Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/74/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci žalobcu J. K., bytom ul. M., B., zastúpeného Mgr. Pavlom Hosom, advokátom

so sídlom Bratislava ul. Jasovská č. 23, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej

republiky, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného o výške odchodného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 2. júna 2011, č. k. -41, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 2. júna 2011, č. k. -41, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného číslo KaVSÚ-5-47-2/2010 zo dňa 8. júna 2010, ktorým bolo

zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho

zabezpečenia v Bratislave zo dňa 19. apríla 2010 číslo VÚSZ-65401040311201/4, ktorým

bolo žalobcovi podľa , , a

2

Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznané odchodné vo výške 2606,47 Eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že služobný

pomer žalobcu sa skončil dňa 25. februára 2010 na základe personálneho rozkazu riaditeľa

personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 697 zo dňa 8. februára 2010. Na základe výkazu

doby trvania služobného pomeru krajský súd zistil, že žalobcov služobný pomer

profesionálneho vojaka ku dňu skončenia služobného pomeru trval v obdobiach od 3. apríla

1986 do 31. marca 1998 ako základná vojenská služba, od 1. decembra 1995 do 31. januára

1997 ako ďalšia štátna služba, od 18. októbra 2000 do 17. novembra 2000 ako

zdokonaľovacia služba a od 27. novembra 2000 do 25. februára 2010 ako dočasná štátna

služba, spolu toto obdobie predstavuje 12 rokov, 5 mesiacov a 27 dní. Žalobca namietal,

že v „Návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru“ je uvedené, že

služobný pomer trval 15 rokov, 11 mesiacov a 21 dní a že posúdenie nároku na odchodné

a jeho výšku je rozhodujúca práve táto doba. Túto námietka krajský súd nepovažoval za

opodstatnenú, lebo rozhodujúcim podkladom pre výšku odchodného sú hodnoverným

spôsobom preukázané doby trvania služobného pomeru žalobcu u žalovaného, a to doklady

o prijatí do služobného pomeru a jeho ukončení, ktoré sú súčasťou osobného spisu žalobcu.

Žalobca inú dobu trvania služobného pomeru než tú, ktorá je vykázaná v osobnom spise

nepreukázal a ani nenamietal. Krajský súd preto rozhodnutie žalovaného považoval za

zákonné.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietal, že

odvolací správny orgán nevyužil všetky možnosti na svoje tvrdenie, že „sa jedná o inú zrejmú

nesprávnosť, t.j. zrejmú chybu v písaní alebo chybu v počtoch spôsobenú vecne príslušným

spracovateľom predmetného návrhu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho

vojaka“. K potvrdeniu, vyvráteniu alebo objasneniu výpočtu času trvania služby 15 rokov,

11 mesiacov a 21 dní, si nevyžiadal stanovisko spracovateľa a predkladateľa návrhu

na prepustenie zo dňa 11. decembra 2009. Skutočnosť, že išlo o správny výpočet času trvania

služby nad 15 rokov potvrdil i Personálny úrad Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej

republiky Liptovský Mikuláš v Personálnom rozkaze riaditeľa personálneho úradu č. 697

z 8. februára 2010. Podľa názoru žalobcu malo byť do času trvania služby pre účely výpočtu

výsluhového dôchodku a odchodného jednoznačne priznané obdobie 15 rokov, 11 mesiacov

3

a 21 dní. Žiadal preto aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie a žalobcovi v prípade úspechu priznal trovy právneho zastupovania

v odvolacom konaní vo výške 75,48 €.

Žalovaný žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,

že žalobca v odvolaní k meritu veci neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Dĺžka trvania služobného pomeru je preukázaná jednoznačne

Výkazom doby trvania služobného pomeru z 25. februára 2010, ktorý žalobca 25. februára

2010 podpísal. Z výkazu doby trvania služobného pomeru vyplýva, že žalobcov služobný

pomer profesionálneho vojaka ku dňu skončenia služobného pomeru podľa započítateľných

dôb služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia bol v I. časti výkazu vykázaný

takto: základná vojenská služba od 3. apríla 1986 do 31. marca 1988 v trvaní 1 rok,

11 mesiacov, 28 dní, ďalšia štátna služba od 1. decembra 1995 do 31. januára 1997 v trvaní

1 rok, 2 mesiace, 0 dní, zdokonaľovacia služba od 18. októbra 2000 do 17. novembra 2000

v trvaní 0 rokov, 1 mesiac, 0 dní a dočasná štátna služba od 27. novembra 2000

do 25. februára 2010 v trvaní 9 rokov, 2 mesiace 29 dní, spolu celkovo v trvaní 12 rokov,

5 mesiacov a 27 dní. V časti II. Výkazu – zvýhodnene započítateľné doby výkonu funkcií

a služieb je evidovaná žalobcova doba výkonu služby v zahraničí v zmysle § 59 ods. 1

písm. c/ o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na vznik

nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok doba

výkonu služby v zahraničí započítava zvýhodnene tak, ako to vo svojej pôsobnosti ustanovil

minister obrany Slovenskej republiky rozkazom č. 23/2004 o zvýhodnenom započítaní doby

výkonu služby. Za dobu výkonu služby v zahraničí uvedenú vo výkaze doby trvania

služobného pomeru v časti II. sa žalobcovi súhrnne započítala doba v trvaní 1 rok, 4 mesiace

a 2 dni. S poukazom na uvedené započítateľné doby na účely výsluhového zabezpečenia

v žalobcovom prípade sú súhrnne evidenčné preukázané doby v trvaní 13 rokov, 9 mesiacov

a 29 dní. Zvýhodnene započítavaná doba však nemá vplyv na odchodné, pretože pri vymeraní

odchodného je zvýhodnený zápočet výkonu služby vylúčený. Z uvedených dôvodov žalovaný

navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o priznaní

výšky odchodného, pre výšku ktorého žalovaný zhodnotil reálnu skutočnú dobu trvania

profesionálnej služby žalobcu, evidovanú vo výkaze doby trvania služobného pomeru

na účely výsluhového zabezpečenia.

Medzi účastníkmi konania bola sporná výška odchodného za dobu trvania služobného

pomeru, keď žalobca tvrdil, že žalovaný mu na účely odchodného mal započítať dobu trvania

služobného pomeru v počte 15 rokov 11 mesiacov a 21 dní tak ako bolo uvedené v návrhu

na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 11. decembra 2009 a nie iba 12 ukončených

rokov.

Podľa § 33 ods. 2 zákona odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo

profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške

jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania

služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania

služobného pomeru.

Podľa § 59 ods. 1 zákona minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik

nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok

započítava zvýhodnene

a) doba výkonu funkcií výkonných letcov,

b) doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti,

c) doba výkonu služby v zahraničí,

d) doba výkonu mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu.

Podľa § 59 ods. 2 zákona minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť rozsah

zvýhodneného započítania podľa odseku 1, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby

výkonu týchto funkcií.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zvýhodnené započítanie dôb služobného pomeru

podľa § 59 zákona je možné len na účely posúdenia vzniku nároku na výsluhový príspevok,

5

výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, nie však na účely odchodného.

Rozhodujúcim podkladom pre výšku odchodného sú preukázané doby trvania služobného

pomeru žalobcu .

Žalobca dňa 25. februára 2010 bez akýchkoľvek pripomienok a výhrad vlastnoručne

podpísal výkaz doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia,

v ktorom sú pod bodom I. vykázané doby trvania služobného pomeru s uvedením druhu

služby, doby služby od-do s konkretizáciou rokov, mesiacov a dní trvania služby. Pod bodom

II. výkazu sa uvádzajú zvýhodnene započítateľné doby výkonu funkcií. Práve uvedený výkaz

je hodnoverným a námietkami žalobcu nespochybneným podkladom pre výpočet a určenie

výšky odchodného žalobcu.

Ani v správnom konaní ani v konaní súdnom žalobca netvrdil, že by vykonával službu

vojaka v iných obdobiach ako sú vykázané v jeho osobnom spise (viď uvedené vyššie).

Žalobca si pritom musí byť sám vedomý, v ktorých dobách skutočne vykonával vojenskú

službu. Námietka žalobcu o nesprávnom určení doby trvania služobného pomeru bez

hodnoverného preukázania ďalšej doby trvania služobného pomeru je preto právne

irelevantná a na tejto skutočnosti by nemohla zmeniť ani prípadná výpoveď žalobcom

spomínaného spracovateľa návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru.

Nesprávne uvedená doba služby v návrhu na prepustenie nie je pre posúdenie nároku

na odchodné a jeho výšku podstatná. Rozhodujúce je skutočné trvanie služobného pomeru

bez zvýšenia o tzv. zvýhodnené hodnotenie niektorých dôb služby. Pokiaľ žalobca namietal,

že správnosť vykázania doby služby v návrhu na prepustenie zo služobného pomeru je

potvrdená personálnym rozkazom č. 697 z 8. februára 2010, toto jeho tvrdenie nie je

pravdivé, lebo odôvodnenie personálneho rozkazu sa týka len dôvodu prepustenia podľa § 72

ods. 1 písm. o/ zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom krajského

súdu, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu

zákona a v plnom rozsahu sa pripája k dôvodom uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa,

ktoré si v plnom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd nezistil

dôvody, ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozsudku, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2

potvrdil.

6

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská