Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/154/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľky T. Š., bytom B. – D., adresa na doručovanie D., proti

odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. Augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie

invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave z 25. mája 2011, č. k. – 60, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 25. mája 2011, č. k. – 60, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa

14. apríla 2008, ktorým podľa a o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov a Nariadenia vlády ČSSR č. o zaraďovaní

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia a podľa § 259

ods. 1 o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky

o zvýšenie invalidného dôchodku od 3. mája 2001.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že

navrhovateľka pre započítanie doby zamestnania od 1. októbra 1975 do 1. júla 1976 ako doby

2

zamestnania v I. pracovnej kategórií a započítania doby od 27. mája 1977 do 22. septembra

1977 (ďalej len sporné obdobie), nepredložila žiadne doklady podľa

Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Nepredložila osvedčenie

od bývalého zamestnávateľa (organizácie) o neplatnom ukončení pracovného pomeru

z dôvodov politickej perzekúcie, ani iný hodnoverný doklad o tvrdenej skutočnosti

a nevyužila ani možnosť podať v lehote dvoch rokov od účinnosti

podľa jeho § 22 na súde návrh na určenie, že dôvodom skončenia jej pracovného pomeru boli

okolnosti uvedené v § 21 tohto zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že jej

zamestnanie od 27. mája 1977 do 22. septembra 1977 u zamestnávateľa Československé

aerolínie Praha, treba zhodnotiť v I. pracovnej kategórie, krajský súd mal za preukázané, že

uvedené obdobie podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia nebolo zaradené

do I. pracovnej kategórie.

Navrhovateľka vo včas podanom odvolaní navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť

a jej návrhu na zarátanie obdobia pre výšku dôchodku v I. pracovnej kategórií za obdobie

trvania sporu s ČSA Praha v celom rozsahu vyhovieť. Zotrvala na svojom tvrdení, že bola

obeťou politických perzekúcií normalizátorov a jej výpoveď zo zamestnania bola len pomstou

za jej aktivity v oblasti hospodárskej kriminality a za jej politické názory. Preto podľa jej

názoru doba trvania sporu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru mala byť zarátaná

ako doba v pracovnom pomere odpracovaná v I. pracovnej kategórii. Súd sa mal zaoberať tou

skutočnosťou, že bola obeťou politických perzekúcií a čistiek v dobe normalizácie a nemal

prihliadať a zaoberať sa len formálnou stránkou. Osvedčenie nepredložila z dôvodu, že jej ho

bývalý zamestnávateľ odmietol vydať a ďalšie doklady jej vrátil v obyčajnej zásielke, pričom

sa odvolávala na zákon o mimosúdnej rehabilitácii. Nie je preto pravdou, že sa nedožadovala

nároku podľa uvedeného zákona. Dôvodom pre zamietnutie jej nároku nemôže byť neodborne

sformulovaná žiadosť, prípadne zamietnutie jej návrhu na obnovu konania v roku 2004

Obvodným súdom Praha 6. Krajský súd si neujasnil pojmy, resp. pravý význam „narúšanie

súdružských vzťahov“, resp. „narúšanie socialistického spolunažívania“, pričom tieto sú

zjavné z doložených písomností.

Odporkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že navrhovateľka mala možnosť podľa

o mimosúdnych rehabilitáciách podať do dvoch rokov

od účinnosti zákona (od 1. apríla 1991) na súde návrh na určenie, že dôvodom skončenia

pracovného pomeru boli okolnosti uvedené v , čo nevyužila

a keďže nepredložila ani osvedčenie organizácie podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, nie je

3

možné výpoveď z pracovného pomeru považovať za neplatnú. Samotné skutočnosť, že medzi

navrhovateľkou a bývalým zamestnávateľom prebiehal spor o neplatnosť výpovede podľa

nie je postačujúce na to, aby odporkyňa namietanú dobu mohla

zohľadniť v I. pracovnej kategórii, tak ako to požaduje navrhovateľka. Dôvod výpovede

podľa nemôže automaticky znamenať uplatnenie nárokov podľa

zákona o mimosúdnej rehabilitácii. U navrhovateľky výpovedným dôvodom bolo nesplnenie

predpokladov pre výkon povolania a práve tento dôvod bol predmetom súdneho konania

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Navrhovateľka v konaní o neplatnosť

výpovede nebola úspešná. Doklady v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách

nepredložila. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení

s , a preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania

v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť

nemožno.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí

žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku od 3. mája 2001 pre nepreukázanie

zaradenia zamestnania od 1. októbra 1975 do 1. júla 1976 do I. pracovnej kategórie a trvania

pracovného pomeru od 27. mája 1977 do 22. septembra 1977.

o mimosúdnych rehabilitáciách, v ustanovení

stanovil povinnosť pre bývalého zamestnávateľa alebo jeho právneho nástupcu vydať tomu,

koho pracovný pomer skončil z dôvodu politickej perzekúcie, o tom osvedčenie. V prípade,

že organizácia takéto osvedčenie v lehote 3 mesiacov od podania žiadosti nevydala, mohol sa

žiadateľ v zmysle § 22 ods. 3 tohto zákona obrátiť na súd s návrhom na určenie, že ku

skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov uvedených v § 21 citovaného zákona.

Len také osvedčenie alebo v prípade jeho nevydania iba kladný rozsudok súdu podľa § 22

ods. 3 sú podľa podkladom na úpravu dôchodku.

Navrhovateľka v správnom ani v súdnom konaní také dôkazy nepredložila. Okolnosť,

že v minulosti navrhovateľka na Obvodnom súde Praha 6 v konaní vedenom pod sp. zn.

neúspešne viedla spor o určenie neplatnosti výpovede, nemôže nahradiť

osvedčenie vydané v súlade s a na základe žiadosti

podanej do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a nemôže nahradiť ani

4

rozhodnutie súdu podľa , ktorým by súd mohol určiť

neplatnosť výpovede z dôvodov uvedených v § 21 tohto zákona na základe žaloby podanej

v lehote 2 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Odporkyňa ako správny orgán nemôže sama

posúdiť túto otázku. Taktiež ani súd v správnom súdnictve nie je na také rozhodnutie

oprávnený.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odporkyňa žiadosť

navrhovateľky zamietla v súlade so zákonom. Nepochybil teda krajský súd, keď jej

rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku

krajského súdu, jeho dôvody považoval za správne a preto rozsudok krajského súdu potvrdil

podľa ,

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská