Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7f7/386520.e47b08.pdf
PDF · 116.88 KB
No categories available
9Sžso/80/2011
Najvyšší súd 9Sžso/80/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci žalobkyne: E. Š., bytom K., P., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., Hlavná 6, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o vdovský výsluhový dôchodok, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. júla 2011, č. k. 4S
101/2010-51, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. júla
2011, č. k. 4S 101/2010-51, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného číslo KaVSÚ-8-51-
-10/2009 zo dňa 12. októbra 2009 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
Bratislava číslo 65407041125210/8 zo dňa 7. augusta 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 157,09 € k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a účastníkom nepriznal náhradu
trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný rozhodnutím číslo KaVSÚ-8-51-
-10/2009 zo dňa 12. októbra 2009 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65407041125210/8 zo dňa
7. augusta 2009, ktorým podľa § 103 ods. 2 v spojení s § 46 zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov“) žalobkyni nebol priznaný vdovský výsluhový dôchodok. Krajský súd považoval
rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom, lebo podľa jeho názoru v správnom konaní
nebolo preukázané, že by žalobkyňa splnila podmienky ustanovenia § 46 písm. b/ zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Dospel k záveru, že k úmrtiu manžela
žalobkyne nedošlo v dôsledku služobného úrazu, lebo nebolo preukázané, že by ako
príslušník zahraničnej misie OSN na Cypre bol povinný zvyšovať si svoju fyzickú zdatnosť
šnorchlovaním. Túto činnosť vykonával v čase jeho osobného voľna, keďže v daný deň mal
jedinú zásadnú úlohu a to doviezť veliteľa na pobrežie.
Rozsudok krajského súdu napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním. Žiadala, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby
tento rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Namietal neúplné
zistenie skutočného stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že
z tzv.“Tripticketu“ je zrejmé, že na deň 5. októbra 2008 je uvedená jazda označená ako
DUTY-služobná. Podľa Záznamu o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej
služby č.p..: SLOVCON-56/15-1/2008 vyplýva jednoznačný záver, že išlo o služobný úraz.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
potvrdil ako vecne správny. Je nesporné, že k úrazu došlo pri šnorchlovaní. Vzhľadom na
znenie § 29 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a na funkčné zaradenie
manžela žalobkyne šnorchlovanie nemožno považovať za plnenie služobných povinností
a teda ani za úraz, ktorý sa stal pri tejto činnosti, nemožno považovať za úraz služobný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2, § 246c a §250ja
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.
Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta
alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich
zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej
na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení
služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ako služobný
úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel
pre výkon služby.
Podľa § 87 ods. 1 písm. e/ zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 46 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na vdovský
výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý
a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1
pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo
c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového
dôchodku.
Predmetom preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
žalobkyni nebol priznaný vdovský výsluhový dôchodok z dôvodu, že manžel žalobkyne
nesplnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1
pre nárok na výsluhový dôchodok, ani nebol pred dňom smrti poberateľom výsluhového
dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a ani úmrtie otca žalobcu nebolo
dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd posúdiť ako základnú otázku, či úmrtie
manžela žalobkyne bolo dôsledkom služobného úrazu.
Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravuje, v ktorých prípadoch sa
poškodenie zdravia alebo smrť profesionálneho vojaka považuje za služobný úraz. Okrem
iného, o služobný úraz pôjde vtedy, ak bol spôsobený pri výkone služobných činností
vyplývajúcich zo služobného zaradenia profesionálneho vojaka, ako aj spôsobeného
pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá
je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe (§ 29 ods. 1
písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Zákon okrem toho
predpokladá, že za služobný úraz sa bude posudzovať aj úraz, ktorý profesionálny vojak
utrpel pre výkon služby (§ 29 ods. 2 zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov).
Zo spisu krajského súdu (ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného)
vyplýva, že manžel žalobkyne bol vyslaný od 23. mája 2008 na plnenie úloh mimo územia
Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre a 5. októbra 2008
počas vykonávania športového potápania (šnorchlovania) utrpel smrteľný úraz.
V Zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z 10. októbra 2008
č.p.: SLOVCON-56/15-1/2008 priamy nadriadený kpt. I.. E. N. odporučil uznať úraz za
služobný podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, lebo úraz
bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené
miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy. Rovnaké závery obsahuje aj
Správa o vyšetrení služobného úrazu z 10. októbra 2008, č.p.: SLOVCON-56/15-2/2008,
v ktorej úrazová komisia úraz kvalifikovala ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej
služby.
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia so sídlom v Bratislave v Zápisnici o rokovaní zo 6. augusta 2009
č.: 08/2009 konštatovala, že úmrtie manžela žalobkyne nenastalo v dôsledku služobného
úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy
veliteľa. Úloha stanovená veliteľom bola doviezť služobný automobil na miesto
a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli
dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Posudková komisia
neakceptovala záver úrazovej komisie z toho dôvodu, že výkon služby vojaka je ohraničený
funkčnými povinnosťami vojaka a rozkazmi vydanými jeho veliteľom. V čase vzniku
smrteľného úrazu manžel žalobkyne nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď
funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa a výkon služby skončil dosiahnutím cieľa.
Uvedená zápisnica slúžila ako podklad pre rozhodnutie žalovaného.
Odvolací súd však tento skutkový stav nepovažoval za dostatočne zistený, lebo neboli
dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné
bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať príslušné právne predpisy. Predovšetkým neboli
zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu služby, v ktorej platí pravidlo 24/7, ako to
vyplýva aj z denného poriadku vydaného ako príloha č. 1 k Rozkazu veliteľa SLOVCONU
č. 53/2008. Podľa vyjadrenia pplk. I.. J. V., manžel žalobkyne ako vodič veliteľa kontingentu
dostal v ten deň odpoludnia jedinú úlohu, a to doviezť veliteľa na pobrežie. Zo spisu však nie
je zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či manžel žalobkyne
mal ako vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo sa dá predpokladať, že veliteľa bolo
potrebné aj zaviezť naspäť do tábora. Nemožno preto bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že sa služobná úloha manžela žalobkyne dovezením veliteľa na pobrežie v ten
deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. Pokiaľ bol manžel žalobkyne povinný čakať na
veliteľa a doviezť ho späť do tábora, potom činnosť, ktorú v čase úrazu, je potrebné
považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe.
Vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby je možné, že šnorchlovanie,
príp. plávanie alebo potápanie, sú činnosti, ktoré sú obvyklé v čase prestávok v službe
u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa. Ak by došlo k úrazu za takýchto okolností, už by
bolo potrebné kvalifikovať úraz ako služobný. Uvedené skutočnosti však správne orgány
vôbec neskúmali, a preto nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že manžel žalobkyne neutrpel
služobný úraz.
Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzanie ich
činnosti, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, a preto odvolací súd rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 prvej vety OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom
a opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o vdovský výsluhový dôchodok.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2, § 150k ods. 1
a § 151 ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu podľa vyčíslenia
vo výške 157,09 €, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia, a to odmeny
advokáta podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej v služby v roku 2011
(odvolanie z 22. augusta 2011) a režijného paušálu, t.j. spolu 157,09 € (123,50 € + 7,41 €)
+ 26,18 € ako 20 % DPH.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská