Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/202/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne SLOVENSKÉ

OBCHODNÉ ZDRUŽENIE a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 77,

IČO: 35 715 774, proti ţalovanej ECOPRESS a.s., so sídlom v Bratislave, Seberíniho č. 1,

IČO: 31 333 524, zastúpenej JUDr. Róbertom Pruţinským, advokátom so sídlom v Bratislave,

Prievozská č. 4/B, o zverejnenie tlačovej opravy a o peňažnú náhradu, vedenej

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil

rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) z 3. decembra 2009

č. k. -113 v spojení s opravným uznesením z 31. januára 2011 č. k.

-141, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť do 7 dní od právoplatnosti

rozsudku uverejniť v denníku „Hospodárske noviny“ opravu v znení špecifikovanom

vo výroku rozsudku, a ktorým jej bola uloţená aj povinnosť zaplatiť ţalobkyni peňaţnú

náhradu v sume 4 979,08 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tieţ povinnosť

zaplatiť jej v rovnakej lehote aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku

365,13 EUR a z trov právneho zastúpenia 865,97 EUR. Potvrdenie prvostupňového rozsudku

vo veci samej odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

2

Dovolanie odôvodnila vadou konania spočívajúcou v odňatí jej moţnosti konať pred súdom.

K tejto vade malo dôjsť tým, ţe súdy sa nezaoberali jej tvrdením o tom, ţe jej nevznikla

povinnosť uverejniť opravu podľa tlačového zákona, nakoľko ţiadosť o uverejnenie opravy

nemala predpísané náleţitosti, ţe odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej námietkou o irelevancii

vykonaného dôkazu obhliadkou miesta sídla ţalobcu, ţe bolo porušené jej právo vyjadriť sa

ku všetkým dôkazom a zásada rovnosti účastníkov, a ţe odôvodnenie výšky priznanej

peňaţnej náhrady bolo zaloţené na nesprávnych úvahách.

Ţalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a 238

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

3

samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti

dovolania, na ktorú poukazovala ţalobkyňa a ktorá mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať

pred súdom.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho

rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a aj jeho právny

záver je zákonu zodpovedajúci. Tým sa prakticky stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa aj

v tej časti, v ktorej tento súd (vychádzajúc zo skutkových zistení, ktoré podľa ním

uskutočneného hodnotenia dôkazov vyplynuli z vykonaného dokazovania) výslovne

konštatoval, ţe ţiadosť ţalobkyne o tlačovú opravu mala všetky zákonom vyţadované

náleţitosti. Dovolacia námietka ţalovanej, ţe sa súdy nezaoberali jej tvrdením o tom, ţe jej

nevznikla povinnosť uverejniť tlačovú opravu, preto nebola dôvodná. Samotnou správnosťou

právneho záveru súdov v tejto otázke sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretoţe v súvislosti

so skúmaním prípustnosti dovolania z hľadiska existencie vád konania v zmysle

nemôţe posudzovať správnosť právneho posúdenia veci súdmi v základnom konaní. Prípadne

nesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá; dovolací súd

by sa ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

Dôvodná nebola ani dovolacia námietka, ţe odvolací súd sa nezaoberal tvrdením

ţalovanej o irelevancii vykonaného dôkazu obhliadkou miesta sídla ţalobkyne. Pokiaľ totiţ

odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny poukazujúc na správnosť

skutkových záveroch súdu prvého stupňa, znamená to, ţe sa stotoţnil so skutkovými závermi

vyvodenými súdom prvého stupňa z hodnotenia tohto dôkazu v súvislosti aj s inými

vykonanými dôkazmi. Tým dal dostatočne najavo, ţe tvrdenie ţalovanej o irelevancii

uvedeného dôkazu nepovaţoval za opodstatnené.

Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 3.12.2009 je zrejmé, ţe

ţalovaná prostredníctvom svojho kvalifikovaného právneho zástupcu mala moţnosť

bezprostredne reagovať na listinné dôkazy (aj s prihliadnutím na ich povahu a obsah)

predloţené na tomto pojednávaní ţalobkyňou a teda vyjadriť sa k nim. Pokiaľ túto moţnosť

nevyuţila, resp. na situáciu reagovala tak, ţe ţiadala, aby súd na tieto dôkazy neprihliadal

alebo aby pojednávanie odročil za účelom vyjadrenia sa k nim, nemoţno postup súdu prvého

stupňa, ktorý pojednávanie neodročil, ale vo veci rozhodol, hodnotiť ako postup odnímajúci

ţalovanej moţnosť konať pred súdom. Neodročenie pojednávania za účelom poskytnutia

dodatočného časového priestoru na vyjadrenie sa k predloţeným listinným dôkazom totiţ bez

ďalšieho nezakladá porušenie zásady kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania

a porušenie princípu rovnosti účastníkov tohto konania.

K odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom nedošlo ani tým, ţe podľa jej názoru

mali súdy zaloţiť odôvodnenie výšky priznanej peňaţnej náhrady na nesprávnych úvahách.

Ako uţ bolo uvedené vyššie, správnosťou úvah, t. j. právnych záverov súdov v základnom

konaní, by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Prípadné

nesprávne právne posúdenie veci však samo o sebe nie je spôsobilé zaloţiť prípustnosť

podaného dovolania. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudky oboch súdov vo vzájomnej

spojitosti (bez toho, aby dovolací súd mohol posudzovať ich vecnú správnosť) spĺňajú

poţiadavky na riadne odôvodnenie v zmysle , keďţe nimi bola daná

odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového

a právneho posúdenia veci.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej ako

neprípustné odmietol ( ods. l písm. c/ v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová