Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
64c/386455.06d929.pdf
PDF · 192.18 KB
No categories available
10Sžd/3/2012
Najvyšší súd 10Sžd/3/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. P. Paludu,
v právnej veci ţalobcu V. F., P., zastúpeného JUDr. R. H., advokátom so sídlom v B., proti
ţalovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru, Krajskému dopravnému
inšpektorátu, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
ţalovaného č. p. KRP-P-166/DI- BCP-2010 z 18. októbra 2010, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/288/2010-38 z 1. decembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/288/2010-38 z 1. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-
166/DI-BCP-2010 zo dňa 18. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
416,63 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 66,- Eur na účet jeho právneho zástupcu
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
I.
Konanie o priestupku
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II z dňa 13. augusta
2010 č. p.: ORP-P-706/II-OBCP—2010-V bol V. F. uznaný za vinného z priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. c/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP)
na tom skutkovom základe, ţe dňa 9. júla 2010 o 01.45 hod. v Bratislave po Vrakunskej ul.
viedol motorové vozidlo Mercedes 220 CDI ev. č. B., pričom náhle zabočil na Podzáhradnú
ul., kde zastavil vozidlo pred domom č. 3 a na miesto vodiča si presadla spolujazdkyňa.
Následne bol ţalobca kontrolovaný hliadkou polície. Počas kontroly bol vyzvaný k vykonaniu
dychovej skúšky na zistenie poţitia alkoholických nápojov pred jazdou, ktorú odmietol
vykonať ustanoveným spôsobom. Pri kontrole taktieţ nepredloţil vodičský preukaz.
Za tento priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZP uloţená pokuta vo výške
600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Bola mu tieţ uloţená
povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16 Eur.
Voči rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II podal
ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný tak, ţe zmenil výrokovú časť rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého ţalobca sa uznáva vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. c/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak,
ţe písmeno c) v ustanovení § 22 ods. 1 nahradil v danom ustanovení písmenom a). Zároveň
ţalovaný rozhodnutím zníţil pokutu na výšku 400 €, v ostatnej časti zostalo rozhodnutie
nezmenené.
II.
Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby ţalobcu preskúmal správne konanie a
rozhodnutia v ňom vydané.
Ţalobca v ţalobe tvrdil, tak ako aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu, ţe došlo k porušeniu zákona. V podstate uviedol, ţe priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. a), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) sa
nemohol dopustiť, pretoţe bol spolujazdcom a nie vodičom, pred jazdou si bol vedomý,
ţe bude poţívať alkoholické nápoje na oslave svojich narodenín, preto poţiadal priateľku
P. B. o odvoz – riadenie vozidla a preto ani nemal u seba doklad oprávňujúci ho riadiť
motorové vozidlá a ani sa nepodrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu.
Správanie hliadky, ktorá tvrdí, ţe riadil vozidlo, oznámil na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR
a napriek jej tvrdeniu sa priestupku nedopustil, pričom tvrdenia svedkov B. a K. vôbec neboli
v správnom konaní vyhodnotené. Navrhol zrušiť rozhodnutie ţalovaného, ako aj
prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore jednou z hlavných úloh policajného zboru vyplývajúcich z § 2 ods. 1
písm. j) uvedeného zákona, je dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a podľa
§ 2 ods. 1 písm. k) cit. zákona odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov a priestupky
objasňovať a prejednávať. Občan pri vzniku sluţobného pomeru policajta skladá sluţobnú
prísahu podľa § 17 zákona č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Z vyššie uvedeného vyplýva,
ţe ţalovaný nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, ţe hliadka PZ konala v rozpore
so zákonom a sledovala iný zámer, preto aj ţalovaný povaţuje tvrdenie hliadky PZ,
ţe motorové vozidlo viedol ţalobca, za hodnoverné a nespochybniteľné.
MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby uznesením ČVS
SKIS-241/IS-1-V-2010 zo dňa 22.07.2010 vec podozrenie zo spáchania prečinu zneuţívanie
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odovzdala
na disciplinárne konanie, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods 1 písm. a,c,d a podľa ods. 2 alebo 3 Trestného poriadku, nakoľko ţiadne
zistené skutočnosti ani verbálne vyjadrenie oznamovateľky nenasvedčujú na čo i len dôvodné
podozrenie, ţe príslušník PZ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech. Policajt vlastne zisťoval skutkový stav moţného
priestupku, ktorý vnímal svojimi zmyslami, či nie je konanie v úmysle spôsobiť niekomu
škodu a uţ vôbec nie konanie smerujúce k zadováţeniu prospechu pre seba alebo inú osobu.
Zo zistených skutočností vyplýva, ţe motívom konania príslušníka PZ bolo objasňovanie
skutočností, ktoré vnímal a ktoré vyhodnotil ako podozrenie z priestupku. Príslušník PZ
osádku vozidla predtým nepoznal a reagoval iba na zmenu smeru jazdy vozidla
po spozorovaní hliadky, teda nemal ţiadny motív si výmenu vodiča vymyslieť a tak spôsobiť
škodu ţalobcovi zadrţaním vodičského preukazu.
Z týchto dôvodov ţalovaný navrhol ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté
rozhodnutie potvrdiť a nepriznať ţalobcovi náhradu trov konania. Priestupok bol, podľa jeho
názoru, dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaţdené dôkazné prostriedky
boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a v postupe správneho orgánu neboli
zistené ţiadne procesnoprávne pochybenia, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia o priestupku.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom 1. decembra 2011 potvrdil
napadnuté rozhodnutie ţalovaného tým, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol,
ţe zo správy o výsledku objasňovania priestupku a zo záznamu policajtov, ktorí zistili
priestupok, jednoznačne vyplynulo, ţe popis skutku uvedený v rozhodnutí je totoţný
so skutkom, ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci policajného zboru. Súd nemá dôvod
spochybňovať tvrdenie policajtov, ktorí dokumentovali priestupok a ktorí uviedli, ţe ţalobcu
videli zreteľne na mieste vodiča, ako vedie motorové vozidlo a ako po zastavení si presadá
na miesto spolujazdca. Policajti nemali ţiadny motív si výmenu vodiča vymyslieť, nakoľko
posádku vozidla predtým nepoznali a len reagovali na náhlu zmenu smeru jazdy ţalobcu.
Ţalovaný postupoval správne, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval za hodnoverné a
postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, ţe zodpovednosť policajtov je
širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Kaţdý
príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má
byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa
pre sluţobné pomery posudzuje cez prizmu zloţenej sluţobnej prísahy. Súd nezistil okolnosti,
ktoré by smerovali k tomu, ţe by príslušníci PZ konali v rozpore so zákonom, resp.
so sluţobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a
ktoré vyhodnotili ako podozrenie z priestupku. Sám ţalobca popisuje vo svojej ústnej
sťaţnosti, ţe konanie jedného z policajtov bolo korektné, avšak v ţalobe uţ uvádza,
ţe tvrdenia oboch príslušníkov PZ sú nevierohodné a prinajmenšom pochybné. Predmetom
dokazovania sú tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú dôleţité pre rozhodnutie. V tomto prípade
sú to najmä skutočnosti svedčiace o tom, či ţalobca v danom prípade viedol motorové vozidlo
a či sa následne odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu. Úlohou
prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu nebolo dokázať, či sa príslušník PZ
následne pri kontrole vozidla, ako tvrdí ţalobca nevhodne správal, t.j. arogantným a
vulgárnym spôsobom, keďţe to je predmetom dokazovania iných orgánov.
Súd ďalej zistil z jednotlivých dôkazov, ţe tvrdenia členov posádky ohľadom času
príchodu hliadky polície k zastavenému autu sa rôznia, nakoľko zo zápisnice z ústneho
pojednávania o priestupku vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobcu stanovila čas príchodu
hliadky k zastavenému vozidlu cca 2 minúty po zastavení vozidla a podobne tomu je aj
v uznesení MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby, ČVS:
SKIS-241/IS-1-V-2010, kde sa uvádza, ţe oznamovateľka P. B. uviedla čas príchodu hliadky
cca 1 minúta, pričom v podanej ţalobe ţalobca uvádza čas príchodu hliadky cca 5 aţ 7 minút
po zastavení vozidla, čo sa javí ako zjavný rozpor medzi jednotlivými tvrdeniami členov
posádky. Svedecké výpovede členov posádky vozidla správny orgán správne nepovaţoval
za hodnoverné, keďţe sa jedná o osoby, ktoré tvorili posádku motorového vozidla, ktoré
viedol ţalobca. Ich svedecké výpovede nemohol vyhodnotiť ako dôveryhodné a prihliadať na
ne, rovnako ako ani na tvrdenie ţalobcu, ţe motorové vozidlo neviedol, ktoré vyhodnotil ako
účelové a nepresvedčivé.
Keďţe ţalobca sa v minulosti opakovane dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky a ani opakované ukladanie pokút za dopravné priestupky neviedli
u ţalobcu k náprave, podľa názoru súdu I. stupňa postupovali správne orgány správne, keď
ţalobcovi za prejednávaný priestupok uloţili nielen peňaţnú pokutu, ale aj zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na obdobie 24 mesiacov.
Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel Krajský súd v Bratislave
k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ
ţalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli
obstáť ani v súdnom konaní. Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov
správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o cestnej
premávke a zákona o priestupkoch. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia a na základe uvedených skutočností
ţalobu zamietol.
III.
Odvolanie, vyjadrenie
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Dôvodil, ţe
a) v konaní došlo k jednej z vád uvedených v § 221 ods. 1 (najmä)
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V podrobnom odôvodnení odvolania poukázal najmä na to, ţe napadnuté správne
rozhodnutia sa opierajú výlučne o výpovede príslušníkov hliadky a neberú na vedomie a
nehodnotia vôbec výpovede ţalobcu a svedkov z jeho vozidla. Súd I. stupňa sa neodôvodnene
stotoţnil s tvrdením, ţe občan pri vzniku sluţobného pomeru policajta skladá sluţobnú
prísahu podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, a teda podľa správneho
orgánu nie je dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede. Výpovede P. B. a M. K.
povaţoval naopak súd I. stupňa bez ďalšieho za nevierohodné. Ani správne orgány, ani
krajský súd sa nezaoberali a nevyhodnotili správanie sa jedného zo zakročujúcich policajtov,
ktorý sa správal nevhodne a pýtal peniaze za vybavenie priestupku, s výnimkou
konštatovania, ţe voči policajtom nebola vyvodená trestná zodpovednosť za zneuţívanie
právomoci verejného činiteľa. Súd sa nezaoberal tým, ţe ţalobca počas zákroku dvakrát
telefonoval na linku 158. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobca nemohol a nemôţe v súlade
so zásadou prezumpcie neviny byť nijakým spôsobom nútený k priznaniu a vinu mu musia
preukázať orgány objasňujúce priestupok. Z toho rezultoval tieţ záver, ţe vo veci nebol
dostatočne zistený skutkový stav a ten nebol správne právne posúdený. Z týchto dôvodov sa
ţalobca nemohol dopustiť priestupku, za ktorý bol postihnutý a ktorý je predmetom
prieskumného konania pred súdom.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. p. KRP-P-
166/DI-BCP-2010 z 18. októbra 2010 i Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
II č. p. ORP-P-706/II-OBCP-2010-V z 13. augusta 2010 sa zrušuje a vec sa mu vracia
na ďalšie konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, ţe priestupok bol preukázaný a
bola zaň vyvodená zodpovednosť v súlade so zákonom. U zakročujúcich policajtov nebol
zistený ţiadny dôvod poškodiť ţalobcu tým, ţe ho označí za páchateľa priestupku, o čom
svedčí aj rozhodnutie Inšpekcie MV SR o oznámení P. B. a preto nemoţno ničím spochybniť
tvrdenia hliadky PMJ, ţe vozidlo pred zastavením na Podzáhradnej ulici viedol ţalobca.
Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
ako súdom odvolacím.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.―) v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne
dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla
bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací
súd vzhľadom na ďalej uvádzané pochybenia nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci
nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného
z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c), k) ZP na tom skutkovom základe, ţe dňa 9. júla 2010
o 01.45 hod. v Bratislave po Vrakunskej ul. viedol motorové vozidlo Mercedes 220 CDI ev. č.
B., pričom náhle zabočil na Podzáhradnú ul., kde zastavil vozidlo pred domom č. 3 a
na miesto vodiča si presadla spolujazdkyňa. Následne bol ţalobca kontrolovaný hliadkou
polície. Počas kontroly bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie poţitia
alkoholických nápojov pred jazdou, ktorú odmietol vykonať ustanoveným spôsobom.
Pri kontrole taktieţ nepredloţil vodičský preukaz.
Za tento priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZP uloţená pokuta vo výške
600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, ako aj povinnosť
nahradiť trovy konania v sume 16 Eur.
Na základe odvolania ţalobcu ţalovaný v odvolacom konaní zníţil uloţenú pokutu
zo 600 na 400 Eur a kvalifikáciu konania zmenil z ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) ZP
na § 22 ods. 1, písm. a), k) ZP. V ostatných častiach zostal skutkový i právny stav uvedený
v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, nezmenený.
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo
o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a), a k) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto
a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu alebo inej
návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie
nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) aţ j), poruší všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP―) tento zákon
upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou
premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej
premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
Policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým
zastavovacím terčom (č. Z 5a), alebo svietidlom vyţarujúcim svetlo červenej farby,
ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môţe dávať policajt toto znamenie
kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu
STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla moţno pokyn na zastavenie vozidla
zdôrazniť zvláštnym výstraţným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením podľa
§ 40 zákona. Pokyn na zastavenie vozidla moţno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným
vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla
idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne
výstraţné svetlo a zvláštne výstraţné zvukové znamenie pouţije vţdy.
Podľa § 2 ods. 2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba,
ktorá vedie vozidlo.
Podľa § 3 ods. 1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá
cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa odseku 2 písm. c/ toto ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný
poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení
pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,
ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ citovaného predpisu vodič je povinný mať pri sebe platné
doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
Podľa § 137 ods 2, písm. b/ ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závaţným
spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu alebo inej
návykovej látky.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom
zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy
o správnom konaní.
Podľa § 60 ods. 1 ZP orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú
pri objasňovaní priestupkov oprávnené
a) vyţadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie
od maloletého alebo mladistvého moţno vyţadovať len za prítomnosti jeho zákonného
zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého
na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom
je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných
predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
b) vyţadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,
c) vyţadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
d) vykonávať alebo vyţadovať úkony potrebné na zistenie totoţnosti osôb a ich
pobytu,
e) vyţadovať predloţenie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných
materiálov.
10 10Sţd/3/2012
Podľa § 60 ods. 2 ZP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku
objasňovania priestupku.
Podľa § 60 ods. 4 ZP správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3
písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstiţné
popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého
z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.
Podľa ods. 5 tohto ustanovenia – k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4
sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.
Preskúmaním predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe správne orgány
– Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát – aplikovali nesprávne najmä ustanovenia
zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu.
Predovšetkým je dôleţité uviesť, ţe v cestnej premávke orgány policajného zboru
zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky uplatňovaním oprávnení uvedených
v zákone a vykonávacích predpisoch. Zákon ani vykonávacie predpisy nepredpokladajú
zneuţívanie jeho ustanovení, avšak z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, ţe sa tak predsa len
nestalo, musia byť oprávnenia policajta v doprave (a rovnako tak i na iných úsekoch činnosti)
pouţívané striktne v súlade so zákonom.
Ak vznikne podobná situácia ako v prerokúvanom prípade, nemôţe mať policajný
orgán ako orgán objasňujúci priestupok i orgán, ktorý zistil jeho spáchanie a odovzdal ho
na prejednanie priestupkovému orgánu, komplikácie s predloţením dôkazov o jeho spáchaní.
Na priestupkové konanie, ktoré má povahu „trestného― konania, sa z dôvodu podobnej
povahy v podstate (aj keď nie bez výnimiek) vzťahujú všetky základné zásady trestného
konania. Na rozdiel od trestného konania však v priestupkovom konaní v doprave k spáchaniu
skutku dochádza spravidla vţdy za prítomnosti policajných orgánov, ktoré vystupujú nielen
ako orgány objasňujúce priestupok, ale aj ako svedkovia. To na jednej strane uľahčuje ich
preukázanie a sťaţuje moţnosti obštrukcií na strane priestupcov, na strane druhej však
zvyšuje nároky na orgány objasňujúce priestupok, aby správnou aplikáciou právnych noriem
vylúčili akékoľvek pochybnosti o manipulácii konania o priestupku, v snahe za kaţdú cenu
usvedčiť potenciálneho páchateľa.
Zo znenia úvodného ustanovenia zákona o cestnej premávke vyplýva nielen to,
ţe upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov
verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, ale aj to, ţe sa v súlade
11 10Sţd/3/2012
so zásadou právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
nepouţije svojvoľne a dokonca v rozpore s významom a účelom zákona.
V týchto súvislostiach je preto dôleţité v prebiehajúcom konaní ozrejmiť, čo viedlo
policajnú hliadku v zloţení ppor. M. P. a npráp. K. 9. júla 2010 okolo 1.45 hod.
k prenasledovaniu vozidla, ktoré mal viesť ako vodič ţalobca a za predpokladu, ţe taký dôvod
spočíval v podozrení, ţe vodič pácha priestupok, malo to nájsť odraz prinajmenšom
v úradných záznamoch vyhotovených touto hliadkou v správe o objasňovaní priestupku (ďalej
iba správa). Ani zo správy ani zo záznamu uvedenej hliadky nič také nevyplýva. Logicky sa
preto ponúka otázka, v čom spočíva činnosť hliadky PMJ PZ KR PZ v Bratislave, ak vozidlo,
ktorého spôsob jazdy ani správanie vodiča nejavia ţiadne známky spáchania, či dopúšťania sa
priestupku, je vytypované ako vozidlo potenciálneho priestupcu a je náhle, z popudu hliadky a
jej vlastnej úvahy, objektom prenasledovania.
Správny a zákonný postup v prípade podozrenia zo spáchania priestupku mal spočívať
v okamţitom zastavení vozidla (vzhľadom k nočnej dobe takmer ihneď po jeho spozorovaní)
a následnej okamţitej kontrole dokladov a poţitia návykových látok vrátane alkoholu. Ak sa
tak nestalo, vznikli odôvodnené pochybnosti nielen o tom, aký bol účel prenasledovania
vozidla, ale aj o tom, kto bol vodičom prenasledovaného vozidla, a ak to bol ţalobca, z akých
dôvodov, pri nedostatku kamery na snímanie, nebol postup hliadky o objasňovaní priestupku
od samého počiatku - od spozorovania vozidla do jeho zastavenia, zaznamenaný o to
podrobnejšie v správe. Záznam, vyhotovený dodatočne po vyhotovení správy bez prítomnosti
potenciálneho páchateľa priestupku, navyše povrchne, podobne ako správa, zrejme nie je
celkom v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. a/ ZP (tu sa majú na mysli najmä záznamy,
ktoré správne orgány – v tomto prípade policajti – vyhotovia na základe úkonov vykonaných
voči tretím osobám, napr. svedkom priestupku, nie o ich vlastných zisteniach, pretoţe tie by
mala obsahovať samotná správa) a opakovane zvyšuje podozrenie z moţnosti manipulovať
s faktami a upravovať ich podľa potreby hliadky a v rozpore so záujmami priestupcu, najmä
keď sa ţalobca uţ k nim (na rozdiel od správy vyhotovenej na mieste priestupku) nemohol
vyjadriť. Najpodstatnejšie však je, ţe správa, záznam a neskoršie podané vysvetlenia členov
hliadok obsahujú tvrdenia, ţe v noci o 1.45 hod. zbadali (spoločne obaja naraz?) za sebou
jazdiace vozidlo, v ňom ako vodiča spoznali bezpečne a preukázateľne ţalobcu (napriek
neskorej nočnej hodine a tým výrazne zníţeným podmienkam viditeľnosti, cez spätné zrkadlá,
nepredpokladajúc, ţe sa po vozidle obzerali zo svojich sedadiel?), bez uvedenia vzdialenosti
vozidiel medzi sebou (pretoţe je rozdiel pozorovať, kto riadi vozidlo idúce za vozidlom,
z ktorého sledujem posádku nasledujúceho vozidla, ak je vzdialenosť 5 metrov alebo 50
12 10Sţd/3/2012
metrov (o tom sa v správe o výsledku objasňovania priestupku, tak aby bola hodnoverná, nič
neuvádza), ako aj správanie sa hliadky počas kontroly posádky vozidla, vzbudzujú váţne
pochybnosti o spáchaní priestupku, tak ako je popísaný hliadkou.
Ak k tomu pripočítame sporný časový úsek, počas ktorého hliadka nemohla
po odbočení vidieť vozidlo údajne riadené ţalobcom a tieţ v spise sa nenachádzajúci odpis
hovorov ţalobcu na číslo 158, (hovory sú archivované), je namieste súhlasiť so ţalobcom,
ţe skutkový stav tak ako bol zistený doposiaľ, nedáva dostatočný podklad pre záver, ţe bol
spáchaný priestupok, a ak, tak kto je jeho páchateľom.
Treba mať totiţ na zreteli, ţe páchateľ priestupku je v konaní o priestupku vţdy
v menej výhodnom postavení brániacej sa osoby, ktorá musí znášať postup a rozhodnutie
orgánov objasňujúcich priestupok a fakticky aţ po podaní ţaloby na preskúmanie rozhodnutia
a postupu správnych orgánov objasňujúcich priestupok na súd sa postavenia ţalobcu i
ţalovaného vyrovnajú tým, ţe z oboch strán sa stávajú rovnocenní účastníci súdneho sporu.
To je nakoniec i jeho účel v súlade s uţ citovaným ustanovením § 244 ods. 1 O. s. p.
Ak príslušníci polície ppor. P. a npráp. K. mali úmysel postihnúť páchateľa
priestupku, mali konať v súlade so zákonom a profesionálne. Ak počas zákroku volal ţalobca
na číslo 158, bolo potrebné pre verifikáciu, kto sa správal hrubo a uráţlivo (či ţalobca alebo
hliadka), či sa hliadka riadne predstavila, mala označovacie prvky a podobne, zadováţiť
dôkazy o tom do priestupkového spisu a najmä ich vykonať ako dôkazy v správnom konaní a
vyhodnotiť ich. Doplnenie správy o priestupku, resp. spísanie úradného záznamu, by sa malo
vţdy vykonať za prítomnosti páchateľa priestupku tak, aby bola splnená zákonná podmienka
moţnosti priestupcu vyjadriť sa ku všetkým, teda i novým tvrdeniam do správy doplneným.
Správa o výsledku objasňovania priestupku, pokiaľ ide o skutkový stav, doslova
uvádza: „Horeuvedený vodič (V. F.) viedol horeuvedené MV (Mercedes 220 CDI) po ulici
Vrakunská a keď nás zbadal, náhle zabočil na ulicu Podzáhradnú a pred domom č. 3 zastavil a
spolujazdkyňa si presadla na miesto vodiča a horeuvedený vodič si presadol na miesto
spolujazdca vedľa vodiča, toto vozidlo sme mali neustále na dohľad a všetko sme videli.
Odmietol vykonať dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu.―
Je otázne, ako hliadka mohla mať vozidlo ţalobcu neustále na dohľad, ak toto jazdilo
s istým nezisteným odstupom za vozidlom hliadky, náhle zabočilo na inú ulicu, neţ po ktorej
išla hliadka, a to medzi zástavbu, pričom hliadke muselo trvať určitú dobu, aspoň niekoľko
sekúnd, neţ svoje vozidlo otočila do protismeru, vrátila sa na miesto odbočenia vozidla
ţalobcu a začala ho prenasledovať. V tomto čase nemohla hliadka vozidlo ani jeho posádku
vidieť. Správa o výsledku objasňovania je v tomto smere neúplná a spoločne s ďalšími uţ
13 10Sţd/3/2012
uvedenými okolnosťami vzbudzuje pochybnosti o moţnosti videnia vodiča vozidla jazdiaceho
za vozidlom hliadky v nočnej dobe, cez spätné zrkadlo, či zrkadlá. Ak hliadka vozidlo
nezastavila a v momente zastavenia za volantom nesedel ako vodič ţalobca, musí svoje
tvrdenie, ţe tomu tak bolo, preukázať záznamom z kamery, fotoaparátu, iného záznamu,
či výpovede. Navyše ak existujú dve odlišné výpovede svedkov B. a K., ktorí neboli označení
za páchateľov krivého obvinenia za oznámenia na členov hliadky z 12. júla 2010
pred Inšpekciou MV SR.
Ak k tomu navyše existuje podozrenie o prinajmenšom neetickom a neprofesionálnom
konaní zakročujúcej hliadky, pri neexistujúcom dôkaze v podobe odpisu opakovaného
telefonického hovoru ţalobcu na linku 158, je namieste prisvedčiť tvrdeniam ţalobcu,
ţe skutkový stav v tomto prípade nebol riadne zistený. Spoliehať sa iba na to, ţe príslušník
polície sa nemôţe mýliť, pretoţe je viazaný prísahou, aj keď objektívne nemohol vidieť,
pozorovať, či identifikovať vodiča pre nočnú dobu, vzdialenosť a pomery viditeľnosti alebo
mal minimálne výrazne sťaţené podmienky takého pozorovania, identifikovania, či videnia je
prinajmenšom v rozpore so zásadou správneho konania vyjadrenou v § 32 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorej povinnosťou
správneho orgánu je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
Úlohou orgánov polície v doprave je zaisťovať bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky. Je otázne, či prerokúvaný prípad je tým typickým a markantným príkladom
postihu najzávaţnejších priestupkov v doprave, ak k nemu vôbec došlo.
Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné prihliadať na to, aby boli postihovaní
predovšetkým páchatelia priestupkov, ktorí sa opakovane a závaţným spôsobom dopúšťajú
konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť najmä jeho následkami.
Z toho hľadiska orgány polície mali dbať nielen na to, aby splnili svoju zákonnú
povinnosť preukázať vinu páchateľa, ale tieţ nekompenzovať výškou pokuty a zákazu
činnosti neochotu ţalobcu dobrovoľne prispieť k objasneniu priestupku.
Vzhľadom na to, ţe zasahujúca hliadka PMJ sama svojim postupom spochybnila
zistenia o priestupku, je nevyhnutné vykonať nariadené úkony – výsluchy svedkov,
zabezpečiť a vyhodnotiť telefonáty ţalobcu na linku 158 počas zákroku, ako aj zistiť, ako
bolo skončené disciplinárne konanie iniciované P. B., prípadne ďalšími ešte vykonateľnými
dôkazmi (doplňujúcimi výpoveďami zasahujúcich príslušníkov odstraňujúcimi pochybnosti
o zákonnosti ich postupu) podporiť tvrdenie, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, ktoré
14 10Sţd/3/2012
12. júla 2010 sledovali a neskôr ţalobcu i kontrolovali pred domom s popisným číslom 3
na Podzáhradnej ulici v Bratislave.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe v konaní správnych orgánov
boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Keďţe na uvedené okolnosti krajský súd neprihliadol, odvolací súd dospel k záveru o potrebe
zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.).
Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie budú mať správne orgány moţnosť
doterajšie pochybenie napraviť a v súlade so zákonom zistiť správny a nepochybný skutkový
stav, pričom podľa § 250ja ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané
právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety
prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu v uplatnenej
výške. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 66 Eur z titulu
zaplatených súdnych poplatkov, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 416,63 Eur
na účet právneho zástupcu ţalobcu v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:
náhrady za tri úkony právnej sluţby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom – plnomocenstvo
zo dňa 26.07.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 120,23 €,
- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie ţaloby zo dňa 10.12.2010 (§ 14
ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 120,23 €,
- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie odvolania zo dňa 17.01.2012 (§ 14
ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 127,16 €,
reţijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) – 2 x 7,21 + 7,63 = 22,05 € a
DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky z náhrady za jeden úkon právnej
sluţby (podanie odvolania) a prislúchajúceho reţijného paušálu vo výške spolu
26,96 €.
Odvolací súd nemohol ţalobcovi priznať DPH z náhrady za dva úkony právnej sluţby
(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ţaloby) a prislúchajúcich reţijných paušálov,
keďţe ţalobca bol pri týchto úkonoch zastúpený advokátkou JUDr. V. T. a v spise sa
15 10Sţd/3/2012
nenachádza a ani ţalobca nepredloţil odvolaciemu súdu potvrdenie (Osvedčenie o registrácii
pre DPH), ţe by JUDr. V. T. bola platcom DPH.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania spolu
vo výške 482,63 Eur (416,63 + 66) k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková