Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. P. Paludu,

v právnej veci ţalobcu V. F., P., zastúpeného JUDr. R. H., advokátom so sídlom v B., proti

ţalovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru, Krajskému dopravnému

inšpektorátu, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného č. p. KRP-P-166/DI- BCP-2010 z 18. októbra 2010, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -38 z 1. decembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -38 z 1. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-

166/DI-BCP-2010 zo dňa 18. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške

416,63 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 66,- Eur na účet jeho právneho zástupcu

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Konanie o priestupku

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II z dňa 13. augusta

2010 č. p.: ORP-P-706/II-OBCP—2010-V bol V. F. uznaný za vinného z priestupku podľa

, v znení neskorších predpisov (ďalej iba )

na tom skutkovom základe, ţe dňa 9. júla 2010 o 01.45 hod. v Bratislave po Vrakunskej ul.

viedol motorové vozidlo Mercedes 220 CDI ev. č. B., pričom náhle zabočil na Podzáhradnú

ul., kde zastavil vozidlo pred domom č. 3 a na miesto vodiča si presadla spolujazdkyňa.

Následne bol ţalobca kontrolovaný hliadkou polície. Počas kontroly bol vyzvaný k vykonaniu

dychovej skúšky na zistenie poţitia alkoholických nápojov pred jazdou, ktorú odmietol

vykonať ustanoveným spôsobom. Pri kontrole taktieţ nepredloţil vodičský preukaz.

Za tento priestupok mu bola podľa uloţená pokuta vo výške

600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Bola mu tieţ uloţená

povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16 Eur.

Voči rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II podal

ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný tak, ţe zmenil výrokovú časť rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého ţalobca sa uznáva vinným zo spáchania

priestupku podľa , , o priestupkoch tak,

ţe písmeno c) v ustanovení § 22 ods. 1 nahradil v danom ustanovení písmenom a). Zároveň

ţalovaný rozhodnutím zníţil pokutu na výšku 400 €, v ostatnej časti zostalo rozhodnutie

nezmenené.

II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby ţalobcu preskúmal správne konanie a

rozhodnutia v ňom vydané.

Ţalobca v ţalobe tvrdil, tak ako aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému

správnemu rozhodnutiu, ţe došlo k porušeniu zákona. V podstate uviedol, ţe priestupku

podľa , o priestupkoch (ďalej iba ) sa

nemohol dopustiť, pretoţe bol spolujazdcom a nie vodičom, pred jazdou si bol vedomý,

ţe bude poţívať alkoholické nápoje na oslave svojich narodenín, preto poţiadal priateľku

3

P. B. o odvoz – riadenie vozidla a preto ani nemal u seba doklad oprávňujúci ho riadiť

motorové vozidlá a ani sa nepodrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu.

Správanie hliadky, ktorá tvrdí, ţe riadil vozidlo, oznámil na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR

a napriek jej tvrdeniu sa priestupku nedopustil, pričom tvrdenia svedkov B. a K. vôbec neboli

v správnom konaní vyhodnotené. Navrhol zrušiť rozhodnutie ţalovaného, ako aj

prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe v zmysle

o Policajnom zbore jednou z hlavných úloh policajného zboru vyplývajúcich z § 2 ods. 1

písm. j) uvedeného zákona, je dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a podľa

§ 2 ods. 1 písm. k) cit. zákona odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov a priestupky

objasňovať a prejednávať. Občan pri vzniku sluţobného pomeru policajta skladá sluţobnú

prísahu podľa o Policajnom zbore. Z vyššie uvedeného vyplýva,

ţe ţalovaný nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, ţe hliadka PZ konala v rozpore

so zákonom a sledovala iný zámer, preto aj ţalovaný povaţuje tvrdenie hliadky PZ,

ţe motorové vozidlo viedol ţalobca, za hodnoverné a nespochybniteľné.

MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby uznesením ČVS

SKIS-241/IS-1-V-2010 zo dňa 22.07.2010 vec podozrenie zo spáchania prečinu zneuţívanie

právomoci verejného činiteľa podľa odovzdala

na disciplinárne konanie, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup

podľa ods 1 písm. a,c,d a podľa ods. 2 alebo 3 , nakoľko ţiadne

zistené skutočnosti ani verbálne vyjadrenie oznamovateľky nenasvedčujú na čo i len dôvodné

podozrenie, ţe príslušník PZ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe

alebo inému neoprávnený prospech. Policajt vlastne zisťoval skutkový stav moţného

priestupku, ktorý vnímal svojimi zmyslami, či nie je konanie v úmysle spôsobiť niekomu

škodu a uţ vôbec nie konanie smerujúce k zadováţeniu prospechu pre seba alebo inú osobu.

Zo zistených skutočností vyplýva, ţe motívom konania príslušníka PZ bolo objasňovanie

skutočností, ktoré vnímal a ktoré vyhodnotil ako podozrenie z priestupku. Príslušník PZ

osádku vozidla predtým nepoznal a reagoval iba na zmenu smeru jazdy vozidla

po spozorovaní hliadky, teda nemal ţiadny motív si výmenu vodiča vymyslieť a tak spôsobiť

škodu ţalobcovi zadrţaním vodičského preukazu.

Z týchto dôvodov ţalovaný navrhol ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté

rozhodnutie potvrdiť a nepriznať ţalobcovi náhradu trov konania. Priestupok bol, podľa jeho

názoru, dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaţdené dôkazné prostriedky

4

boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a v postupe správneho orgánu neboli

zistené ţiadne procesnoprávne pochybenia, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia o priestupku.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom 1. decembra 2011 potvrdil

napadnuté rozhodnutie ţalovaného tým, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol,

ţe zo správy o výsledku objasňovania priestupku a zo záznamu policajtov, ktorí zistili

priestupok, jednoznačne vyplynulo, ţe popis skutku uvedený v rozhodnutí je totoţný

so skutkom, ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci policajného zboru. Súd nemá dôvod

spochybňovať tvrdenie policajtov, ktorí dokumentovali priestupok a ktorí uviedli, ţe ţalobcu

videli zreteľne na mieste vodiča, ako vedie motorové vozidlo a ako po zastavení si presadá

na miesto spolujazdca. Policajti nemali ţiadny motív si výmenu vodiča vymyslieť, nakoľko

posádku vozidla predtým nepoznali a len reagovali na náhlu zmenu smeru jazdy ţalobcu.

Ţalovaný postupoval správne, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval za hodnoverné a

postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, ţe zodpovednosť policajtov je

širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Kaţdý

príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má

byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa

pre sluţobné pomery posudzuje cez prizmu zloţenej sluţobnej prísahy. Súd nezistil okolnosti,

ktoré by smerovali k tomu, ţe by príslušníci PZ konali v rozpore so zákonom, resp.

so sluţobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a

ktoré vyhodnotili ako podozrenie z priestupku. Sám ţalobca popisuje vo svojej ústnej

sťaţnosti, ţe konanie jedného z policajtov bolo korektné, avšak v ţalobe uţ uvádza,

ţe tvrdenia oboch príslušníkov PZ sú nevierohodné a prinajmenšom pochybné. Predmetom

dokazovania sú tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú dôleţité pre rozhodnutie. V tomto prípade

sú to najmä skutočnosti svedčiace o tom, či ţalobca v danom prípade viedol motorové vozidlo

a či sa následne odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu. Úlohou

prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu nebolo dokázať, či sa príslušník PZ

následne pri kontrole vozidla, ako tvrdí ţalobca nevhodne správal, t.j. arogantným a

vulgárnym spôsobom, keďţe to je predmetom dokazovania iných orgánov.

Súd ďalej zistil z jednotlivých dôkazov, ţe tvrdenia členov posádky ohľadom času

príchodu hliadky polície k zastavenému autu sa rôznia, nakoľko zo zápisnice z ústneho

pojednávania o priestupku vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobcu stanovila čas príchodu

hliadky k zastavenému vozidlu cca 2 minúty po zastavení vozidla a podobne tomu je aj

v uznesení MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby, ČVS:

5

SKIS-241/IS-1-V-2010, kde sa uvádza, ţe oznamovateľka P. B. uviedla čas príchodu hliadky

cca 1 minúta, pričom v podanej ţalobe ţalobca uvádza čas príchodu hliadky cca 5 aţ 7 minút

po zastavení vozidla, čo sa javí ako zjavný rozpor medzi jednotlivými tvrdeniami členov

posádky. Svedecké výpovede členov posádky vozidla správny orgán správne nepovaţoval

za hodnoverné, keďţe sa jedná o osoby, ktoré tvorili posádku motorového vozidla, ktoré

viedol ţalobca. Ich svedecké výpovede nemohol vyhodnotiť ako dôveryhodné a prihliadať na

ne, rovnako ako ani na tvrdenie ţalobcu, ţe motorové vozidlo neviedol, ktoré vyhodnotil ako

účelové a nepresvedčivé.

Keďţe ţalobca sa v minulosti opakovane dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky a ani opakované ukladanie pokút za dopravné priestupky neviedli

u ţalobcu k náprave, podľa názoru súdu I. stupňa postupovali správne orgány správne, keď

ţalobcovi za prejednávaný priestupok uloţili nielen peňaţnú pokutu, ale aj zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá na obdobie 24 mesiacov.

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel Krajský súd v Bratislave

k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ

ţalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli

obstáť ani v súdnom konaní. Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov

správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o cestnej

premávke a zákona o priestupkoch. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia a na základe uvedených skutočností

ţalobu zamietol.

III.

Odvolanie, vyjadrenie

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Dôvodil, ţe

a) v konaní došlo k jednej z vád uvedených v § 221 ods. 1 (najmä)

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

6

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V podrobnom odôvodnení odvolania poukázal najmä na to, ţe napadnuté správne

rozhodnutia sa opierajú výlučne o výpovede príslušníkov hliadky a neberú na vedomie a

nehodnotia vôbec výpovede ţalobcu a svedkov z jeho vozidla. Súd I. stupňa sa neodôvodnene

stotoţnil s tvrdením, ţe občan pri vzniku sluţobného pomeru policajta skladá sluţobnú

prísahu podľa o Policajnom zbore, a teda podľa správneho

orgánu nie je dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede. Výpovede P. B. a M. K.

povaţoval naopak súd I. stupňa bez ďalšieho za nevierohodné. Ani správne orgány, ani

krajský súd sa nezaoberali a nevyhodnotili správanie sa jedného zo zakročujúcich policajtov,

ktorý sa správal nevhodne a pýtal peniaze za vybavenie priestupku, s výnimkou

konštatovania, ţe voči policajtom nebola vyvodená trestná zodpovednosť za zneuţívanie

právomoci verejného činiteľa. Súd sa nezaoberal tým, ţe ţalobca počas zákroku dvakrát

telefonoval na linku 158. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobca nemohol a nemôţe v súlade

so zásadou prezumpcie neviny byť nijakým spôsobom nútený k priznaniu a vinu mu musia

preukázať orgány objasňujúce priestupok. Z toho rezultoval tieţ záver, ţe vo veci nebol

dostatočne zistený skutkový stav a ten nebol správne právne posúdený. Z týchto dôvodov sa

ţalobca nemohol dopustiť priestupku, za ktorý bol postihnutý a ktorý je predmetom

prieskumného konania pred súdom.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. p. KRP-P-

166/DI-BCP-2010 z 18. októbra 2010 i Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

II č. p. ORP-P-706/II-OBCP-2010-V z 13. augusta 2010 sa zrušuje a vec sa mu vracia

na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, ţe priestupok bol preukázaný a

bola zaň vyvodená zodpovednosť v súlade so zákonom. U zakročujúcich policajtov nebol

zistený ţiadny dôvod poškodiť ţalobcu tým, ţe ho označí za páchateľa priestupku, o čom

svedčí aj rozhodnutie Inšpekcie MV SR o oznámení P. B. a preto nemoţno ničím spochybniť

tvrdenia hliadky PMJ, ţe vozidlo pred zastavením na Podzáhradnej ulici viedol ţalobca.

Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

7

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

ako súdom odvolacím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v znení neskorších predpisov (ďalej len „―) v spojení

s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

(podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a jednomyseľne

dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla

bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací

súd vzhľadom na ďalej uvádzané pochybenia nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci

nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného

z priestupku podľa , na tom skutkovom základe, ţe dňa 9. júla 2010

o 01.45 hod. v Bratislave po Vrakunskej ul. viedol motorové vozidlo Mercedes 220 CDI ev. č.

B., pričom náhle zabočil na Podzáhradnú ul., kde zastavil vozidlo pred domom č. 3 a

na miesto vodiča si presadla spolujazdkyňa. Následne bol ţalobca kontrolovaný hliadkou

polície. Počas kontroly bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie poţitia

alkoholických nápojov pred jazdou, ktorú odmietol vykonať ustanoveným spôsobom.

Pri kontrole taktieţ nepredloţil vodičský preukaz.

8

Za tento priestupok mu bola podľa uloţená pokuta vo výške

600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, ako aj povinnosť

nahradiť trovy konania v sume 16 Eur.

Na základe odvolania ţalobcu ţalovaný v odvolacom konaní zníţil uloţenú pokutu

zo 600 na 400 Eur a kvalifikáciu konania zmenil z ustanovenia ,

na , , . V ostatných častiach zostal skutkový i právny stav uvedený

v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, nezmenený.

Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje

záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo

o trestný čin.

Podľa , a , priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu alebo inej

návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie

nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) aţ j), poruší všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa o cestnej premávke (ďalej len „ZCP―) tento zákon

upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou

premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej

premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

Policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým

zastavovacím terčom (č. Z 5a), alebo svietidlom vyţarujúcim svetlo červenej farby,

ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môţe dávať policajt toto znamenie

kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu

STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla moţno pokyn na zastavenie vozidla

zdôrazniť zvláštnym výstraţným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením podľa

§ 40 zákona. Pokyn na zastavenie vozidla moţno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným

vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla

idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne

výstraţné svetlo a zvláštne výstraţné zvukové znamenie pouţije vţdy.

Podľa § 2 ods. 2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba,

ktorá vedie vozidlo.

9

Podľa § 3 ods. 1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá

cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa odseku 2 písm. c/ toto ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný

poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení

pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,

ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ citovaného predpisu vodič je povinný mať pri sebe platné

doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

Podľa § 137 ods 2, písm. b/ ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závaţným

spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu alebo inej

návykovej látky.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov.

Podľa (ďalej iba ), ak nie je v tomto alebo v inom

zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy

o správnom konaní.

Podľa orgány oprávnené objasňovať priestupky () sú

pri objasňovaní priestupkov oprávnené

a) vyţadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie

od maloletého alebo mladistvého moţno vyţadovať len za prítomnosti jeho zákonného

zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého

na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom

je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných

predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b) vyţadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,

c) vyţadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,

d) vykonávať alebo vyţadovať úkony potrebné na zistenie totoţnosti osôb a ich

pobytu,

e) vyţadovať predloţenie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných

materiálov.

10

Podľa o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený

objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku

objasňovania priestupku.

Podľa správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3

písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstiţné

popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého

z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia – k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4

sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.

Preskúmaním predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe správne orgány

– Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát – aplikovali nesprávne najmä ustanovenia

zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu.

Predovšetkým je dôleţité uviesť, ţe v cestnej premávke orgány policajného zboru

zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky uplatňovaním oprávnení uvedených

v zákone a vykonávacích predpisoch. Zákon ani vykonávacie predpisy nepredpokladajú

zneuţívanie jeho ustanovení, avšak z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, ţe sa tak predsa len

nestalo, musia byť oprávnenia policajta v doprave (a rovnako tak i na iných úsekoch činnosti)

pouţívané striktne v súlade so zákonom.

Ak vznikne podobná situácia ako v prerokúvanom prípade, nemôţe mať policajný

orgán ako orgán objasňujúci priestupok i orgán, ktorý zistil jeho spáchanie a odovzdal ho

na prejednanie priestupkovému orgánu, komplikácie s predloţením dôkazov o jeho spáchaní.

Na priestupkové konanie, ktoré má povahu „trestného― konania, sa z dôvodu podobnej

povahy v podstate (aj keď nie bez výnimiek) vzťahujú všetky základné zásady trestného

konania. Na rozdiel od trestného konania však v priestupkovom konaní v doprave k spáchaniu

skutku dochádza spravidla vţdy za prítomnosti policajných orgánov, ktoré vystupujú nielen

ako orgány objasňujúce priestupok, ale aj ako svedkovia. To na jednej strane uľahčuje ich

preukázanie a sťaţuje moţnosti obštrukcií na strane priestupcov, na strane druhej však

zvyšuje nároky na orgány objasňujúce priestupok, aby správnou aplikáciou právnych noriem

vylúčili akékoľvek pochybnosti o manipulácii konania o priestupku, v snahe za kaţdú cenu

usvedčiť potenciálneho páchateľa.

Zo znenia úvodného ustanovenia zákona o cestnej premávke vyplýva nielen to,

ţe upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov

verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, ale aj to, ţe sa v súlade

11

so zásadou právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1

nepouţije svojvoľne a dokonca v rozpore s významom a účelom zákona.

V týchto súvislostiach je preto dôleţité v prebiehajúcom konaní ozrejmiť, čo viedlo

policajnú hliadku v zloţení ppor. M. P. a npráp. K. 9. júla 2010 okolo 1.45 hod.

k prenasledovaniu vozidla, ktoré mal viesť ako vodič ţalobca a za predpokladu, ţe taký dôvod

spočíval v podozrení, ţe vodič pácha priestupok, malo to nájsť odraz prinajmenšom

v úradných záznamoch vyhotovených touto hliadkou v správe o objasňovaní priestupku (ďalej

iba správa). Ani zo správy ani zo záznamu uvedenej hliadky nič také nevyplýva. Logicky sa

preto ponúka otázka, v čom spočíva činnosť hliadky PMJ PZ KR PZ v Bratislave, ak vozidlo,

ktorého spôsob jazdy ani správanie vodiča nejavia ţiadne známky spáchania, či dopúšťania sa

priestupku, je vytypované ako vozidlo potenciálneho priestupcu a je náhle, z popudu hliadky a

jej vlastnej úvahy, objektom prenasledovania.

Správny a zákonný postup v prípade podozrenia zo spáchania priestupku mal spočívať

v okamţitom zastavení vozidla (vzhľadom k nočnej dobe takmer ihneď po jeho spozorovaní)

a následnej okamţitej kontrole dokladov a poţitia návykových látok vrátane alkoholu. Ak sa

tak nestalo, vznikli odôvodnené pochybnosti nielen o tom, aký bol účel prenasledovania

vozidla, ale aj o tom, kto bol vodičom prenasledovaného vozidla, a ak to bol ţalobca, z akých

dôvodov, pri nedostatku kamery na snímanie, nebol postup hliadky o objasňovaní priestupku

od samého počiatku - od spozorovania vozidla do jeho zastavenia, zaznamenaný o to

podrobnejšie v správe. Záznam, vyhotovený dodatočne po vyhotovení správy bez prítomnosti

potenciálneho páchateľa priestupku, navyše povrchne, podobne ako správa, zrejme nie je

celkom v súlade s ustanovením (tu sa majú na mysli najmä záznamy,

ktoré správne orgány – v tomto prípade policajti – vyhotovia na základe úkonov vykonaných

voči tretím osobám, napr. svedkom priestupku, nie o ich vlastných zisteniach, pretoţe tie by

mala obsahovať samotná správa) a opakovane zvyšuje podozrenie z moţnosti manipulovať

s faktami a upravovať ich podľa potreby hliadky a v rozpore so záujmami priestupcu, najmä

keď sa ţalobca uţ k nim (na rozdiel od správy vyhotovenej na mieste priestupku) nemohol

vyjadriť. Najpodstatnejšie však je, ţe správa, záznam a neskoršie podané vysvetlenia členov

hliadok obsahujú tvrdenia, ţe v noci o 1.45 hod. zbadali (spoločne obaja naraz?) za sebou

jazdiace vozidlo, v ňom ako vodiča spoznali bezpečne a preukázateľne ţalobcu (napriek

neskorej nočnej hodine a tým výrazne zníţeným podmienkam viditeľnosti, cez spätné zrkadlá,

nepredpokladajúc, ţe sa po vozidle obzerali zo svojich sedadiel?), bez uvedenia vzdialenosti

vozidiel medzi sebou (pretoţe je rozdiel pozorovať, kto riadi vozidlo idúce za vozidlom,

z ktorého sledujem posádku nasledujúceho vozidla, ak je vzdialenosť 5 metrov alebo 50

12

metrov (o tom sa v správe o výsledku objasňovania priestupku, tak aby bola hodnoverná, nič

neuvádza), ako aj správanie sa hliadky počas kontroly posádky vozidla, vzbudzujú váţne

pochybnosti o spáchaní priestupku, tak ako je popísaný hliadkou.

Ak k tomu pripočítame sporný časový úsek, počas ktorého hliadka nemohla

po odbočení vidieť vozidlo údajne riadené ţalobcom a tieţ v spise sa nenachádzajúci odpis

hovorov ţalobcu na číslo 158, (hovory sú archivované), je namieste súhlasiť so ţalobcom,

ţe skutkový stav tak ako bol zistený doposiaľ, nedáva dostatočný podklad pre záver, ţe bol

spáchaný priestupok, a ak, tak kto je jeho páchateľom.

Treba mať totiţ na zreteli, ţe páchateľ priestupku je v konaní o priestupku vţdy

v menej výhodnom postavení brániacej sa osoby, ktorá musí znášať postup a rozhodnutie

orgánov objasňujúcich priestupok a fakticky aţ po podaní ţaloby na preskúmanie rozhodnutia

a postupu správnych orgánov objasňujúcich priestupok na súd sa postavenia ţalobcu i

ţalovaného vyrovnajú tým, ţe z oboch strán sa stávajú rovnocenní účastníci súdneho sporu.

To je nakoniec i jeho účel v súlade s uţ citovaným ustanovením

Ak príslušníci polície ppor. P. a npráp. K. mali úmysel postihnúť páchateľa

priestupku, mali konať v súlade so zákonom a profesionálne. Ak počas zákroku volal ţalobca

na číslo 158, bolo potrebné pre verifikáciu, kto sa správal hrubo a uráţlivo (či ţalobca alebo

hliadka), či sa hliadka riadne predstavila, mala označovacie prvky a podobne, zadováţiť

dôkazy o tom do priestupkového spisu a najmä ich vykonať ako dôkazy v správnom konaní a

vyhodnotiť ich. Doplnenie správy o priestupku, resp. spísanie úradného záznamu, by sa malo

vţdy vykonať za prítomnosti páchateľa priestupku tak, aby bola splnená zákonná podmienka

moţnosti priestupcu vyjadriť sa ku všetkým, teda i novým tvrdeniam do správy doplneným.

Správa o výsledku objasňovania priestupku, pokiaľ ide o skutkový stav, doslova

uvádza: „Horeuvedený vodič (V. F.) viedol horeuvedené MV (Mercedes 220 CDI) po ulici

Vrakunská a keď nás zbadal, náhle zabočil na ulicu Podzáhradnú a pred domom č. 3 zastavil a

spolujazdkyňa si presadla na miesto vodiča a horeuvedený vodič si presadol na miesto

spolujazdca vedľa vodiča, toto vozidlo sme mali neustále na dohľad a všetko sme videli.

Odmietol vykonať dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu.―

Je otázne, ako hliadka mohla mať vozidlo ţalobcu neustále na dohľad, ak toto jazdilo

s istým nezisteným odstupom za vozidlom hliadky, náhle zabočilo na inú ulicu, neţ po ktorej

išla hliadka, a to medzi zástavbu, pričom hliadke muselo trvať určitú dobu, aspoň niekoľko

sekúnd, neţ svoje vozidlo otočila do protismeru, vrátila sa na miesto odbočenia vozidla

ţalobcu a začala ho prenasledovať. V tomto čase nemohla hliadka vozidlo ani jeho posádku

vidieť. Správa o výsledku objasňovania je v tomto smere neúplná a spoločne s ďalšími uţ

13

uvedenými okolnosťami vzbudzuje pochybnosti o moţnosti videnia vodiča vozidla jazdiaceho

za vozidlom hliadky v nočnej dobe, cez spätné zrkadlo, či zrkadlá. Ak hliadka vozidlo

nezastavila a v momente zastavenia za volantom nesedel ako vodič ţalobca, musí svoje

tvrdenie, ţe tomu tak bolo, preukázať záznamom z kamery, fotoaparátu, iného záznamu,

či výpovede. Navyše ak existujú dve odlišné výpovede svedkov B. a K., ktorí neboli označení

za páchateľov krivého obvinenia za oznámenia na členov hliadky z 12. júla 2010

pred Inšpekciou MV SR.

Ak k tomu navyše existuje podozrenie o prinajmenšom neetickom a neprofesionálnom

konaní zakročujúcej hliadky, pri neexistujúcom dôkaze v podobe odpisu opakovaného

telefonického hovoru ţalobcu na linku 158, je namieste prisvedčiť tvrdeniam ţalobcu,

ţe skutkový stav v tomto prípade nebol riadne zistený. Spoliehať sa iba na to, ţe príslušník

polície sa nemôţe mýliť, pretoţe je viazaný prísahou, aj keď objektívne nemohol vidieť,

pozorovať, či identifikovať vodiča pre nočnú dobu, vzdialenosť a pomery viditeľnosti alebo

mal minimálne výrazne sťaţené podmienky takého pozorovania, identifikovania, či videnia je

prinajmenšom v rozpore so zásadou správneho konania vyjadrenou v § 32 ods. 1 zákona

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorej povinnosťou

správneho orgánu je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

Úlohou orgánov polície v doprave je zaisťovať bezpečnosť a plynulosť cestnej

premávky. Je otázne, či prerokúvaný prípad je tým typickým a markantným príkladom

postihu najzávaţnejších priestupkov v doprave, ak k nemu vôbec došlo.

Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné prihliadať na to, aby boli postihovaní

predovšetkým páchatelia priestupkov, ktorí sa opakovane a závaţným spôsobom dopúšťajú

konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť najmä jeho následkami.

Z toho hľadiska orgány polície mali dbať nielen na to, aby splnili svoju zákonnú

povinnosť preukázať vinu páchateľa, ale tieţ nekompenzovať výškou pokuty a zákazu

činnosti neochotu ţalobcu dobrovoľne prispieť k objasneniu priestupku.

Vzhľadom na to, ţe zasahujúca hliadka PMJ sama svojim postupom spochybnila

zistenia o priestupku, je nevyhnutné vykonať nariadené úkony – výsluchy svedkov,

zabezpečiť a vyhodnotiť telefonáty ţalobcu na linku 158 počas zákroku, ako aj zistiť, ako

bolo skončené disciplinárne konanie iniciované P. B., prípadne ďalšími ešte vykonateľnými

dôkazmi (doplňujúcimi výpoveďami zasahujúcich príslušníkov odstraňujúcimi pochybnosti

o zákonnosti ich postupu) podporiť tvrdenie, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, ktoré

14

12. júla 2010 sledovali a neskôr ţalobcu i kontrolovali pred domom s popisným číslom 3

na Podzáhradnej ulici v Bratislave.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe v konaní správnych orgánov

boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Keďţe na uvedené okolnosti krajský súd neprihliadol, odvolací súd dospel k záveru o potrebe

zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie budú mať správne orgány moţnosť

doterajšie pochybenie napraviť a v súlade so zákonom zistiť správny a nepochybný skutkový

stav, pričom podľa súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané

právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie

konanie.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a a vety

prvej tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu v uplatnenej

výške. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 66 Eur z titulu

zaplatených súdnych poplatkov, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 416,63 Eur

na účet právneho zástupcu ţalobcu v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z:

náhrady za tri úkony právnej sluţby:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom – plnomocenstvo

zo dňa 26.07.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 120,23 €,

- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie ţaloby zo dňa 10.12.2010 (§ 14

ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 120,23 €,

- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie odvolania zo dňa 17.01.2012 (§ 14

ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 127,16 €,

reţijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) – 2 x 7,21 + 7,63 = 22,05 € a

DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky z náhrady za jeden úkon právnej

sluţby (podanie odvolania) a prislúchajúceho reţijného paušálu vo výške spolu

26,96 €.

Odvolací súd nemohol ţalobcovi priznať DPH z náhrady za dva úkony právnej sluţby

(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ţaloby) a prislúchajúcich reţijných paušálov,

keďţe ţalobca bol pri týchto úkonoch zastúpený advokátkou JUDr. V. T. a v spise sa

15

nenachádza a ani ţalobca nepredloţil odvolaciemu súdu potvrdenie (Osvedčenie o registrácii

pre DPH), ţe by JUDr. V. T. bola platcom DPH.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania spolu

vo výške 482,63 Eur (416,63 + 66) k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1

v spojení s veta prvá v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková