Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

Cdo 309/2008), a opačným spôsobom (sp. zn. 4 Cdo 193/2009, 4 Cdo 64/2011, 6 Cdo 149/2011 a 2 Cdo 48/2017, ktoré vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikynevystupoval. 7.3. V rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 193/2009, 4 Cdo 64/2011, 6 Cdo 149/2011 a 2 Cdo 48/2017 sa najvyšší súd priklonil k názoru, že pokiaľ z odôvodnenia(porov. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 193/2009, 4 Cdo 64/2011 a 6 Cdo 149/2011). Ústavný súd uzavrel, že neuplatnenie osobitnej poučovacej povinnosti súdom

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. Septembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 149/2011)] náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti

návrhu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 149/2011 zo dňa 26. septembra 2011, podľa ktorého neoznačenie orgánu štátu by malopodporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 149/2011 zo dňa 26. septembra 2012, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že riadne označeniev mene štátu poukazujúc iba na jedno rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011 zo dňa 26. septembra 2012. 21. Dovolací súd má za to, že žalobca nepreukázal

alebo opravu (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 4 Cdo 64/2011, sp.zn. 6 Cdo 149/2011, sp.zn. 4 Cdo 193/2009, rovnako ako aj ústavný súd II. ÚS 675/2016). 7.2došlo orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci. (Uznesenie NS SR sp.zn. 6 Cdo 149/2011 zo dňa 26. septembra 2012; rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1638/2007; spnárokov a o ich opodstatnenosti či neopodstatnenosti. (Uznesenie NS SR sp.zn.6 Cdo 149/2011 zo dňa 26. septembra 2012). 12. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie v

jednako z osobného právneho vedomia, ale najmä o závery uznesenia NS SR č.k. 6 Cdo/ 149/2011 zo dňa 26.09.2012 vo veci ochrany osobnosti, ktoré uznesenie jednoznačnevidením sveta a práva, ale najmä na záveroch už uvedeného uznesenia NS SR č.k. 6 Cdo(149/2011 zo dňa 26.09.2012. Napádaný rozsudok OS Košice I. sa mi v rámci svojho odôvodneniaexistencie tej skutočnosti, že NS SR jednoznačne vo svojom uznesení č.k. 6 Cdo/ 149/2011 upravuje postup súdu tak, že samotný súd má v zmysle § 21 ods. 4 veta prvá

ako aj rozsudok prvoinštančného súdu uznesením z 26. septembra 2012 č. k. 6 Cdo 149/2011 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 2. Súd prvejJavorčíková a Mgr. Barbora Barteková, zrušený uznesením najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 149/2011-30 z 26. septembra 2012 spolu s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

(napr. uznesenie sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra 2011, uznesenie sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a uznesenie sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29. septembra 2009)ich právnym názorom. Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011, v zmysle ktorého: „Ak uplatnený nárok proti štátu môže byť posudzovaný podľasúdu možno vyvodiť aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom zohľadnil aj prípady, v ktorých by jednou žalobou

stupňa. 5. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 6 Cdo 149/2011-231, zo dňa 26.09.2012 došlo k zrušenia rozsudkov odvolacieho súdu a súduvyslovený na str. 7 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 6 Cdo 149/2011-231, zo dňa 26.09.2012. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky, spZ.z.), 2./ právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v uznesení sp. zn. 6Cdo 149/2011, 3./ právny názor Ústavného súdu ČR, vyslovený v náleze I. ÚS 310/05, podľa

zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra 2011, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 193/20094/2015, 3 Cdo 11/2012, 3 Cdo 398/2012, 6 Cdo 149/2011; I. ÚS 50/2004, I. ÚS 139/02, II. ÚS 154/08, 4 Cdo 64/2011, 6 Cdo 149/2011, 4 Cdo 193/2009), zatiaľ čo predmetná

republiky ako judikát R 127/2014; sp. zn. 3 Cdo 201/2007 z 30. júla 2007; sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2011, ktoré postulujú, že kým pasívne legitimovaným subjektom(uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29. septembra 2009). 3.5stotožnil, ako príklad poukázal aj na ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 (pozri k tomu aj bod 2.3). 17. Ústavný súd preskúmal