Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
618/386523.47f054.pdf
PDF · 147.07 KB
No categories available
9So/154/2011
Najvyšší súd 9So/154/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľky T. Š., bytom B. – D., adresa na doručovanie D., proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. Augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie
invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 25. mája 2011, č. k. 5 Sd 100/2008 – 60, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 25. mája 2011, č. k. 5 Sd 100/2008 – 60, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa
14. apríla 2008, ktorým podľa § 29 a § 95 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov a § 1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia a podľa § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky
o zvýšenie invalidného dôchodku od 3. mája 2001.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že
navrhovateľka pre započítanie doby zamestnania od 1. októbra 1975 do 1. júla 1976 ako doby
zamestnania v I. pracovnej kategórií a započítania doby od 27. mája 1977 do 22. septembra
1977 (ďalej len sporné obdobie), nepredložila žiadne doklady podľa § 21 zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Nepredložila osvedčenie
od bývalého zamestnávateľa (organizácie) o neplatnom ukončení pracovného pomeru
z dôvodov politickej perzekúcie, ani iný hodnoverný doklad o tvrdenej skutočnosti
a nevyužila ani možnosť podať v lehote dvoch rokov od účinnosti zákona č. 87/1991 Zb.
podľa jeho § 22 na súde návrh na určenie, že dôvodom skončenia jej pracovného pomeru boli
okolnosti uvedené v § 21 tohto zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že jej
zamestnanie od 27. mája 1977 do 22. septembra 1977 u zamestnávateľa Československé
aerolínie Praha, treba zhodnotiť v I. pracovnej kategórie, krajský súd mal za preukázané, že
uvedené obdobie podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia nebolo zaradené
do I. pracovnej kategórie.
Navrhovateľka vo včas podanom odvolaní navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť
a jej návrhu na zarátanie obdobia pre výšku dôchodku v I. pracovnej kategórií za obdobie
trvania sporu s ČSA Praha v celom rozsahu vyhovieť. Zotrvala na svojom tvrdení, že bola
obeťou politických perzekúcií normalizátorov a jej výpoveď zo zamestnania bola len pomstou
za jej aktivity v oblasti hospodárskej kriminality a za jej politické názory. Preto podľa jej
názoru doba trvania sporu o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru mala byť zarátaná
ako doba v pracovnom pomere odpracovaná v I. pracovnej kategórii. Súd sa mal zaoberať tou
skutočnosťou, že bola obeťou politických perzekúcií a čistiek v dobe normalizácie a nemal
prihliadať a zaoberať sa len formálnou stránkou. Osvedčenie nepredložila z dôvodu, že jej ho
bývalý zamestnávateľ odmietol vydať a ďalšie doklady jej vrátil v obyčajnej zásielke, pričom
sa odvolávala na zákon o mimosúdnej rehabilitácii. Nie je preto pravdou, že sa nedožadovala
nároku podľa uvedeného zákona. Dôvodom pre zamietnutie jej nároku nemôže byť neodborne
sformulovaná žiadosť, prípadne zamietnutie jej návrhu na obnovu konania v roku 2004
Obvodným súdom Praha 6. Krajský súd si neujasnil pojmy, resp. pravý význam „narúšanie
súdružských vzťahov“, resp. „narúšanie socialistického spolunažívania“, pričom tieto sú
zjavné z doložených písomností.
Odporkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že navrhovateľka mala možnosť podľa
§ 22 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách podať do dvoch rokov
od účinnosti zákona (od 1. apríla 1991) na súde návrh na určenie, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru boli okolnosti uvedené v § 21 zákona č. 87/1991 Zb., čo nevyužila
a keďže nepredložila ani osvedčenie organizácie podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, nie je
možné výpoveď z pracovného pomeru považovať za neplatnú. Samotné skutočnosť, že medzi
navrhovateľkou a bývalým zamestnávateľom prebiehal spor o neplatnosť výpovede podľa
§ 46 ods. 1 Zákonníka práce nie je postačujúce na to, aby odporkyňa namietanú dobu mohla
zohľadniť v I. pracovnej kategórii, tak ako to požaduje navrhovateľka. Dôvod výpovede
podľa § 46 ods. 1 Zákonníka práce nemôže automaticky znamenať uplatnenie nárokov podľa
zákona o mimosúdnej rehabilitácii. U navrhovateľky výpovedným dôvodom bolo nesplnenie
predpokladov pre výkon povolania a práve tento dôvod bol predmetom súdneho konania
o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Navrhovateľka v konaní o neplatnosť
výpovede nebola úspešná. Doklady v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách
nepredložila. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení
s § 250s, a § 246c O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania
v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť
nemožno.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku od 3. mája 2001 pre nepreukázanie
zaradenia zamestnania od 1. októbra 1975 do 1. júla 1976 do I. pracovnej kategórie a trvania
pracovného pomeru od 27. mája 1977 do 22. septembra 1977.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, v ustanovení § 22 ods. 1
stanovil povinnosť pre bývalého zamestnávateľa alebo jeho právneho nástupcu vydať tomu,
koho pracovný pomer skončil z dôvodu politickej perzekúcie, o tom osvedčenie. V prípade,
že organizácia takéto osvedčenie v lehote 3 mesiacov od podania žiadosti nevydala, mohol sa
žiadateľ v zmysle § 22 ods. 3 tohto zákona obrátiť na súd s návrhom na určenie, že ku
skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov uvedených v § 21 citovaného zákona.
Len také osvedčenie alebo v prípade jeho nevydania iba kladný rozsudok súdu podľa § 22
ods. 3 sú podľa § 24 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. podkladom na úpravu dôchodku.
Navrhovateľka v správnom ani v súdnom konaní také dôkazy nepredložila. Okolnosť,
že v minulosti navrhovateľka na Obvodnom súde Praha 6 v konaní vedenom pod sp. zn.
15C 244/1975 neúspešne viedla spor o určenie neplatnosti výpovede, nemôže nahradiť
osvedčenie vydané v súlade s § 21 ods. 1 a 3 zákona č. 87/1991 Zb. na základe žiadosti
podanej do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a nemôže nahradiť ani
rozhodnutie súdu podľa § 22 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., ktorým by súd mohol určiť
neplatnosť výpovede z dôvodov uvedených v § 21 tohto zákona na základe žaloby podanej
v lehote 2 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Odporkyňa ako správny orgán nemôže sama
posúdiť túto otázku. Taktiež ani súd v správnom súdnictve nie je na také rozhodnutie
oprávnený.
Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odporkyňa žiadosť
navrhovateľky zamietla v súlade so zákonom. Nepochybil teda krajský súd, keď jej
rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku
krajského súdu, jeho dôvody považoval za správne a preto rozsudok krajského súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská