Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
052/386451.84a8c0.pdf
PDF · 163.56 KB
No categories available
10Sžd/7/2012
Najvyšší súd 10Sžd/7/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu,
v právnej veci ţalobcu K. K., U., zastúpeného JUDr. D., L., proti ţalovanému Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho č. 8,
Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-69-3/DI-
1/2008 z 11. júla 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/23/2009-77 z 12. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/23/2009-77 z 12. októbra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. p. ORP-
760DI-S-2006 z 12. marca 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi 66 € na náhradu trov konania v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
I.
Konanie o priestupku
Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach č. p. ORP-760DI-
S-2006 z 12. marca 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, Krajského
dopravného inšpektorátu v Košiciach (ďalej iba ţalovaný) č. KRP-69-3/DI-1/2008
z 11. júla 2008 bol K. K. (ďalej iba ţalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. l/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom
skutkovom základe, ţe
11. septembra 2006 v čase o 7.45 hod. viedol bicykel továrenskej značky Mirand
v Michalovciach po ulici Moskovskej v priamom smere k ulici Okruţnej, po ceste označenej
dopravnou značkou ako vedľajšia, kde sa dostatočne plne nevenoval vedeniu bicykla a nedal
prednosť v jazde z pravej strany po ulici J. Hollého, po ceste označenej dopravnou značkou
ako hlavná, v pravom jazdnom pruhu v smere k ulici Lastomírskej idúcemu osobnému
motorovému vozidlu továrenskej značky Škoda Octavia e. č. M., ktoré viedol vodič Ing. R. Š.,
čím došlo k zráţke s bicyklom a tým aj k spôsobeniu dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode
došlo k ťaţkému zraneniu cyklistu K. K., ktorého zranenie si vyţiadalo dobu
práceneschopnosti najmenej do 15. mája 2007, k zraneniu iných osôb nedošlo. Vodič
Ing. R. Š. sa na mieste nehody podrobil dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholických
nápojov s negatívnym výsledkom, cyklistovi K. K. bola odobratá krv na zistenie poţitia
alkoholických nápojov, kde po jej vyšetrení nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov.
Predbeţná škoda na motorovom vozidle podľa odhadu policajta zodpovedala sume
9.000,- Sk. Cyklistovi vznikla podľa predbeţného odhadu škoda na bicykli vo výške
2.000,- Sk a poškodením dioptrických okuliarov pri nehode škoda vo výške pribliţne
3.000,- Sk.
Za to mu bola podľa § 22 ods. 2 ZP uloţená pokuta 3000,- Sk ako aj povinnosť
uhradiť trovy konania 1000,- Sk.
II.
Konanie na súde I. stupňa
Krajský súd v Košiciach na základe ţaloby K. K. preskúmal správne konanie a
rozhodnutia v ňom vydané. Vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a preto ju
zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z výpovede ţalobcu pred správnymi orgánmi
aj v konaní pred súdom vyplýva, ţe tento skontroloval situáciu v cestnej premávke v čase
pred vstupom do kriţovatky, kedy sa presvedčil, či po ceste označenej ako hlavná v oboch
smeroch neprechádzajú nejaké motorové vozidlá. Následne uţ situáciu v cestnej premávke
nesledoval, o čom svedčí to, ţe v prípade, ţe by sa pri strednom deliacom páse presvedčil
o tom, či z pravej strany mu po hlavnej ceste neprichádza ţiadne motorové vozidlo,
k dopravnej nehode by nedošlo.
Z uvedeného je moţné vyvodiť záver, ţe tento vodič nemotorového vozidla sa
nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak, ako to má na mysli
platná právna úprava. K tomuto záveru dospel súd s prihliadnutím aj na charakter predmetnej
kriţovatky a jej parametre, ako boli špecifikované aj v znaleckom posudku. Práve
s prihliadnutím na šírku hlavnej cesty, vrátane stredového deliaceho pruhu bol ţalobca
povinný presvedčiť sa o tom, či z pravej strany neprichádza po hlavnej ceste motorové
vozidlo aj počas jeho prechádzania kriţovatkou, najmä v oblasti stredového deliaceho pásu, a
nielen na začiatku kriţovatky.
III.
Odvolanie, vyjadrenie
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal ţalobca v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol, ţe podľa názoru súdu prvého stupňa primárnou príčinou
predmetnej dopravnej nehody nebola neprimeraná rýchlosť jazdy vodiča motorového vozidla,
ale nesprávna technika jazdy ţalobcu a vykonanými dôkazmi bolo preukázané, ţe ţalobca
priestupok, ktorý mu bol kladený i za vinu, spáchal. S odkazom na článok 1 Ústavy a § 2 ods.
1 a 2 ZP vyvodil, ţe absencia nebezpečnosti skutku pre spoločnosť alebo konanie v krajnej
núdzi vylučuje priestupkovú zodpovednosť. S poukazom na uvedené bolo podľa názoru
ţalobcu povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne posúdiť tak formálnu ako aj materiálnu
stránku skutku, ktorý mal ţalobca spáchať v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou,
ako aj všetky právne významné súvislosti týkajúce sa tohto prípadu, čo dostatočne vykonané
nebolo.
Zo zadokumentovaného spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe ţalobca vo chvíli,
keď pri prejazde kriţovatkou na okamih zbadal na neho sa rútiace vozidlo druhého účastníka
predmetnej dopravnej nehody, uţ nemohol zastať a dávať mu prednosť v jazde, nakoľko by
došlo k priamej zráţke oboch vozidiel a pravdepodobne k usmrteniu ţalobcu. Ţalobca konal
pudovo, konal v snahe zachrániť si ţivot a snaţil sa uniknúť z miesta priamej zráţky.
A uniknúť sa mu skoro aj podarilo, nakoľko druhé vozidlo narazilo len do zadného kolesa
jeho bicykla a on zráţku, aj keď s veľkým šťastím, preţil, hoci utrpel veľmi ťaţké zranenia,
ktoré na ňom zanechali trvalé následky.
Druhý účastník predmetnej dopravnej nehody, ako vodič motorového vozidla,
pred zráţkou preukázateľne jazdil na pozícii „cestného piráta“, jazdil smerom ku kriţovatke,
ktorej miestnu úpravu, ako domáci občan, veľmi dobre poznal, a ţalobcu zrazil v okamihu,
keď tento uţ takmer prekonal šírku kriţovatky a navyše v bezprostrednej blízkosti priechodu
pre chodcov, t. j. na mieste, ktorého prejazd si z jeho strany nesporne vyţadoval oveľa väčšiu
mieru pozornosti a opatrnosti, ako v tomto prípade učinil.
Ţalobca svojím únikom z miesta priamej zráţky moţno formálne nedal prednosť
v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, avšak konal tak preto, aby si zachránil ţivot.
Svojím únikom z miesta priamej zráţky tak odvracal nebezpečenstvo, ktoré priamo
ohrozovalo ľudský ţivot, ako najvýznamnejší záujem chránený zákonom, pričom svojím
konaním spôsobil zjavne menší následok, ako ten, ktorý hrozil (spôsobená majetková škoda
na vozidle druhého účastníka predmetnej dopravnej nehody vo výške cca 9 tisíc Sk verzus
ohrozený ľudský ţivot ţalobcu) a hroziace nebezpečenstvo v danom okamihu nemohol
odstrániť inak. Ak by ţalobca v inkriminovanej chvíli konal inak, asi by tu uţ dnes nebol,
lebo by neţil.
Podľa čl. 15 Ústavy SR medzi základné ľudské práva patrí aj právo na ţivot, ktorý je
hodný ochrany uţ pred narodením. Ţalobca sa v tejto súvislosti preto oprávnene pýta,
ktorý z dotknutých chránených spoločenských záujmov mal dostať pri posudzovaní tohto
prípadu na Krajskom súde v Košiciach prednosť? Mal to byť záujem spoločnosti
na dodrţiavaní pravidiel alebo záujem spoločnosti na záchrane ľudského ţivota? Obdobné
závery, aké presadzuje ţalobca, vyplývajú najmä z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
13. júna 2007, sp. zn. 3 Tdo 593/2007, ktorý bol vydaný vo veci obdobnej dopravnej nehody.
Vzhľadom na uvedené argumenty ţalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe trvá na stanovisku vyjadrenom
v rozhodnutí o odvolaní, ako aj na skutočnostiach uvedených v stanovisku k ţalobe a preto
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7S/23/2009 ako vecne správny.
IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
ako súdom odvolacím.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne
dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla
bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania
nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní
prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 12. októbra 2011, na ktorom
sa zúčastnil ţalobca i ţalovaný a mali moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací
súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto
postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je
rozhodnutie ţalovaného č. KRP-69-3/DI-1/2008 z 11. júla 2008, ktorým bol ţalobca uznaný
za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe
11. septembra 2006 v čase o 7.45 hod. viedol bicykel továrenskej značky Mirand
v Michalovciach po ulici Moskovskej v priamom smere k ulici Okruţnej, po ceste označenej
dopravnou značkou ako vedľajšia, kde sa dostatočne plne nevenoval vedeniu bicykla a nedal
prednosť v jazde z pravej strany po ulici J. Hollého, po ceste označenej dopravnou značkou
ako hlavná, v pravom jazdnom pruhu v smere k ulici Lastomírskej idúcemu osobnému
motorovému vozidlu továrenskej značky Škoda Octavia e. č. M., ktoré viedol vodič Ing. R. Š.,
čím došlo k zráţke s bicyklom a tým aj k spôsobeniu dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode
došlo k ťaţkému zraneniu cyklistu K. K., ktorého zranenie si vyţiadalo dobu
práceneschopnosti najmenej do 15. mája 2007, k zraneniu iných osôb nedošlo. Vodič
Ing. R. Š. sa na mieste nehody podrobil dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholických
nápojov s negatívnym výsledkom, cyklistovi K. K. bola odobratá krv na zistenie poţitia
alkoholických nápojov, kde po jej vyšetrení nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov.
Predbeţná škoda na motorovom vozidle podľa odhadu policajta zodpovedala sume
9.000,- Sk. Cyklistovi vznikla podľa predbeţného odhadu škoda na bicykli vo výške
2.000,- Sk a poškodením dioptrických okuliarov pri nehode je škoda vo výške pribliţne
3.000,- Sk.
Za to mu bola podľa § 22 ods. 2 ZP uloţená pokuta 3000,- Sk ako aj povinnosť
uhradiť trovy konania 1000,- Sk.
Podľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo
o trestný čin.
Podľa § 3 ZP na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon
výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) ZP Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, ţe môţe svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, ţe tento záujem neporuší alebo neohrozí,
alebo
b) nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,
hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa § 22 ods. 1 písm. l), a k) ZP účinného do 31. decembra 2008, priestupku sa
dopustí ten, kto
k) iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d)
l) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo
plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.
Podľa § 4 ods. 2, písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách (ďalej len „PnPK“) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 19 ods. 1 PnPK vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej
dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám
prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.
Podľa § 2 písm. d) PnPK d) dať prednosť v jazde povinnosť vodiča počínať si tak,
aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom
zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy
o správnom konaní.
Podľa § 58 ods. 1 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloţí ochranné opatrenie,
e) uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia objasňovanie priestupkov podľa odseku 1
vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok
zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1),
ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány
sú oprávnené poţiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať
priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.
Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací,
zistil, ţe správne orgány – Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát, ale aj Krajský súd
v Košiciach aplikovali nesprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení
neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Krajský súd v Košiciach nesprávne a nezákonné
rozhodnutie správnych orgánov potvrdil, čím vytvoril podklad pre odôvodnené porušovanie
zákona zo strany vodičov prekračujúcich dramatickým spôsobom dovolenú rýchlosť jazdy
na pozemných komunikáciách, čo je primárnou príčinou dopravnej nehody.
Orgány objasňujúce priestupok zisťujú, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom a či ho
spáchala určitá osoba, podozrivá zo spáchania priestupku. V tejto povinnosti je zahrnutá
i povinnosť zistiť, či priestupok má všetky zákonné znaky, ktoré sú nevyhnutné
pre konštatovanie, ţe skutok je priestupkom. V tom je teda zahrnutá i povinnosť
priestupkového orgánu objasniť, z akého dôvodu je dané zavinenie konkrétnej osoby za daný
skutok, ktorý je priestupkom.
Nie kaţdé konanie je priestupkom, ale len také, ktoré okrem iných znakov je
zavineným konaním, pričom zavinenie v súlade s § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
postačí z nedbanlivosti.
Ţalobca určite nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom (vodiča, či vodičov vozidiel jazdiacich po hlavnej ceste a majúcich
prednosť v jazde), pretoţe pred rozjazdom zo stojacej polohy a vjazdom do kriţovatky
zastavil, čo potvrdil aj svedok M. S. vo svojej výpovedi z 18. apríla 2007. Zámerom tohto
zastavenia bolo zo strany ţalobcu nepochybne zistiť, či po hlavnej ceste neprechádzajú
vozidlá, ktorým je nutné dať prednosť v súlade so zákonom. V momente, ako náhle uváţil,
ţe môţe bezpečne prejsť kriţovatku, začal šliapať do pedálov bicykla a prechádzal plynule
kriţovatkou. V čase, keď sa začal rozbiehať do kriţovatky, vozidlo Ing. R. Š. nevidel a
napriek tomu, ţe znalec Ing. I. G. na túto otázku ani neodpovedal, je moţné podľa jeho
výpočtov (znalec situáciu hodnotil a prepočítaval i graficky znázorňoval) a predpokladal, ako
keby sa hranica kriţovatky nachádzala pri deliacom ostrovčeku najmenej 125 a viac metrov
od hranice kriţovatky v smere jazdy Ing. Š. Ako aj samotný znalec uviedol, ak by vodič
Ing. R. Š. jazdil v čase, keď podľa neho spozoroval prvý raz ţalobcu, rýchlosťou
67,42 km/hod. a niţšou, bol by miernym a nenáhlym zabrzdením dosiahol v mieste zráţky
rýchlosť 33,5 km/hod. a cyklista by uţ bol za kriţovatkou. Ing. R. Š. však mal podľa znalca
jazdiť rýchlosťou v rozmedzí 84,18 – 90,34 km/hod. v obci, v kriţovatke, v blízkosti
niekoľkých priechodov pre chodcov, v husto obývanej oblasti, teda prekročil povolenú
rýchlosť viac neţ o 50%. Z uvedeného vyplýva základná otázka, ktorú mali orgány
objasňujúce priestupok, ale aj krajský súd, pri prerokúvaní a preskúmavaní tejto veci
zodpovedať – ak ţalobca nevedel, ţe svojím konaním – vojdením do kriţovatky, nedá
prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste s právom prednosti, pretoţe ho fyzicky nevidel pre
jeho rýchlosť- mal a mohol to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť?
Ak účastník cestnej premávky je povinný správať sa určitým spôsobom, napríklad
podľa § 15 ods. 4 vtedy platného PnPK, podľa ktorého v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou
najviac 60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci,
najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť, moţno od iného
účastníka (ţalobcu) cestnej premávky poţadovať, po zrelej úvahe zaloţenej na všeobecne
platných pravidlách a skúsenostiach, ţe sa má správať tak, aby tohto účastníka cestnej
premávky neohrozil, aj keď ten jej pravidlá nedodrţiava?
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe od ţiadneho účastníka cestnej
premávky nemoţno očakávať, aby mal alebo mohol vedieť, ţe nemôţe prejsť cez kriţovatku
len z dôvodu, ţe iný účastník cestnej premávky nedodrţí jej pravidlá (napr. rýchlosť, poţije
alkohol, nie je osvetlený na tmavom mieste, nedá prednosť chodcovi na priechode a
podobne), bez ohľadu na to, či ide o chodca, cyklistu, či vodiča iného vozidla. Ak ţalobca
vchádzal do kriţovatky v čase, kedy o prichádzajúcom vozidle Ing. R. Š. ani nevedel, pretoţe
ho fyzicky nepozoroval, resp. ak by ho aj videl, mohol predpokladať, ţe pri maximálne
dovolenej rýchlosti vozidla v obci (v tom čase 60 km/hod.), sa dostane bezpečne cez
kriţovatku, nemoţno mu imputovať čo i len zavinenie z nedbanlivosti, pretoţe ani nevedel, ţe
svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ani to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť nemal a nemohol.
Pre prekročenie rýchlosti vodičom Ing. R. Š. však došlo k nehode vo fáze, kedy
ţalobca uţ opúšťal kriţovatku (a Ing. R. Š. nevyuţil ani moţnosť vyhnúť sa cyklistovi
prechodom do susedného ľavého jazdného pruhu, v ktorom sa s najväčšou
pravdepodobnosťou podľa prvotnej výpovede vodiča Ing. R. Š. ţiadne vozidlo nenachádzalo,
kde mu maximálne hrozila kolízia s vozidlom a materiálna škoda, avšak nie ťaţká ujma
na zdraví, či usmrtenie človeka) a nemohol predpokladať, ani z nijakých okolností vedieť, ţe
vozidlo Ing. R. Š. bude mať ešte v čase nárazu do ţalobcu vyššiu neţ dovolenú rýchlosť
po dlhšom brzdení. Ţalobca teda ani nemusel predpokladať, ţe by pre neprimeranú rýchlosť
10 10Sţd/7/2012
vozidla vedeného Ing. R. Š. mohlo dôjsť k rozvinutiu nehodového deja a jeho následkov tak,
ako k tomu nakoniec došlo.
Ak by ţalobca nedal prednosť v jazde vozidlu, ktoré by do neho narazilo pre krátku
vzdialenosť, a ktoré nedokázal jeho vodič zabrzdiť, hoci by jazdil dovolenou rýchlosťou, bolo
by moţné jednoznačne tvrdiť, ţe ţalobca spôsobil (zavinil) dopravnú nehodu a tým i sebe
zranenie, pretoţe vedel, ţe ak na takú vzdialenosť vojde pred vozidlo, toto nebude môcť
pred ním zabrzdiť. V danom prípade tomu tak ale nebolo. Vzhľadom na to, ţe k nehode došlo
pre nedodrţanie dovolenej rýchlosti vodičom Ing. R. Š., nebolo moţné spravodlivo
od ţalobcu očakávať, ţe pri prechádzaní kriţovatkou bude počítať s takýmto faktorom a tomu
prispôsobí rýchlosť svojho prechádzania cez kriţovatku.
Moţno preto uzatvoriť, ţe od nikoho nemoţno spravodlivo poţadovať, aby plnenie
svojich povinností uloţených zákonom prispôsobil predpokladu, ţe iní svoje povinnosti
neplnia. V podobných, ako v prerokúvanom prípade, by to viedlo k stavu, v ktorom by sa
ţiaden z účastníkov cestnej premávky (chodec, cyklista, vodič) nachádzajúcich sa
na vedľajšej komunikácii (z obavy o zdravie, ţivot, či sankčný postih) neodváţil prejsť
cez hlavnú cestu, predpokladajúc, ţe kaţdú chvíľu môţe prejsť po nej iný účastník
nedodrţiavajúci napríklad rýchlosť jazdy a dôjde k dopravnej nehode, pričom chránený bude
len preto, ţe jazdil po ceste s právom prednosti bez toho, aby aj on musel rešpektovať
pravidlá cestnej premávky.
O tom, ţe ţalobca nemohol nehodu zaviniť svedčí i to, ţe k plynulému prejdeniu
hlavnej cesty šírky 14,2 metra mu chýbalo v čase zráţky s automobilom 1,8 metra a rýchlosť
vozidla, ktoré do neho narazilo, bola po najmenej dvojsekundovom brzdení i v čase nárazu
vyššia neţ dovolená – 57,25 aţ 61,32 km/hod.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nezistil
zavinenie, a to ani z nevedomej nedbanlivosti na strane ţalobcu. Tieto dôvody, ktorými je
ţalovaný podľa § 250ja ods. 4 O. s. p. viazaný, viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia ţalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a vráteniu veci ţalovanému na ďalšie
konanie. V novom konaní bude povinný ţalovaný vychádzať z právneho názoru vysloveného
týmto rozsudkom.
11 10Sţd/7/2012
V.
Trovy konania
O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a 2
O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal
ich náhradu vo výške 66 € z titulu súdnych poplatkov za ţalobu a odvolanie, t.j. 2 x 33 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. septembra 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková