Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
003/385908.75d9c2.pdf
PDF · 199.07 KB
No categories available
6Sžo/40/2011
Najvyšší súd 6Sžo/40/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci žalobkyne: ELDON, s.r.o., so sídlom Dolná 40, Banská Bystrica,
IČO: 36 031 836 právne zastúpenej JUDr. Jánom Geregom, advokátom, so sídlom Dolná 36,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,
so sídlom Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
hospodárstva SR číslo: 1208/2008-1000-3100 zo dňa 10. júna 2008, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 23/2009-78 zo dňa 8. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S 23/2009-78 zo dňa 8. júna 2011 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného číslo:
1208/2008-1000-3100 zo dňa 10. júna 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
ako „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví
uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. Pk5/2008-1050-2 zo dňa 26. marca 2008 (ďalej
len ako „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni uložená pokuta
vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €) za nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 6 zákona
č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991
Zb. v znení účinnom do 31. októbra 2009 (ďalej len ako „zákon č. 179/1998 Z. z.“). O trovách
konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobkyni právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 10
ods. 6 a § 12 ods. 1 zákona č. 179/1998 Z. z. uviedol, že zo skutkových zistení i z nesporných
tvrdení účastníkov vyplynulo, že dňom 22. februára 2008 zanikla žalobkyni platnosť
potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, pričom nebolo zároveň rozhodnuté
o novom potvrdení o jej priemyselnej bezpečnosti, ktoré by nadväzovalo na predchádzajúce
potvrdenie. Dôvodil, že z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa v zmysle § 10 ods. 6 citovaného
zákona povinná oznámiť žalovanému zánik platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti
a nahlásiť množstvo skladových zásob vojenského materiálu a keďže si oznamovaciu
povinnosť žalobkyňa splnila až listom zo dňa 14. marca 2008, po tom, ako bola upovedomená
o začatí správneho konania o uložení pokuty, niet pochýb o porušení tejto povinnosti.
V nadväznosti na žalobný dôvod, ktorým žalobkyňa poukazovala na zbavenie zodpovednosti
za správny delikt, keďže v danom prípade absentoval úmysel konať proti zákonu konštatoval,
že zodpovednosť žalobkyne za správny delikt spočívajúci v nesplnení notifikačnej povinnosti
o zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa a o množstve
skladových zásob vojenského materiálu je zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká
bez ohľadu na zavinenie zo strany delikventa a preto nedostatok úmyslu konať protiprávne
nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za spáchaný správny delikt. Pokiaľ ide o pokutu uloženú
v súlade s ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 179/1998 Z. z. vo výške predstavujúcej stred
prípustnej zákonnej sadzby uviedol, že táto sa mu javí za daných okolností ako neprimerane
prísna, keďže žalobkyňa požiadala Národný bezpečnostný úrad (ďalej len ako „NBÚ“)
o vydanie nového potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti tri mesiace pred uplynutím platnosti
pôvodného potvrdenia, avšak NBÚ sa podľa obsahu spisu viac ako s vydaním nového
potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti poponáhľal s oznámením žalovanému o zániku
platnosti predchádzajúceho potvrdenia doplniac zároveň, že táto skutočnosť však
na zodpovednosť žalobkyne za nesplnenie notifikačnej povinnosti podľa § 10 ods. 6 zákona
č. 179/1998 Z. z., nemá vplyv.
Z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní veci, dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a preto
žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, majúc
za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/
OSP). Pridržiac sa obsahu žaloby doplnila, že nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového
súdu, že zodpovednosť za správny delikt spočívajúci v nesplnení notifikačnej povinnosti
o zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa a o množstve
skladových zásob vojenského materiálu je zodpovednosťou objektívnou, mala za to, že sa
jedná o zodpovednosť subjektívnu. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedla, že sa jej,
rovnako ako prvostupňovému súdu, javí byť neprimerane prísna a likvidačná. Pre prípad
úspechu si uplatnila v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) trovy odvolacieho konania vo výške 791,64 €, a to za jeden
úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 652,29 € a režijný paušál v sume
7,41 € + DPH 20 %.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, zotrvajúc na svojich
doterajších výpovediach a písomnom vyjadrení zn.: 186/2009-3120 zo dňa 17. marca 2009,
mal za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne a preto navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť s tým, že neprizná žalobkyni právo na náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia. K odvolacím námietkam žalobkyne poukazujúcim
na to, že správny delikt môže byť spôsobený len úmyselným konaním, teda úmyselným
porušením konkrétnej zákonom stanovenej povinnosti uviedol, že u právnických osôb sa
zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna
zodpovednosť), pričom táto zásada platí aj v prípade zákona č. 179/1998 Z. z. ako aj zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu
deliktu dôkaz o zavinení alebo dokonca úmyselné konanie. Uviedol, že podstatné je iba to,
či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie, pričom tomuto zodpovedá aj skutočnosť, že
ani jeden z citovaných zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili
právnickej osobe zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“)
ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212
ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP),
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ako „správny orgán“) ako príslušného orgánu
štátnej správy podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a zákona
č. 179/1998 Z. z. bola žalobkyni v súlade s ustanovením § 25 ods. 3 písm. a) zákona
č. 179/1998 Z. z. uložená pokuta vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €) za nesplnenie
povinnosti podľa § 10 ods. 6 zákona č. 179/1998 Z. z. Správne konanie o uložení pokuty bolo
začaté dňa 11. marca 2008 vydaním upovedomenia o začatí správneho konania vo veci
podozrenia z porušenia ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 179/1998 Z. z. z dôvodu, že
žalobkyňa ako oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona si nesplnila
povinnosť oznámiť správnemu orgánu zánik platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti
v lehote piatich pracovných dní. Listom zo dňa 22. februára 2008 č. 1992/2008/BP-191
oznámil NBÚ správnemu orgánu, že účastníkovi správneho konania – žalobkyni dňa
22. februára 2008 zanikla v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Vo vzťahu
k odôvodneniu výšky uloženej pokuty správny orgán dôvodil, že ide o závažné porušenie
zákona, majúceho za následok disponovanie s platným povolením na obchodovanie
s vojenským materiálom a to napriek tomu, že previerka žalobkyne o priemyselnej
bezpečnosti zanikla a preto určil v súlade s § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 179/1998 Z. z. ako
primeranú sankciu pokutu vo výške dva milióny päťstotisíc slovenských korún. Proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, domáhajúc sa zrušenia
výroku o uloženej pokute vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €), keďže podľa jej názoru
administratívne alebo poriadkové pochybenie, ktorého sa dopustila, nenapĺňalo taký stupeň
porušenia zákona, ktoré by bolo potrebné sankcionovať pokutou v uvedenej výške
resp. alternatívne sa domáhala zníženia výšky pokuty. O rozklade žalobkyne rozhodol
minister hospodárstva SR ako orgán príslušný podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku,
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej rozkladovej komisie a v súlade s § 46 a § 61
správneho poriadku rozklad žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové správne
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti
s výhradou žalobkyne, ktorou poukazovala na výšku uloženej pokuty v podstate doslovne
skopíroval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia týkajúce sa tejto námietky.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 179/1998 Z. z. na účely tohto zákona
sa rozumie
b) oprávnenou osobou právnická osoba, ktorá
1. má sídlo na území Slovenskej republiky a má povolenie na obchodovanie
s vojenským materiálom vydané podľa tohto zákona.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 179/1998 Z. z. oprávnená osoba je povinná do piatich
pracovných dní odo dňa obdržania rozhodnutia o zrušení alebo zániku platnosti potvrdenia
o priemyselnej bezpečnosti túto skutočnosť oznámiť ministerstvu hospodárstva a nahlásiť
množstvo skladových zásob vojenského materiálu.
Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 179/1998 Z. z. pokutu od 1.000.000,--Sk (33.200
€) do 5.000.000,--Sk (166.000 €) ministerstvo hospodárstva uloží tomu, kto nesplní povinnosť
podľa § 10 ods. 6.
Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 179/1998 Z. z. výšku pokuty uloženej podľa odsekov 1, 2
a 3 určí ministerstvo obrany s prihliadnutím na
a) mieru, význam a čas ohrozenia zahraničnopolitických a bezpečnostných
záujmov štátu,
b) hmotnú výšku škody vzniknutú protiprávnym konaním.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než
ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V ustanovení § 25 ods. 5 zákona č. 179/1998 Z. z. sú upravené kritériá pre určenie
výšky pokuty, ako miera, význam, čas ohrozenia zahraničnopolitických a bezpečnostných
záujmov štátu a hmotná výška škody vzniknutá protiprávnym konaním, pričom tieto kritériá
nie sú upravené v pozícii ich taxatívneho naplnenia, to znamená, že protiprávnym
konaním oprávnenej osoby nemusí byť spôsobená hmotná škoda. Pre posúdenie,
či preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty nevybočilo z hľadísk a medzí stanovených
zákonom, preto nepostačuje zdôvodnenie, že stanovená výška pokuty je v zákonnom rozpätí,
ale musia byť jednotlivo a vzájomných súvislostiach zvážené všetky zákonom stanovené
kritériá, pričom stanovenie výšky pokuty je výsledkom správnej úvahy. Aj podľa názoru
najvyššieho súdu vychádzajúceho z jeho konštantnej judikatúry (pozri k tomu
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž 71/01 – R 109/2002)
rozhodnutie o uložení pokuty odôvodnené len konštatovaním, že „výška uloženej pokuty
je primeraná vzhľadom na dĺžku, spôsob, následky a závažnosť protiprávneho konania
(ochrana spotrebiteľa – takéto meradlo nezaručuje správne výsledky merania)“ a odkazom
na zákonné ustanovenie je v tejto časti nepreskúmateľné.
Preto skúmajúc napadnuté rozhodnutie z hľadiska vyššie uvedených ustanovení,
nezostávalo odvolaciemu súdu, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa vadnosť
napadnutého rozhodnutia v tomto smere nenamietala, iné, ako postupom podľa § 250j
ods. 3 OSP vzhliadnuť ho za nepreskúmateľné, keďže prvostupňový správny orgán
a následne aj žalovaný svojim postupom pri určení a následnom odôvodnení výšky uloženej
pokuty odôvodniac ju len konštatovaním, že „...v danom prípade došlo k závažnému
porušeniu citovaného zákona...“ sa dôsledne neriadili ustanovením § 25 ods. 5 zákona
č. 179/1998 Z. z. v spojení s ustanoveniami § 46 a § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku,
nakoľko výšku uloženej pokuty neodôvodnili podľa zákonom určených kritérií.
Odvolací súd ďalej, posúdiac relevantnosť odvolacej námietky, ktorou žalobkyňa
vytýkala prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie povahy zodpovednosti
právnickej osoby pri spáchaní správneho deliktu, musí v zhode s názorom prvostupňového
súdu konštatovať, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty skutočne
zakladá zásadne bez ohľadu na ich zavinenie a teda sa jedná o zodpovednosť
objektívnu, to znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu
právnickej osoby a preto sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, ktorá
v danom prípade nepochybne žalobkyňou porušená bola. Preto odvolací súd uvedenú
námietku vzhliadol za nedôvodnú.
Podľa § 250ja ods. 3 vety prvej OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého
stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie
správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo
z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie
zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom
a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny
orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a dopustil sa
takej vady, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a nie je pritom viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby. Preto krajský súd pochybil, keď žalobu zamietol. Z uvedených
dôvodov odvolací súd postupom podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 250j ods. 3 OSP
zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že v záhlaví uvedené rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou žalovaného
v súlade s § 250ja ods. 4 OSP postupovať vo vyššie naznačenom smere.
O trovách konania, odvolacieho ako aj prvostupňového, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP s použitím
§ 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že v súdnom konaní čiastočne úspešnej žalobkyni nepriznal
náhradu účelne vynaložených trov, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré najvyšší
súd vzhliadol v tom, že jednak napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z iných
dôvodov ako žalobkyňa, tak v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku prvostupňového
súdu namietala a jednak, že žalobkyňa zákonom uloženú povinnosť bez akýchkoľvek
pochybností skutočne porušila.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 26. septembra 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth