Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/136/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu

v právnej veci navrhovateľa Mesta Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, právne zastúpeného

JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu,

Námestie Mieru č. 2, 080 01 Prešov, za účasti 1. B. L., bytom M., 2. Ministerstva obrany

Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu zo dňa 20. novembra 2009 č. 2009/1566-8/Fe, o odvolaní navrhovateľa

a Ministerstva obrany Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

č. k. -45 zo dňa 22. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -45 zo dňa 22. júna 2011 p o t v r d z u j e.

Odvolanie Ministerstva obrany SR o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 20. novembra 2009

č. 2009/1566-8/Fe, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon) rozhodol, že B. L., bytom M., ako oprávnená osoba podľa § 2

ods. 1 zákona spĺňa podmienky ustanovené v § 3 ods. 1 písm. m) zákona na navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady s tým, že oprávnenej osobe sa dňom právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia odporcu navráti vlastníctvo k pozemkom nachádzajúcim sa

2

v katastrálnom území P., parcele C KN č. X. vedenej ako ostatná plocha o výmere 934 ma

2

parcele C KN č. X. zastavaná plocha o výmere 18 mv podiele 1/1. Súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že opravný

prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, že skutkový stav bol zistený dostatočne a napadnuté

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Stotožnil sa s právnym názorom odporcu, že

oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. m) zákona a

predmetné pozemky je možné prinavrátiť oprávnenej osobe B. L. Námietky navrhovateľa,

uplatnené v opravnom prostriedku, súd nemohol akceptovať, pretože správny orgán sa

s týmito námietkami už vo svojom rozhodnutí vysporiadal a súd sa s jeho právnym názorom

stotožnil. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odporcu súd k námietke navrhovateľa,

že odporca riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy, uviedol, že správny

orgán vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona, podľa ktorého povinná osoba nemôže

pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, a to pod sankciou

neplatnosti takéhoto prevodu. Rovnako považoval za irelevantné, že navrhovateľ prenajal

pozemky inej osobe, keďže uzatvorením Darovacej zmluvy dňa 10.01.2005 č. 11/2004 DZ-

KE došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona, ktorý nadobudol účinnosť

1. januára 2004. Ostatné námietky navrhovateľa súd neakceptoval z dôvodu, že neboli

obsahom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Proti rozsudku krajského súdu podali navrhovateľ aj Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky obsahovo zhodné odvolania s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

3

zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Vytýkali súdu

prvého stupňa, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so vznesenými

námietkami pokiaľ ide o druh pozemku, preto je jeho rozhodnutie v tejto časti

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán a ani súd prvého stupňa nevenovali

pozornosť otázke, či vydávané pozemky v čase odňatia tvorili poľnohospodársky pôdny fond

v zmysle Ďalej namietali, že vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa

15.12.1970 č. Výst.: 6764/69 smerovalo voči B. L., ale pre ustálenie, že za vyvlastnenú

nehnuteľnosť nebola vyplatená náhrada, vychádzal správny orgán z oznámenia Okresného

súdu Prešov, ktorý v liste č. zo dňa 11.03.2008 uviedol, že v prospech A. L.

podľa Výst. 6764/69 na bývalé Štátne notárstvo v Prešove neboli do úschovy uložené žiadané

finančné prostriedky. Posledná námietka sa týkala skutočnosti, že na predmetných pozemkoch

sú vybudované motokrosové dráhy, preto v zmysle

vlastníctvo k nim nemožno vrátiť, čomu súd prvého stupňa nevenoval pozornosť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 26.09.2012 ( a ).

Podľa § 1 zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,

ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,

ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona, Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia

bez vyplatenia náhrady.

4

Podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam

nemožno navrátiť, ak na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s a

konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku a s ktorého odôvodnením sa

odvolací súd stotožňuje.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje tri námietky: ako prvé spochybňoval záver,

že predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej sa podľa rozhodnutia odporcu číslo: 2009/1566-8/Fe

z 20.11.2009 navracia vlastníctvo oprávnenej osobe B. L., spĺňa kritérium podľa § 1 písm. a),

b) zákona, teda či bola v čase vyvlastnenia roľou. Ďalšia námietka sa týkala skutočnosti, že

správny orgán neskúmal reštitučný dôvod (teda vyvlastnenie bez náhrady) vo vzťahu

k oprávnenej osobe, ale A. L., ktorá zomrela X., teda dávno pred vyvlastnením a posledná

námietka sa týkala nemožnosti vydania pozemku z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona.

Pre náležitosti opravného prostriedku platia primerane ustanovenia o žalobe, teda aj

o jej náležitostiach v zmysle To znamená, že v opravnom prostriedku,

resp. v zákonnej lehote na jeho podanie, musí navrhovateľ vymedziť dôvody, pre ktoré

považuje napadnuté rozhodnutie alebo postup správneho orgánu za nezákonné, pričom musí

poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Týmito dôvodmi

je súd viazaný a navrhovateľ dôvody, ktoré mohol uplatniť už v opravnom prostriedku,

nemôže dodatočne rozširovať o ďalšie. Preto vychádzajúc z obsahu podaného opravného

prostriedku, jedinou z uvedených námietok, ktorú navrhovateľ uplatnil už v opravnom

prostriedku, je jeho tvrdenie, že navráteniu vlastníctva k pozemku bráni ustanovenie § 6

ods. 1 písm. f) zákona, t. j. že na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia. S touto

námietkou sa zaoberal aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď poukázal

na obsah rozhodnutia odporcu, s ktorého právnym názorom v tejto otázke sa stotožnil.

Aj odvolací súd poukazuje na rovnaké dôvody a na zdôraznenie ich správnosti uvádza,

že v čase nadobudnutia účinnosti , t. j. k 1. januáru 2004, predmetný

5

pozemok spĺňal zákonné podmienky pre navrátenie vlastníctva a nemôže byť na ujmu

oprávnenej osoby, že ani navrhovateľ, ani Ministerstvo obrany SR nerešpektovali zákon a

v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 bol pozemok darovaný navrhovateľovi, ktorý ho prenajal

Š. T. za účelom vybudovania športového areálu pre motoristov.

Na základe uvedeného odvolací súd mohol iba konštatovať, že krajský súd vo svojom

rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil

právne závery odporcu ako správne a zákonné. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou,

že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; rozhodnutie má

všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle , vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

posúdené a reaguje na všetky relevantné námietky navrhovateľa.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

je vydaný v súlade so zákonom, preto ho postupom podľa a ako vecne

správny potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie pribraného účastníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky,

odvolací súd zistil, že odvolanie podal oneskorene.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa prvá veta , odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa tretia a štvrtá veta , podanie urobené telefaxom treba doplniť

najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote

doplnené sa neprihliada.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a)

).

6

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a v súlade s poučením obsiahnutým

v napadnutom rozhodnutí mali účastníci právo podať odvolanie na najvyšší súd

prostredníctvom Krajského súdu v Prešove v zákonnej lehote 15 dní plynúcej odo dňa jeho

doručenia, pričom deň doručenia zásielky sa do tejto lehoty nezapočítava ( ).

Napadnuté rozhodnutie bolo Ministerstvu obrany SR doručené 15. júla 201l, takže

posledný deň zákonnej lehoty, kedy mohol využiť svoje právo podať odvolanie, bol

1. august 2011 (pondelok). Svoje odvolanie podal síce v zákonnej lehote telefaxom dňa

29. júla 2011, a jeho originál odovzdal pošte na prepravu 1. augusta 2011, ale odvolanie

adresoval Okresnému súdu v Prešove, ktorý ho doručil Krajskému súdu v Prešove až dňa

5.8.2011. Telefaxom podané odvolanie teda nebolo doplnené predložením jeho originálu

do troch dní, preto sa na toto podanie neprihliada. Pretože pri zaslaní odvolania na iný než

prvostupňový súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo na odvolací súd sa odvolanie

považuje za podané včas, len keď ho tento iný súd najneskôr v posledný deň lehoty odošle

príslušnému súdu, čo v tomto prípade nebolo splnené a odvolanie ministerstva obrany bolo

podané po uplynutí zákonnej lehoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho odvolanie

ako oneskorene podané v zmysle v spojení s

odmietol.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,

pretože navrhovateľ nemal úspech, odporca na náhradu trov konania nemá zákonný nárok a

zúčastneným osobám trovy odvolacieho konania nevznikli..

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková