Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/56/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 26. septembra 2012 v trestnej veci obvineného J. K.

pre pokračovací zločin lúpeže spáchaný sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20,

§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a/, § 125 ods. 1 Tr. zák.

a iné, o dovolaní, ktoré podal obvinený J. K., zastúpený obhajcom JUDr. P. N., advokátom

v Dolnom Kubíne, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, z 30. apríla 2009, sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného J. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 3. februára 2009, sp. zn. , bol

obvinený J. K. uznaný za vinného v bodoch 1/ až 4/ z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa

§ 188 ods.1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a/ a § 125 ods. 1

Tr. zák. spáchaný sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode 5/ rozsudku

z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v spojení s § 125 ods. 1 Tr. zák.

na skutkovom základe, že

1/

dňa 30. januára 2007 okolo 13.00 hod. po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami

prišiel do záložne zv. Z. na N., kde po tom, čo si nechal predložiť tovar za účelom kúpy,

namieril kovovú zbraň čiernej farby nezisteného typu na predavačku T. M., nar. X.

so slovami: „Mám zbraň, buď ticho, nekrič, nestláčaj poplašné zariadenie!", prinútil ju, aby

mu vydala drevenú kazetu s tovarom a túto vložila za košeľu, následne z poličky spod pultu

2

zobral peňaženku čiernej farby s finančnou hotovosťou 7 200 Sk a mobilný telefón zn. Nokia

6070 spolu so SIM kartou telefónneho čísla X. a zo záložne odišiel čím majiteľke záložne D.

U., nar. odcudzením 82 kusov prsteňov zo žltého kovu, jedného páru náušníc zo žltého kovu,

jedného kusa prívesku v tvare kríža zo žltého kovu, šesť kusov retiazok zo žltého kovu,

spôsobil škodu vo výške 8 628,42 € (259 940 Sk) a T. M. odcudzením mobilného telefónu

škodu vo výške 73,49 € (2 214 Sk),

2/

dňa 9. februára 2007 okolo 18.30 hod. po tom, ako prišiel do predajne potravín na P.

v R. a požiadal o 1 ks čokolády zn. Deli, ktorú platil a pritom, ako predavačka M. H.. nar. X.

zatvorila pokladňu a vydala mu drobné mince, vytiahol pištoľ tmavej farby a vyzval

ju, aby otvorila pokladňu, čo aj po zopakovaní výzvy odmietla, odistil pištoľ a opätovne

ju vyzval, aby pokladňu otvorila, čo odmietla so slovami „Ty debil, otvor si ju sám!",

s rukoväťou zbrane ju udrel po temene hlavy, a keď od pokladne ustúpila, otočil kľúčom

pokladne, ktorá sa otvorila, vytiahol zásuvku a z pokladne zobral finančnú hotovosť, 5 ks

bankoviek v hodnote 500 Sk, 10 ks bankoviek v hodnote 200 Sk, čím M. H. spôsobil tržnú

ranu dĺžky 3 cm v ľavej temennej oblasti hlavy s poruchou zdravia sedem dní a majiteľovi

predajne M. H.. N. škodu odcudzením 149,37 € (4 500 Sk),

3/

dňa 12. februára 2007 okolo 6.00 hod. prišiel do herne M. v R. na B., pod zámienkou

kúpy malinovky vošiel do herne a po kúpe malinovky pri odchode z herne chytil čašníčku

D. H., nar. X. za ruku, otočil ju k sebe, vytiahol pištoľ nezisteného typu, ktorú odistil a nabil

a pod hrozbou použitia zbrane ju prinútil, aby mu vydala tržbu a zo strachu o život mu dala

peňaženku s tržbou 2 400 Sk, a keď z herne odchádzal, odcudzil kartón cigariet zn. Marlboro

v hodnote 800 Sk, čím spoločnosti R.R., spôsobil škodu vo výške 106,22 € (3 200 Sk),

4/

dňa 20. februára 2007 okolo 19.00 hod. po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami

privolal T. službu k poliklinike v Ružomberku a následne po príchode vozidla T. služby zn.

Fiat Scudo, ev. č. R., ktoré viedol M. Ž., nar. X., požiadal o odvoz do Dolného Kubína,

a keď prechádzal prechodom zv. Brestová, požiadal vodiča o zastavenie na parkovisku,

3

vystúpil z vozidla, vzápätí sa vrátil k vozidlu, otvoril dvere spolujazdca a s pištoľou

nezisteného výrobného čísla a typu namieril na vodiča M. Ž., ktorému povedal, aby položil

ruky na volant, vydal peniaze a mobilné telefóny, pričom M. Ž. zo strachu o svoj život

a zdravie vydal finančnú hotovosť vo výške 2 480 Sk, mobilný telefón zn. Sagem MY-Z

a mobilný telefón zn. Sony Ericson WS1Oi, prikázal M. Ž. z parkoviska na vozidle odísť, čím

M. Ž. spôsobil škodu vo výške 994,29 € (29 954 Sk),

5/

dňa 5. februára 2007 okolo 21.00 hod. po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami

prišiel k budove jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v S.,

po mrežiach okna vyšiel na balkón II. poschodia, cez pootvorené okno vošiel na chodbu,

kde na chodbe vykopol uzamknuté vchodové dvere vedúce do kancelárie súdneho exekútora F.

R., z ktorej odcudzil príručnú kovovú pokladničku s finančnou hotovosťou 27 073 Sk

so stravnými lístkami L. v počte 177 ks (90 Sk/ks), čím spôsobil F. R., nar. škodu odcudzením

vo výške najmenej 1 440,18 € (43 387 Sk) a poškodením zariadenia Jednotnému

majetkovému fondu zväzov odborových organizácií v S., IČO: X. škodu vo výške 65,06 €

(1 960 Sk),

pričom skutky v bode 1/ až 4/ vykonal napriek tomu, že bol

- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 23. marca 1998, sp. zn. ,

potrestaný okrem iného aj za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 úhrnným trestom odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov, pričom

tento trest obvinený vykonal 18. mája 2000,

- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 21. októbra 2002, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 15. apríla 2003, sp. zn. , bol

potrestaný okrem iného aj za pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 31. decembra 2005 úhrnným trestom odňatia slobody vo výmere štyri roky,

pričom tento trest obvinený vykonal 8. apríla 2006.

Obvinenému bol za to uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2

Tr. zák., s použitím § 47 ods. 2 veta druhá Tr. zák. účinného do 31. decembra 2009, § 437

4

ods. 5 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2009 úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1 písm. b/

Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bola

podľa uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným M. H. vo výške

29,87 €, spoločnosti R., vo výške 106,22 €, M. Ž. vo výške 82,32 €, pričom posledne

menovaný bol podľa odkázaný so zvyškom uplatneného nároku

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Žiline rozsudkom

z 30. apríla 2009, sp. zn. , podľa , zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a súčasne podľa

obvinenému podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 47

ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2009, § 437 ods. 5 Tr. zák. uložil úhrnný trest

odňatia slobody na doživotie, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. zaradil

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Zároveň krajský súd odvolanie obvineného J. K. proti rozsudku okresného súdu podľa

ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený J. K. vlastným písomným

podaním z 3. júna 2009 dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2009, sp. zn. , podľa § 382 písm. d/

odmietol, nakoľko nebola splnená podmienka dovolania podľa

ani po postupe podľa

Na základe žiadosti obvineného J. K. o ustanovenie obhajcu za účelom podania

dovolania (č.l. 1666) mu bol opatrením Okresného súdu Dolný Kubín z 2. mája 2012 (č.l.

1689) ustanovený obhajca JUDr. P. N., ktorý v mene obvineného J. K. podal proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2009, sp. zn. , dovolanie, z dôvodu

uvedeného v , teda že bol uložený trest mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný

trestný čin nepripúšťa.

5

Namietal v ňom, že napadnutým rozsudkom mu bol uložený trest mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko mu mal byť uložený trest odňatia slobody na 25 rokov.

Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., ktoré upravuje časovú pôsobnosť Trestného

zákona a ktoré korešponduje s článkom 50 ods. 6 , podľa ktorých

sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu,

pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Na podporu

prípustnosti skúmania trestnosti činu v rámci konania o mimoriadnych opravných

prostriedkoch obvinený poukázal na stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. 59/2003. S ohľadom na vyššie uvedené súvislosti obvinený poukázal

na v súčasnosti platné znenie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré podmieňuje uloženie

doživotného trestu odňatia slobody kumulatívnym splnením dvoch podmienok uvedených

v ustanovení § 47 ods. 1 Tr. zák. pod písmenami a/ a b/, a to tým, že uloženie takého trestu

vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, ako aj že nie je nádej, že by sa páchateľ mohol napraviť

aj trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov, pričom v danom prípade konajúce súdy

neskúmali splnenie vyššie zmienených podmienok, čo bolo základom pre rozhodnutie

o uložení obvinenému trestu odňatia slobody na doživotie. Podľa názoru obvineného, v jeho

prípade nebola na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie splnená minimálne jedna

z dvoch zákonných podmienok, a preto považuje tento trest za uložený mimo zákonom

stanovenej trestnej sadzby.

Navrhol, aby dovolací súd v zmysle vyslovil rozsudkom, že bol

porušený zákon a súčasne zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2009, sp. zn.

, a zároveň prikázal tomuto krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova

prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokurátorky v Dolnom Kubíne vo svojom vyjadrení k dovolaniu

obvineného J. K. uviedol, že trest uložený napadnutým rozhodnutím krajského súdu je plne

zákonný a opodstatnený. Obvinenému bol uložený trest v súlade so zákonom platným v čase,

kedy sa o ňom rozhodovalo, pričom v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. sa priaznivosť neskôr

účinného zákona pre páchateľa posudzuje len za časové obdobie od spáchania činu

do vynesenia rozsudku. Odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu,

s ktorým sa v plnej miere stotožnil. K obsahu dovolania uviedol, že v danom prípade

nie je možné použiť pri ukladaní trestu obvinenému právnu úpravu uvedenú v ustanovení § 47

6

ods. 2 Tr. zák. účinnú od 1. januára 2010, nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť

až po vynesení napadnutého rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného preto navrhol dovolanie obvineného J. K. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo

podané osobou oprávnenou ( ), za splnenia ustanovenia

, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie

procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,

ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení až písm. n/

V zmysle dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Obvinený podal dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/

, pričom namietal, že mu bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej

v . V zmysle tohto ustanovenia sa uložením trestu mimo zákonom (trestným)

stanovenej trestnej sadzby rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej

sadzby ustanovenej za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný

vinným ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu.

Po preštudovaní predloženého spisového materiálu najvyšší súd konštatuje, že postup

Krajského súdu v Žiline bol správny a v súlade so zákonom. Tento uložil obvinenému trest

v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2009.

7

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2009 ak súd odsudzuje páchateľa

za dokonaný trestný čin taxatívne uvedený v tomto ustanovení (teda aj pre trestný čin lúpeže

podľa § 188 Tr. zák.), ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dva krát

potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody

na doživotie, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 tohto zákonného

ustanovenia (a/ uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň b/

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu

do dvadsaťpäť rokov). Súd môže takémuto páchateľovi uložiť trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 1 alebo ods. 2

Tr. zák.

Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 7) náležite vysporiadal, prečo

nepovažoval závery okresného súdu v súvislosti s aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu

obvinenému v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. za správne. S jeho argumentáciou sa najvyšší súd

plne stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že skúmanie časovej pôsobnosti zákona v zmysle

§ 2 ods. 1 Tr. zák. (teda aplikácia, ktorého zákonného ustanovenia je pre páchateľa

priaznivejšie), prichádza do úvahy len v čase od spáchania trestného činu až do doby, kedy

sa o ňom rozhoduje. Rovnaký záver vyplýva aj zo stanoviska trestného kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č 59/20 z 9. októbra 2003, na ktoré vo svojom dovolaní poukazuje

aj obvinený. Avšak poslednú vetu v právnej vete č. I. tohto stanoviska (ak o otázkach

spadajúcich do rámca „trestnosti činu“ bolo už právoplatne rozhodnuté, možno tieto otázky

opätovne posudzovať len v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch), treba

interpretovať tak (ako to vyplýva aj z textu tohto stanoviska), že aj v prípade osôb právoplatne

odsúdených v prípade neskorších zmien zákona, ktoré sú v ich prospech, za istých podmienok

je možné uskutočniť určitú nápravu, ale len na podklade zákona a za podmienok

ustanovených zákonom, nie však na podklade ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák., ktoré možno

použiť len na posúdenie trestnosti činov, o ktorých nebolo ešte právoplatne rozhodnuté.

V posudzovanom prípade by totiž najvyšší súd mal, podľa návrhu obvineného,

vytýkať krajskému súdu, že mal rozhodnúť podľa zákonného ustanovenia, ktoré ešte v čase

rozhodovania tohto súdu ani neexistovalo, čo by bolo v rozpore s logikou veci.

8

Konečne správnosť týchto záverov podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky R 17/2007, z ktorého rovnako vyplýva, že neskorší, pre páchateľa priaznivejší

zákon sa uplatní vtedy, ak nebolo o vine a treste ešte právoplatne rozhodnuté. Ak došlo

k zmierneniu právnej úpravy po tom, čo sa rozhodnutie o čine spáchanom pred touto zmenou

stalo právoplatné, toto by mohlo mať vplyv na prípadné rozhodovanie o milosti prezidentom

republiky. Avšak táto zmena sama osebe nie je dôvodom pre podanie mimoriadneho

opravného prostriedku.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 26. septembra 2012

JUDr. Jana S e r b o v á v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová