za správny delikt, keďže v danom prípade absentoval úmysel konať proti zákonu konštatoval,

že zodpovednosť žalobkyne za správny delikt spočívajúci v nesplnení notifikačnej povinnosti

o zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa a o množstve

skladových zásob vojenského materiálu je zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká

bez ohľadu na zavinenie zo strany delikventa a preto nedostatok úmyslu konať protiprávne

nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za spáchaný správny delikt. Pokiaľ ide o pokutu uloženú

v súlade s ustanovením vo výške predstavujúcej stred

prípustnej zákonnej sadzby uviedol, že táto sa mu javí za daných okolností ako neprimerane

prísna, keďže žalobkyňa požiadala Národný bezpečnostný úrad (ďalej len ako „NBÚ“)

o vydanie nového potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti tri mesiace pred uplynutím platnosti

pôvodného potvrdenia, avšak NBÚ sa podľa obsahu spisu viac ako s vydaním nového

potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti poponáhľal s oznámením žalovanému o zániku

platnosti predchádzajúceho potvrdenia doplniac zároveň, že táto skutočnosť však

na zodpovednosť žalobkyne za nesplnenie notifikačnej povinnosti podľa § 10 ods. 6 zákona

č. , nemá vplyv.

Z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní veci, dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a preto

žalobu podľa zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, majúc

za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/

). Pridržiac sa obsahu žaloby doplnila, že nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového

súdu, že zodpovednosť za správny delikt spočívajúci v nesplnení notifikačnej povinnosti

o zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa a o množstve

skladových zásob vojenského materiálu je zodpovednosťou objektívnou, mala za to, že sa

jedná o zodpovednosť subjektívnu. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedla, že sa jej,

rovnako ako prvostupňovému súdu, javí byť neprimerane prísna a likvidačná. Pre prípad

úspechu si uplatnila v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„“) trovy odvolacieho konania vo výške 791,64 €, a to za jeden

úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 652,29 € a režijný paušál v sume

7,41 € + DPH 20 %.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, zotrvajúc na svojich

doterajších výpovediach a písomnom vyjadrení zn.: 186/2009-3120 zo dňa 17. marca 2009,

mal za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne a preto navrhol odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť s tým, že neprizná žalobkyni právo na náhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia. K odvolacím námietkam žalobkyne poukazujúcim

na to, že správny delikt môže byť spôsobený len úmyselným konaním, teda úmyselným

porušením konkrétnej zákonom stanovenej povinnosti uviedol, že u právnických osôb sa

zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna

zodpovednosť), pričom táto zásada platí aj v prípade ako aj zákona

č. o správnom konaní, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu

deliktu dôkaz o zavinení alebo dokonca úmyselné konanie. Uviedol, že podstatné je iba to,

či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie, pričom tomuto zodpovedá aj skutočnosť, že

ani jeden z citovaných zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili

právnickej osobe zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“)

ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212

ods. 1 ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ods. 2 , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ),

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ako „správny orgán“) ako príslušného orgánu

štátnej správy podľa ustanovenia o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a zákona

č. bola žalobkyni v súlade s ustanovením zákona

č. uložená pokuta vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €) za nesplnenie

povinnosti podľa Správne konanie o uložení pokuty bolo

začaté dňa 11. marca 2008 vydaním upovedomenia o začatí správneho konania vo veci

podozrenia z porušenia ustanovenia z dôvodu, že

žalobkyňa ako oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona si nesplnila

povinnosť oznámiť správnemu orgánu zánik platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti

v lehote piatich pracovných dní. Listom zo dňa 22. februára 2008 č. 1992/2008/BP-191

oznámil NBÚ správnemu orgánu, že účastníkovi správneho konania – žalobkyni dňa

22. februára 2008 zanikla v zmysle o ochrane

utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Vo vzťahu

k odôvodneniu výšky uloženej pokuty správny orgán dôvodil, že ide o závažné porušenie

zákona, majúceho za následok disponovanie s platným povolením na obchodovanie

s vojenským materiálom a to napriek tomu, že previerka žalobkyne o priemyselnej

bezpečnosti zanikla a preto určil v súlade s ako

primeranú sankciu pokutu vo výške dva milióny päťstotisíc slovenských korún. Proti

prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, domáhajúc sa zrušenia

výroku o uloženej pokute vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €), keďže podľa jej názoru

administratívne alebo poriadkové pochybenie, ktorého sa dopustila, nenapĺňalo taký stupeň

porušenia zákona, ktoré by bolo potrebné sankcionovať pokutou v uvedenej výške

resp. alternatívne sa domáhala zníženia výšky pokuty. O rozklade žalobkyne rozhodol

minister hospodárstva SR ako orgán príslušný podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku,

na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej rozkladovej komisie a v súlade s § 46 a § 61

správneho poriadku rozklad žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové správne

rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti

s výhradou žalobkyne, ktorou poukazovala na výšku uloženej pokuty v podstate doslovne

skopíroval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia týkajúce sa tejto námietky.

Podľa na účely tohto zákona

sa rozumie

b) oprávnenou osobou právnická osoba, ktorá

1. má sídlo na území Slovenskej republiky a má povolenie na obchodovanie

s vojenským materiálom vydané podľa tohto zákona.

Podľa oprávnená osoba je povinná do piatich

pracovných dní odo dňa obdržania rozhodnutia o zrušení alebo zániku platnosti potvrdenia

o priemyselnej bezpečnosti túto skutočnosť oznámiť ministerstvu hospodárstva a nahlásiť

množstvo skladových zásob vojenského materiálu.

Podľa pokutu od 1.000.000,--Sk (33.200

€) do 5.000.000,--Sk (166.000 €) ministerstvo hospodárstva uloží tomu, kto nesplní povinnosť

podľa § 10 ods. 6.

Podľa výšku pokuty uloženej podľa odsekov 1, 2

a 3 určí ministerstvo obrany s prihliadnutím na

a) mieru, význam a čas ohrozenia zahraničnopolitických a bezpečnostných

záujmov štátu,

b) hmotnú výšku škody vzniknutú protiprávnym konaním.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením

ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie

o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania

povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než

ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V ustanovení sú upravené kritériá pre určenie

výšky pokuty, ako miera, význam, čas ohrozenia zahraničnopolitických a bezpečnostných

záujmov štátu a hmotná výška škody vzniknutá protiprávnym konaním, pričom tieto kritériá

nie sú upravené v pozícii ich taxatívneho naplnenia, to znamená, že protiprávnym

konaním oprávnenej osoby nemusí byť spôsobená hmotná škoda. Pre posúdenie,

či preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty nevybočilo z hľadísk a medzí stanovených

zákonom, preto nepostačuje zdôvodnenie, že stanovená výška pokuty je v zákonnom rozpätí,

ale musia byť jednotlivo a vzájomných súvislostiach zvážené všetky zákonom stanovené

kritériá, pričom stanovenie výšky pokuty je výsledkom správnej úvahy. Aj podľa názoru

najvyššieho súdu vychádzajúceho z jeho konštantnej judikatúry (pozri k tomu

napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. – R 109/2002)

rozhodnutie o uložení pokuty odôvodnené len konštatovaním, že „výška uloženej pokuty

je primeraná vzhľadom na dĺžku, spôsob, následky a závažnosť protiprávneho konania

(ochrana spotrebiteľa – takéto meradlo nezaručuje správne výsledky merania)“ a odkazom

na zákonné ustanovenie je v tejto časti nepreskúmateľné.

Preto skúmajúc napadnuté rozhodnutie z hľadiska vyššie uvedených ustanovení,

nezostávalo odvolaciemu súdu, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa vadnosť

napadnutého rozhodnutia v tomto smere nenamietala, iné, ako postupom podľa § 250j

ods. 3 vzhliadnuť ho za nepreskúmateľné, keďže prvostupňový správny orgán

a následne aj žalovaný svojim postupom pri určení a následnom odôvodnení výšky uloženej

pokuty odôvodniac ju len konštatovaním, že „...v danom prípade došlo k závažnému

porušeniu citovaného zákona...“ sa dôsledne neriadili ustanovením § 25 ods. 5 zákona

č. v spojení s ustanoveniami a až 3 správneho poriadku,

nakoľko výšku uloženej pokuty neodôvodnili podľa zákonom určených kritérií.

Odvolací súd ďalej, posúdiac relevantnosť odvolacej námietky, ktorou žalobkyňa

vytýkala prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie povahy zodpovednosti

právnickej osoby pri spáchaní správneho deliktu, musí v zhode s názorom prvostupňového

súdu konštatovať, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty skutočne

zakladá zásadne bez ohľadu na ich zavinenie a teda sa jedná o zodpovednosť

objektívnu, to znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu

právnickej osoby a preto sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, ktorá

v danom prípade nepochybne žalobkyňou porušená bola. Preto odvolací súd uvedenú

námietku vzhliadol za nedôvodnú.

Podľa vety prvej ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie

zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom

a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny

orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a dopustil sa

takej vady, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a nie je pritom viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby. Preto krajský súd pochybil, keď žalobu zamietol. Z uvedených

dôvodov odvolací súd postupom podľa v spojení s

zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že v záhlaví uvedené rozhodnutie

žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou žalovaného

v súlade s postupovať vo vyššie naznačenom smere.

O trovách konania, odvolacieho ako aj prvostupňového, rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa v spojení s s použitím

vety prvej tak, že v súdnom konaní čiastočne úspešnej žalobkyni nepriznal

náhradu účelne vynaložených trov, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré najvyšší

súd vzhliadol v tom, že jednak napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z iných

dôvodov ako žalobkyňa, tak v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku prvostupňového

súdu namietala a jednak, že žalobkyňa zákonom uloženú povinnosť bez akýchkoľvek

pochybností skutočne porušila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 26. septembra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth