Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/261/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávneného P., s.r.o., so sídlom A.,

právne zast. A. s.r.o. K., proti povinnej A., bytom H. o vymoženie pohľadávky v sume

1 701,35 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. -68 zo 7. marca

2012, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad uznesením č.k. -18 zo dňa 23.11.2011 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa

vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej a teda neplatnej rozhodcovskej

doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a návrhu vyhovel, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie z dôvodov, že rozhodcovská doložka je v súlade s aplikovateľnými právnymi

prepismi, a nie je ju možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na

ustanovenie o bankách, v zmysle ktorého si jeho právny

predchodca plnil svoju povinnosť a tiež na pasivitu spotrebiteľa.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu

prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých

2

rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej

doložky. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj

na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke

v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa Občianskeho

zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky

obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod i odklon od spoločného stanoviska

občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého:

„Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo

všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola

spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie

poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto

doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel

zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že

zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom aj v závere o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky z geografických dôvodov. Neprimeraná vzdialenosť od miesta

rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo

vzťahu k uplatňovaniu práva. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka

spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1

smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08

P.). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa

a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku

rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými

podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú

doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany

(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd so zreteľom na

3

neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími

námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne vrátane osvojenia si dôvodov (, ). Ani odvolací súd nie je

presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci kontraktácie

nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľke finančnej služby zvážiť voľbu medzi

rozhodcovským a všeobecným súdom. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím

v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením , , (v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom), a v zmysle , , , (v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

Poukázal, že súd rozhodoval v tej istej veci o ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, a teda bolo v súlade so zákonom rozhodnuté

rozhodcovským rozsudkom. Taktiež je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania

o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný. Exekučný súd podľa názoru dovolateľa nie je

oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie,

ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Ďalej poukázal na to, že ak by si exekučný súd

uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do, už ukončeného

nachádzajúceho konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd

vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako

tzv. exekučný súd. V zmysle § 44 ods. 2 EP, právomoc exekučného súdu preskúmavať

ktorýkoľvek exekučný titul v štádiu konania, v ktorom preskúmava žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, je založená doručením žiadosti o vydanie poverenia,

a obmedzená na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vo

vzťahu k uvedenému pravidlu neustanovuje zákon o rozhodcovskom konaní žiadne osobitné

pravidlo, z čoho vyplýva, že rozsah preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu

4

k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu konania, keď exekučný súd preskúmava žiadosť

o vydanie poverenia, totožný s rozsahom jeho preskúmavacej pôsobnosti vo vzťahu

k rozsudkom súdov. Platí, že exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných

prostriedkoch voči exekučnému titulu, a že v exekučnom konaní súd nepreskúmava vecnú

správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd teda v rozsahu, v akom mu

to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá, smie preskúmavať práve tú okolnosť, ktorá sa

bezprostredne dotýka právomoci rozhodcovského súdu, nie hmotnoprávnych aspektov

uplatnenia tejto právomoci. , exekučný poriadok, ani zákon

o rozhodcovskom konaní neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd

mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej

a teda, napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo, napríklad rozsudok zrušiť, či

zmeniť jeho výrok. Dovolateľ podotkol, že konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa

svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil

bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu, teda konal i v rozpore so základnou

právnou zásadou iustitia nemini neganda, podľa ktorej nikomu nie je možné odoprieť

spravodlivosť. Záverom poznamenáva, v čase uzavretia zmluvy o úvere, rozhodcovská

doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky,

a ako taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ zo zásady zákazu retroaktivity

v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku. Súd v napadnutom

uznesení necituje uvedené ustanovenie v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, a teda

jeho rozhodnutie vychádza z ustanovení zákona, ktoré v času podpisu zmluvy neboli platné.

V dôvodoch dovolania ďalej rozvádza skutkový a právny stav veci ako ho subjektívne vníma,

vrátane prameňov práva európskeho práva, žiaľ bez toho, aby dovolateľ v podanom odvolaní

uviedol, k akému zákonnému dôvodu prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, sa tieto pramene vzťahujú.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného na výzvu súdu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal oprávnený včas, zastúpený v zmysle veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

5

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a) odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo

odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení až c) Dovolanie oprávneného preto

podľa a a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, pričom výpočet vád je taxatívny. Ak je konanie postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je

6

inak dovolanie procesné neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

však nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade

vymenovanej v tomto ustanovení došlo; rozhodujúcim je, že k takejto procesnej vade

v konaní skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní ani najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení zákona nevyplýva.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnený namietal vady v zmysle

ustanovenia , , a

Dovolateľ namietal, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie ( ).

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený zákonným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplné. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného.

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

7

Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde

iné konanie.

Prekážka začatého súdneho konania (litispendencia) bráni tomu, aby prebiehalo na

súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde

Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký

predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti od ktorých sa odvodzuje právo. Pritom predmet

konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ je určený skutkovými

okolnosťami, ktorými je petit návrhu odôvodnený (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8 Sžh

1/2007).

Súd prvého stupňa, ako súd exekučný začal vo veci konať na základe žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného voči povinnému

o vymoženie 1 701,35 € s príslušenstvom, na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

zo dňa 8.4.2011 č.k. IBC0410263. Z obsahu spisu nevyplýva, že dovolateľ v konaní pred

súdmi uvádzal, že by na inom súde prebiehalo konanie v tej istej veci, teda tých istých

účastníkov konania, rovnaký predmet konania. Nakoniec ani z dovolania nemožno

akýmkoľvek jeho reštriktívnym výkladom dospieť k poznaniu, aké iné exekučné konanie

o veci prebieha, alebo v akom exekučnom konaní o veci už bolo rozhodnuté. Vzhľadom na

uvedené vada vytýkaná dovolateľom podľa konanie nezaťažila.

Podľa dovolanie je tiež prípustné, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto

preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 ods. 1 exekučného poriadku).

Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom

bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať

vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 36 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku.

V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo doručením návrhu oprávneného

exekútorovi na vykonanie exekúcie (24.11.2011). Ak súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, rozhodoval tak súd o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie v posudzovanej veci, ktorá žiadosť

bola doručená súdu 6.12.2011. Vzhľadom na uvedené vada vytýkaná dovolateľom v zmysle

konanie nezaťažila.

8

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Uvedenej vady sa mal odvolací súd dopustiť tým, že napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa však obmedzil

len na ich citáciu v uznesení. Súd nepotvrdil a ani nepoprel opodstatnenosť tvrdení

oprávneného v odvolaní. Tým neumožnil podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu

prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia uznesenia súdom prvého

stupňa, a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávneného, ktoré v podanom

odvolaní uviedol.

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ustanovenia , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na

uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku.

Právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky zahŕňa aj právo účastníkov konania na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Tomuto právu účastníkov konania korešponduje povinnosť súdu uviesť

v rozhodnutí dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Zákonnú úpravu tejto povinnosti

súdu upravuje v ustanovení .

Ustanovenie platí aj v odvolacom konaní (ust. ).

Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. uviedol, že odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument,

uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú v odvolacom konaní.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmaval, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom podľa ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku. V rámci toho súd je oprávnený skúmať, či návrh na vykonanie

9

exekúcie má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul, opatrený doložkou o

jeho vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný, či oprávnený a povinný sú

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia , ako aj ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR.

Okresný súd (ako súd prvého stupňa) v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré

oprávnenou osobou predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu

vysvetlil.

Krajský súd (ako súd odvolací) odôvodnil rozhodnutie v súlade s ustanovením § 219

ods. 2 , keď skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého

stupňa s doplnením ďalších dôvodov, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť

vyhovené žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okolnosť,

že táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie

nespĺňa náležitosti zákonného rozhodnutia podľa ustanovenia Za odňatie

možnosti konať pred súdom nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie

podľa predstáv, či požiadaviek dovolateľa.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 46 ods. 1

SR, pretože odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

spĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený ale je povinný riešiť otázku, či

10

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej)

rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom

konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len vykonávali ich

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

V prejednávanej veci konali súdy v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali v súlade s právnymi

predpismi, ich úvahy vychádzali z konkrétnych skutočností, sú logické, a preto aj celkom

legitímne a zákonné.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že vo veci nešlo o prípad zamietnutia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v ktorej by pre toto

zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ustanovení

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia

o existencii takéhoto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného

dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde. To isté platí aj pre námietku

dovolateľa, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe, ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania,

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

11

v spojení s , ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( v spojení s

, a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Štefan Šatka, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová