Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu,

v právnej veci ţalobcu K. K., U., zastúpeného JUDr. D., L., proti ţalovanému Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho č. 8,

Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-69-3/DI-

1/2008 z 11. júla 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. -77 z 12. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -77 z 12. októbra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. p. ORP-

760DI-S-2006 z 12. marca 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi 66 € na náhradu trov konania v lehote

3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Konanie o priestupku

Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach č. p. ORP-760DI-

-2006 z 12. marca 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ, Krajského

dopravného inšpektorátu v Košiciach (ďalej iba ţalovaný) č. KRP-69-3/DI-1/2008

z 11. júla 2008 bol K. K. (ďalej iba ţalobca) uznaný za vinného z priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. l/, k/ v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) na tom

skutkovom základe, ţe

11. septembra 2006 v čase o 7.45 hod. viedol bicykel továrenskej značky Mirand

v Michalovciach po ulici Moskovskej v priamom smere k ulici Okruţnej, po ceste označenej

dopravnou značkou ako vedľajšia, kde sa dostatočne plne nevenoval vedeniu bicykla a nedal

prednosť v jazde z pravej strany po ulici J. Hollého, po ceste označenej dopravnou značkou

ako hlavná, v pravom jazdnom pruhu v smere k ulici Lastomírskej idúcemu osobnému

motorovému vozidlu továrenskej značky Škoda Octavia e. č. M., ktoré viedol vodič Ing. R. Š.,

čím došlo k zráţke s bicyklom a tým aj k spôsobeniu dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode

došlo k ťaţkému zraneniu cyklistu K. K., ktorého zranenie si vyţiadalo dobu

práceneschopnosti najmenej do 15. mája 2007, k zraneniu iných osôb nedošlo. Vodič

Ing. R. Š. sa na mieste nehody podrobil dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholických

nápojov s negatívnym výsledkom, cyklistovi K. K. bola odobratá krv na zistenie poţitia

alkoholických nápojov, kde po jej vyšetrení nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov.

Predbeţná škoda na motorovom vozidle podľa odhadu policajta zodpovedala sume

9.000,- Sk. Cyklistovi vznikla podľa predbeţného odhadu škoda na bicykli vo výške

2.000,- Sk a poškodením dioptrických okuliarov pri nehode škoda vo výške pribliţne

3.000,- Sk.

Za to mu bola podľa uloţená pokuta 3000,- Sk ako aj povinnosť

uhradiť trovy konania 1000,- Sk.

3

II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Košiciach na základe ţaloby K. K. preskúmal správne konanie a

rozhodnutia v ňom vydané. Vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a preto ju

zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z výpovede ţalobcu pred správnymi orgánmi

aj v konaní pred súdom vyplýva, ţe tento skontroloval situáciu v cestnej premávke v čase

pred vstupom do kriţovatky, kedy sa presvedčil, či po ceste označenej ako hlavná v oboch

smeroch neprechádzajú nejaké motorové vozidlá. Následne uţ situáciu v cestnej premávke

nesledoval, o čom svedčí to, ţe v prípade, ţe by sa pri strednom deliacom páse presvedčil

o tom, či z pravej strany mu po hlavnej ceste neprichádza ţiadne motorové vozidlo,

k dopravnej nehode by nedošlo.

Z uvedeného je moţné vyvodiť záver, ţe tento vodič nemotorového vozidla sa

nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak, ako to má na mysli

platná právna úprava. K tomuto záveru dospel súd s prihliadnutím aj na charakter predmetnej

kriţovatky a jej parametre, ako boli špecifikované aj v znaleckom posudku. Práve

s prihliadnutím na šírku hlavnej cesty, vrátane stredového deliaceho pruhu bol ţalobca

povinný presvedčiť sa o tom, či z pravej strany neprichádza po hlavnej ceste motorové

vozidlo aj počas jeho prechádzania kriţovatkou, najmä v oblasti stredového deliaceho pásu, a

nielen na začiatku kriţovatky.

III.

Odvolanie, vyjadrenie

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal ţalobca v zákonnej lehote

odvolanie, v ktorom uviedol, ţe podľa názoru súdu prvého stupňa primárnou príčinou

predmetnej dopravnej nehody nebola neprimeraná rýchlosť jazdy vodiča motorového vozidla,

ale nesprávna technika jazdy ţalobcu a vykonanými dôkazmi bolo preukázané, ţe ţalobca

priestupok, ktorý mu bol kladený i za vinu, spáchal. S odkazom na a ods.

1 a 2 vyvodil, ţe absencia nebezpečnosti skutku pre spoločnosť alebo konanie v krajnej

núdzi vylučuje priestupkovú zodpovednosť. S poukazom na uvedené bolo podľa názoru

ţalobcu povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne posúdiť tak formálnu ako aj materiálnu

stránku skutku, ktorý mal ţalobca spáchať v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou,

4

ako aj všetky právne významné súvislosti týkajúce sa tohto prípadu, čo dostatočne vykonané

nebolo.

Zo zadokumentovaného spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe ţalobca vo chvíli,

keď pri prejazde kriţovatkou na okamih zbadal na neho sa rútiace vozidlo druhého účastníka

predmetnej dopravnej nehody, uţ nemohol zastať a dávať mu prednosť v jazde, nakoľko by

došlo k priamej zráţke oboch vozidiel a pravdepodobne k usmrteniu ţalobcu. Ţalobca konal

pudovo, konal v snahe zachrániť si ţivot a snaţil sa uniknúť z miesta priamej zráţky.

A uniknúť sa mu skoro aj podarilo, nakoľko druhé vozidlo narazilo len do zadného kolesa

jeho bicykla a on zráţku, aj keď s veľkým šťastím, preţil, hoci utrpel veľmi ťaţké zranenia,

ktoré na ňom zanechali trvalé následky.

Druhý účastník predmetnej dopravnej nehody, ako vodič motorového vozidla,

pred zráţkou preukázateľne jazdil na pozícii „cestného piráta“, jazdil smerom ku kriţovatke,

ktorej miestnu úpravu, ako domáci občan, veľmi dobre poznal, a ţalobcu zrazil v okamihu,

keď tento uţ takmer prekonal šírku kriţovatky a navyše v bezprostrednej blízkosti priechodu

pre chodcov, t. j. na mieste, ktorého prejazd si z jeho strany nesporne vyţadoval oveľa väčšiu

mieru pozornosti a opatrnosti, ako v tomto prípade učinil.

Ţalobca svojím únikom z miesta priamej zráţky moţno formálne nedal prednosť

v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, avšak konal tak preto, aby si zachránil ţivot.

Svojím únikom z miesta priamej zráţky tak odvracal nebezpečenstvo, ktoré priamo

ohrozovalo ľudský ţivot, ako najvýznamnejší záujem chránený zákonom, pričom svojím

konaním spôsobil zjavne menší následok, ako ten, ktorý hrozil (spôsobená majetková škoda

na vozidle druhého účastníka predmetnej dopravnej nehody vo výške cca 9 tisíc Sk verzus

ohrozený ľudský ţivot ţalobcu) a hroziace nebezpečenstvo v danom okamihu nemohol

odstrániť inak. Ak by ţalobca v inkriminovanej chvíli konal inak, asi by tu uţ dnes nebol,

lebo by neţil.

Podľa SR medzi základné ľudské práva patrí aj právo na ţivot, ktorý je

hodný ochrany uţ pred narodením. Ţalobca sa v tejto súvislosti preto oprávnene pýta,

ktorý z dotknutých chránených spoločenských záujmov mal dostať pri posudzovaní tohto

prípadu na Krajskom súde v Košiciach prednosť? Mal to byť záujem spoločnosti

na dodrţiavaní pravidiel alebo záujem spoločnosti na záchrane ľudského ţivota? Obdobné

závery, aké presadzuje ţalobca, vyplývajú najmä z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa

13. júna 2007, sp. zn. , ktorý bol vydaný vo veci obdobnej dopravnej nehody.

Vzhľadom na uvedené argumenty ţalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie

5

konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe trvá na stanovisku vyjadrenom

v rozhodnutí o odvolaní, ako aj na skutočnostiach uvedených v stanovisku k ţalobe a preto

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. ako vecne správny.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

ako súdom odvolacím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení

s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

(podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a jednomyseľne

dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla

bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní

prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 12. októbra 2011, na ktorom

sa zúčastnil ţalobca i ţalovaný a mali moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací

súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto

postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

6

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie ţalovaného č. KRP-69-3/DI-1/2008 z 11. júla 2008, ktorým bol ţalobca uznaný

za vinného z priestupku podľa , v znení

neskorších predpisov (ďalej iba ) na tom skutkovom základe, ţe

11. septembra 2006 v čase o 7.45 hod. viedol bicykel továrenskej značky Mirand

v Michalovciach po ulici Moskovskej v priamom smere k ulici Okruţnej, po ceste označenej

dopravnou značkou ako vedľajšia, kde sa dostatočne plne nevenoval vedeniu bicykla a nedal

prednosť v jazde z pravej strany po ulici J. Hollého, po ceste označenej dopravnou značkou

ako hlavná, v pravom jazdnom pruhu v smere k ulici Lastomírskej idúcemu osobnému

motorovému vozidlu továrenskej značky Škoda Octavia e. č. M., ktoré viedol vodič Ing. R. Š.,

čím došlo k zráţke s bicyklom a tým aj k spôsobeniu dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode

došlo k ťaţkému zraneniu cyklistu K. K., ktorého zranenie si vyţiadalo dobu

práceneschopnosti najmenej do 15. mája 2007, k zraneniu iných osôb nedošlo. Vodič

Ing. R. Š. sa na mieste nehody podrobil dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholických

nápojov s negatívnym výsledkom, cyklistovi K. K. bola odobratá krv na zistenie poţitia

alkoholických nápojov, kde po jej vyšetrení nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov.

Predbeţná škoda na motorovom vozidle podľa odhadu policajta zodpovedala sume

9.000,- Sk. Cyklistovi vznikla podľa predbeţného odhadu škoda na bicykli vo výške

2.000,- Sk a poškodením dioptrických okuliarov pri nehode je škoda vo výške pribliţne

3.000,- Sk.

Za to mu bola podľa uloţená pokuta 3000,- Sk ako aj povinnosť

uhradiť trovy konania 1000,- Sk.

Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje

záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo

o trestný čin.

Podľa na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon

výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa a Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, ţe môţe svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,

ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, ţe tento záujem neporuší alebo neohrozí,

alebo

7

b) nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom,

hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa , a účinného do 31. decembra 2008, priestupku sa

dopustí ten, kto

k) iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a) aţ h), poruší všeobecne záväzný

právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d)

l) porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo

plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa , o premávke na pozemných

komunikáciách (ďalej len „PnPK“) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a

sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 19 ods. 1 PnPK vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej

dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám

prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Podľa § 2 písm. d) PnPK d) dať prednosť v jazde povinnosť vodiča počínať si tak,

aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov.

Podľa (ďalej iba ), ak nie je v tomto alebo v inom

zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy

o správnom konaní.

Podľa objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie

obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c) sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave

páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,

d) uloţí ochranné opatrenie,

e) uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia objasňovanie priestupkov podľa odseku 1

vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok

zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1),

8

ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány

sú oprávnené poţiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať

priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací,

zistil, ţe správne orgány – Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát, ale aj Krajský súd

v Košiciach aplikovali nesprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení

neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Krajský súd v Košiciach nesprávne a nezákonné

rozhodnutie správnych orgánov potvrdil, čím vytvoril podklad pre odôvodnené porušovanie

zákona zo strany vodičov prekračujúcich dramatickým spôsobom dovolenú rýchlosť jazdy

na pozemných komunikáciách, čo je primárnou príčinou dopravnej nehody.

Orgány objasňujúce priestupok zisťujú, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom a či ho

spáchala určitá osoba, podozrivá zo spáchania priestupku. V tejto povinnosti je zahrnutá

i povinnosť zistiť, či priestupok má všetky zákonné znaky, ktoré sú nevyhnutné

pre konštatovanie, ţe skutok je priestupkom. V tom je teda zahrnutá i povinnosť

priestupkového orgánu objasniť, z akého dôvodu je dané zavinenie konkrétnej osoby za daný

skutok, ktorý je priestupkom.

Nie kaţdé konanie je priestupkom, ale len také, ktoré okrem iných znakov je

zavineným konaním, pričom zavinenie v súlade s o priestupkoch

postačí z nedbanlivosti.

Ţalobca určite nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem

chránený zákonom (vodiča, či vodičov vozidiel jazdiacich po hlavnej ceste a majúcich

prednosť v jazde), pretoţe pred rozjazdom zo stojacej polohy a vjazdom do kriţovatky

zastavil, čo potvrdil aj svedok M. S. vo svojej výpovedi z 18. apríla 2007. Zámerom tohto

zastavenia bolo zo strany ţalobcu nepochybne zistiť, či po hlavnej ceste neprechádzajú

vozidlá, ktorým je nutné dať prednosť v súlade so zákonom. V momente, ako náhle uváţil,

ţe môţe bezpečne prejsť kriţovatku, začal šliapať do pedálov bicykla a prechádzal plynule

kriţovatkou. V čase, keď sa začal rozbiehať do kriţovatky, vozidlo Ing. R. Š. nevidel a

napriek tomu, ţe znalec Ing. I. G. na túto otázku ani neodpovedal, je moţné podľa jeho

výpočtov (znalec situáciu hodnotil a prepočítaval i graficky znázorňoval) a predpokladal, ako

keby sa hranica kriţovatky nachádzala pri deliacom ostrovčeku najmenej 125 a viac metrov

od hranice kriţovatky v smere jazdy Ing. Š. Ako aj samotný znalec uviedol, ak by vodič

Ing. R. Š. jazdil v čase, keď podľa neho spozoroval prvý raz ţalobcu, rýchlosťou

67,42 km/hod. a niţšou, bol by miernym a nenáhlym zabrzdením dosiahol v mieste zráţky

rýchlosť 33,5 km/hod. a cyklista by uţ bol za kriţovatkou. Ing. R. Š. však mal podľa znalca

9

jazdiť rýchlosťou v rozmedzí 84,18 – 90,34 km/hod. v obci, v kriţovatke, v blízkosti

niekoľkých priechodov pre chodcov, v husto obývanej oblasti, teda prekročil povolenú

rýchlosť viac neţ o 50%. Z uvedeného vyplýva základná otázka, ktorú mali orgány

objasňujúce priestupok, ale aj krajský súd, pri prerokúvaní a preskúmavaní tejto veci

zodpovedať – ak ţalobca nevedel, ţe svojím konaním – vojdením do kriţovatky, nedá

prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste s právom prednosti, pretoţe ho fyzicky nevidel pre

jeho rýchlosť- mal a mohol to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť?

Ak účastník cestnej premávky je povinný správať sa určitým spôsobom, napríklad

podľa § 15 ods. 4 vtedy platného PnPK, podľa ktorého v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou

najviac 60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci,

najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť, moţno od iného

účastníka (ţalobcu) cestnej premávky poţadovať, po zrelej úvahe zaloţenej na všeobecne

platných pravidlách a skúsenostiach, ţe sa má správať tak, aby tohto účastníka cestnej

premávky neohrozil, aj keď ten jej pravidlá nedodrţiava?

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe od ţiadneho účastníka cestnej

premávky nemoţno očakávať, aby mal alebo mohol vedieť, ţe nemôţe prejsť cez kriţovatku

len z dôvodu, ţe iný účastník cestnej premávky nedodrţí jej pravidlá (napr. rýchlosť, poţije

alkohol, nie je osvetlený na tmavom mieste, nedá prednosť chodcovi na priechode a

podobne), bez ohľadu na to, či ide o chodca, cyklistu, či vodiča iného vozidla. Ak ţalobca

vchádzal do kriţovatky v čase, kedy o prichádzajúcom vozidle Ing. R. Š. ani nevedel, pretoţe

ho fyzicky nepozoroval, resp. ak by ho aj videl, mohol predpokladať, ţe pri maximálne

dovolenej rýchlosti vozidla v obci (v tom čase 60 km/hod.), sa dostane bezpečne cez

kriţovatku, nemoţno mu imputovať čo i len zavinenie z nedbanlivosti, pretoţe ani nevedel, ţe

svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ani to vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť nemal a nemohol.

Pre prekročenie rýchlosti vodičom Ing. R. Š. však došlo k nehode vo fáze, kedy

ţalobca uţ opúšťal kriţovatku (a Ing. R. Š. nevyuţil ani moţnosť vyhnúť sa cyklistovi

prechodom do susedného ľavého jazdného pruhu, v ktorom sa s najväčšou

pravdepodobnosťou podľa prvotnej výpovede vodiča Ing. R. Š. ţiadne vozidlo nenachádzalo,

kde mu maximálne hrozila kolízia s vozidlom a materiálna škoda, avšak nie ťaţká ujma

na zdraví, či usmrtenie človeka) a nemohol predpokladať, ani z nijakých okolností vedieť, ţe

vozidlo Ing. R. Š. bude mať ešte v čase nárazu do ţalobcu vyššiu neţ dovolenú rýchlosť

po dlhšom brzdení. Ţalobca teda ani nemusel predpokladať, ţe by pre neprimeranú rýchlosť

10

vozidla vedeného Ing. R. Š. mohlo dôjsť k rozvinutiu nehodového deja a jeho následkov tak,

ako k tomu nakoniec došlo.

Ak by ţalobca nedal prednosť v jazde vozidlu, ktoré by do neho narazilo pre krátku

vzdialenosť, a ktoré nedokázal jeho vodič zabrzdiť, hoci by jazdil dovolenou rýchlosťou, bolo

by moţné jednoznačne tvrdiť, ţe ţalobca spôsobil (zavinil) dopravnú nehodu a tým i sebe

zranenie, pretoţe vedel, ţe ak na takú vzdialenosť vojde pred vozidlo, toto nebude môcť

pred ním zabrzdiť. V danom prípade tomu tak ale nebolo. Vzhľadom na to, ţe k nehode došlo

pre nedodrţanie dovolenej rýchlosti vodičom Ing. R. Š., nebolo moţné spravodlivo

od ţalobcu očakávať, ţe pri prechádzaní kriţovatkou bude počítať s takýmto faktorom a tomu

prispôsobí rýchlosť svojho prechádzania cez kriţovatku.

Moţno preto uzatvoriť, ţe od nikoho nemoţno spravodlivo poţadovať, aby plnenie

svojich povinností uloţených zákonom prispôsobil predpokladu, ţe iní svoje povinnosti

neplnia. V podobných, ako v prerokúvanom prípade, by to viedlo k stavu, v ktorom by sa

ţiaden z účastníkov cestnej premávky (chodec, cyklista, vodič) nachádzajúcich sa

na vedľajšej komunikácii (z obavy o zdravie, ţivot, či sankčný postih) neodváţil prejsť

cez hlavnú cestu, predpokladajúc, ţe kaţdú chvíľu môţe prejsť po nej iný účastník

nedodrţiavajúci napríklad rýchlosť jazdy a dôjde k dopravnej nehode, pričom chránený bude

len preto, ţe jazdil po ceste s právom prednosti bez toho, aby aj on musel rešpektovať

pravidlá cestnej premávky.

O tom, ţe ţalobca nemohol nehodu zaviniť svedčí i to, ţe k plynulému prejdeniu

hlavnej cesty šírky 14,2 metra mu chýbalo v čase zráţky s automobilom 1,8 metra a rýchlosť

vozidla, ktoré do neho narazilo, bola po najmenej dvojsekundovom brzdení i v čase nárazu

vyššia neţ dovolená – 57,25 aţ 61,32 km/hod.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nezistil

zavinenie, a to ani z nevedomej nedbanlivosti na strane ţalobcu. Tieto dôvody, ktorými je

ţalovaný podľa viazaný, viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia ţalovaného podľa a vráteniu veci ţalovanému na ďalšie

konanie. V novom konaní bude povinný ţalovaný vychádzať z právneho názoru vysloveného

týmto rozsudkom.

11

V.

Trovy konania

O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa ustanovenia v spojení s , a

a vety prvej tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal

ich náhradu vo výške 66 € z titulu súdnych poplatkov za ţalobu a odvolanie, t.j. 2 x 33 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková